Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/189/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201038 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012201038.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpený JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-7/2012 zo dňa 16.05.2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 16.05.2012 č.p.: SLV-PS-PK-7/2012 a Personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 139 zo dňa 09.04.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 902,17 eur na účet advokátky JUDr. Tatiany Vorobelovej, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.06.2012 domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-7/2012 zo dňa 16.05.2012, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Personálny rozkaz Ministra vnútra SR zo dňa 09.04.2009 č.: 139. Personálnym rozkazom zo dňa 09.04.2009 prvostupňový správny orgán prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej službe vo funkcií referent pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Košice, odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach, služobného úradu KR PZ v Košiciach podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobca dňa 21.03.2009 v rámci výkonu štátnej služby asi o 11,40 hod. na Južnej triede v Košiciach v budove OO PZ Košice - Juh, potom čo bola obmedzená osobná sloboda Q. O., Ivanovi S., S. G., R. Z., R. G. a I. G. a ich predvedení do budovy, spoločne s ďalšími príslušníkmi policajného zboru (ďalej iba PZ) za využitia dvoch služobných psov na vodítkach a bez náhubkov prinútili tieto mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli donaha a aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela. V takomto konaní žalobca ostatným príslušníkom PZ nezabránil a ani uvedené neoznámil svojim nadriadeným. Prvostupňový správny orgán pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu ako mal zistený a preukázaný vlastným šetrením nadriadeného, najmä zápisnicou o výsluchu uvedených osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, v ktorých popísali okolnosti protiprávneho konania príslušníkov PZ, obrazovým a zvukovým záznamom na CD nosiči, na ktorom je zaznamenané uvedené protiprávne konanie a ktorý bol zverejnený dňa 08.04.2009 v rôznych médiách, úradným záznamom z obrazovej a zvukovej analýzy videonahrávok, kópiou plánu služieb, kópiou hliadkovej knihy, záznamom zo služby, úradným záznamom z 07.04.2009 - 08.04.2009, záverom hodnotiac, že takýmto konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a nebol čestný a disciplinovaný, pretože v rámci výkonu služby sa zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania s mladistvými a maloletými osobami, nezabránil tomuto konaniu, ani ho neoznámil nadriadeným. Žalovaný na včas podaný rozklad rozhodol najprv dňa 24.07.2009 pod č.p.: SLV-72/PK-2009, keď rozklad ako nedôvodný zamietol a personálny rozkaz ako vecne správny potvrdil. Na základe včas podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S 171/2009-58 zo dňa 30.03.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 3S 171/2009-70 zo dňa 09.09.2010 napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. Na odvolanie žalobcu potom Najvyšší súd SR rozsudkom vo veci sp. zn. 5Sžo/248/2010 zo dňa 14.07.2011 rozsudok krajského súdu zo dňa 30.03.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 09.09.2010 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie len žalovaného č. SLV-72/PK-2009 zo dňa 24.07.2009 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keď vyslovil, a tu stotožňujúc sa so záverom Krajského súdu v Bratislave, že doposiaľ vykonané dokazovanie jednoznačne neosvedčuje, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, hlavne zo zápisníc o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci osôb Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G., že by sa žalobca mal dopustiť protiprávneho konania (obmedzenia osobnej slobody), ktoré mu správny orgán kladie za vinu. Najvyšší súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že bolo jednoznačne preukázané, že by žalobca bol prítomný na konaní, ktorým bola obmedzovaná osobná sloboda maloletých a mladistvých, ktoré konanie preukazuje žalovaný na predloženom CD nosiči, na ktorom sa nachádzajú obrazovo - zvukové záznamy: Cigoši 1, 2, 3, 5, 6, ďalej zvukové a obrazové záznamy. Po vzhliadnutí týchto obrazovo- zvukových záznamov najvyšší súd sa nemohol jednoznačne stotožniť s uvedeným záverom žalovaného, pretože pri automate na kávu sa podľa obrazovo-zvukového záznamu nachádzali dvaja príslušníci PZ. Zároveň najvyšší súd skonštatoval, že z uvedeného CD nosiča nie je preukázané ani to, že žalobca nútil uvedené osoby ku konaniu tak, ako je to opísané v rozhodnutiach žalovaného. Zároveň vytkol žalovanému, že znalecký posudok, na ktorý sa odvolal, tento sa v pripojenom materiáli nenachádzal a potom uložil žalovanému zabezpečiť ho v originálnom prevedení, keďže podľa vyjadrenia žalobcu mal byť tento vyhotovený v trestnom konaní, ktoré sa vedie vo veci opísaného skutku. Najvyšší súd sa však nestotožnil s názorom krajského súdu, že v danej veci sú naplnené dôvody aj zrušenia administratívneho rozhodnutia - Personálneho rozkazu Ministra vnútra č. 139 zo dňa 09.04.2009 a ich zrušenie tiež z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ako aj z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a potom zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zrušil len rozhodnutie žalovaného a len z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. V ďalšom konaní najvyšší súd po vrátení veci uložil žalovanému doplniť dokazovanie v naznačenom smere, najmä odstrániť vytýkané rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach, pričom je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). Žalovaný vo veci opätovne rozhodol dňa 16.05.2012 rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-7/2012 potom ako doplnil do administratívneho spisu znalecký posudok č. 25/2009 vypracovaný znalcom Ing. Júliusom Puskajlerom, znalcom z odboru: Elektrotechnika, riadiaca a výpočtová technika, ktorý bol vyhotovený pre potreby trestného konania na základe uznesenia zo dňa 29.09.2009, ČVS: SKIS-105/IS-3-V-2009 a to tak, že opätovne rozklad žalobcu ako nedôvodný zamietol a napadnuté rozhodnutie - personálny rozkaz ako vecne správny potvrdil so záverom a argumentáciou zhodnou s pôvodným rozhodnutím zo dňa 24.07.2009. Žalobca vytýka žalovanému, že tento sa právnym názorom najvyššieho súdu, napriek jeho záväznosti neriadil, dokazovanie vo veci nedoplnil i napriek skutočnosti, že žalobca mu navrhol vykonanie dôkazov, a to: vypočuť svedkov menovaných mladistvých a maloletých za jeho účasti, vykonať konfrontáciu výpovedí pre prípad rozporov vo výpovediach svedkov, zadovážiť originál znaleckého posudku Ing. Júliusa Puskajlera č. 25/2009, prehrať žalobcovi videozáznamy totožné ako boli prehraté nadriadeným pracovníkom a vypočuť svedkyňu B. E. ku kvalite videozáznamu z 21.03.2009, čo žalovaný nevykonal. Potom naďalej považuje vo veci zistený skutkový stav za nedostatočný pre vydanie rozhodnutia, tento vychádza z dôkazov získaných nezákonným spôsobom, tu poukazujúc na upravovanú nahrávku pôvodne vyhotovenú mobilným telefónom a nie priamo na CD nosič, kde bola upravovaním prenesená. Teda skutkový stav bol žalovaným zisťovaný šetrením príslušného nadriadeného, ktorý ako dôkaz použil obrazový a zvukový záznam na CD nosiči, na ktorom je zaznamenané protiprávne konanie a ktorý bol zverejnený v rôznych médiách, úradný záznam z obrazovej a zvukovej analýzy videonahrávok, poukazuje na ust. § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého získaný dôkaz musí byť v súlade s právnym predpisom a dôkaz musí byť prvotný, autentický, získaný zákonným spôsobom, čo v danom prípade nie je. Žalobca tvrdí, že žiaden záznam mu nebol prehratý, nebol prítomný pri výsluchu svedkov a k dôkazom sa nevyjadril. Na túto námietku reagoval žalovaný v rozhodnutí o rozklade tak, že samotný obrazový a zvukový záznam bol nasnímaný niektorým prítomným policajtom počas ich protiprávneho konania a tento záznam nadriadený najskôr zhliadol v médiách a potom v úradnom zázname vykonal zvukovú a obrazovú analýzu videonahrávok, kde bol žalobca spoznaný. Žalobca tvrdí, že prvotný priamy dôkaz by mal byť, tak ako sa to uvádza v rozhodnutí, nahrávka mobilným telefónom a nie nahrávka na CD nosiči, ktorá je už upravovaná, preto takto už nemôže slúžiť ako dôkaz. Podľa jeho názoru dôkaz získaný žalovaným nebol získaný v súlade s právnymi predpismi, tu odkazujúc na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca uvádza, že od začiatku konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru tvrdil, že sa nedopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, nikdy nenútil zadržané osoby sa vyzliekať a pod hrozbou násilia ich nútiť, aby sa bili a od takého konania sa dištancoval. V úradnom zázname zo dňa 07.04.2009 a 08.04.2009 opísal priebeh jeho činnosti dňa 21.03.2009 pri zadržaný šiestich mladistvých a maloletých spolu s ostatnými hliadkami. Poprel, že by sa zúčastnil protiprávneho konania opísaného v odôvodnení rozhodnutí a nie je pravdou tvrdenie, že by sa odmietol k veci vyjadriť. Žalobca nemá vedomosť, akým spôsobom a kedy boli svedkovia Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G. vypočutí, pretože nebol prítomný pri ich vypočúvaní. Z odôvodnenia rozhodnutia mu ani nevyplýva, aké skutočnosti preukazujú jeho vinu a z odôvodnenia rozhodnutia v časti týkajúcej sa jeho námietok žalovaný uvádza: „že skutkový stav uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zakladajúci dôvod môjho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti mi bolo preukázané spisovým materiálom, skutkový stav bol zistený a preukázaný šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy podľa § 238 zákona použil výsledky vlastného šetrenia, na základe ktorého zabezpečil zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 08.04.2009, a to Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G., ktorí opísali okolnosti uvedeného protiprávneho konania a ktorý bol dňa 08.04.2009 v rôznych médiách, úradný záznam z obrazovej a zvukovej analýzy, videonahrávok a listinné dôkazy.“ Žalobca poukazuje na to, že administratívne konanie je ovládnuté zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Zmyslom voľného hodnotenia dôkazov je, aby správny orgán sám uvážil, ktorý dôkaz je vierohodný a to na základe pravidiel logiky a skúsenosti. Zásada voľného hodnotenia však nezbavuje správny orgán povinnosti uviesť v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, ktoré považuje za preukázané a dôvody, ako k tomuto záveru dospel, čo v napadnutom rozhodnutí absentuje. Žalobca ďalej vytýka, že napadnuté rozhodnutia nemajú ani náležitosti ustanovenia § 241 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., pretože neobsahujú v skutkovej vete výroku rozhodnutia identifikovateľné vymedzenie skutku, ktorým žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť, teda popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Odôvodnenie rozhodnutí nenahrádza jeho výrok. Žalobca ďalej namieta aj to, že Personálny rozkaz Ministra vnútra SR z 09.04.2009 nebol podpísaný konajúcou osobu a poukazuje tým na ustanovenie § 250 zák. č. 73/1998 Z.z, kde sú vymenované neplatné právne úkony a medzi nimi nie je neplatný právny úkon, ktorý nie je podpísaný konajúcou osobou, preto sa odvoláva žalobca na ustanovenie § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tiež namieta, či o prepustení žalobcu rozhodol kompetentný orgán a poukazuje tým na ustanovenie § 193 ods. 1. zák. č. 73/1998 Z.z. Žalobca konajúcim správnym orgánom tiež vytýka takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, že nebola splnená požiadavka objektivity a nestrannosti počas druhostupňového konania a tým je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Ako dôvod uvádza, že prvostupňové rozhodnutie vydal Minister vnútra SR, ktorý rozhodoval o rozklade, čím sám seba podľa názoru žalobcu z rozhodovania o rozklade vylúčil. Podľa názoru žalobcu týmto došlo k porušeniu § 9 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z týchto uvedených dôvodov potom žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové správne rozhodnutie - Personálny rozkaz Ministra vnútra SR zo dňa 09.04.209 č. 139 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, zároveň si uplatňujúc náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.10.2012 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádza, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania, ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., poukazujúc tu na koncentračnú zásadu, ako sa táto uplatňuje v správnom súdnictve v spojitosti s dvojmesačnou lehotou stanovenou v § 250b ods. 1 O.s.p. a potom, že súd po jej uplynutí už nemôže prihliadať na prípadné rozšírenie dôvodov žaloby (právny názor NS SR, napr. č.k. 6Sžo 237/2009). Žalovanému žalobca žiadne konkrétne pochybenia vo vykonanom dokazovaní nevytkol a v samostatnom personálnom konaní vedenom v súlade s ustanoveniami zákona na podporu svojich tvrdení nepredložil a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy v zmysle § 238 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol spracovaný veliteľom Pohotovostnej motorizovanej jednotky, odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach doručený k realizácií riaditeľom OPP KR PZ v Košiciach, riaditeľom KR PZ, ako aj prezidentovi PZ. Skutočnosťou, ktorá bola dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo to, že dňa 21.03.2009 v rámci výkonu štátnej služby okolo 11,40 hod. na Južnej triede č. 64 v Košiciach v budove OO PZ Košice - Juh, potom čo podľa § 83 ods. 2 Trestného poriadku bola obmedzená osobná sloboda Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G. a ich predvedení OO PZ, spoločne s ďalšími príslušníkmi PZ za využitia dvoch služobných psov na vodítkach a bez náhubkov prinútili tieto mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli donaha a aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela. V tomto konaní ostatným príslušníkom PZ nezabránil a ani toto neoznámil nadriadeným. Žalovaný uvádza, že príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta podľa § 192 ods. 2 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., v danej veci iba Minister vnútra SR v medziach zákona, v súlade s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Žalovaný postupoval pri zistení skutkového stavu a zadovážených dôkazov podľa § 238 zák. č. 73/1998 Z.z. Po vrátení spisového materiálu žalovanému z Krajského súdu v Bratislave bol potom v rámci odvolacieho konania žalovaným personálny rozkaz spolu so zadováženými dôkazmi v celom rozsahu ako aj s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu opätovne posúdený, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál doplnený o znalecký posudok Ing. Júliusa Puskajlera č. 25/2009 a po zhodnotení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadov jednotlivo ako aj ich vzájomných súvislostiach za dodržania právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v rozsudku č.k. 5Sžo 248/2010 zo dňa 14.07.2011 potom rozklad zamietol a personálny rozkaz č. 139 ako vecne správny potvrdil. Žalovaný pripomenul, že po doplnený spisového materiálu bolo žalobcovi umožnené oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom a pokiaľ žalobca dňa 24.02.2012 navrhol doplniť dokazovanie žalovaný uviedol, že tomuto bolo umožnené využitie jeho práva vyplývajúceho mu z ust. § 237 ods. 2 zákona, čo však tento ale nevyužil. V rámci ústneho pojednávania konaného dňa 03.09.2013 zástupca žalovaného uviedol, že doplnenie dokazovania ako to navrhol žalobca, nebolo zo strany žalovaného vykonané, dôvodiac, že už skorším dokazovaním boli rozhodujúce skutočnosti preukázané a potom vykonané dokazovanie považuje za postačujúce. Zo žiadnou z námietok obsiahnutých v žalobe sa žalovaný nestotožnil, vykonané dokazovanie považuje za legitímne, napadnuté rozhodnutia za dostatočne preskúmateľné v zmysle požiadaviek dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti a v konaní správnych orgánov nevidí žiadnu vadu, ktorá by mala za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia ako to navrhuje žalobca. Vykonané dôkazy podľa jeho názoru dostatočne usvedčujú žalobcu zo spáchaného protiprávneho konania a potom žalovaný má za to, že pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok, ktoré vyžaduje ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona, splnené v danom prípade boli. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy vidí žalovaný v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď ako príslušník PZ v rámci výkonu služby sa zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania s mladistvými a maloletými osobami, ktoré boli predvedené na OO PZ Košice - Juh, nezabránil tomuto konaniu a ani ho neoznámil. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď si svedomito nesplnil úlohu uložené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 zák. č. 171/1993) rozkazmi a nariadeniami nadriadených (čl. 1 prílohy k nariadeniu Ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ; čl. 1 ods. 1 písm. f/ nariadenia Ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru) na úseku svojho služobného zaradenia, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, e/, g/ a h/ zákona. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočívala v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ osobitne preto, že ako príslušník PZ je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. A potom je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ vydanými okrem iného aj na zamedzenie konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, sa takéhoto konania dopustil. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom pre ostatným občanov. Konanie žalobcu je o to závažnejšie, že ako príslušník PZ počas výkonu služby nevynaložil svoje sily a schopnosti na ochranu práv a slobôd občana, ale naopak svojim konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. f/ nariadenia Ministra vnútra SR č. 18/2008, policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď úmyselne koná proti majetku, životu, zdraviu a osobnej slobode iného, čo sa jedná aj o prípad žalobcu. Bola dodržaná aj zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. tým, že návrh na prepustenie žalobcu príslušný nadriadený pred vydaním personálneho rozkazu vopred predložil na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý sa vo svojom stanovisku nevyjadril k predmetu veci. Žalobca potom nemohol byť ani ukrátený na svojich subjektívnych právach vyplývajúcich mu zo zákona, pretože zo strany žalovaného boli dodržané ustanovenia § 238 a § 233 zák. č. 73/1998 Z.z. Práve žalobca nepostupoval v súlade s § 238 ods. 3 zák. č. 78/1998 Z.z., pretože v samostatnom personálnom konaní o jeho prepustení, a taktiež v podanom rozklade, sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorý by spochybnil objektívne zistený skutkový stave veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade použitý inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 psím. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. Zdôrazňuje, že na základe uvedených skutočností jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že sa žalobca dopustil protiprávneho konania, ktorým došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok prepustenia. K námietke žalobcu, že zadovážené dôkazy boli získané v rozpore s právnymi predpismi, žalovaný zastáva názor, že tieto boli získané legitímne v súlade s právnymi predpismi. S nimi sa mal možnosť žalobca oboznámiť dňa 08.04.2009, kedy mu bolo umožnené oboznámiť sa s návrhom na jeho prepustenie ako aj s celým podkladovým materiálom vzťahujúcim sa na vec. Zároveň bol poučený o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu, urobiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie a k dôkaznému materiálu, navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy a tiež o možnosti predložiť žalovanému v stanovenej lehote písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy. Práve žalobca po oboznámení sa s návrhom na prepustenie prehlásil, že žiadne pripomienky nemá a ani v lehote stanovenej žalovaným nepredložil žiadne námietky, pripomienky, návrhy a dôkazy. Pokiaľ ide o samotný obrazový a zvukový záznam, tento bol nasnímaný niektorým z tam prítomných policajtov práve počas ich protiprávneho konania. Tento obrazovo-zvukový záznam vzhliadol nadriadený najprv v médiách, následne vykonal zvukovú a obrazovú analýzu jeho jednotlivých sekvencií, kde na zvukovej a obrazovej nahrávke č. 1 bol spoznaný žalobca na pravej strane záznamu pri automate na kávu. Žalovaný uvádza, že žalobca nevyužil zákonnú možnosť a v súlade s § 238 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. na podporu svojich tvrdení nenavrhoval vykonať žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil skutkový stav veci, pričom podľa ustanovenia § 237 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojim konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Z obrazovo- zvukových záznamov vyplýva, že protiprávneho konania príslušníkov PZ za zúčastnili aj príslušníci so služobným psom. Žalobca sa ani nepokúsil ostatným policajtom zabrániť v pokračovaní ich ponižujúceho zaobchádzania so šesticou tam predvedených mladistvých a maloletých rómskych chlapcov, ani toto ich konanie neoznámil nadriadeným. Žalobca nepredložil a dokonca ani nenavrhol vykonať taký dôkaz, ktorým by hodnovernosť týchto výpovedí bola spochybnená. Nestotožnil sa žalovaný ani s tvrdením žalobcu, že výpovede maloletých a mladistvých osôb sú nedôveryhodné a že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v tejto časti nemožno uznať za riadne odôvodnené. Ak žalobca poukazuje na akýsi rozpor vo svedeckých výpovediach, ktorý však bližšie nekonkretizuje, táto námietka nie je dôvodná. Nie je dôvod neveriť výpovedi maloletých a mladistvých osôb, pretože ich výpovede sú v súlade so zadováženým obrazovo-zvukovým záznamom, s ktorým sa mohol oboznámiť aj žalobca. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že personálny rozkaz ako aj napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a poukazuje na právny názor NS SR uvedený v rozhodnutí 4 Sžo 149/1999. Príslušný nadriadený žalobcu si zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré boli Ministrom vnútra SR vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu, pritom dospel k záveru, že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod prepustenia zo služobného pomeru. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy žalovaného, ktorý posudzuje, či určitú skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. V samostatnom personálnom konaní vedenom podľa ustanovení zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými môže žalovaný zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný má za to, že protiprávne konanie bolo žalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané a pripomína, že žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený z dôvodu, že spáchal skutok, ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, že svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, a to že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Správno-personálne konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Sžo 152/2007). Každý príslušník PZ musí spĺňať požadované vlastnosti, a to: čestnosť, statočnosť, disciplína a pripravenosť vynaložiť svoje sily na ochranu verejného poriadku a majetku občanov, a keď tieto vlastnosti nemá a prejavuje sa v rozpore s nimi, hrubo poškodzuje dôveryhodnosť PZ. Žalovaný záverom uvádza, že každý príslušník PZ zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona sa stáva súčasťou kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a s tým spojené sú aj vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Príslušníci PZ pri svojom postavení sú povinní príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazali. Žalovaný má za to, že v čase rozhodovania o prepustení žalobcu posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu v súlade so zákonom a preto rozhodol tak, ako je to uvedené v rozhodnutiach žalovaného. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa § 244 a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom na ust. § 249 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa stotožnil s námietkou žalobcu, že vo veci nebolo riadne a dostatočne vykonané dokazovanie a v rámci tohto sa žalovaný ani neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v jeho rozsudku zo dňa 14.07.2011 vo veci sp. zn. 5Sžo/248/2010. Vo zvyšku žalobné námietky neuznal dôvodnými a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 139 zo dňa 09.04.2009 zrušil len podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. a v jeho intenciách súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných aj hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 193 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 194 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. Podľa § 233 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na tento účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods.1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. v stálej štátnej službe vo funkcií referent pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Košice, odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach, v kontexte námietok žalobcu, a to či rozhodnutia vychádzali zo skutočne dostatočne zisteného skutkového stavu veci, v ponímaní presnosti a úplnosti zistení, či rozhodnutie žalovaného je dostatočne preskúmateľné a či v konaní žalovaného sa vyskytuje vada majúca za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z pripojeného administratívneho spisu ako bol súdu žalovaným predložený súd zistil, že jeho obsahom sú nasledovné písomnosti: Začatie konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru - upovedomenie zo dňa 08.04.2009, Úradný záznam zo dňa 07.04.2009 a 08.04.2009 spísaný žalobcom, Zápisnica o výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 08.04.2009, Zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 08.04.2009 vypočúvaných S. G., H. S., I. G., Q. O., R. Z., R. G., Úradný záznam (zvuková a obrazová analýza video nahrávok zo dňa 03.03.2009) spolu s pripojenou prílohou č. 1 a 2, Prehľad o výkone hliadkovej služby policajtov PMJ na deň 21.03.2009 v čase od 06.00 do 18.00 hod., Plán služieb na mesiac marec 2009, fotokópia Hliadkovej knihy, Fotokópia záznamu zo služby zo dňa 21.03.2009, Služobného hodnotenie žalobcu, Prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, Zhodnotenie služobnej činnosti od posledného služobného hodnotenia zo dňa 09.04.2009, Stanovisko ZO OZP č. 10-03 Košice k návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru zo dňa 08.04.2009, Oboznámenie s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 08.04.2009, Úradný záznam zo dňa 08.04.2009, CD nosič, Personálny rozkaz MV SR č.: 139 zo dňa 09.04.2009 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, Rozklad voči personálnemu rozkazu č.: 139 zo dňa 23.04.2009, Rozhodnutie žalovaného Č.p.: SLV-72/PK-2009 zo dňa 24.07.2009. Znalecký posudok č. 25/2009 vypracovaný dňa 30.10.2009 znalcom Ing. Júliusom Puskajlerom. Preskúmaním predloženej dokumentácie bolo zistené, že Minister vnútra SR Personálnym rozkazom č. 139 zo dňa 09.04.2009 prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ v stálej štátnej službe vo funkcii referent pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Košice, odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach, služobného úradu KR PZ v Košiciach podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobca dňa 21.03.2009 v rámci výkonu štátnej služby asi o 11,40 hod. na Južnej triede v Košiciach v budove OO PZ Košice - Juh, potom čo bola obmedzená osobná sloboda Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G. a ich predvedení do budovy, spoločne s ďalšími príslušníkmi policajného zboru (ďalej iba PZ) za využitia dvoch služobných psov na vodítkach a bez náhubkov prinútili tieto mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli donaha, aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela. V takomto konaní žalobca ostatným príslušníkom PZ nezabránil a ani uvedené neoznámil svojim nadriadeným. Prvostupňový správny orgán pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu, ako mal zistený a preukázaný vlastným šetrením nadriadeného, najmä zápisnicou o výsluchu uvedených osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, v ktorých popísali okolnosti protiprávneho konania príslušníkov PZ, obrazovým a zvukovým záznamom na CD nosiči, na ktorom je zaznamenané uvedené protiprávne konanie a ktorý bol zverejnený dňa 08.04.2009 v rôznych médiách, úradným záznamom z obrazovej a zvukovej analýzy videonahrávok, kópiou plánu služieb, kópiou hliadkovej knihy, záznamom zo služby, úradným záznamom zo 07.04.2009 - 08.04.2009 záverom hodnotiac, že takýmto konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a nebol čestný a disciplinovaný, pretože v rámci výkonu služby sa zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania s mladistvými a maloletými osobami, nezabránil tomuto konaniu, ani ho neoznámil nadriadeným. Žalovaný na včas podaný rozklad rozhodol najprv dňa 24.07.2009 pod č.p.: SLV-72/PK-2009, rozklad ako nedôvodný zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Na základe včas podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S 171/2009-58 zo dňa 30.03.2010 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/. Na odvolanie žalobcu potom Najvyšší súd SR rozsudkom vo veci sp. zn. 5Sžo/248/2010 zo dňa 14.07.2011 rozsudok Krajského súdu zo dňa 30.03.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 3S 171/2009-70 zo dňa 09.09.2010 zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie len žalovaného č. SLV-72/PK-2009 zo dňa 24.07.2009 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keď vyslovil, a tu stotožňujúc sa so záverom Krajského súdu v Bratislave, že doposiaľ vykonané dokazovanie jednoznačne neosvedčuje, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, hlavne zo zápisníc o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci osôb Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G., že by sa žalobca mal dopustiť protiprávneho konania (obmedzenia osobnej slobody), ktorému správny orgán kladie za vinu. Najvyšší súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že bolo jednoznačne preukázané, že by žalobca bol prítomný na konaní, ktorým bola obmedzovaná osobná sloboda maloletých a mladistvých, ktoré konanie preukazuje žalovaný na predloženom CD nosiči, na ktorom sa nachádzajú obrazovo - zvukové záznamy: Cigoši 1, 2, 3, 5, 6, ďalej zvukové a obrazové záznamy. Po vzhliadnutí týchto obrazovo zvukových záznamov, najvyšší súd sa nemohol jednoznačne stotožniť s uvedeným záverom žalovaného, pretože pri automate na kávu sa podľa obrazovo-zvukového záznamu nachádzali dvaja príslušníci policajného zboru. Zároveň najvyšší súd skonštatoval, že z uvedeného CD nosiča nie je preukázané ani to, že žalobca nútil uvedené osoby ku konaniu tak, ako je to opísané v rozhodnutiach žalovaného. Vytkol žalovanému, že znalecký posudok, na ktorý sa odvolal, tento sa v pripojenom materiáli nenachádzal a potom uložil žalovanému zabezpečiť ho v originálnom prevedení. Najvyšší súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu a mal za to, že v danej veci neboli naplnené dôvody zrušenia administratívneho rozhodnutia - Personálneho rozkazu Ministra vnútra č. 139 zo dňa 09.04.2009 a tiež zrušenie rozhodnutí z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ako aj z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V ďalšom konaní po vrátení veci uložil žalovanému doplniť dokazovanie v naznačenom smere, najmä odstrániť vytýkané rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach, pri zachovaní viazanosti právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). Po vrátení veci žalovanému tento vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci zo dňa 14.07.2011 doplnil dokazovanie len pripojením znaleckého posudku č. 25/2009 vypracovanom dňa 30.10.2009 znalcom Ing. Júliusom Puskajlerom na základe uznesenia zo dňa 29.09.2009 ČVS: SKIS-105/IS-3-V-2009, avšak návrhu na doplnenie dokazovania žalobcom, ktorý bol žalovanému doručený dňa 28.02.2012, a ktorým tento navrhuje vypočuť v jeho prítomnosti svedkov Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G., pre prípad rozporov vo výpovediach svedkov vykonať ich konfrontáciu, prehrať žalobcovi videozáznamy totožné s tými, ktoré boli prehraté nadriadeným pracovníkom a vypočuť svedkyňu B. E. ku kvalite videozáznamu z 21.03.2009 žalovaný nevyhovel, listom zo dňa 01.03.2012 mu oznámil možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom s poukazom na ust. § 237 zákona č. 73/1998 Z.z. v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Obsahom administratívneho spisu nie je osvedčené, že by žalobca túto možnosť využil alebo, že by žalovaný tomuto oznámil, že jeho žiadosti o doplnenie dokazovania nebude vyhovené. Následne po uplynutí lehoty potom dňa 16.05.2012 žalovaný rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-7/2012 vo veci opätovne rozhodol tak, že rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu ako nedôvodný zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Obsahovo odôvodnenie svojho rozhodnutia žalovaný dôvodil prakticky totožne s odôvodnením svojho pôvodného rozhodnutia zo dňa 24.07.2009 (zrušené rozsudkami KS Bratislava a NS SR) a totožne s argumentáciou obsiahnutou aj vo vyjadrení žalovaného k žalobe doručenom súdu dňa 24.10.2012. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania v smere ako bol naznačený rozsudkom najvyššieho súdu žalovaný poukázal a odvolal sa na znalecký posudok č. 25/2009, v ktorom znalec uviedol: „keďže vlastná udalosť sa stala presne 21.03.2009, ale jednotlivé súbory videozáznamov „cigosi 1.mp4“ až „cigosi 6.mp4“ boli „vytvorené“, pravdepodobne prekopírované z nejakého nosiča (napr. USB kľúčenky), alebo z nejakého mobilného telefónu v termínoch uvedených v nasledujúcom obrázku, teda v čase 22.03.2009 a 27.03.2009“. A potom, žalovaný má za to, že vo veci nie je podstatná tá skutočnosť, či videozáznamy nachádzajúce sa na CD nosiči sú prvotné alebo skopírované, ale podstatná je skutočnosť, čo je na videozázname zachytené. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa konania v rozpore so služobnou prísahou dopustil tak, ako to bolo už v personálnom rozkaze uvedené. Žalovaný ďalej poukázal, že znalec vo svojom znaleckom posudku inak ani neuviedol, že záznamy nachádzajúce sa na CD nosiči boli upravované a ani nespochybnil obsah obrazovo zvukových záznamov. Preto po vyhodnotení všetkých skôr vykonaných dôkazov a po doplnení o predmetný znalecký posudok žalovaný nemá pochybnosti v tom, že žalobca sa dňa 21.03.2009 protiprávneho konania spočívajúceho v obmedzení osobnej slobody vyššie menovaných maloletých a mladistvých osôb dopustil a tak ako to správny orgán prvého stupňa ustálil, ktorým konaním sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, keď nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ a zvlášť hrubého porušenia služobnej povinnosti, keď nevykonával riadne štátnu službu, počas nej si svedomito neplnil úlohy uložené mu zákonom, nariadením nadriadeného na úseku svojho služobného zaradenia, pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Preto žalovaný naďalej považuje za splnenú aj ďalšiu zákonnú podmienku na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ spočívajúcu v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby zodpovednou dodržiavaním služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery PZ, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcii štátu. Návrh na prepustenie žalobcu bol pred vydaním personálneho rozkazu vopred predložený na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý sa vo svojom stanovisku k veci nevyjadril, inak stanovisko odborového orgánu pre Ministra vnútra SR, keď nie je ani záväzné. Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa celkom stotožnil s námietkou žalobcu, a to, že doposiaľ vykonaným dokazovaním protiprávne konanie žalobcu dňa 21.03.2009 tak ako to ustálili konajúce správne orgány, jednoznačne a nespochybniteľne preukázané nebolo. V tejto súvislosti je nutné poukázať už na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci skoršieho preskúmania rozhodnutia žalovaného ohľadne žalobcu zo dňa 14.07.2011 sp. zn. 5Sžo/248/2010, kedy najvyšší súd na strane 9 až 11 uvádza, že z obsahu administratívneho spisu a z doteraz vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, že by sa žalobca mal dopustiť protiprávneho konania v podobe obmedzenia osobnej slobody, ktoré mu je kladené za vinu a ani nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobca bol vôbec prítomný na konaní, ktorým bola obmedzovaná osobná sloboda Q. O., H. S., S. G., R. Z., Ondreja G. a I. Žigu, ako to preukazuje žalovaný predložením CD nosiča obsahujúceho obrazovo-zvukové záznamy: D. 1,2,3,5,6, ďalej zvukové a obrazové záznamy. Najvyšší súd sa jednoznačne nemohol stotožniť ani so záverom žalovaného, pretože pri automate na kávu sa podľa obrazovo-zvukového záznamu nachádzali dvaja príslušníci policajného zboru. Z uvedeného CD-nosiča nebolo preukázané ani to, že by žalobca nútil uvedené osoby ku konaniu tak, ako je opísané v rozhodnutiach žalovaného. Preto najvyšší súd uložil žalovanému doplniť dokazovanie o pripojenie originálu znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní vedenom vo veci opísaného skutku, odstrániť vytýkané rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach zdôrazňujúc viazanosť správneho orgánu právnym názorom najvyššieho súdu, ako to vyplýva z ust. § 250ja ods. 4 O.s.p. Krajský súd však musí skonštatovať, že žalovaný sa týmto právnym názorom neriadil, resp. neriadil celkom, keď dokazovanie doplnil len o pripojenie overenej fotokópie znaleckého posudku č. 25/2009 a ďalšie dôkazy smerujúce k odstráneniu rozporov a pochybností ako konštatoval najvyšší súd a ako sú vyššie menované žalovaný nevykonal i napriek návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania s odôvodnením, že výsledky doterajšieho dokazovania sú postačujúce pre vyslovenie záveru o porušení služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a potom, že tu je dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov tak ako to správny orgán prvého stupňa ustálil. S týmto záverom sa však súd nestotožňuje, naopak má za to, že ani po pripojení znaleckého posudku č. 25/2009 vyhotovenom dňa 30.10.2009 znalcom Ing. Július Puskajlerom nemožno nad akúkoľvek pochybnosť vyvodiť záver o protiprávnom konaní a porušení služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom žalobcom dňa 21.03.2009, ako to tvrdia konajúce správne orgány. Podľa názoru súdu ani tento nad akúkoľvek pochybnosť neosvedčil účasť žalobcu na protiprávnom konaní a potom má súd za to, že vydaniu personálneho rozkazu i rozhodnutiu žalovaného predchádzalo vo veci vykonané nedostatočné dokazovanie, stotožňujúc sa i s námietkou žalobcu o spochybnenej originalite CD-nosiča, čo napokon na viacerých miestach svojho znaleckého posudku potvrdil i sám znalec Ing. Július Puskajler, ktorý konštatoval, že sa jedná o niekoľkonásobnú kópiu vyhotovenú zostrihaním, napálením nekvalitne. Pokiaľ ide o žalobné námietky žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne preskúmateľné a konanie trpiace vadou, s týmto sa súd nemohol stotožniť, keď už opätovne odvolávajúc sa na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/248/2010, najvyšší súd skonštatoval, že niet dôvodu pre zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov a pre nezrozumiteľnosť ako aj z dôvodu vady v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a súčasne tu je treba pripomenúť, že žalovaný po vrátení veci ďalej inak procesne nekonal, len pripojil predmetný znalecký posudok a vydal vo veci dňa 16.05.2012 nové rozhodnutie obsahovo totožné s pôvodným rozhodnutím zo dňa 24.07.2009, ktorého vadu nepreskúmateľnosti najvyšší súd v spomínanom rozsudku v prípade žalobcu nevzhliadol. Z uvedených dôvodov súd potom napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale považujúc za potrebné v tomto štádiu, keď žalovaný sa právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v jeho rozsudku sp. zn. 5Sžo/248/2010 zo dňa 14.07.2011 napriek jeho viazanosti podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. neriadil, aj Personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 139 zo dňa 09.04.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom doplniť dokazovanie o výsluchy maloletých svedkov Q. O., H. S., S. G., R. Z., R. G. a I. G. za účasti i žalobcu, v prípade rozporov vo výpovediach vykonať konfrontácie svedkov a tak odstrániť existujúce rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach viažucich sa na majúce byť protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v obmedzovaní osobnej slobody menovaných dňa 21.03.2009, a to i za výsluchu svedkyne B. E. a prehratia videozáznamov, ako to navrhol sám žalobca žalovanému dňa 24.02.2012. Až následne po odstránení týchto rozporov a nejasností žalovaný vo veci opätovne rozhodne pri zachovaní všetkých procesných práv žalobcu a svoje rozhodnutie riadne a dostatočne preskúmateľné čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodní. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal trovy právneho zastúpenia podľa nasledovnej špecifikácie: prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady so žalobcom 03.06.301 a 127,16 eur, režijný paušál 7,63 eur; vypracovanie žaloby zo dňa 06.06.2012: 127,16 eur; režijný paušál 7,41 eur; účasť na pojednávaní dňa 03.09.2013: 130,16 eur; režijný paušál 7,81 eur; náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 13,02 eur za 20 začatých polhodín strávených cestou do Bratislavy a späť do Košíc: 260,40 eur; cestovné OMV žalobcu zn. KS309CA, typ Opel, Košice - Bratislava a späť: 822 km x 6,81/100 km x 1,499 eur činí 83,79 eur; amortizácia OMV 822 km x 0,183 eur činí 150,43 eur. Spolu odmena za právnu pomoc s nákladmi advokáta je 902,17 eur, k zaplateniu ktorých súd zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.