Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/39/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200151 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200151.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SLV- OLVS-144/2011 zo dňa 29.11.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-OLVS-144/2011 zo dňa 29.11.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 323,50 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii vydané v prvom stupni č. KM-917-001/SI-2011 zo dňa 11.10.2011, ktorým sa v časti sprístupnenia osobných údajov nachádzajúcich sa v poskytovanej informácii čiastočne nevyhovelo žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácie - sprístupnenie uznesenia vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa 17.09.2010 o odmietnutí veci podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mala dopustiť sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Katarína Javorčíková. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že vyššie uvedené uznesenie žiadal sprístupniť žiadosťou zo dňa 29.09.2011, ktorá bola žalovanému doručená 04.10.2011. Svojim rozhodnutím zo dňa 11.10.2011, žalobcovi doručeným dňa 17.10.2011, žalovaný žiadosť žalobcu čiastočne zamietol v časti mien a priezvisk vyšetrovateľa, sudcov a exekútorov uvádzaných v uznesení vyšetrovateľa s odôvodnením, že ide o informácie majúce charakter osobných údajov. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal rozklad, ktorý bol žalovanému doručený dňa 24.10.2011. Lehota na rozhodnutie o rozklade márne uplynula 08.11.2011, v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu. Druhostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného žalobca napadol žalobou, ktorá bola na Krajskom súde v Bratislave zaevidovaná pod sp. zn. 1S /1/2012. Touto žalobou napadol žalobca rozhodnutie žalovaného vydané dňa 29.11.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Podľa žalobcu meno a priezvisko príslušníka PZ a údaje o služobnom útvare, na ktorom je zaradený, rovnako ako meno a priezvisko sudcov a exekútorov nie sú takými trvalými identifikátormi, ktoré by tieto fyzické osoby nezameniteľne identifikovali spomedzi množstva iných fyzických osôb, napríklad obyvateľov Bratislavy, či občanov Slovenskej republiky. Identifikátor v rozsahu meno, priezvisko, pracovisko teda neurčuje fyzickú osobu takým spôsobom, aby údaje zahrnuté alebo priradené k tomuto identifikátoru mali povahu osobných údajov. Uvedené údaje nespĺňajú ani definičné kritérium osobných údajov podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z., nakoľko nejde o informácie týkajúce sa fyzickej osoby, ale ide o informácie týkajúce sa služobného pomeru, resp. výkonu verejnej moci a všeobecne dostupné. Identifikátor v rozsahu meno, priezvisko, pracovisko nie sú ani charakteristikou tvoriacou fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu fyzickej osoby, ako to predpokladá § 3 tohto zákona. Žalovaným nesprístupnené údaje nemajú ani povahu informácií týkajúcich sa súkromia, pretože tieto sa týkajú služobného pomeru, resp. sudcovskej funkcie, nie súkromnej sféry. Podľa žalobcu mal žalovaný príslušné ustanovenia ZSI vykladať ústavne súladným spôsobom tak, ako to predpokladá čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. K obmedzeniu práva na informácie môže dôjsť v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR iba pokiaľ je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, pričom takéto obmedzenie musí smerovať k ochrane niektorých z taxatívne vymenovaných záujmov. Utajovať mená a priezviská vyšetrovateľov, ktorí už len z podstaty svojho služobného zaradenia nepôsobia v utajení, rovnako ako utajovať verejné dostupné mená a priezviská sudcov a exekútorov nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnuté, naopak, je to podľa žalobcu absurdné. Pokiaľ ide o žalobou napadnuté rozhodnutie, toto popri predchádzajúcich námietkach považoval žalobca za nadbytočné a preto nezákonné, keďže bolo skôr vydané tzv. fiktívne rozhodnutie, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý, avšak bez odôvodnenia a ďalších formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom, teda nepreskúmateľné. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 13.07.2012, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K otázke vzniku fiktívneho rozhodnutia uviedol, že s počítaním lehôt, ako ich prezentoval žalobca, nesúhlasí a poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Sži/7/2011 zo dňa 21.03.2012, z ktorého vyplýva, že pokiaľ proti rozhodnutiu, ktorým povinná osoba nesprístupnila informáciu bol podaný opravný prostriedok, je v zmysle ustanovení správneho poriadku povinnosťou povinnej osoby vec opätovne preskúmať a v prípade uznania nároku odvolateľa vyhovieť jeho žiadosti o sprístupnenie informácie. V opačnom prípade povinná osoba predloží opravný prostriedok spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď jej odvolanie došlo. Keďže ZSI nemá osobitnú úpravu na štádium konania od podania odvolania (rozkladu) prvostupňovému správnemu orgánu, postupuje sa podľa § 57 správneho poriadku. V konaní vedenom pod č. SLV- OLVS-144/2011 bol rozklad povinnej osobe doručený dňa 24.10.2011 a povinnou osobou bol rozklad doručený osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa 15.11.2011, teda v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote. Odvolací orgán vydal v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote rozhodnutie o rozklade (napadnuté žalobou), ktorým bol rozklad zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie č. KM-917-001/SI-2011 potvrdené. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nesprístupnenia údajov, žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal zo stanoviska Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 11.04.2011, týkajúceho sa sprístupnenia osobných údajov príslušníkov PZ na základe zákona č. 428/2002 Z.z. vo vzťahu k ZSI, z ktorého vyplýva, že údaje v rozsahu meno, priezvisko, hodnosť a funkcia príslušníka PZ sa považujú v zmysle § 3 citovaného zákona za osobné údaje, preto analogicky možno toto aplikovať aj na osobu sudcu a exekútora. Keďže žalovaný ako povinná osoba podľa ZSI nedisponoval súhlasom dotknutých osôb, boli ich osobné údaje z poskytnutej informácie vymazané. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 04.10.2011 bola povinnému doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie - uznesenia vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii zo dňa 17.09.2010 o odmietnutí veci podozrenia z trestného činu zneužívania právomoci, ktorého sa mala dopustiť sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Katarína Javorčíková. Dňa 11.10.2011 pod č. KM-917-001/ SI-2011 povinná osoba - Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, čiastočne nevyhovela žalobcovej žiadosti v časti sprístupnenia osobných údajov nachádzajúcich sa v poskytovanej informácii, keď sprístupnila uznesenie Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Bratislava ČVS: PPZ-107/BPK-B-2010 zo dňa 17.09.2010. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SLV- OLVS-144/2011 zo dňa 29.11.2011. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 1 ZSI o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 9 ods. 2 ZSI informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nadbytočné, keďže bolo skôr vydané tzv. fiktívne rozhodnutie, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý, avšak bez odôvodnenia a ďalších formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom, súd poukazuje na stanovisko žalovaného, ktoré korešponduje s právnym názorom vyjadreným Najvyšším súdom SR vo viacerých obdobných veciach (porovnaj napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Sži/7/2011, alebo sp. zn. 3Sži/19/2012). Keďže ZSI nemá osobitnú úpravu na štádium konania od podania odvolania (rozkladu) prvostupňovému správnemu orgánu, postupuje sa podľa § 57 správneho poriadku. Preto pokiaľ proti rozhodnutiu, ktorým povinná osoba nesprístupnila informáciu, bol podaný opravný prostriedok, je v zmysle ustanovení správneho poriadku povinnosťou povinnej osoby vec opätovne preskúmať a v prípade uznania nároku odvolateľa vyhovieť jeho žiadosti o sprístupnenie informácie. V opačnom prípade povinná osoba predloží opravný prostriedok spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď jej odvolanie došlo. Rozhodnutie žalovaného napadnuté touto žalobou nebolo vydané po lehote stanovenej § 19 ZSI v spojení s § 57 správneho poriadku. Žalovaný rozhodol o odmietnutí sprístupnenia žalobcom požadovaných informácií s poukazom na § 9 ods. 2 ZSI. Podľa tohto ustanovenia zákona povinná osoba informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Žalovaný, resp. povinná osoba, sprístupnila žalobcom požadovanú informáciu čiastočne, po vymazaní mien a priezvisk vyššie v texte rozsudku uvedených osôb. Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť oprávnenej osobe požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. Ani ustanovenie § 9 ods. 2 ZSI nie je možné vykladať spôsobom nezohľadňujúcim práva verejnosti Slovenskej republiky na informácie. Takýto výklad zákona by bol neústavný a v rozpore s úmyslom zákonodarcu zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Keby nezáležalo na tom, koho meno a priezvisko možno zverejniť a paušálne by sa tieto údaje z poskytovaných informácií (napr. textov) vymazávali, i keby sa požadovaná informácia týkala verejného činiteľa, nepodliehali by tieto osoby a v konečnom dôsledku potom ani povinné osoby podľa ZSI akejkoľvek verejnej kontrole. Mená vyššie uvedených dotknutých osôb sú verejne prístupné, nie sú utajované a verejnosť má možnosť ich bez väčších ťažkostí zistiť. Zároveň má verejnosť právo poznať meno konkrétneho verejného (ústavného) činiteľa, ktorý sa podieľal na veci. Nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutým, súladným s účelom ZSI vyššie v texte rozsudku už opísaným, ani logickým, tieto mená a priezviská nesprístupniť. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-144/2011 zo dňa 29.11.2011 ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, §16 ods. 3, §18 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, zvýšené o 20 % DPH - písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba v sume 127,16 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,63 €, zvýšené o 20 % DPH Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 323,50 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. vedený v Tatra banke, a.s., č. účtu: 2610086904/1100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.