Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/130/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200595 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200595.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Z. E., bytom K. W. č. 4, XXX XX Z., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel, Špitálska č. 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRPZ-P-23/BA-KDI21-2012 zo dňa 23. februára 2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2012 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRPZ- P-23/BA-KDI21-2012 zo dňa 23. februára 2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu: Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV, Okresný dopravný inšpektorát, M.Sch.Trnavského 1, Bratislava, č.p.: ORP-P-968/IV-DI-BCP-2011 zo dňa 12.01.2012, ktorým bol Z. E. uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a bola mu uložená pokuta vo výške XXX,- eur. Zároveň bol zaviazaný zaplatiť trovy konania vo výške XX,- eur, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca, považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné, tvrdiac, že toto vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v čom aj vidí porušenie ust. § 58 ods. 1, 2, 3 písm. a/ zákona o priestupkoch. Namieta správnosť znaleckého posudku, tu bez bližšej konkretizácie v čom vidí jeho nesprávnosť a tiež, že žalovaný vo svojom rozhodnutí k odvolacím námietkam nezaujal konkrétne stanovisko a len všeobecne skonštatoval, že nedostatky znaleckého posudky odvolací orgán neakceptuje. Rovnakú vadu rozhodnutia vytýka žalovanému i vo vzťahu k námietke vysporiadania sa so spôsobom jazdy vodiča, keď tento mal evidentne zakrytý výhľad zaparkovaným vozidlom KIA SORENTO a potom v čase spáchania priestupku, ktorého sa mal dopustiť, vodič podľa jeho názoru neprispôsobil rýchlosť jazdy uvedenej skutočnosti. Z týchto dôvodov žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k podanej žalobe zo dňa 04.06.2012 zotrval na svojom právnom názore neuznávajúc námietky žaloby dôvodnými, majúc za to, že skutkový stav veci bol riadne a náležite správnym orgánom zistený. Žalovaný opätovne popisuje priebeh zrážky žalobcu s motorovým vozidlom zn. TOYOTA COROLLA E.Č.: BA-859PB vodiča Romana Kafku a poukazuje na skutočnosť, že vo veci vykonané dôkazy obsiahnuté v spise č.p.: KRP-64/ODNI-BA-2011 dostatočne preukazujú, že žalobca dňa 05.05.2011 v čase o 12,45 hod. v Bratislave na ulici Pri Suchom Mlyne pri prechádzaní cez priechod pre chodcov nebral ohľad na prichádzajúce vozidlo a vstúpil na vozovku, pričom vzhľadom k rýchlosti prichádzajúceho vozidla nemohol bezpečne prejsť, keď i následkom čoho došlo k zrážke. Žalovaný poukazuje, že vo veci bol pribratý znalec v odbore doprava cestná Ing. S. N., zapísaná v zozname znalcov MS SR pod č. 911610, ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok č. 51/2011. Ako znalkyňa konštatuje, príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bol predovšetkým nesprávny pohyb chodca Z. E.. Bolo to jeho správanie, ktoré pri prechádzaní vyvolalo kolíznu situáciu, pretože vodič vozidla nemal možnosť zo vzdialenosti, z ktorej mohol reagovať na pohyb chodca, zrážke zabrániť. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávnosti znaleckého posudku žalovaný uvádza, že znalkyňa priebeh dopravnej nehody riadne zadokumentovala a ako zo znaleckého posudku vyplýva, technika jazdy vodiča z pohľadu jeho reakcie a rýchlosti jazdy bola správna. Na chodca, ktorý rýchlou chôdzou vkročil do koridoru priechodu vozidla TOYOTA COROLLA reagoval vodič včas a bez oneskorenia, keď bol chodec cca 0,50 m vo vozovke a uvidel ho ísť spoza odstaveného vozidla KIA SORENTO. Z predloženej fotodokumentácie zároveň vyplýva, že vodič nemal technickú možnosť pozorovať chodca pred jeho vojdením do priestoru priechodu pre chodcov, pretože odbočoval zo Záhorackej ulice a na pravej strane vozovky pred priechodom pre chodcov bolo zaparkované vozidlo KIA SORENTO. Rovnako priebeh nehodového deja, teda, kde sa vozidlo stretu a chodec v jednotlivých fázach nachádzali, je zakreslený a popísaný v prílohe č. 1 znaleckého posudku. Pri určovaní miesta zrážky medzi vozidlom a chodcom znalec vychádzal z výpovedi účastníkov a svedkov dopravnej nehody a tiež zo zadokumentovania konečnej polohy vozidla TOYOTA COROLLA po zrážke, pričom stanovené miesto zrážky a vzájomná poloha vozidla a chodca korešponduje s pohybom obidvoch účastníkov dopravnej nehody po zrážke do konečných polôh. Stanovené miesto zrážky je z technického hľadiska prijateľné, je v súlade s výpoveďami svedkov dopravnej nehody a podľa popisu sa nachádza cca 2,70 m od pravého okraja vozovky v priesečnom smere a cca 2,05 m od začiatku priechodu pre chodcov v pozdĺžnom smere jazdy vozidla TOYOTA COROLLA. Žalovaný zdôrazňuje záver znaleckého posudku, podľa ktorého vodič L. N. predmetným motorovým vozidlom na počiatku nehodového deja neprekročil maximálne dovolenú rýchlosť v danom úseku 50 km/h (rýchlosť cca 46,50 km/h), že v okamihu reakcie vodiča sa žalobca nachádzal na okraji vozovky cca 0,50 m v pravom jazdnom pruhu v smere pohybu vozidla a vzájomná vzdialenosť medzi účastníkmi bola v tom čase cca 15,50 m. K zrážke s chodcom, ako znalec ďalej uvádza, došlo vo fáze plného brzdného účinku vozidla v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla jeho pravou prednou časťou do ľavého boku chodca. Nárazová rýchlosť vozidla do chodca bola cca 40 km/h a vozidlo brzdilo do okamihu zrážky stredným spomalením 5,59 m/s2 . Zo znaleckého posudku je ďalej zrejmé, že dopravnej nehode bolo možné zabrániť vtedy, ak by vodič jazdil rýchlosťou cca 30 km/h v čase jeho prvej reakcie a zastavil by s vozidlom cca 1 m pred miestom zrážky. Zrážke však mohol zabrániť i chodec Z. ak by sa pred prechádzaním cez priechod pre chodcov presvedčil, či môže prejsť bez nebezpečenstva s prihliadnutím na vozidlo KIA SORENTO, ktoré obmedzovalo jeho pohľad smerom doľava, odkiaľ prichádzalo vozidlo TOYOTA COROLLA. Preto sa žalovaný nemôže stotožniť s námietkou žalobcu o nesprávnosti znaleckého posudku, nemôže akceptovať ani námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Svoje rozhodnutie považuje za vecne správne a súladné s príslušnými zákonnými ustanoveniami a preto žalobu ako nedôvodnú navrhuje zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu konajúceho správneho orgánu tomuto predchádzajúcemu dospel k záveru, že žalobe nie je možné v kontexte vznesených námietok priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu garantované Ústavou SR vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho prieskumu taxatívnym výpočtom obsiahnutým v ustanovení § 248 O.s.p. (a/, b/, c/, d/) vylučuje. Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Predmetom preskúmania súdu sú individuálne právne akty bez ohľadu na ich druh, či formálne označenie, ak sa takéto rozhodnutie správneho orgánu dotýka niektorého zo základných práv a slobôd. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: KRPZ-P-23/BA- KDI21-2012 zo dňa 23. februára 2012 v kontexte námietok žalobcu a to, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z riadne a náležite zisteného skutkového stavu veci a či správny orgán vec v rámci správnej voľnej úvahy v rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného ako bol súdu predložený zistil nasledovné: Dňa 12.01.2012 Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava vydal rozhodnutie o priestupku č.p.: ORP-P-968/IV-DI-BCP-2011 zo dňa 12.01.2012, ktorým uznal Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Hany W. č. 4, Z. ako účastníka cestnej premávky vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch pre porušenie ust. § 53 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., pretože dňa 05.05.2011 v čase o 12,45 hod. v Bratislave na ulici Pri Suchom Mlyne pri prechádzaní cez priechod pre chodcov nebral ohľad na prichádzajúce vozidlo a vstúpil na vozovku, pričom vzhľadom k rýchlosti prichádzajúceho vozidla nemohol bezpečne prejsť, následkom čoho došlo k zrážke s motorovým vozidlom tov. značky TOYOTA COROLLA E.Č. BA-859PB vodiča L. N.. Za uvedený priestupok mu správny orgán prvého stupňa uložil pokutu vo výške XXX,- eur (§ 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch) a zaviazal ho k náhrade trov konania. Svoje rozhodnutie správny orgán odôvodnil tým, že vo veci bolo riadne vykonané dokazovanie, boli vypočutí účastníci dopravnej nehody, bol podaný znalecký posudok z odboru cestná doprava vypracovaný znalkyňou Ing. S. N., ktorej záver si správny orgán osvojil a to, že príčinou vzniku dopravnej nehody bolo, že chodec Z. E. v inkriminovanom čase a mieste pri prechádzaní cez priechod pre chodcov nebral ohľad na prichádzajúce vozidlo a vstúpil na vozovku, pričom vzhľadom k rýchlosti prichádzajúceho vozidla nemohol bezpečne prejsť, následne čoho došlo k zrážke s motorovým vozidlom. Požitie alkoholických nápojov u účastníkov dopravnej nehody nebolo zistené, došlo k ľahkému zraneniu Z. E. a k hmotnej škode na vozidle TOYOTA COROLLA. Správny orgán vychádzajúc zo všetkých zistení z náčrtu plánku a fotodokumentácie dopravnej nehody z poškodených častí vozidla dospel k záveru, že všetky tieto vykonané dôkazy jednoznačne podporujú skutočnosti a priebeh skutku tak, ako je to uvedené v uznesení podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku o postúpení veci a že neexistuje jediný dôkaz, ktorý by spochybňoval spáchanie popísaného skutku obvineným Z. E. ako účastníkom cestnej premávky. Správny orgán pri určovaní druhu sankcie a jej výmery v zákonných možnostiach v rozmedzí od 150,- do XXX,- eur uložil Z. E. pokutu na dolnej hranici (XXX,- eur), keď prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Tiež, že Branislav E. sa za posledné dva roky nedopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a že svojim konaním si zároveň privodil ako tieto vyplývajú z lekárskeho tvrdenia. B. uloženú sankciu považoval za dostatočne preventívne pôsobiacu na účastníka konania tak, aby sa v budúcnosti obdobných skutkov nedopustil. V zákonnej lehote prvostupňové rozhodnutie Z. E. napadol odvolaním, namietajúc, že jednak spáchania uvedeného priestupku tak ako bol správnym orgánom vyhodnotený, sa nedopustil, ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, keď správny orgán nezohľadnil všetky skutočnosti potrebné pre náležité posúdenie zodpovednosti za spornú dopravnú nehodu. V tejto súvislosti poukázal, že znalkyňa nezaznamenala a nevyhodnotila oblasť zakrytého výhľadu z pohľadu vodiča a jeho vplyv na vznik dopravnej nehody a techniku jazdy vodiča, nevykonala detailný rozbor, kde sa vozidlo stretu a chodec v jednotlivých fázach nehodového deja nachádzali, nebol vykonaný vyšetrovací pokus pre prípad, že zo zaznamenaných stôp zrejmé miesto stretu chodca s vozidlom nie je a znalkyňa neuvádza hodnotu plného brzdného spomalenia. Tiež vytýka, že neboli vykonané príslušné výpočty rýchlosti vozidla v čase nehodového deja s ohľadom na výpoveď poškodeného a nielen z hľadiska tvrdenia vodiča, znalkyňa nebrala do úvahy, že vodič motorového vozidla L. N. tento úsek cesty dobre poznal, vedel o prechode, pretože býval v blízkosti Rozvodnej ulice a denne zrejme tadiaľ jazdil. Záverom poukazuje na rozpor posudku znalkyne na str. 19, kde táto uvádza, že k zrážke došlo vo fáze plného brzdného účinku, ale v ďalšej vete uvádza, že vozidlo do okamihu zrážky brzdilo stredným brzdným spomalením. Má za to, že s ohľadom na parkujúce vozidlo KIA SORENTO tesne pred priechodom pre chodcov, ktoré zrejme bránilo vo výhľade vodičovi, mal tento zvýšiť pozornosť a spomaliť rýchlosť vozidla, čo ale neurobil a touto skutočnosťou sa orgány činné v trestnom konaní nezaoberali a nevenovali jej žiadnu pozornosť. Z uvedeného dôvodu neuznávajúc svoje zavinenie na spáchanom priestupku, z ktorého bol uznaný vinným žiadal, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové konanie. Na odvolanie Branislava E. žalovaný dňa 23.02.2012 rozhodnutím č. p.: KRPZ-P-23/BA-KDI21-2012 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď mal za to, že skutkový stav veci bol riadne a náležite zistený a z tohto nemal ani odvolací správny orgán pochybnosti o spáchaní priestupku Z. tak ako bolo správnym orgánom prvého stupňa vyhodnotené a zdôvodnené, plne sa s jeho argumentáciou stotožňujúc. K jednotlivým vecným námietkam žalobcu žalovaný sa vo svojom rozhodnutí konkrétne vyjadril s odvolaním sa jednak na znalecký posudok i zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 12.01.2012 a ďalšie výsledky objasňovania obsiahnuté v spise č.p.: KRP-64/ODNI-BA-2011 a žiadnu z námietok žalobcu uvedenú v odvolaní vo vzťahu k znaleckému posudku neakceptoval. Znalecký posudok bol podľa neho podaný riadne a súladne s jeho obsahovými i formálnymi náležitosťami, z tohto vyplýva, že technika jazdy vodiča z pohľadu jeho reakcie a rýchlosti jazdy bola správna. Skutočnosť, že vodič nemal technickú možnosť pozorovať chodca pred jeho vojdením do priestoru priechodu pre chodcov, pretože odbočoval zo Záhorackej ulice a na pravej strane vozovky pred priechodom pre chodcov bolo zaparkované vozidlo KIA SORENTO osvedčuje predložená a v spise založená fotodokumentácia. Zotrváva na závere znalca, že žalobca dňa 05.05.2011 v čase od 12,45 hod. v Bratislave, na ulici Pri Suchom Mlyne pri prechádzaní cez priechod pre chodcov nebral ohľad na prichádzajúce vozidlo a vstúpil na vozovku, pričom vzhľadom k rýchlosti prichádzajúceho vozidla nemohol bezpečne prejsť a keď i následkom čoho došlo k zrážke, čo i poukazuje vo svojom znaleckom posudku znalkyňa, keď konštatuje, že príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bol predovšetkým nesprávny pohyb chodca Branislava E.. Bolo to jeho správanie, ktoré pri prechádzaní vyvolalo kolíznu situáciu, pretože vodič vozidla nemal možnosť zo vzdialenosti, ktorej mohol reagovať na pohyb chodca, zrážke zabrániť a s týmto záverom sa žalovaný plne stotožňuje. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávnosti znaleckého posudku žalovaný uvádza, že znalkyňa priebeh dopravnej nehody riadne zadokumentovala a ako so znaleckého posudku vyplýva, technika jazdy vodiča z pohľadu jeho reakcie a rýchlosti jazdy bola správna. Na chodca, ktorý rýchlou chôdzou vkročil do koridoru priechodu vozidla TOYOTA COROLLA reagoval vodič včas a bez oneskorenia, keď bol chodec cca 0,50 m vo vozovke a uvidel ho ísť spoza vozidla KIA SORENTO. Žalovaný k odvolacím námietkam ďalej odkazuje na predloženú fotodokumentáciu, z ktorej mu tiež vyplýva, že vodič nemal technickú možnosť pozorovať chodca pred jeho vojdením do priestoru k priechodu pre chodcov, pretože odbočoval zo Záhorackej ulice, a na pravej strane vozovky pred priechodom pre chodcov bolo zaparkované vozidlo KIA SORENTO. Neuznáva ani námietku k zákresu, naopak, priebeh nehodového deja, teda, kde sa vozidlo stretu a chodec v jednotlivých fázach nachádzali, je zakreslený a popísaný v prílohe č. 1 znaleckého posudku. Pri určovaní miesta zrážky medzi vozidlom a chodcom znalec vychádzal z výpovedi účastníkov a svedkov dopravnej nehody a tiež zo zadokumentovania konečnej polohy vozidla TOYOTA COROLLA po zrážke, pričom stanovené miesto zrážky a vzájomná poloha vozidla a chodca korešponduje s pohybom obidvoch účastníkov dopravnej nehody po zrážke do konečných polôh, s čím sa tiež stotožňuje. Stanovené miesto zrážky je z technického hľadiska prijateľné, je v súlade s výpoveďami svedkov dopravnej nehody a podľa popisu sa nachádza cca 2,70 m od pravého okraja vozovky v priesečnom smere a cca 2,05 m od začiatku priechodu pre chodcov v pozdĺžnom smere jazdy vozidla TOYOTA COROLLA. Žalovaný zdôrazňuje záver znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa konštatuje, že vodič L. motorovým vozidlom na počiatku nehodového deja neprekročil maximálne dovolenú rýchlosť v danom úseku 50 km/h (rýchlosť cca 46,50 km/h), v okamihu reakcie vodiča sa žalobca nachádzal na okraji vozovky cca 0,50 m v pravom jazdnom pruhu v smere pohybu vozidla, vzájomná vzdialenosť medzi účastníkmi bola v tom čase cca 15,50 m. K zrážke s chodcom došlo vo fáze plného brzdného účinku vozidla v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidla jeho pravou prednou časťou do ľavého boku chodca. Nárazová rýchlosť vozidla do chodca bola cca 40 km/h a vozidlo brzdilo do okamihu zrážky stredným spomalením 5,59 m/s2. Zo znaleckého posudku je ďalej zrejmé, že dopravnej nehode bolo možné zabrániť vtedy, ak by vodič jazdil rýchlosťou cca 30 km/h v čase jeho prvej reakcie a zastavil by s vozidlom cca 1 m pred miestom zrážky. Zrážke však mohol zabrániť i chodec Z. E., ak by sa pre prechádzaním cez priechod pre chodcov presvedčil, či môže prejsť bez nebezpečenstva s prihliadnutím na vozidlo KIA SORENTO, ktoré obmedzovalo jeho pohľad smerom doľava, odkiaľ prichádzalo vozidlo TOYOTA COROLLA. Preto sa žalovaný nestotožnil s námietkou odvolateľa, znalecký posudok považuje za vecne správny a dostatočne pre ustálenie záveru o vine a riadne zistenom skutkovom stave veci. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný nemohol akceptovať ani tvrdenia obvineného týkajúce sa porušenia povinnosti vodiča L. podľa § 4 ods. 1 písm. c/, e/, f/ zákona o cestnej premávke, nakoľko tieto porušenia z vypracovaného znaleckého posudku nevyplývajú a technika jazdy bola znalcom vyhodnotená ako správna. Potom žalovaný má za to, že vykonané dokazovanie v rozsahu spoľahlivo a objektívne zisteného stavu veci preukazuje porušenie ust. § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke Z. E., prečo právny záver o spáchaní priestupku tak ako bol vyhodnotený správnym orgánom prvého stupňa o vyslovení viny považuje za vecne správny a preto nemal dôvod pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil aj s výškou uloženej pokuty a správnou úvahou, z ktorej prvostupňový správny orgán pri uložení pokuty vychádzal. Podľa § 4 ods. 1 c/, e/, f/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov vodič je povinný c) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám, f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky. Podľa § 53 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v kontexte námietok i keď v žalobe nie celkom dostatočne konkretizujúco odôvodnených, preskúmaním i postupu správnych orgánov ako tomuto predchádzal a ako ho osvedčuje písomná dokumentácia obsiahnutá najmä v spisovom materiáli č.p.: KRP-64/ODN1-BA-2011, ďalej zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 12.01.2011, znalecký posudok č. 51/2011 z odboru doprava cestná, znalecký posudok č. 913766-36/11 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. Predovšetkým súd nezastáva názor žalobcu, a to, že napadnuté rozhodnutie je predčasné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že druhostupňový správny orgán konkrétne sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu ako odvolateľa. Naopak v tejto súvislosti je treba pripomenúť, že samotnú žalobu podanú žalobcom je možné považovať v kontexte námietok za skôr všeobecnú, keď tento v žalobe nesprávnosť znaleckého posudku ničím nešpecifikuje a ani k nedostatku dôvodov rozhodnutia žalovaného nie celkom dostatočne vady nepreskúmateľnosti konkretizuje. Uvedený nedostatok žaloby neodstraňuje ani skutočnosť, že toto konkretizoval v odvolaní zo dňa 23.01.2012, ktorým napadol prvostupňové rozhodnutie. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca v žalobe ničím nekonkretizoval ako bol napadnutým rozhodnutím či postupom konajúceho správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Súd sa v rámci vyhodnotenia rozhodnutia žalovaného plne stotožnil s jeho právnym záverom, tiež jeho argumentáciou, že správnymi orgánmi vykonané dôkazy, vrátane žalobcom namietaný znalecký posudok č. 51/2011 plne osvedčujú, že skutok a teda aj porušenie ust. § 53 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. dňa 05.05.2011 zo strany žalobcu nastalo a tak, ako to správny orgán prvého stupňa ustálil, a že vykonané dôkazy nespochybniteľne osvedčujú aj podiel žalobcu na uvedenej dopravnej nehode. Je treba pripomenúť, že pri dopravnej nehode došlo k zrážke dvoch účastníkov cestnej premávky, žalobcu ako chodca a vodiča motorového vozidla zn. TOYOTA COROLLA E.Č. BA-859PB L. N.. Napadnuté rozhodnutie rieši zavinenie žalobcu na zrážke a vzniku dopravnej nehody. V tejto súvislosti súd poukazuje, a tu nemá pochybnosti zhodne so žalovaným, že znaleckým posudkom nebolo osvedčené, že by zrážku spôsobil výhradne vodič motorového vozidla ako to tvrdí žalobca s poukazom na bránenie dostatočného výhľadu na vozovku zaparkovaným vozidlom KIA SORENTO a potom že bola povinnosť vodiča L. N. uvedenej skutočnosti prispôsobiť rýchlosť a techniku jazdy motorového vozidla. Súd pripomína, že rovnako bolo povinnosťou žalobcu ako účastníka cestnej premávky pred vstupom na priechod pre chodcov zistiť stav cestnej premávky, t.j. čo i sám priznáva, či zaparkované vozidlo KIA SORENTO netvorilo aj jemu prekážku brániacu v dostatočnej priehľadnosti a či s ohľadom na prichádzajúce motorové vozidlo TOYOTA COROLLA a jeho rýchlosť mal možnosť bezpečne prejsť priechodom pre chodcov tak ako to predpokladá a vyžaduje ust. § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke. Súd sa tu plne stotožnil so záverom konajúcich správnych orgánov, že k porušeniu povinnosti podľa § 53 ods. X zo strany žalobcu došlo a tak ako to správny orgán ustálil a uvedené z vykonaného dokazovania (najmä znalecký posudok, výsluchy) bezo sporu vyplýva. B. žalobca namietal, že žalovaný sa s jeho odvolacími námietkami definovanými pod bodom 1 až 8 a tiež povinnosťou vodiča motorového vozidla zohľadniť pri rýchlosti jazdy odstavené motorové vozidlo KIA SORENTO v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne nevysporiadal, s týmto sa súd nemôže stotožniť. Argumentácia v rozhodnutiach žalovaného je jasná, logická, korešpondujúca so závermi znaleckého posudku, ktorého vecnú správnosť žiaden iný vo veci vykonaný dôkaz nespochybnil a s touto argumentáciou sa súd v celom rozsahu stotožnil. Z ust. § 53 ods. 2 zákona o cestnej premávke jednoznačne vyplýva povinnosť chodca vstúpiť do priestoru priechodu pre chodcov len po osvedčení sa, že prejsť cez priechod vozovky môže bez ohrozenia bezpečnosti s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vozidla. Túto povinnosť ako to osvedčujú výsledky vo veci dostatočne vykonaného dokazovania si žalobca v danom prípade nesplnil. U vodiča motorového vozidla, rovnako ani u žalobcu, nebolo zistené požitie alkoholických nápojov, tento jazdil na danom úseku povolenou rýchlosťou a nezakladá sa na pravde ani žalobcom tvrdený rozpor v znaleckom posudku k otázke brzdného účinku motorového vozidla. Znalkyňa v svojom závere (3.1 k otázke 1, str. 19) uviedla, že k zrážke s chodcom došlo vo fáze plného brzdného účinku vozidla v pravom jazdnom pruhu a ďalej, že vozidlo brzdilo do okamihu zrážky stredným brzdným spomalením 5.59 [ m/s2], keď sa jedná o neidentickú technickú skutočnosť momentu zrážky oproti momentu zaregistrovania chodca (vzdialenosť cca 15,50m). Nebolo potom možné stotožniť sa ani s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného ako tvrdí žalobca vo vzťahu k nedostatku konkrétnych dôvodov. Tieto žalovaný v rozhodnutí uviedol a vykonanými dôkazmi ako vyplynuli zo znaleckého posudku č. 51/2011 i zo zápisnice o pojednávaní a výsluchu účastníkov dopravnej nehody konkrétne a dostatočne zdôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Súd tak učinil na verejnom vyhlásení rozsudku konanom dňa 03.09.2013 vzhľadom na splnenie zákonných podmienok predpokladaných ust. § 250f ods. 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a súd žalobcovi náhradu trov konania vzhľadom na jeho vecný neúspech nepriznal, keď zákonnou podmienkou priznania náhrady trov konania je čo i len čiastočný úspech žalobcu v konaní, čo sa nejedná o daný tento prípad. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.