Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/72/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200339 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200339.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Nory Majerníkovej, právnej veci žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 599 361, Mlynská 31, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, za účasti: N. H., T. R. XX, zastúpený: JUDr. Rudolf Maník, PhD. - advokát, s.r.o., Jantárová 30, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 63/2011 zo dňa 15.12.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 63/2011 zo dňa 15.12.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66 € na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.02.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 63/2011 zo dňa 15.12.2011, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 6804/2011-3200 zo dňa 21.09.2011. Týmto rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi povinnosť zabezpečiť alebo vykonať na nehnuteľnostiach N. H. zapísaných na LV č. XX k.ú. T. R. ako parc. č. XXX zastavaná plocha s domom súp. č. XX o výmere XXX m2, parc. č. XXX zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX záhrada o výmere XXXX m2, primerané technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody v súvislosti s existujúcim vedením vysokého napätia, a to najneskôr do 30.06.2012. Žalobca v žalobe nesúhlasil s rozhodnutím správnych orgánov oboch stupňov, pričom poukázal na to, že vedenie vysokého napätia (VN) 22kV č. 206 Hriadky - Košice bolo vybudované a prevzaté do správy právneho predchodcu žalobcu v júni 1943, pričom dom p. Nováka bol postavený až v roku 1948. Pán Novák podľa žalobcu vedel a mohol vedieť už v čase výstavby rodinného domu, že VN vedenie sa nachádza v blízkosti jeho domu, dobrovoľne si tam však postavil dom a až v roku 1998, to znamená až po 50- tich rokoch podal návrh na súd ohľadom prekládky daného vedenia. Žalobca uviedol, že vzhľadom na vtedajšiu legislatívu a to zákon č 438/1919 Sb. o státní podpoře při zahájení soustavné elektrisace, v ktorej nebolo definované žiadne ochranné pásmo, nedošlo k porušeniu žiadnych právnych predpisov, pričom zdôraznil, že vedenie bolo postavené na pozemku, ktorý nebol zaťažený v tom čase žiadnou nehnuteľnosťou. Po prijatí zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe rozvode a spotrebe elektriny (ďalej len zákon č. 79/1957 Zb.) sa dom p. Nováka ocitol v stanovenom ochrannom pásme. Žalobca tvrdil, že za túto skutočnosť nebol zodpovedný jeho právny predchodca a preto nesúhlasí s prekládkou vedenia na jeho náklady. Mal za to, že zmena legislatívy a definovanie ochranného pásma je v kompetencii štátu a považuje za neprimerané, aby následky, ktoré spôsobil štát, znášal žalobca, keď z jeho strany nedošlo k porušeniu vtedajších právnych predpisov. Naopak pri výstavbe rodinného domu bolo evidentné, že vedenie sa nachádza v jeho blízkosti. Žalobca namietal, že uvedenú časovú súvislosti výstavby a prevádzky vedenia a výstavby rodinného domu žalovaný vo svojom rozhodnutí nezval do úvahy. Žalobca poukázal na to, že ešte počas prebiehajúceho občianskeho súdneho konania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov aj znaleckými posudkami, ktoré potvrdili vyhovujúci stav vedenia v zmysle platných technických noriem. Tieto dokumenty boli predložené aj Štátnej energetickej inšpekcii (ŠEI), ktorá prešetrila technický stav vedenia a konštatovala, že nedošlo k porušeniu žiadnych právnych predpisov a VN vedenie je vo vyhovujúcom technickom stave, neohrozujúcom život, majetok a zdravie osôb. Hroziaca škoda vzhľadom na tento stav nie je podľa žalobcu reálna a úvaha žalovaného ohľadom hroziacej škody z predmetného vedenia je preto nepodložená a bola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Žalobca tiež poukázal na to, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy a vlastník daného VN vedenia naďalej permanentne kontroluje jeho stav, vo februári 2011 bola vykonaná opakovaná úradná skúška technickou inšpekciou na dané zariadenie, pričom osvedčenie o opakovanej úradnej skúške vyhradeného technického zariadenia a o bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia zo dňa 15.02.2011 bolo žalovanému zaslané, rovnako ako správa z odbornej prehliadky a odbornej skúšky zo dňa 10.08.2010. Priame ohrozenie na živote a zdraví alebo hroziaca škoda na majetku je preto vylúčená, pričom opačné tvrdenie žalovaného, je ničím nepodložené. Žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne posúdil zistený skutkový stav, pretože neexistuje žiadna hrozba škody, ktorej by mal žalobca zabrániť. Žalobca tiež namietal nevykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, aj vzhľadom na časovú údaj v ňom obsiahnutý. Nie je totiž podľa žalobcu možné reálne zabezpečiť prekládku vedenia VN z pozemku p. H. v rozmedzí cca pol roka a to ani v prípade, ak by sa teoreticky jednalo o odvrátenie hroziacej škody. V takom prípade sa totiž podľa žalobcu vyžaduje vypracovanie projektu, stavebné povolenie, rokovania s vlastníkmi pozemkov na uloženie vedenia na ich pozemky a dohodnutie vecného bremena, uzavretie potrebných zmluvných vzťahov a samotná realizácia. Reálnosť vykonania takýchto úkonov sa podľa žalobcu odhaduje na dobu 2-3 roky. Napokon žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie pripúšťa, že ako primerané opatrenie by nemusela byť vykonaná prekládka VN vedenia, ale len zmena vodičov z holých na kábelové, čím by však podľa názoru žalobcu ochranné pásmo nezaniklo. Preto žalobca nesúhlasil s vecným posúdením prípadu a považoval za rozporuplné, ak je v rozhodnutí na jednej strane uvádzaný problém stavby v ochrannom pásme a na druhej strane sa s ochranným pásmom naďalej počíta po vykonaní primeraných technických opatrení. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zrekapituloval priebeh doterajších konaní pred civilnými i správnymi súdmi týkajúce sa vedenia VN na pozemku vo vlastníctve N. H. a uviedol, že ochranné pásma zavedené zákonom č. 79/1957 Zb. s účinnosťou od 01.01.1958 a taktiež stanovené v súčasnosti platným zákonom č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 656/2004 Z.z.) sú určené jednak na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky energetických zariadení, ako aj na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Dom N. H. hlboko zasahuje do ochranného pásma, existujúci stav však menovaný nezapríčinil a bolo by nespravodlivé, keby mu nebola priznaná ochrana v zmysle zákona pred vznikom možnej budúcej škody. Možné ohrozenie života a zdravia ľudí alebo majetku totiž podľa žalovaného vyplýva už zo samotného inštitútu ochranných pásiem. Poukázal na to, že zákon č. 79/1957 Zb. zriadil ochranné pásmo preto, aby bola zabezpečená spoľahlivá prevádzka a bezpečnosť ľudí a majetku. Nie náhodou je v zákone vymedzené ochranné pásmo takým spôsobom, že je určená vzdialenosť od krajných vodičov 10 m naľavo a 10 m napravo v prípade 22kV vzdušného vedenia VN, čo znamená, že ak táto vzdialenosť v danom prípade dodržaná nie je, dôvodná obava tu existuje a strach z možného nebezpečenstva je takisto opodstatnený. Žalovaný pokladal za správny záver, že okrem bezpečnosti technického stavu elektrického vedenia preukázanej závermi Štátnej energetickej inšpekcie Krajského inšpektorátu Košice vo veci kontroly bezpečnosti elektroenergetického rozvodného zariadenia zo dňa 08.09.2010, žalobcom predloženým Osvedčením o opakovanej úradnej skúške vyhradeného technického zariadenia a o bezpečnosti vyhradeného technického zariadenia zo dňa 15.02.2011, je potrebné brať do úvahy aj skutočnosti týkajúce sa možného ohrozenia života, zdravia alebo majetku navrhovateľa (N. H.) a stanoviská znaleckých posudkov, ktoré sú obsahom spisového materiálu Okresného súdu Trebišov č.k. 13C 718/1998. Žalovaný poukázal na posudky znalcov P.. U. X., P.. A. A., P.. A. Z. a P.. M. S., z ktorých vyplýva, že vzdušné 22kV vedenie je po stránke technickej bez vážnych nedostatkov, avšak rodinný dom N. H. je v ochrannom pásme, čo je v rozpore so zákonom o energetike. Trasa vysokého vedenia, ktoré vedie aj cez pozemok N. H., bola schválená ešte v roku 1931, kedy rodinný dom ešte nebol postavený. Nakoľko je rodinný dom N. H. hlboko v ochrannom pásme, v dôsledku čoho môžu vzniknúť škody na živote a zdraví osôb ako aj na majetku, je nevyhnutné priznať im ochranu v zmysle zákona pred vznikom možnej budúcej škody. Ani Štátna energetická inšpekcia Krajský inšpektorát Košice podľa žalovaného nepotvrdila, že VN vedenie neohrozuje život, majetok a zdravie osôb a možná hroziaca škoda nie je reálna, ako to mylne tvrdí žalobca. Žalovaný mal ďalej za to, že lehota na splnenie povinností do 30.06.2012 bola žalobcovi stanovená primerane. Uviedol, že právny predchodca žalobcu už v roku 2005 navrhol pre daný prípad technické riešenie problému, podľa ktorého by došlo k úprave predmetného VN vedenia tým, že by sa v danom úseku jednak vymenili nevyhovujúce drevené podperné body a zároveň holé vodiče by sa nahradili izolovaným káblom. Podľa zákona č. 656/2004 Z.z. sú stanovené ochranné pásma pre vodiče bez izolácie v rozpätí 1-35kV vrátane 10m po oboch stranách vedenia a pre zavesené káblové vedenie s takým istým napätím 1m od krajného vodička na každú stranu. Realizáciou požadovanej úpravy v tomto úseku vedenia by došlo k zúženiu ochranného pásma, čím by v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. rodinný dom Vladimíra H. bol už mimo ochranného pásma vedenia. Napadnutým rozhodnutím bola podľa § 3 ods. 2 písm. i/ bod 4 zák. č. 656/2004 Z.z. účinného do 01.04.2008 v spojení s prechodným ustanovením § 69a ods. 2 účinným od 01.04.2008 uložená žalobcovi povinnosť zabezpečiť alebo vykonať na nehnuteľnosti N. H. primerané technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody v súvislosti s existujúcim vedením VN. Týmto rozhodnutím nebola žalobcovi výslovne uložená povinnosť vykonať prekládku VN vedenia, ako namieta žalobca, ani nebolo špecifikované konkrétne technické riešenie, ktoré je vecou žalobcu ako vlastníka predmetného vedenia VN. Uvedené ustanovenia zákona č 656/2004 Z.z. v jeho znení účinnom do 01.04.2008 oprávňujú žalovaného rozhodnúť o uplatnení opatrení, ak ide o ohrozenie života a zdravia ľudí alebo majetku fyzických a právnických osôb, pričom primeranosť a vhodnosť týchto opatrení závisí od konkrétneho prípadu. Zároveň vzhľadom na to, že spor vo veci sa vedie už od roku 1998 a žalobca situáciu na mieste samom dobre pozná, bola podľa názoru žalovaného lehota na zabezpečenie alebo vykonanie opatrení určená primerane. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je z dôvodu absencie určenia konkrétnych opatrení, ktoré sa žalobcovi ukladajú zabezpečiť alebo vykonať, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že žalobou podanou na Okresný súd v Trebišove dňa 30.04.1998 sa N. H. domáhal voči bývalým Východoslovenským energetickým závodom, š.p. Košice odstránenia vedenia vysokého napätia zo svojho pozemku dôvodiac, že nie je dodržané stanovené ochranné pásmo a hrozí mu škoda na zdraví a živote osôb a na jeho majetku. Rozsudky Okresného súdu v Trebišove (č.k. 13C 178/1998 zo dňa 08.10.2003) i Krajského súdu v Košiciach (č.k. 11Co 10/2004 zo dňa 16.03.2004), ktorými bolo žalovanému uložené vykonať na nehnuteľnosti N. Nováka vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody a to vedením elektroenergetického rozvodového zariadenia podzemným káblom alebo preložkou zariadenia mimo obce, boli na základe dovolania žalobcu zrušené rozsudkom H. súdu SR sp. zn. 1Cdo 190/2004 zo dňa 31.05.2005 a konanie bolo podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavené z titulu nedostatku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť a vec bola zároveň postúpená žalovanému ako príslušnému správnemu orgánu. Rozhodnutím č. 1360/2010-3200-HV zo dňa 30.09.2010 žalovaný konanie o opatreniach na odvrátenie hroziacej škody podľa § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zastavil s odôvodnením, že Štátna energetická inšpekcia, Krajský inšpektorát Košice vykonal u žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy kontrolu dodržiavania zákona č. 656/2004 Z.z., z ktorej nebolo zistené porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu a preto nie je dôvod na uplatnenie opatrení v súvislosti s možným ohrozením bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy alebo ohrozením života a zdravia ľudí alebo majetku fyzických a právnických osôb. Rozhodnutím ministra hospodárstva SR č. 40/2011 zo dňa 07.07.2011 bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.09.2010 o zastavení konania v mimo odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie. Žalovaný v ďalšom prvostupňovom konaní opätovne vec preskúmal, a to najmä znalecké posudky tvoriace obsah pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13C 718/1998 a rozhodnutím č. 6804/2011-3200 zo dňa 21.09.2011 uložil žalobcovi zabezpečiť alebo vykonať primerané technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody na nehnuteľnosti N. H. v súvislosti s existujúcim vedením vysokého napätia a to v lehote najneskôr do 30.06.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorým minister hospodárstva SR rozhodnutím č. 63/2011 zo dňa 15.12.2011 zamietol a rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.09.2011 potvrdil z dôvodov opísaných vo vyjadrení žalovaného k obsahu žaloby. Uznesením zo dňa 25.09.2013 súd postupom podľa § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania účastníka správneho konania a vlastníka konaním dotknutej nehnuteľnosti N. H.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Podľa § 3 ods. 2 písm. i/ bod 4. zákona č. 656/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.3.2008) ministerstvo rozhoduje o uplatnení opatrení, ak ide o ohrozenie života a zdravia ľudí alebo majetku fyzických osôb a právnických osôb Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 656/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.3.2008) opatrenia podľa odseku 2 písm. f), h) a i) sa môžu ukladať ako povinnosť zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia. Podľa § 69a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.4.2008) konania začaté pred 1. aprílom 2008 sa dokončia podľa doterajších predpisov. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo krajskému súdu posúdiť, či žalovaný v konaní správne vyhodnotil zistený skutkový stav a či ho správne právne posúdil, keď žalobcovi uložil v zmysle § 3 ods. 2 písm. i/ bod 4 a § 3 ods. 3 písm. b/ s poukazom na § 69a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. v jeho znení platnom a účinnom do 01.04.2008 povinnosť zabezpečiť alebo vykonať primerané (bližšie neurčené) technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody na nehnuteľnosti Vladimíra H. v súvislosti s existujúcim vedením vysokého napätia a či túto povinnosť uložil žalovanému splniť v lehote, ktorú bolo objektívne možné splniť. Súd považuje za potrebné zvýrazniť, že kontrolou orgánov Štátnej energetickej inšpekcie, ako aj ďalšími dôkazmi, bolo v konaní preukázané, že žalobca ako právny nástupca Východoslovenských energetických závodov, š.p. Košice sa o elektrické vedenie, ktoré bolo predmetom kontroly, riadne stará, udržuje ho v zodpovedajúcom technickom stave a plní si v tomto smere všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 656/2004 Z.z. Možno tiež konštatovať, že v príčinnej súvislosti s aktuálnym technickým stavom vedenia nie je ohrozený život, zdravie alebo majetok účastníka konania N. H., ktorý je vlastníkom nehnuteľností, v blízkosti ktorých sa predmetné vedenie vysokého napätia nachádza. Bez ohľadu na súčasný technický stav tohto vedenia však možno na podklade vyššie opísaných záverov znaleckých posudkov vypracovaných v konaní pred Okresným súdom Trebišov spoľahlivo konštatovať, že vedenie vysokého napätia ponad nehnuteľnosti N. H. predstavuje ohrozenie zákonom chránených záujmov - života, zdravia a majetku vlastníka priľahlej nehnuteľnosti. Táto hrozba vyplýva z nepopierateľného faktu, že nehnuteľnosť sa nachádza hlboko v ochrannom pásme, ktoré je v prípade 22kV vzdušného vedenia vysokého napätia určené vzdialenosťou 10m napravo a 10m naľavo od krajných vodičov. Ochranné pásma, ktoré boli do právneho poriadku zavedené s účinnosťou od 01.01.1958 zákonom č. 79/1957 Zb. a platia i na základe zákona č. 656/2004 Z.z., sú stanovené nielen pre potreby bezpečnej prevádzky vedení vysokého napätia, ale aj na ochranu osôb, ktoré by sa mohli dostať do vplyvu či dosahu tohto vedenia. Nesporné je, že jedným z dôsledkov ustanovenia ochranného pásma bola nemožnosť povoliť zriadenie stavieb zasahujúcich do ochranného pásma. Nemožno poprieť, že rodinný dom Vladimíra H. bol postavený až po zriadení elektrického vedenia, avšak ešte v čase, keď žiadne ochranné pásma upravujúce minimálne vzdialenosti stavieb od takýchto vedení stanovené neboli. Krajský súd považuje za racionálnu úvahu žalobcu, že pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 01.01.1958 určil pre existujúce vedenia vysokého napätia ochranné pásma, mal by štát znášať dôsledky prijatia takejto právnej úpravy vo vzťahu k už postaveným stavbám v ochranných pásmach. Treba však povedať, že tejto zodpovednosti sa štát nezbavil, pretože opatrenia na odvrátenie prípadných škodlivých následkov elektrických vedení na život, zdravie, či majetok ľudí boli až do roku 2008 povinné prijímať a financovať štátnej hospodárske organizácie. Dodnes platný zákon č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2008 dával žalovanému kompetenciu rozhodovať v prípadoch ohrozenia života a zdravia ľudí alebo majetku fyzických a právnických osôb o povinnosti vlastníka elektrického vedenia zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenie na odstránenie takýchto hrozieb. Toto oprávnenie bolo s účinnosťou od 01.04.2008 zo zákona č. 656/2004 Z.z. vypustené, s tým však, že podľa prechodného ustanovenia § 69a ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. v jeho znení účinnom od 01.04.2008 sa majú konania začaté pred týmto dňom dokončiť podľa doterajších predpisov. Zo spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej veci je nepochybné, že Vladimír H. sa domáhal prijatia opatrení na odvrátenie hroziacej škody v súvislosti s umiestnením vedenia vysokého napätia na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve už v roku 1998 a to žalobou podanou na Okresnom súde v Trebišove. Nie jeho chybou sa vec dostala pred príslušný správny orgán - žalovaného až na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn 1Cdo 190/2004 zo dňa 31.05.2005, ktorým boli zrušené rozsudky prvostupňového i odvolacieho súdu v predmetnej veci pre nedostatok právomoci a vec bola na prejednanie postúpená žalovanému. Možno teda konštatovať, že podnet vlastníka dotknutej nehnuteľnosti Vladimíra H. na konanie o prijatie opatrení na odvrátenie ohrozenia života, zdravia alebo majetku bol podaný už v roku 1998, teda za účinnosti právnej úpravy zákona č. 656/2004 Z.z., ktorá umožňovala žalovanému uložiť zabezpečenie takýchto opatrení právnemu predchodcovi žalobcu - Východoslovenským energetickým závodom, š.p. Košice, voči ktorému si N. H. svoj nárok uplatnil. Fakt, že tak urobil na Okresnom súde Trebišov, nemôže byť na jeho ujmu, nakoľko konajúce súdy mali nedostatok právomoc včas zistiť, konanie zastaviť a postúpiť vec žalovanému, ako to urobil vyššie opísaným rozhodnutím Najvyšší súd SR. Krajský súd poznamenáva, že dokonca aj po zrušení rozsudkov Okresného súdu Trebišov a Krajského súdu Košice a postúpení veci žalovanému platil právny režim zákona č. 656/2004 Z.z., ktorý umožňoval uložiť žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi povinnosť zabezpečiť alebo vykonať opatrenia na odvrátenie hrozby pre život a zdravie alebo majetok spomenutého vlastníka nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že žalovaný správne aplikoval citované ustanovenie zákona č. 656/2004 Z.z. v jeho znení platnom a účinnom do 01.04.2008, keďže konanie v predmetnej veci bolo začaté pred týmto dňom. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný uložil žalobcovi na základe uvedených ustanovení povinnosť zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, ktoré vo výroku rozhodnutia bližšie nešpecifikoval a uviedol, že o primeranosti zvolených technických alebo organizačných opatrení rozhodne sám žalobca. V odôvodnení rozhodnutia naznačil, že uložená povinnosť by sa mohla považovať za splnenú aj použitím káblového vedenia namiesto existujúceho, čím by došlo k zúženiu ochranného pásma pre daný typ vedenia na jeden meter od krajného vodiča na každú stranu. Žalobca v konaní vyjadril nesúhlas s takýmto riešením a zotrval na stanovisku, že podľa práva nemožno žiadať od žalobcu, aby akékoľvek riešenie danej situácie uskutočnil na vlastné náklady. Pribratý účastník N. H. na dopyt súdu, aké konkrétne opatrenia zo strany žalobcu by považoval za primerané na zabezpečenie ochrany svojho nehnuteľného majetku v súvislosti s existujúcim vedením vysokého napätia, uviedol (aj keď až podaním zo dňa 12.12.2013, teda po rozhodnutí súdu vo veci), že za vhodné primerané opatrenie považuje presunutie elektrického vedenia pod zem (nie nad nehnuteľnosťou). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný by pravdepodobne považoval za primerané aj zabezpečenie alebo vykonanie takých opatrení (izolácia vedenia za účelom zúženia rozsahu ochranného pásma), ktoré sa líšia od predstavy vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. Zo zisteného skutkového stavu pritom jednoznačne nevyplýva, či by napríklad spomenutá izolácia vodičov postačovala na elimináciu akejkoľvek hrozby vzniku škody na životoch, zdraví alebo majetku a či by vlastník dotknutej nehnuteľnosti takéto riešenie akceptoval. Súd je toho názoru, že pokiaľ zákon zveruje žalovanému kompetenciu rozhodovať o povinnosti zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia v záujme odstránenia a ohrozenia života a zdravia ľudí alebo majetku, musí sám vyhodnotiť, aké opatrenia prichádzajú do úvahy na riešenie situácie a v prípade, že vznikne spor medzi prevádzkovateľom elektrického vedenia a ohrozeným vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti o to, čo je primeraným technickým alebo organizačným opatrením, musí takýto spor vyriešiť rozhodnutím o konkrétnych opatreniach, ktoré sa majú vykonať alebo zabezpečiť. Rozhodnutie žalovaného v prejednávanej veci o uložení povinnosti vykonať alebo zabezpečiť bližšie neurčené technické alebo organizačné opatrenia totiž rieši len otázku, kto je zodpovedný za prijatie opatrení na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a na koho náklady sa majú tieto opatrenia vykonať. Rozhodnutie však neukladá žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré má splniť, aby hrozbu odstránil a konkrétny spôsob dosiahnutia tohto cieľa ponecháva na žalobcu. Takéto rozhodnutie považuje súd aj s ohľadom na spomenuté rôzne predstavy účastníkov konania za nedostatočné a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Je toho názoru, že odstránenie právnej neistoty medzi vlastníkom elektrického vedenia a vlastníkom priľahlej nehnuteľnosti možno dosiahnuť len materiálne vykonateľným rozhodnutím o konkrétnych opatreniach, ktoré má žalobca vykonať na odstránenie ohrozenia života, zdravia alebo majetku vlastníka nehnuteľností N. H.. Absencia určenia konkrétnych práv a povinností pre žalobcu totiž môže privodiť ďalší spor o primeranosť zrealizovaných opatrení a následne zbytočne vynaložené náklady na strane žalobcu, prípadne i ďalšie konanie s podobným predmetom. Z uvedených dôvodov postupoval súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a zrušil napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v sume 66 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.