Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/155/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200787 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200787.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, zastúpený Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.03.2012 a rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-35/2012 zo dňa 30.03.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu v časti preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV- OLVS-35/2012 zo dňa 30.03.2012 z a m i e t a . V časti preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.03.2012 sa konanie z a s t a v u j e. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.04.2012 domáhal, aby súd zrušil fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.03.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 31.01.2012 a fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.03.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 30.01.2012, č. KM-106-001/ SI-2012. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.04.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.03.2012 č. SLV-OLVS-35/2012 a vec vratil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 24.04.2012 uvádza, že žiadosťou zo dňa 02.01.2012, ktorá bola žalovanému doručená dňa 20.01.2012 požiadal podľa § 14 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej iba zákon) o sprístupnenie uznesení o vznesení obvinenia a oznámenie stavu konania vo veciach ČVS: PPZ-3/BPK-B-2010, PPZ-2013/BPK-B-2010, PPZ-13/BPK-B-2011, PPZ-42/ BPK-B-2010, PPZ-78/BPK-B-2011, PPZ-62/BPK-B-2011. Žalobou doručenou súdu dňa 25.04.2012 žalobca požiadal podľa § 14 zákona o sprístupnenia informácií uznesení o vznesení obvinenia a oznámenie stavu konania vo veciach totožných, ktoré uviedol v žalobe zo dňa 24.04.2012. Žalobca uvádza, že dňa 01.02.2012 v oboch podaných žalobách márnym uplynutím lehoty na vybavenie žiadosti žalobcu vznikla fikcia zamietavého rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona. Prvostupňové fiktívne rozhodnutia napadol rozkladom zo dňa 09.02.2012, ktorý bol žalovanému doručený dňa 17.02.2012. Po vzniku prvostupňového fiktívneho rozhodnutia žalovaný vydal písomné rozhodnutie č. KM-106-001/SI-2010 antedatované 31.01.2012, ktoré však bolo na poštovú prepravu dané až dňa 07.02.2012. Nadbytočné písomné rozhodnutie žalobca napadol rozkladom zo dňa 09.02.2012. Lehota na rozhodnutie o rozklade žalobcu márne uplynula dňa 05.03.2012 v dôsledku čoho v uvedený deň vznikli fiktívne druhostupňové rozhodnutia, ktorými boli rozklady žalobcu zamietnuté. Po uplynutí zákonnej lehoty a vzniku fiktívneho rozhodnutia žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.03.2012, č. SLV- OLVS-35/2012 zamietol rozklad žalobcu a fiktívne prvostupňové rozhodnutie potvrdil. O rozklade proti fiktívnemu rozhodnutiu žalobcu písomne nerozhodol. Žalobca v žalobách poukazuje na ust. § 12, § 11 ods. 1 písm. d/, § 19 ods. 3, § 18 ods. 3 zákona a na rozhodnutia NS SR. Žalobca ďalej uvádza, že úrad boja proti korupcie v zmysle čl. 5 písm. a/ a čl. 42 ods. 4 písm. h/ nariadenia ministerstva vnútra č. 57/2007 je iba organizačnou zložkou žalovaného a nie samostatnou povinnou osobou. Rozhodnutie vydané v prvom stupni úradom boja proti korupcii je teda rozhodnutím žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že v oboch stupňoch rozhoduje ten istý správny orgán (povinná osoba), zákonná lehota na rozhodnutie o opravnom prostriedku v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona začína plynúť už podaním opravného rozhodnutia. Žalobca napadol fiktívne prvostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.01.2012 aj písomne vyhotovené rozhodnutie zo dňa 31.01.2012 č. KM-106-001/SI-2012 rozkladmi doručenými žalovanému dňa 17.02.2012. Zákonná lehota na rozhodnutie o rozkladoch v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona tak žalovanému začala plynúť v deň ich podania, t.j. 17.02.2012 a márne uplynula dňa 05.03.2012. Dôsledkami nečinnosti žalovaného márnym uplynutím lehoty na rozhodnutie vznikli fiktívne rozhodnutia, ktorými boli rozklady žalobcu zamietnuté. Uvedené rozhodnutia sú v dôsledku absolútnej absencii odôvodnenia a ďalších formálnych náležitostí vyžadovaných zákonov nepreskúmateľné, čo je dôvodom na ich zrušenie. Žalobca v žalobe zo dňa 25.04.2012 a 24.04.2012 uvádza, že napadol fiktívne prvostupňové rozhodnutie zo dňa 31.01.2012, ako aj písomne vyhotovenie rozhodnutia č. KM-106-01/SI-2012 rozkladmi doručenými žalobcovi dňa 17.02.2012. Zákonná lehota na rozhodnutie o rozkladoch v zmysle § 19 ods. 3 zákona tak žalovanému začala plynúť v deň ich podania, t.j. dňa 17.02.2012 a márne uplynula dňa 05.03.2012. Následné rozhodnutia zo dňa 30.03.2012 č. SLV-OLVS-35/2012 bolo vydané po právoplatnom skončení konania a ako také je nezákonné a nadbytočné. Žalobca navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 5S/115/2012 a 5S/160/2012 spojil na spoločné konanie a rozhodnutie. Súd uznesením zo dňa 27.11.2012 rozhodol o návrhu na spojenie veci tak, že spojil na spoločné konanie veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S 155/2012 a 5S 160/2012 s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 5S 155/2012. Žalovaný vo vyjadrení k obom žalobám uviedol, že žalobca žiadosťou zo dňa 02.01.2012, ktorá bola doručená žalovanému dňa 21.01.2012, požiadal o sprístupnenie uznesení vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania a o vznesení obvinenia a oznámenie stavu konania vo veci ČVS: PPZ-3/BPK-B-2012, PPZ-213/BPK-B-2012, PPZ-13/BPK-B-2011, PPZ-42/BPK-B-2010, PPZ-78/BPK-B-2010 a PPZ-62/ BPK-B-2011. Žalovaný uvádza, že podľa názoru žalobcu dňa 01.02.2012 márnym uplynutím lehoty na vybavenie žiadosti žalobcu vznikla fikcia zamietavého rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona. Prvostupňové rozhodnutie žalobca napadol rozkladom zo dňa 09.02.2012, ktorý bol žalovanému doručený dňa 17.02.2012. Po vzniku prvostupňového fiktívneho rozhodnutia žalovaný vydal písomné rozhodnutie č. KM-106-001/SI-2012 dňa 31.03.2012, ktoré napadol rozkladom, ktoré však bolo na poštovú prepravu podané až dňa 07.02.2012. Nadbytočné písomné rozhodnutie žalobca napadol rozkladom zo dňa 09.02.2012, ktorý bol žalovanému doručený dňa 17.02.2012. Lehota na rozhodnutie o rozklade podľa žalobcu márne uplynula dňa 05.03.2012 v dôsledku čoho v uvedený deň vznikli druhostupňové rozhodnutia, ktorými boli rozklady žalobcu zamietnuté. K tomuto tvrdeniu žalovaný uvádza, že rozhodnutie zo dňa 31.01.2012 č. KM-106-001/SI-2012 bolo vydané v ten istý deň a riadne podané na poštovú prepravu dňa 01.02.2012, táto zásielka sa vrátila z pošty ako neprevzatá, o čom svedčí aj priložená obálka aj potvrdenie z pošty. Taktiež fikcia negatívneho rozhodnutia nemohla v žiadnom prípade vzniknúť. Dňa 24.01.2012 bola žiadosť doručená úradu bola proti korupcii PPZ. Dňa 31.01.2012 bolo vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácií KM-106-001/SI-2012. Dňa 01.02.2012 bolo rozhodnutie expedované na adresu žalobcu, t.j. v zákonnej lehote. Dňa 03.02.2012 vrátila pošta zásielku povinnej osoby ako neprevzatú. Dňa 07.02.2012 bola zásielka opätovne zaslaná žalobcovi. Žalovaný nesúhlasí ani s počítaním lehôt na rozhodnutie o rozkladu a odôvodňuje to právnym názorom obsiahnutým v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/7/2011 zo dňa 21.03.2012. Žalovaný uvádza, že zákon o slobodnom prístupe informácií nemá osobitnú úpravu na štádium od podania odvolania prvostupňovému správnemu orgánu, postupuje sa podľa § 57 Správneho poriadku, kedy sú buď splnené podmienky na konanie prvostupňového správneho orgánu v tzv. autoremedure ustanovené v ods. 1 alebo ak podmienky na taký postup nie sú dané, postupuje sa podľa ods. 2 a správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal predloží odvolanie (rozklad) spolu s výsledkami doplneného konania so spisovým materiálom odvolacieho orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, kedy mu odvolanie došlo. Správnosť takéhoto postupu potvrdzuje aj vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. V konaní vedenom pod č. KM-106-001/SI-2012 bol rozklad povinnej osoby doručený dňa 21.02.2012 a povinnou osobou bol rozklad doručený osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa 16.03.2012 (teda v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote). Žalovaný vo vyjadrení, k žalobe doručenej súdu dňa 24.04.2012, okrem skutočností totožných z vyjadrení k žalobe zo dňa 25.04.2012 uvádza, žalobca v žalobe namieta, že predmetom žiadosti boli celé uznesenia a nie informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku a v tejto súvislosti upozorňuje na to, že je dôležité striktne dodržiavať ust. § 12 zákona a sprístupniť tieto informácie, pri ktorých to zákon nevylučuje a vo zvyšku vydať zamietavé rozhodnutie. Žalovaný k tomu uvádza, že žalobca požadoval sprístupniť uznesenie o vznesení obvinenia a uznesenie o stave konania v uvedených konaniach. Povinná osoba po posúdení tejto žiadosti a aktuálneho právneho stavu zistila, že žiadosti nemožno vyhovieť, nakoľko sa jedná o informáciu, ku ktorej nemá žalobca oprávnený prístup a žiadosť v celom rozsahu zamietla. Žalovaný poukazuje na novelu zákona a to na ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informácie nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej hlavy piateho oddielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákona alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Žalovaný sa pridržiava znenia tohto ustanovenia, a preto podľa jeho názoru, nemal žiadnu povinnosť sprístupňovať uznesenia vyšetrovateľa a žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom. Rozhodol bez nariadenia pojednávania tak, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabule súdu a na internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.09.2013. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca dňa 02.01.2012 požiadal o sprístupnenie uznesení o vznesení obvinenia a oznámenie stavu konania vo veciach ČVS: PPZ-3/ BPK-B-2010, PPZ-213/BPK-B-2010, PPZ-13/BPK-B-2011, PPZ-42/BPK-B-2010, PPZ-78/BPK-B-2011 a PPZ-62/BPK-B-2011 s tým, že požadované informácie žiada sprístupniť zaslaním poštou na adresu Západný rad 39, 811 04 Bratislava. Dňa 31.01.2012 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. KM-106-001/SI-2012, ktorým žiadosti žalobcu nevyhovel a v odôvodnení poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona. Dňa 01.02.2012 bolo toto rozhodnutie podané na pošte (podacie číslo zásielky RR264237036SK) a adresu uvedenú žalobcom v žiadosti o poskytnutie informácie. Dňa 03.02.2012 Pošta vrátila zásielku s tým, že adresát je neznámy. Prvostupňový správny orgán dňa 07.02.2012 opätovne doručoval žalobcovi rozhodnutie (podacie číslo zásielky RR 264249480SK), ktorú žalobca prevzal dňa 09.02.2012. Dňa 21.02.2012 bol doručený prvostupňovému správnemu orgánu žalobcom „Rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 01.02.2012“. Dňa 21.02.2012 obdržal prvostupňový správny orgán “Rozklad proti rozhodnutiu zo dňa 31.01.2012“. Prvostupňový správny orgán dňa 29.02.2012 predložil žalobcom oba podané rozklady žalovanému. Prvostupňový správny orgán podal na poštu zásielku adresovanú žalobcovi označenú ako „Upovedomenie o zaslaní veci na konanie o rozklade“. Dňa 30.03.2012 žalovaný vydal rozhodnutie č. SLV-OLVS-35/2012, ktorým zamietol rozklad žalobcu, podaný proti rozhodnutiu č.KM-106-001/Si-2012 z 31.03.2012 a toto rozhodnutie potvrdzuje, ktoré žalobca obdržal dňa 03.04.2012. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného sa uvádza o.i., že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď požadované uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi nesprístupnil. Podľa § 244 ods. 1,3 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorým umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa ústavného zák. č. 23/2011 Z.z., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ak ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a práva na informáciu sú zaručené. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a konanie ustanoví zákon. Podľa čl. 26 ods. 1, 5 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraných spôsobom poskytnúť informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa § 1 zákona, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní doručenia rozhodnutia alebo márneho plynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ods. 1 zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa § 6 ods. 1, 2 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva. Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinné dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú. Pokiaľ proti rozhodnutiu, ktorým povinná osoba nesprístupnila informácie, bol podaný rozklad, je v zmysle ustanovení Správneho poriadku povinnosťou povinnej osoby vec opätovne preskúmať a v prípade uznania nároku odvolateľa vyhovieť jeho žiadosti o sprístupnenie informácie. V opačnom prípade povinná osoba predloží rozklad spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď jej odvolanie došlo. V danom prípade povinnou osobou bolo prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii. Nadriadeným orgánom bol minister vnútra Slovenskej republiky, ktorému - presnejšie jeho osobitnej komisii pre prípravu návrhov a rozhodnutí o rozkladoch - bol rozklad žalobcu predložený dňa 16.03.2012, teda v rámci lehoty určenej § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobou napadnuté rozhodnutie č. SLV-OLVS-35/2012 bolo vydané dňa 30.03.2012, taktiež v rámci zákonnej lehoty (§19 ods. 3 zákona). Z uvedeného vyplýva, že dňom 05.03.2012 nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Preto súd v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti napadnutého fiktívneho rozhodnutia podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (viď. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený ods. 5 cit. čl. ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje tiež Listina základných právach a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzení základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenie sa môže použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4ústavy) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 ústavy). Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, zamýšľaným zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona, je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov činných v trestnom konaní a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 ústavy), ktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu k rozhodnutiam súdov a orgánov činných v trestnom konaní možno vymedzený cieľ dosiahnuť. Súd uvádza, že nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania a nezasahovania, resp. neovplyvňovania orgánov činných v trestnom konaní v podstate vylúčená verejná diskusia o prejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia a orgány činné v trestnom konaní mohli byť ovplyvnení. Toto obmedzenie treba považovať za primerané, keďže informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd a orgán činný v trestnom konaní povinný sprístupniť, čím je zabezpečená aj verejná kontrola výkonu súdnej moci. Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, ktorý s účinnosťou od 02.01.2006 novelizoval dotknuté ustanovenie vyplýva, že účelom predloženého návrhu je rozšírenie okruhu sprístupňovaných informácií oproti doterajšej úprave, pričom nová úprava spočíva v obmedzení poskytnutia resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodujúcej činnosti (neukončených, prebiehajúcich konaní) súdov a orgánov činných v trestnom konaní, avšak pokiaľ ide o informácie o výsledku o konanie, tá sa v prípade rozhodovacej činnosti súdov a orgánov v trestnom konaní sprístupní, ak to osobitný zákon nezakazuje. Súd uvádza, že je pre posúdenie prejednávanej veci nevyhnutné, v súlade s vyššie uvedenými princípmi, rozlíšiť informáciu o rozhodnutí, resp. o výsledku konania a požiadavku o sprístupnenie/zverejnenie rozhodnutia, pod ktoré možno zahrnúť aj doručenie kópie rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní inému, ako účastníkovi konania. Z predmetného spisového materiálu je však zrejmé, že žalobca sa zaujímal v predmetných konaniach, t.j. nepožadoval informáciu o rozhodnutí, na ktoré ho oprávňuje uvedený § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z., ale požadoval sprístupnenie uznesení o vznesenie obvinenia a oznámenie stavu konania v uvedených veciach. Žalobca žiada informácie o konaniach, ktoré sú momentálne v štádiu vyšetrovania, teda nie je možné poskytnúť bližšie informácie z dôvodov ustanovenia § 6 ods. 2 Trestného poriadku. Žalobca de facto požadoval, aby boli predmetné uznesenia o vznesení obvinenia v predmetných veciach zverejnené, resp. jemu doručené jeho kópie. Poskytovanie informácií o trestnom konaní striktne upravuje Trestný poriadok v § 6. Táto úprava vzhľadom na charakter trestného konania a zásadu prezumpcie neviny, ktorá je jednou z najzákladnejších zásad trestného konania v demokratickej spoločnosti, neumožňuje orgánom činných v trestnom konaní poskytovať iným ako zákonom určeným osobám odpisy rozhodnutí z prípravného konania, resp. tieto rozhodnutia zverejňovať. Na takýto postup neoprávňuje orgány činné v trestnom konaní ani žiadny iný zákon, ani ústava, ani právo verejnosti poznať podrobné dôvody rozhodnutia, aby si vedela urobiť obraz, či trestné stíhanie bolo zastavené dôvodne, nakoľko obmedzenie práva na informácie obsiahnuté v čl. 26 ods. 4 ústavy jasne odkazuje na zákon, ktorým je v danom prípade Trestný poriadok. Z uvedených dôvodov dospel súd po preskúmaní veci k záveru, že žalobcova žiadosť o sprístupnenie predmetných uznesení o vznesení obvinenie prekračuje rámec § 11 ods. 1 písm. d zákona a žalovaný postupoval správne, keď takejto žiadosti nevyhovel. Preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250j ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.