Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/93/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201158 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201158.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana, a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: GAMO, a.s., so sídlom Kyjevské námestie 6, 974 04 Banská Bystrica, zastúpený: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, 820 04 Bratislava, za účasti: Mesto Banská Bystrica, Čsl. armády 26, Banská Bystrica a SOITRON, a.s., Plynárenská 5, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 661-7000/2011- OK/3 zo dňa 16.6.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 661-7000/2011-OK/3 zo dňa 16.6.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 380,18 €, na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 1.7.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 661-7000/2011-OK/3 zo dňa 16.6.2011, ktorým žalovaný podľa § 139 ods. 2 písm. a) v spojení s § 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) nariadil kontrolovanému (Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 975 39 Banská Bystrica) zrušiť postup zadávania zákazky vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Zvyšovanie energetickej efektívnosti a modernizácia ZŠ Tr. SNP 20, ZŠ Spojová 14, ZŠ Moskovská 2, ZŠ Golianova 8, Banská Bystrica - dodávky IKT a vybavenia“ (ďalej len „predmet zákazky“) v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Žalobca s uvedeným rozhodnutím žalovaného v celom rozsahu nesúhlasil namietajúc, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné svoju nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V žalobe uviedol, že Mesto Banská Bystrica (ďalej len „obstarávateľ“ alebo „kontrolovaný“) vyhlásil podľa § 50 ods. 4 v spojení s § 5 a § 43 ods. 3 ZVO verejnú súťaž na predmet zákazky uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 238/2010 zo dňa 14.12.2010 pod značkou 07909-MST (ďalej len „verejná súťaž“). V zmysle bodu IV.2.1) predmetného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia cena. Dňa 28.1.2011 sa žalobca zúčastnil na elektronickej aukcii. Obstarávateľ zaslal dňa 8.2.2011 štyri listy, ktorými oznámil žalobcovi, že rozhodnutím komisie, ktorá hodnotila predložené ponuky do verejnej súťaže a na základe výsledku elektronickej aukcie prijíma ponuky žalobcu vo všetkých štyroch častiach zákazky. Dňa 29.4.2011 bol žalovanému doručený podnet z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na vykonanie kontroly predmetnej zákazky. Žalovaný listom č. 661-7000/2011- OK/1 zo dňa 11.5.2011 podľa § 146 ods. 1 ZVO oznámil obstarávateľovi začiatok kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy a súčasne podľa § 138 ods. 10 ZVO vyzval kontrolovaného na doručenie kompletnej dokumentácie z predmetnej zákazky. Uvedené oznámenie bolo kontrolovanému doručené dňa 13.5.2011, pričom požadovaná dokumentácia bola žalovanému doručená dňa 18.5.2011. Rozhodnutím č. 661-7000/2011-OK/3 zo dňa 16.6.2011 žalovaný podľa § 139 ods. 2 písm. a) v spojení s § 146 ods. 4 ZoVO nariadil kontrolovanému zrušiť použitý postup zadávania zákazky. Týmto postupom došlo k situácii, že napriek tomu, že žalobca bol v danej verejnej súťaži (vzhľadom na kritérium na vyhodnotenie ponúk) úspešný, obstarávateľ s ním neuzatvoril príslušnú zmluvu na dodávku tovaru. Žalobca namietal nesprávnosť eurokonformného výkladu § 30 ZVO za strany žalovaného a prekročenie jeho zákonných právomocí. Citoval z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uviedol, že: „Na základe znenia článku 50 smernice 2004/18 je možno konštatovať, že hoci znenie § 30 zákona o verejnom obstarávaní neobsahuje výslovný odkaz na § 28 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní, prostredníctvom eurokonformného výkladu ustanovenia § 30 zákona o verejnom obstarávaní v súlade so smernicou nemožno dospieť k inému výkladu ako je ten, že § 30 zákona o verejnom obstarávaní nepredstavuje samostatnú podmienku účasti vo verejnom obstarávaní, ale iba spôsob preukazovania splnenia podmienky účasti podľa § 28 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní, ktorý možno použiť iba v prípadoch verejných obstarávaní na práce alebo služby.“ Z dôvodov rozhodnutia podľa žalobcu nevyplýva, na základe akej správnej úvahy resp. akým postupom aplikoval žalovaný údajný eurokonformný výklad čl. 50 smernice č. 2004/18/ES na § 30 ZVO a preto považoval rozhodnutie žalovaného v tejto časti za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na margo aplikácie § 30 ZVO v súvislosti s § 28 ods. 1 písm. h/ ZVO žalobca uviedol, že pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu obmedziť aplikáciu § 30 ZVO len na prípady definované v § 28 ods. 1 písm. h/ ZVO, teda len pri zákazkách na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služieb, uviedol by to priamo v § 30 ZVO (odkázal by na § 28 ods. 1 písm. h/ ZVO). Žalobca zastal názor, že formuláciou znenia § 30 ZVO mal zákonodarca v úmysle umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom v širšom rozsahu uplatňovať tento tzv. dobrovoľný nástroj pri presadzovaní politiky ochrany životného prostredia, čo koniec koncov podľa žalobcu akceptoval aj žalovaný vo svojej metodike (napr. metodické usmernenie ÚVO č. 487-2000/2010 zo dňa 11.08.2010 str. 2 tretí odsek). Uviedol, že § 30 ZVO sa ako dobrovoľný nástroj presadzovania politiky štátu môže aplikovať najmä vtedy, ak je možné preukázať jeho súvis s predmetom zákazky, inak môže byť takáto požiadavka posúdená ako diskriminačná. V prípade napadnutým rozhodnutím zrušeného postupu zadávania zákazky je podľa žalobcu jednoznačne možné preukázať súvis požiadavky enviromentálneho manažérstva s predmetom zákazky, ktorou bola dodávka výpočtovej techniky, servery a diskové polia, pracovné stanice, periférie, aktívne sieťové prvky, multimediálne zariadenia, softvér, káblové rozvody, kancelárska technika, školský nábytok, učebné pomôcky a pomôcky pre interaktívne technológie, inštalačné práce a s tým súvisiace služby. Žalobca uviedol, že pri zavádzaní informačno-technologických komunikácií dochádza k realizácii takých prác a poskytovaniu takých súvisiacich služieb, ktoré majú priamy vplyv na životné prostredie. Týmto sa žalovaný pri hodnotení aplikácie § 30 ZVO na verejnú súťaž nezaoberal, čo považoval žalobca za značné pochybenie žalovaného. Právny záver žalovaného, že obstarávateľ postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, najmä s princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, keď požadoval od uchádzačov predloženie certifikátu enviromentálneho manažérstva, hoci predmetom obstarávania neboli práce ani služby, za vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť záverov žalovaného ohľadom praktickej aplikácie § 29 a § 30 ZVO v súvislosti s preukazovaním splnenia požiadavky certifikácie. Pri posúdení možnosti nahradenia certifikátov inými dôkazmi, ktoré sú rovnocenné opatreniam na zabezpečenie kvality podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu, sa žalovaný odvolal na viaceré odborné stanoviská, ktoré však v napadnutom rozhodnutí nekonkretizoval, nešpecifikoval ich zdroj, autora, ani neoznačil citáciu príslušného stanoviska, dátum jeho vydania a pod. a zároveň tieto stanoviská nie sú zverejnené ani na internetovej stránke žalovaného. Názory z údajných odborných stanovísk k problematike certifikátov a ich nahradenia inými relevantnými dôkazmi nie sú podľa žalobcu transformované do žiadneho metodického usmernenia, pričom úrad vo viacerých svojich metodických usmerneniach týkajúcich sa tejto problematiky poukazuje na to, že posúdenie rovnocennosti iných relevantných dôkazov s certifikátmi je v kompetencii verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa. Žalobca vyjadril názor, že podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO podmienkou na zrušenie použitého postupu zadávania zákazky je porušenie ZVO a nie akéhokoľvek odborného stanoviska. Žalovaný vyhlásením, že jediným akceptovateľným dokladom namiesto certifikátu by mohlo byť potvrdenie samotného certifikačného orgánu, ktorý vykonal posúdenie vhodnosti zavedeného systému manažérstva kvality, ale v tom čase ešte z nejakých dôvodov nestihol vydať samotný certifikát, porušil § 29, § 30 a § 112 ZVO, ako aj ods. 29 preambuly a čl. 49 a čl. 50 Smernice č. 2004/18/ES, ktorých cieľom je zabezpečiť čo najširšiu liberalizáciu pri predkladaní dokladov preukazujúcich splnenie určitej obstarávateľom zadanej požiadavky v rámci verejného obstarávania. Ďalším alternatívne akceptovateľným dokladom okrem spomenutých dokladov certifikačných orgánov mohla byť podľa žalovaného správa z auditu vykonávaného podľa požiadaviek príslušnej normy verejným obstarávateľom alebo ním poverenou organizáciou za predpokladu, že by z tejto správy vyplývalo, že preverovaná organizácia spĺňa požiadavky príslušnej normy. Takýto výklad podľa žalobcu porušuje § 33 ods. 4 ZVO ( v jeho znení účinnom do 31.03.2011), nakoľko toto ustanovenie zákona iba oprávňovalo obstarávateľa, avšak neukladalo mu povinnosť vyžiadať si prípadné vysvetlenie k predkladaným dôkazom podľa § 29 resp. § 30 ZVO. Žalobca zdôraznil, že v zmysle § 112 ZVO žalovaný nemá právomoc vymedzovať okruh iných relevantných dôkazov, nakoľko toto patrí výlučne do kompetencie zákonodarcu. Žalobca tiež poukázal na to, že doterajšia bežná prax verejného obstarávania v prípadoch § 29 a § 30 ZVO akceptuje ako iné relevantné dôkazy aj príručky a/alebo potvrdenia, pokiaľ sú z hľadiska podmienok príslušného obstarávania a vo vzťahu k predmetu zákazky postačujúce, čo posudzuje primárne verejný obstarávateľ resp. obstarávateľ. Žalobca s poukazom na § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO tvrdil, že na zrušenie použitého postupu zadávania zákazky je potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to porušenie ZVO a predpoklad zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania. V danom prípade podľa žalobcu nebola naplnená ani jedna z týchto kumulatívnych podmienok. Žalobca mal za to, že v procese verejného obstarávania nedošlo k porušeniu § 9 ods. 4, § 28 ods. 1 písm. h/ a ani § 33 ods. 1 ZVO a z tohto dôvodu nemožno ani hovoriť o potencionálnom vplyve porušenia zákona na verejné obstarávanie resp. na jeho výsledok. V rozhodnutí úplne absentuje odôvodnenie možného zásadného vplyvu porušenia ZVO na výsledok verejného obstarávania, ako aj uvedenie akýchkoľvek právnych argumentov či správnej úvahy, ktoré žalovaného k takémuto záveru viedli. Žalobca vyjadril názor, že rozhodnutie podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO je svojim charakterom a dôsledkami najzávažnejším z možných rozhodnutí a preto bol žalovaný povinný nielen určiť porušenia ZVO, ale vysporiadať sa aj s tým, prečo neprichádza v prípade danej verejnej súťaži do úvahy postup podľa § 139 ods. 2 písm. e/ až g/ alebo podľa § 139 ods. 3 ZVO. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že § 30 ZVO stanovuje len spôsob, ako sa preukazuje podmienka účasti podľa § 28 ods. 1 písm. h/ ZVO spočívajúca v požadovaní uvedenia opatrení enviromentálneho manažérstva, ktoré uchádzač alebo záujemca použije pri plnení zmluvy, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. Nakoľko v predmetnej súťaži išlo o zákazku na dodanie tovaru, bola takáto podmienka účasti podľa názoru žalovaného stanovená v rozpore so ZVO. Uviedol, že hoci znenie § 30 ZVO neobsahuje výslovný odkaz na § 28 ods. 1 písm. h/ ZVO, prostredníctvom eurokonformného výkladu § 30 ZVO v súlade so smernicou 2004/18 nemožno dospieť k inému výkladu ako je ten, že § 30 ZVO nepredstavuje samostatnú podmienku účasti vo verejnom obstarávaní, ale iba spôsob preukazovania splnenia podmienky účasti podľa § 28 ods. 1 písm. h/ ZVO, ktorý možno použiť iba v prípadoch verejných obstarávaní na práce alebo služby. Rozsah preukazovania podmienok technickej a odbornej spôsobilosti stanovuje podľa žalovaného smernica č. 2004/18 taxatívnym spôsobom, pričom verejný obstarávateľ si môže vybrať ktorúkoľvek z podmienok technickej a odbornej spôsobilosti (jednu alebo viac), ktoré sú uvedené v čl. 48 ods. 2 písm. a/ až j/ smernice a požadovať od uchádzača/záujemcu ich preukázanie. Keďže smernica 2004/18 bola prebratá do ZVO, žalovaný je povinný vykladať ustanovenia slovenských predpisov a predovšetkým ustanovenia ZVO eurokonformným spôsobom, teda čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok, ako aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Okrem toho všetky ustanovenia aktov inštitúcií únie je potrebné vykladať v súlade so všeobecnými zásadami úniového práva, najmä s tými všeobecnými zásadami, ktoré sa uplatňujú v oblasti verejného obstarávania a to zásada rovnakého zaobchádzania, zásada nediskriminácie, zásada vzájomného uznávania, zásada proporcionality a zásada transparentnosti. Aplikácia eurokonformného výkladu spočívala v danom prípade v posúdení taxatívnosti podmienok účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti vo väzbe na kontrolovaným predložený certifikát enviromentálneho manažérstva. V zmysle taxatívnosti podmienok účasti je kontrolovaný takýto doklad oprávnený vyžadovať len pri zákazkách na uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb. Argumentáciu žalobcu o porušení § 112 ZVO považoval žalovaný za zmätočnú a uviedol, že ako súčasť výkonnej moci žalovaný je povinný aplikovať ZVO na konkrétne skutkové okolnosti a zároveň podávať výklad odôvodňujúci jeho aplikáciu. K žalobcom zmienenému metodickému usmerneniu č. 487-9000/2010 zo dňa 11.08.2010 žalovaný uviedol, že predmetom metodického usmerňovania bolo zodpovedanie otázky ohľadne certifikátu OHSAS 18001:2007, teda dokladu, ktorý sa týka oblasti riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čiže dokladu odlišného od certifikátu enviromentálneho manažérstva. K námietke žalobcu ohľadne nekonkretizácie použitého odborného stanoviska v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že problematika certifikácie a posudzovania ekvivalentnosti rovnocenných dokladov je mu známa z jeho úradnej činnosti, nakoľko počas dohľadu nad verejným obstarávaním dochádza do kontaktu s množstvom odborných stanovísk takmer z každého vedného odboru, pričom takto získané odborné vedomosti transponuje do svojej rozhodovacej praxe. Oblasť certifikácie spadá do kompetencie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, ktorého expertov a odborné znalosti žalovaný využíva pri svojej rozhodovacej činnosti. Žalovaný potvrdil, že posúdenie rovnocennosti predložených dokladov je v konkrétnom verejnom obstarávaní v kompetencii verejného obstarávateľa resp. obstarávateľa, pričom tento môže pri problémoch pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti, tak ako to robí žalovaný, obrátiť sa na osoby odborne zdatné v predmetnej problematike. Voľba členov komisie na vyhodnotenie ponúk resp. podmienok účasti by mala odzrkadľovať náročnosť zo strany obstarávateľom stanovených podmienok účasti alebo požiadaviek. Žalovaný zaujal názor, že ak verejný obstarávateľ nie je schopný vyhodnotiť splnenie podmienky účasti odbornej alebo technickej spôsobilosti, nemal by túto podmienku účasti ani stanovovať. K žalobcovmu výkladu § 33 ods. 4 ZVO, podľa ktorého toto ustanovenie iba oprávňovalo kontrolovaného, ale neukladalo mu vyžiadať si prípadné vysvetlenia k predloženým dôkazom, žalovaný uviedol, že tento gramatický výklad zákona nie je súladný so zmyslom ZVO a eurokonformným výkladom tohto zákona vo svetle smernice 2004/18. Všeobecné zásady práva únie totiž môžu za určitých okolností založiť povinnosť verejného obstarávateľa požiadať uchádzača alebo záujemcov o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, pričom podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ sa táto povinnosť uplatní najmä v prípade, keď je znenie ponuky formulované nejasne a okolnosti prípadu, o ktorých obstarávateľ vie, naznačujú, že táto nejasnosť by sa pravdepodobne mohla jednoducho vysvetliť a mohla by byť jednoducho odstránená. V takom prípade by postup obstarávateľa, ktorým by vylúčil ponuku uchádzača bez toho, aby tohto uchádzača pred vylúčením požiadal o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov, bol v rozpore so zásadou riadnej správy veci verejných. Ak by sa za takýchto okolností priznala verejného obstarávateľovi absolútna právomoc voľnej úvahy, bolo by to v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. Za neopodstatnené považoval žalovaný tvrdenie žalobcu, že nemá právomoc vymedzovať okruh iných relevantných dôkazov, ktoré sú rovnocenné certifikátom. Uviedol, že v rámci výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním je povinnosťou žalovaného poukazovať aj na to, ako má kontrolovaný vyhodnocovať podmienku účasti, ktorá sa preukazuje iným dokladom ako certifikátom, pričom tento doklad musí byť rovnocenný opatreniam podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. Takouto činnosťou žalovaný nezasahuje do kompetencií zákonodarcu. Žalovaný uviedol, že ak by mal súd pochybnosti o správnosti eurokonformného výkladu ZVO zo strany žalovaného, navrhol využiť inštitút prejudiciálneho konania, konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a podať prejudiciálnu otázku na SDEÚ, ktorej formuláciu navrhol. Uznesením zo dňa 08.11.2012 pribral súd podľa § 250 ods. 1 O.s.p. do konania verejného obstarávateľa predmetnej súťaže - Mesto Banská Bystrica a druhého uchádzača v súťaži, ktorý splnil podmienky účasti - SOITRON, a.s. Na výzvu súdu sa k veci vyjadril verejný obstarávateľ, ktorý uviedol, že súťažné podklady a v nich stanovené podmienky boli vypracované v súlade s požiadavkami schváleného europrojektu na štyri základné školy tak, aby bolo možné naplniť stanovené ciele, merateľné ukazovatele projektu, čo bolo základnou podmienkou na schválenie financovania projektu z prostriedkov EÚ. Preto obstarávateľ stanovil ako podmienku účasti aj preukázanie technickej spôsobilosti v súlade s § 29 a § 30 ZVO. V zmysle ZVO došlo k zlúčeniu tovarov a služieb do jednej zákazky, pričom verejný obstarávateľ určil postup podľa § 3 ods. 4 ZVO ako dodávku tovaru, nakoľko cena tovaru presiahla cenu poskytovanej služby v súvislosti s predmetom zákazky. Keďže súčasťou dodávky IKT a vybavenia bolo aj poskytovanie služieb a prác súvisiacich s realizáciou predmetu zákazky, kvalita ich poskytnutia a realizácie by mohla výrazne ovplyvniť naplnenie stanovených merateľných cieľov a indikátorov projektu, čo má jednak vplyv na udržateľnosť projektu a zároveň je základnou podmienkou pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku z prostriedkov EÚ. Preto Mesto Banská Bystrica ako verejný obstarávateľ považovalo požiadavku na splnenie uvedenej podmienky účasti v súťaži za plne opodstatnenú, pretože jasne súvisí s predmetom zákazky a preto podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu § 9 ods. 4, § 28 ods. 1 písm. h/ a § 33 ods. 1 ZVO, ako to tvrdí žalovaný. Poukázal na to, že pre všetkých ôsmich uchádzačov, ktorí si prevzali súťažné podklady, bola táto požiadavka legitímna a jasná a nepovažovali ju za diskriminačnú, nakoľko ani jeden z uchádzačov nevyužil možnosť podať žiadosť o nápravu smerujúcu proti tejto požiadavke verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ ďalej uviedol, že komisia pri posudzovaní podmienok účasti v nadväznosti na § 29 a § 30 ZVO prijala iné dôkazy predložené uchádzačom, ktoré považovala za rovnocenné opatreniam na zabezpečenie kvality alebo enviromentálneho riadenia podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu, pričom sa opierala o metodické usmernenie ÚVO č. 487-200/2010 zo dňa 11.08.2010. Záverom Mesto Banská Bystrica uviedlo, že podporuje žalobný návrh žalobcu a navrhuje podanej žalobe vyhovieť. Druhý pribratý účastník - SOITRON a.s. sa k predmetu konania nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušiť pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatočným odôvodnením niektorých jeho aspektov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného i verejného obstarávateľa súd zistil, že verejný obstarávateľ vyhlásil v zmysle § 50 ods. 4 písm. a/ a § 51 ods. 1 a § 43 ods. 3 ZVO verejnú súťaž na predmet zákazky „Zvyšovanie energetickej efektívnosti a modernizácia ZŠ tr. SNP 20, ZŠ Spojová 14, ZŠ Moskovská 2, ZŠ Golianová 8, Banská Bystrica - dodávky IKT a vybavenia“ uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 238/2010 zo dňa 14.12.2010, v predpokladanej hodnote zákazky 552.971 eur. V stanovenej lehote požiadali o súťažné podklady ôsmi záujemcovia, v lehote na predkladanie ponúk predložili ponuku dvaja uchádzači - GAMO, a.s. a SOITRON, a.s., ktorí splnili podmienky účasti v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi. Ponuky oboch uchádzačov boli postúpené do procesu elektronickej aukcie a po vyhodnotení predĺžených ponúk bola prijatá ponuka žalobcu vo všetkých štyroch častiach zákazky. Na základe podnetu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na vykonanie kontroly predmetnej zákazky žalovaný oznámil kontrolovanému začatie kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy. Rozhodnutím č. 661-7000/2011-OK/3 zo dňa 16.06.2011 žalovaný podľa § 139 ods. 2 písm. a/ a § 146 ods. 4 ZVO nariadil kontrolovanému zrušiť použitý postup zadávania zákazky. V odôvodnení rozhodnutého okrem iného uviedol, že uchádzači GAMO, a.s. a SOITRON, a.s. nepredložili vo svojich ponukách požadované certifikáty, ale iba potvrdenia preukazujúce, že žiadateľ je v konaní o udelenie certifikátu a príručku systému manažérstva kvality a systému enviromentálneho manažérstva. Príručka kvality resp. obdobný dokument podľa žalovaného síce opisuje spôsob naplnenia požiadaviek príslušnej normy v podmienke danej organizácie, avšak sama o sebe nie je dôkazom, že v nej opísané postupy organizácia aj reálne uplatňuje v praxi. Taktiež žiadosť o certifikáciu je podľa žalovaného len prvým krokom na ceste k získaniu príslušného certifikátu a nedáva žiadnu záruku, že daná organizácia vybudovala a uplatňuje systém kvality podľa príslušnej normy. Ako jediný relevantný dôkaz o plnení požiadaviek normy žalovaný označil potvrdenie samotného certifikačného orgánu, ktorý vykonal posúdenie vhodnosti zavedeného systému manažérstva kvality, ale v tom čase z nejakých dôvodov nestihol vydať samotný certifikát, za podmienky, že bol ukončený proces posudzovania plnenia požiadaviek normy, prípadne správu z auditu vykonaného podľa požiadaviek príslušnej normy verejným obstarávateľom alebo ním poverenou organizáciou za predpokladu, že by z tejto správy vyplývalo, že preverovaná organizácia spĺňa požiadavky príslušnej normy. Žalovaný konštatoval, že nakoľko pochybenie zistené v postupe kontrolovaného pri obstarávaní nie je možné odstrániť iným spôsobom, bolo nevyhnutné pristúpiť k nariadeniu zrušenia použitého postupu zadávania zákazky. Vo zvyšku sa argumentácia žalovaného zhoduje s obsahom písomného vyjadrenia k žalobe. Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Podľa § 28 ods. 1 ZVO technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť možno preukázať podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb uvedením opatrení environmentálneho manažérstva, ktoré uchádzač alebo záujemca použije pri plnení zmluvy, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ak je to vhodné. Podľa § 29 ZVO ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje predloženie certifikátu kvality vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom alebo záujemcom, môže využiť systémy zabezpečenia kvality vyplývajúce z európskych noriem. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzná ako rovnocenné osvedčenia vydané príslušnými orgánmi členských štátov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí prijať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú rovnocenné opatreniam na zabezpečenie kvality podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. Podľa § 30 ZVO ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje predloženie certifikátu kvality vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie určitých noriem environmentálneho riadenia uchádzačom alebo záujemcom, môže využiť schému Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit alebo normy environmentálneho manažérstva vyplývajúce z príslušných európskych noriem alebo medzinárodných noriem certifikovaných orgánov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzná ako rovnocenné certifikáty vydané orgánmi z členských štátov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí prijať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú rovnocenné opatreniam environmentálneho riadenia podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. Podľa § 33 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania. Podľa § 139 ods. 2 ZVO ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím a) nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov, b) nariadi zrušiť diskriminačné podmienky alebo požiadavky kontrolovaného uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov, v súťažných podkladoch, v súťažných podmienkach alebo v inom dokumente týkajúcom sa verejného obstarávania, c) zruší rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka a nariadi zaradiť vylúčeného uchádzača, záujemcu alebo účastníka do procesu verejného obstarávania, d) zruší rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov a nariadi zopakovať výber, e) zruší rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a nariadi znovu vyhodnotiť ponuky alebo návrhy, f) zruší rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, a ak je to potrebné aj rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka, rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov alebo rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a súčasne nariadi znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti, g) nariadi odstrániť protiprávny stav. Podľa § 139 ods. 3 ZVO ak porušenie tohto zákona nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, úrad môže rozhodnutím nariadiť odstránenie protiprávneho stavu. Stanovenie podmienok účasti vo verejnej súťaži je zásadne v kompetencii verejného obstarávateľa, ktorý je povinný splnenie týchto podmienok náležite a objektívne vyhodnotiť. To platí aj pre podmienky týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzačov, ktorú možno preukázať jedným alebo niekoľkými z dokladov vymenovaných v § 28 ods. 1 písm. a/ až l/ ZVO, pričom výpočet týchto kritérií pre posúdenie technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzača je taxatívny. To značí, že iným ako v predmetnom ustanovení stanoveným spôsobom nemožno preukázať splnenie technickej a odbornej spôsobilosti uchádzača vo verejnej súťaži. Pokiaľ teda ustanovenie § 28 ods. 1 písm. h/ ZVO určuje, že technickú alebo odbornú spôsobilosť možno preukázať uvedením opatrení enviromentálneho manažérstva, ktoré uchádzač alebo záujemca použil pri plnení zmluvy, ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ak je to vhodné, potom je zrejmé, že vo verejných súťažiach s iným predmetom zákazky ako sú stavebné práce alebo služby takýto certifikát od uchádzačov na preukázanie technickej a odbornej spôsobilosti vyžadovať nemožno. Súd sa stotožnil so žalovaným v tom, že predmetné ustanovenie ZVO je výsledkom transpozície smernice 2004/18 (najmä čl. 48 ods. 2 písm. f/ smernice) a preto § 30 ZVO, ktorý upravuje spôsob preukazovania noriem enviromentálneho riadenia, je potrebné vykladať výlučne v súvislosti so spomenutým ustanovením § 28 ods. 1 písm. h/ ZVO a aplikovať ho len pre súťaže, ktorých predmetom je uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb a to len za predpokladu, že vyžadovanie opatrení enviromentálneho manažérstva je pre danú súťaž vhodné. Súd je tej mienky, že žalovaným uplatnený výklad § 30 v nadväznosti na § 28 ods. 1 písm. h/ ZVO je v súlade s cieľmi smernice 2004/18 a je správny. Žalovaný svoju úvahu zrozumiteľne odôvodnil a postupoval plne v medziach svojich zákonných kompetencií. Súd sa rozchádza so žalovaným v posúdení oprávnenosti verejného obstarávateľa požadovať od uchádzačov v predmetnej súťaži predloženie certifikátu enviromentálneho manažérstva, a to s ohľadom na predmet súťaže, ktorého súčasťou bolo okrem dodávky informačno-komunikačných technológií a vybavenia aj poskytnutie služieb a prác súvisiacich s montážou, inštaláciou a sprevádzkovaním dodaných technológií, teda kompletných služieb spojených s dodávkou tovaru, ktorých kvalita mohla nezanedbateľne ovplyvniť realizáciu zákazky. Pri takomto predmete zákazky je podľa názoru súdu možné i vhodné požadovať splnenie opatrení enviromentálneho riadenia predložením predmetného certifikátu, prípadne iných dôkazov preukazujúcich splnenie požiadaviek na vystavenie certifikátu. Zo ZVO ani zo smernice 2004/18 nemožno vyvodiť, že certifikát enviromentálneho manažérstva možno požadovať len pri zákazkách, ktorých predmetom je výlučne dodávka stavebných prác alebo poskytnutie služieb. Podľa názoru súdu nič nebráni tomu, aby verejný obstarávateľ požadoval predloženie tohto certifikátu aj pri verejných súťažiach, v ktorých je predmetom zákazky popri dodávke tovaru aj poskytnutie služieb za predpokladu, že uplatňovanie noriem enviromentálneho riadenia je pre danú súťaž vhodné. Vhodnosť tohto spôsobu dokladania technickej a odbornej spôsobilosti uchádzača musí zdôvodniť verejný obstarávateľ, čo samozrejme podlieha dohľadovej právomoci žalovaného. V prípade posudzovanej súťaže žalovaný nariadil zrušiť verejnému obstarávateľovi spôsob zadávania zákazky, okrem iného aj z dôvodu, že požiadavka na predloženie certifikátu enviromentálneho manažérstva bola diskriminačná. Uvedený záver oprel žalovaný len o konštatovanie, že predmetom zákazky nebola dodávka stavebných prác ani poskytnutie služieb, hoci musel vedieť, že nezanedbateľnou súčasťou predmetu zákazky bolo aj poskytnutie služieb spojených s dodaním informačných technológií. Z tohto pohľadu žalovaný podľa názoru súdu svoje závery nedostatočne odôvodnil do tej miery, aby bolo možné ich v súdnom konaní preskúmať. Podľa názoru súdu totiž nie je bezvýznamný rozdiel medzi dodaním tovaru, napr. na sklad odberateľa a dodaním informačných technológií s kompletnou montážou vrátane nábytku, s osadením, kabelážou a potrebnými stavebnými úpravami vrátane sprevádzkovania celého systému. Nie je pritom rozhodujúce, aký je podiel ceny služieb spojených s dodávkou tovaru k cene dodaného tovaru. Verejný obstarávateľ teda podľa názoru súdu nekonal v rozpore so zásadou nediskriminácie, pokiaľ sa rozhodol použiť preukazovanie technickej spôsobilosti uchádzačov požadovaním certifikátu enviromentálneho manažérstva. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že ZVO umožňuje uchádzačom doložiť normované požiadavky pre daný certifikát aj iným spôsobom, čo napokon využil aj žalobca a aj druhý uchádzač (SOITRON a.s.), ktorý okrem žalobcu ako jediný splnil podmienky účasti v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažných podkladov. Platí, že verejný obstarávateľ musí podľa zákona prijať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú rovnocenné opatreniam na zabezpečenie kvality podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. Pri posudzovaní relevantnosti takýchto alternatívnych dôkazov je potrebné poznať požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby príslušný certifikačný orgán vydal uchádzačovi certifikát a mieru priblíženia sa týmto požiadavkám v každodennej praxi uchádzača. Vo všeobecnosti sa možno stotožniť so žalovaným, že príručka kvality resp. enviromentálneho manažérstva ani potvrdenie certifikačného orgánu, že žiadateľ je v konaní o vydanie certifikátu, nepreukazujú uplatňovanie opatrení enviromentálneho riadenia, či opatrení na zabezpečenie kvality podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. Podstata prípustnosti iných dôkazov na preukázanie normou stanovených požiadaviek spočíva v možnosti uchádzača doložiť uplatňovanie certifikovaných opatrení v praxi, bez potreby preverenia ich uplatňovania samotným certifikačným orgánom. Nie je teda rozhodujúce, či bol u uchádzača vykonaný audit na preukázanie splnenia certifikovaných požiadaviek, ale ich reálne uplatňovanie v ekonomickom živote spoločnosti. Vo vzťahu k prípustnosti takýchto alternatívnych dôkazov ZVO žiadne konkrétne požiadavky nekladie. Z tohto pohľadu sa súdu javí ako príliš reštriktívne stanovisko žalovaného, že jediným akceptovateľným dokladom by mohlo byť potvrdenie samotného certifikačného orgánu po ukončení procesu posudzovania splnenia požiadaviek normy, prípadne správa z auditu vykonaného podľa požiadaviek normy verejným obstarávateľom alebo ním poverenou organizáciou. V danej súvislosti je súd toho názoru, že pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje na viaceré odborné stanoviská k problematike certifikátov, ktoré má k dispozícii, je žiaduce, aby ich bližšie identifikoval, prípadne aspoň uviedol zdroj, kde do nich možno nahliadnuť. Skutočnosť, že tak žalovaný v dôvodoch rozhodnutia neurobil, však nie je takou vadou konania, ktorá by sama osebe spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia, prípadne jeho nepreskúmateľnosť. Nakoľko posudzovanie otázok spojených s prípustnosťou certifikátov kvality resp. enviromentálneho manažérstva a relevantnosť dôkazov o splnení certifikovaných požiadaviek, patria do kompetencie žalovaného, nie je podstatné, či k záverom o týchto otázkach príde žalovaný v rámci vlastnej činnosti alebo na základe odborných stanovísk iných subjektov. Žalovanému v rámci dohľadovej právomoci jednoznačne patrí posudzovať postup verejného obstarávateľa v súvislosti s hodnotením splnenia požiadaviek manažérstva kvality resp. enviromentálneho manažérstva. Jeho záver, že žalobcom predložené doklady nepreukázali splnenie požiadaviek na vystavenie príslušných certifikátov, bol podľa názoru súdu v medziach zákona. Napriek tomu, že ZVO priamo neukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť vyžiadať si od uchádzača prípadné vysvetlenia k predloženým dôkazom, nakoľko podľa znenia zákona ide o oprávnenie a nie povinnosť verejného obstarávateľa, možno súhlasiť so žalovaným, že v zmysle judikatúry SDEÚ pokiaľ je znenie ponuky formulované nejasne a okolnosti známe verejnému obstarávateľovi naznačujú, že táto nejasnosť by mohla byť jednoducho odstránená a vysvetlená, má verejný obstarávateľ povinnosť požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov. Takúto povinnosť má však verejný obstarávateľ najmä pred rozhodnutím o vylúčení ponuky uchádzača pre nejasnosti, ktoré by bolo možné žiadosťou o spresnenie či doplnenie ponuky jednoducho odstrániť. V danom prípade sa verejný obstarávateľ v súvislosti s preukazovaním opatrení na zabezpečenie kvality, resp. enviromentálneho riadenia uspokojil s predložením príručky kvality resp. príručky enviromentálneho riadenia, žiadosťami o certifikáciu a potvrdením, že žiadatelia sú v konaní o udelenie certifikátu. Súd je v zhode so žalovaným toho názoru, že nakoľko uvedené doklady nepreukazujú splnenie požiadaviek na vystavenie príslušných certifikátov, mal verejný obstarávateľ preverovať splnenie týchto požiadaviek u uchádzačov a prípadne požiadať o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov. Podmienkou pre rozhodnutie o nariadení zrušiť použitý postup zadávania zákazky je kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to porušenie zákona postupom kontrolovaného a súčasne zásadný vplyv tohto porušenia na výsledok verejného obstarávania. Ako súd konštatoval vyššie, požadovanie certifikátu enviromentálneho manažérstva od uchádzačov nebolo vzhľadom na predmet zákazky v rozpore so zákonom. Za nesúladný so zákonom však súd považoval záver verejného obstarávateľa o preukázaní opatrení na zabezpečenie kvality resp. enviromentálneho manažérstva podľa požiadaviek na vystavenie príslušných certifikátov, ktoré žalobca dokladal alternatívnymi dôkazmi, keďže požadovaným certifikátmi nedisponoval. V tomto zmysle bol záver žalovaného o porušení § 33 ods. 1 ZVO nedostatočným vyhodnotením splnenia podmienok účasti v súťaži správny, nakoľko akceptovanie príručky integrovaného systému manažérstva resp. potvrdenia o zavádzaní integrovaného manažérskeho systému, bez preverenia uplatňovania požiadaviek príslušných noriem u uchádzačov, zákonu nezodpovedá. K zásadnému vplyvu žalovaným vytýkaných porušení ZVO v postupe kontrolovaného na výsledok verejného obstarávania žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol len to, že nakoľko pochybenia zistené v postupe kontrolovaného pri obstarávaní predmetu zákazky nie je možné odstrániť iným spôsobom, bolo nevyhnutné pristúpiť k nariadeniu zrušenia použitého postupu zadávania zákazky. Žiadne bližšie vyhodnotenie vplyvu porušení zákona na výsledok verejného obstarávania žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol. Táto skutočnosť je podľa názoru súdu takou zásadnou chybou napadnutého rozhodnutia, ktorá robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Pre náležité preskúmanie zákonnosti rozhodnutia je totiž potrebné poznať názor žalovaného, akým konkrétnym úkonom či postupom kontrolovaného a v ktorom štádiu verejného obstarávania došlo k zásadnému vplyvu na jeho budúci výsledok a prečo nebolo možné zistenú nezákonnosť napraviť inak, napríklad nariadením odstrániť protiprávny stav. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy, že v lehote na predkladanie ponúk predložili ponuku len dvaja uchádzači, ktorí splnili podmienky účasti súťaži, pričom obaja preukazovali splnenie požiadaviek na vystavenie vyššie uvedených certifikátov inými dôkazmi. Požadovaná certifikácia teda vo vzťahu k týmto dvom uchádzačom nemala na výsledok verejného obstarávania prakticky žiaden vplyv, o víťazovi súťaže rozhodla nižšia cena. Súd je toho názoru, že v každom štádiu verejného obstarávania je potrebné dbať na účel právnej úpravy, ktorým je predovšetkým vygenerovať dodávateľa na realizáciu dodávok a služieb pri dodržaní zásad ZVO a jeho kogentných ustanovení, nie formalistické dbanie na dodržanie pravidiel bez zreteľa na zmysel verejného obstarávania. Tieto hľadiská preto bude potrebné v novom rozhodnutí náležite vyhodnotiť a zvolený postup starostlivo odôvodniť. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave o preskúmanie veci k záveru, že nakoľko napadnuté rozhodnutie je v naznačených smeroch nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, bolo potrebné postupom podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 66 € a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom, ktoré advokát vyčíslil v podanej žalobe, a to za dva úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), 2x po 123,50 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,41 € paušálna náhrada, k tomu 20% DPH 104,12 €. Žiadne ďalšie trovy spojené so zastupovaním žalobcu si jeho právny zástupca nevyčíslil, hoci bol pri vyhlásení rozhodnutia vo veci na túto možnosť upozornený. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 380,18 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.