Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/180/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200967 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200967.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24 826 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1673/PMÚ SR/2012, 22E/PMÚ SR/2012 zo dňa 16.05.2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané listom č. 1673/PMÚ SR/2012, 22E/PMÚ SR/2012 zo dňa 16.5.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.05.2012 sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1673/ PMÚ SR/2012, 22E/PMÚ SR/2012 zo dňa 16.05.2012, ktorý bol predsedom Protimonopolného úradu adresovaný žalobcovi ako reakcia na rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Protimonopolného úradu č. 2012-005-I/22E/PMÚSR/2012 zo dňa 24.04.2012, ktorým Protimonopolný úrad nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 20.04.2012 o sprístupnenie spisu týkajúceho sa správneho konania vo veci získania nepriamej výlučnej kontroly podnikateľa Via Chem Group, a.s., Praha, ČR nad podnikom podnikateľa Novácke chemické závody, a.s. v konkurze. Žalobca považuje za chybnú argumentáciu predsedu Protimonopolného úradu, podľa ktorého žalobca nie je účastníkom konania a nebol oprávnený podať rozklad proti rozhodnutiu. Toto bol podľa predsedu žalovaného oprávnený urobiť Radoslav Šály, ktorý žiadosť o sprístupnenie informácií podal prostredníctvom e-mailu. Žalobca však má za to, že žalovaný ho mal (príp. Radoslava Šályho) vyzvať predtým, než rozhodnutie o rozklade vydal, aby preukázal, v koho mene bola žiadosť o sprístupnenie informácie podaná. Táto bola totiž podaná z e-mailovej adresy z domény prkpartners.com, resp. ako žalobca poukazuje, Radoslav Šály použil v žiadosti množné číslo, z čoho vyplýva, že ju podával v mene žalobcu - advokátskej kancelárie, čo je tiež uvedené v podpisovej časti e-mailovej žiadosti. Žalobca ďalej tvrdí, že už v minulosti viackrát podával žiadosti o sprístupnenie informácie prostredníctvom e- mailov odoslaných svojimi spolupracovníkmi, ktorí neboli štatutárnym zástupcom žalobcu, pričom týmto žiadostiam bolo vyhovené bez zisťovania oprávnenia v tejto veci za žalobcu konať. K veci samotnej žalobca argumentuje, že žalovaný nesprávne aplikuje zásadu „čo nie je tajné, je verejné“ a príliš široko vykladá pojem „výkon dohľadu“ na účely zákona o slobode informácií v snahe odôvodniť výnimku z uvedenej zásady. Ďalej žalobca zdôrazňuje, že zákonom o slobodnom prístupe k informáciám sa v praxi realizuje ústavné právo jednotlivca na informácie zakotvené v čl. 25 Ústavy SR, pričom tvrdí, že poslaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám je zabezpečiť kontrolu výkonu verejnej moci zo strany fyzických a právnických osôb, a to predovšetkým v čase, kedy má táto kontrola najväčší význam - teda počas konania samotného, čo dáva verejnosti možnosť vplývať na riadny výkon verejnej moci. Ak má mať sprístupňovanie informácií týkajúcich sa správneho konania vôbec zmysel, je to práve v čase, kedy žalovaný o danej veci koná a je aj pripravený prijať pripomienky a podnety tretích strán. K výkladu spojenia „ výkon dohľadu“ žalobca uvádza a odvolávajúc sa na dôvodovú správu k zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ tohto zákona sa vzťahuje len na konania, ktoré osobitný predpis explicitne označuje za výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru, a ktoré sú právoplatne ukončené. Účelom tohto ustanovenia je podľa žalobcu pokryť buď interné kontrolné procesy vo verejnej správe alebo špecifické dohliadacie procesy nad osobitne regulovanými subjektmi alebo činnosťami. Je presvedčený, že v prípade kontroly koncentrácií o výkon dohľadu na účely zákona o slobodnom prístupe k informáciám nejde, keďže konanie žalovaného v predmetnej veci je štandardný výkon správnych kompetencií. Žalobca tiež poukazuje na rozdiel medzi zverejnením a sprístupnením. Na základe uvedeného navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.09.2012 žalovaný navrhuje konanie zastaviť, keďže v predmetnom prípade prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez jeho napadnutia riadnym opravným prostriedkom, keďže žalobca bol osobou neoprávnenou na podanie rozkladu. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám od žiadateľa nevyžaduje preukazovanie totožnosti a z uvedeného dôvodu sa správny orgán musí spoliehať len na informácie uvedené žiadateľom v žiadosti. Správny orgán nie je povinný a ani oprávnený si tieto údaje od žiadateľa overovať. Žiadateľ je advokátom, konajúcim sám za seba (pokiaľ nepredloží plnomocenstvo preukazujúce, že koná za inú osobu), a to napriek tomu, že miestom jeho činnosti je zároveň sídlo žalobcu. V danom prípade žiadateľ neuviedol, žeby konal v mene inej osoby a počas správneho konania nepredložil ani plnomocenstvo, ktoré by ho k takému konaniu oprávňovalo. Zároveň tiež podľa výpisu z Obchodného registra nebol žiadateľ v danom čase oprávnený konať za žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal žiaden dôvod sa domnievať, že by mal žiadateľ konať v mene žalobcu. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť bez podania riadneho opravného prostriedku. Pokiaľ súd konanie nezastaví, má žalovaný za to, že žaloba je nedôvodná a navrhuje ju preto zamietnuť. Poukazuje na ust. § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, podľa ktorého účelom tohto zákona je o.i. úprava právomoci a pôsobnosti úradu pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. Pri výkone takéhoto dohľadu úrad postupuje a rozhoduje vo všetkých veciach ochrany súťaže vyplývajúcich zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže, resp. podľa osobitného zákona. V žiadnom prípade nešlo o široký a svojvoľný výklad pojmu „výkon dohľadu“, nakoľko je tento pojem stanovený priamo ustanovením § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Nemôže ísť ani o popretie zmyslu zákona o slobode informácií, nakoľko tento sám obmedzuje prístup k informáciám, podobne ako obmedzenie práva na prístup k informáciám predvída čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Pokiaľ sa žalobca domáha toho, že sprístupnenie informácií má význam iba počas správneho konania, keď je úrad pripravený prijať pripomienky a podnety tretích strán, žalovaný uvádza, že nazeranie do spisu v správnom konaní ako žiadal žalobca, je možné realizovať predovšetkým prostredníctvom § 23 Správneho poriadku po splnení zákonných podmienok. Uvádza tiež, že umožnil žalobcovi prístup do spisu na základe uvedeného postupu. Nespochybňuje tiež rozdiel medzi zverejňovaním a sprístupňovaním, avšak niekedy je možné uvedené termíny použiť ako synonymá vzhľadom na rovnaké právne dôsledky, ktoré zverejnenie/sprístupnenie informácie môže vyvolať. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 24.04.2012 bola žalovanému prostredníctvom e- mailu doručená žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žiadosť sa týkala sprístupnenia spisu konania vo veci získania nepriamej výlučnej kontroly podnikateľa Via CHem Group, a.s., Praha, ČR, nad podnikom podnikateľa Novácke chemické závody, a.s. v konkurze, SR. Žiadosť bola podpísaná Radoslavom Šálym, advokátom a spoločnosťou PRK Partners s.r.o. - žalobcom. Rozhodnutím č. 2012-005-I/22E/PMÚSR/2012 zo dňa 24.04.2012 žalovaný žiadosti podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií a podľa § 46 a nasl. Správneho poriadku nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, doručený žalovanému dňa 03.05.2012. Prípisom č. 1673/PMÚ SR/2012 22E/PMÚ SR/2012 zo dňa 16.05.2012 predseda žalovaného rozhodol, že podanie žalobcu nie je možné považovať za riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu, keďže Radoslav Šály nie je oprávnený konať v mene žalobcu. Rozklad bol považovaný za podnet podľa § 19 Správneho poriadku, pričom predseda žalovaného mal za to, že z obsahu rozhodnutia ani zo spisového materiálu nevyplynuli skutočnosti odôvodňujúce obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Mal ďalej za to, že požadované informácie tvoria predmet dohľadu podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže a sú vylúčené zo sprístupnenia. Za výkon kontroly verejnej moci v žiadnom prípade nemožno považovať získavanie informácií o podnikoch, ktoré sú podnikatelia povinní predkladať. V súvislosti s posudzovaním koncentrácií má žalovaný priamo povinnosť podľa § 24 zákona o ochrane hospodárskej súťaže zverejniť stanovený okruh informácií, avšak akékoľvek ďalšie zverejnenie informácií, predložených úradu účastníkmi koncentrácie alebo ďalšími subjektmi v súvislosti s konaním, by mohlo týmto subjektom spôsobiť ujmu alebo narušiť riadny výkon právomocí žalovaného. Podľa § 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len „súťaž“) pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Podľa § 19 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, 1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. (4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 47 ods. 1,2,3,4 Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. (4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. Podľa § 250j ods.2 písm. e/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc zo zistení súdu tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného, bola podľa názoru súdu v konaní správneho orgánu zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že rovnako ako právo na súdnu ochranu každému prislúcha právo na inú právnu ochranu, a to aj v konaní pred správnym orgánom podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zdôrazňuje ďalej, že právo na informácie je ústavným právom a preto, s odvolaním sa na ods. 2 čl. 46 Ústavy SR tunajší súd preskúmal zákonnosť napadnutého podania i napriek skutočnosti, že toto nemalo formu rozhodnutia podľa Správneho poriadku, a to z dôvodu, že svojím obsahom išlo o rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktorého preskúmanie nesmie byť vylúčené z právomoci súdu. Ako vyplýva zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácie musí mať určité náležitosti. Musí z nej byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Pokiaľ by však z akýchkoľvek dôvodov vyvstala pochybnosť, či má žiadosť skutočne predpísané náležitosti, je povinnosťou správneho orgánu - povinnej osoby, takúto pochybnosť odstrániť tým, že vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote neúplnú žiadosť doplnil. V danej veci ak bol e-mail, ktorým bola žalovanému doručená žiadosť podpísaný Radoslavom Šálym s dovetkom PRK Partners, pričom žalovaný nepovažoval za zrejmú spojitosť medzi uvedenými osobami, potom bol podľa názoru súdu tento povinný vyzvať Radoslava Šályho, resp. žalobcu na doplnenie žiadosti o presnú identifikáciu žiadateľa o sprístupnenie informácie, resp. pokiaľ Radoslav Šály konal ako splnomocnenec žalobcu, tiež na predloženie plnomocenstva udeleného mu na takéto konanie. Pokiaľ tak žalovaný neurobil a i o žalobcovom rozklade nerozhodol riadnym rozhodnutím podľa Správneho poriadku, ale listom, v ktorom označil žalobcu za neoprávnenú osobu, konal tento nezákonne a išlo o takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň súd uvedený postup žalovaného tiež považuje za odňatie práva konať pred správnym orgánom. Napokon po predložení plnomocenstva zo dňa 19.04.2012, ktorým žalobca splnomocnil JUDr. Radoslava Šályho v danom správnom konaní ho zastupovať, i s poukazom na obsahovú a jazykovú stránku žiadosti, ako aj e-mailovú adresu, z ktorej bola žiadosť o sprístupnenie informácie zasielaná, súd potom nemal pochybnosti v tom, že žiadateľom bola spoločnosť PRK Partners, s.r.o., a nie Radoslav Šály, a preto tejto aj priznal postavenie žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní a s touto vo veci konal. Súd sa však nestotožnil s námietkou žalobcu, že v danom prípade bola žalovaným nesprávne aplikovaná zákonná výnimka vyplývajúca z ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám a že správne konanie o kontrole koncentrácií nie je výkonom dohľadu na účely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Tu sa súd plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že zo strany žalovaného nedošlo pri posudzovaní žiadosti o sprístupnenie informácií o široký a svojvoľný výklad pojmu „výkon dohľadu“, nakoľko tento pojem je stanovený priamo ust. § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Nejde ani o popretie poslania a zmyslu zákona o slobode informácií, keďže tento obmedzenie prístupu k informáciám predvída. Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov ustanovenie § 8 a nasl. zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravuje obmedzenia prístupu k informáciám. Účelom ustanovenia § 11 citovaného zákona je chrániť informácie týkajúce sa (okrem iných) výkonu kontroly, dozoru a dohľadu orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov. Táto skutočnosť však nijako nevylučuje využitie (po splnení zákonných predpokladov) právneho inštitútu nahliadnutia do spisu podľa Správneho poriadku. Nesprávne postupoval konajúci správny orgán aj v tom, že pokiaľ žalobcu v spojitosti s jeho žiadosťou o nahliadnutie do spisu odkázal na postup podľa Správneho poriadku, napriek tomu, že žalobca o to požiadal režimom podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 16 ods. 9 tohto zákona, ktoré nahliadanie do spisu umožňuje. Ak žalovaný uvedenú možnosť žalobcovi odoprel, opäť sa jednalo o vadu v jeho konaní. Vzhľadom na to, že v konaní správneho orgánu sa však vyskytli vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako je vyššie uvedené, rozhodol tunajší súd tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou žalovaného, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, aby o podanom rozklade opätovne vo veci rozhodol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že vecne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si ju na pojednávaní konanom dňa 04.06.2013 na výzvu súdu neuplatnil. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.