Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/1565/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012206899 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012206899.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 25 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného vydaného v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSI), ev. rozhodnutia žalovaného č. SK/0779/99/2012 zo dňa 09.11.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0779/99/2012 zo dňa 09.11.2012 a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č. I-10/2012 zo dňa 17.09.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. V časti o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj č. I-10/2012 zo dňa 17.09.2012 sa konanie z a s t a v u j e . Konania vedené tunajším súdom pod sp. zn. 2S 1565/2012, 2S 1567-1631/2012, 2S 1633-1708/2012, 2S 1710-1736/2012, 2S 1738-1748/2012, 2S 1750/2012, 2S 1752-1754/2012, 2S 1756-1759/2012, 2S 1761-1762/2012, 2S 1765-2007/2012, 2S 2009-2254/2012, 2S 2256-2376/2012, 2S 2378-2449/2012, 2S 2451-2483/2012, 2S 2485-2495/2012, 2S 2497-2505/2012, 2S 2507-2531/2012, 2S 2533-2545/2012, 2S 2550-2555/2012, 2S 2557-2585/2012 sa z a s t a v u j ú . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 273,60 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : I. Dňa 05.11.2012 bolo tunajšiemu súdu doručených 3998 žalôb, ktorými sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného tvrdiac, že týmto rozhodnutím vydaným v zmysle § 19 ods. 3 ZSI bolo potvrdené rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, zo dňa 17.09.2012 sp. zn. Spr. I-10/2012 o nesprístupnení informácií vo veci 3998 individualizovaných žiadostí žalobcu o informáciu, či Inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj disponuje v zmysle § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 428/2002 Z.z.) súhlasom 3998 v žiadostiach individualizovaných fyzických osôb so spracúvaním a uchovávaním ich osobných údajov udeleným každým jednotlivým žiadateľom. Alternatívne žalobca v podaných žiadostiach o informácie žiadal, aby v prípade, že súhlas so spracovávaním a uchovávaním osobných údajov nebol povinnej osobe označenou fyzickou osobou udelený (prípad negatívnej odpovede na žiadosť), povinná osoba sprístupnila informáciu, či súhlas so spracovávaním a uchovávaním osobných údajov bol daný inej organizačnej zložke Slovenskej obchodnej inšpekcie (Ústredný inšpektorát alebo inšpektorát v sídle kraja). Z celkového počtu 3998 žalôb doručených dňa 05.11.2012 Krajskému súdu v Bratislave (žaloby sa odlišujú len menom a priezviskom fyzickej osoby, o ktorej súhlas so spracovávaním osobných údajov išlo), bolo senátu 2S náhodným výberom pridelených 998 žalôb. Žalobca v obsahovo totožných žalobách uviedol, že o individualizovaných žiadostiach o sprístupnenie informácie rozhodla povinná osoba súhrnne, a to prvostupňovým rozhodnutím sp. zn.: Spr. I-10/2012 zo dňa 17.09.2012. To však podľa názoru žalobcu nie je možné pre rozpor tohto postupu s § 18 ods. 2 ZSI a per analogiam § 18 ods. 1 ZSI, nakoľko o individualizovanej žiadosti zákon prikazuje rozhodnúť individualizovane zápisom v spise (pozitívne rozhodnutie), resp. konštruovaním rozhodnutia do spisu (negatívne rozhodnutie). Podľa žalobcu je na prvostupňové rozhodnutie potrebné hľadieť ako na nulitný právny akt, ktorý nevyvoláva právne účinky (z rozhodnutia nie je zrejmé, ktorej žiadosti sa týkalo a aké konkrétne individuálne dôvody na nevyhovenie tejto žiadosti existujú) a vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia došlo ex lege k založeniu zákonnej fikcie podľa § 18 ods. 3 ZSI. Žalobca uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu v časti individualizovaných žiadostí podal z opatrnosti odvolania a žiadal, aby odvolací orgán sprístupnil požadované informácie a naplnil tak ústavné práva žiadateľa na informácie. Žalobca v podaných žalobách tvrdil, že o odvolaniach žalovaný riadne a v zákonom stanovenej lehote nerozhodol a preto v zmysle § 19 ods. 3 ZSI došlo k zákonnej fikcii vydania rozhodnutia, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Toto druhostupňové fiktívne rozhodnutie sa podľa žalobcu malo za doručené dňom 24.10.2012. K dôvodom odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré žalobca zároveň vzal za dôvody podaných žalôb proti druhostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu, uviedol, že povinná osoba pre odopretie prístupu k požadovaným informáciám nesprávne použila § 11 ods. 1 písm. h/ ZSI, podľa ktorého orgán verejnej moci buď obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Nerozlíšila totiž medzi obmedzením sprístupnenia informácie a nesprístupnením informácie, v dôsledku čoho ani neaplikovala správnu úvahu, ktorej výsledkom malo byť rozhodnutie, či sú dané podmienky na obmedzenie sprístupnenia informácie. Žalobca tvrdil, že podanými žiadosťami uplatňoval legitímny záujem na zistení, či povinná osoba dodržiava zákon č. 428/2002 Z.z., konkrétne § 7, ktorý vyžaduje získanie súhlasu osoby, ktorej osobné údaje sa spracúvajú. Išlo teda podľa jeho názoru o legitímny záujem chrániť práva spotrebiteľov na ochranu ich osobných údajov. Neaplikovaním správnej úvahy došlo podľa žalobcu k porušeniu základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR, práva vyhľadávať informácie podľa čl. 19 ods. 2 a 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj práva prijímať informácie podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011, podľa ktorého neuplatnenie správnej úvahy medzi dvoma alternatívami a uplatnenie len jednej z nich bez akéhokoľvek zdôvodnenia a bez zváženia legitímneho záujmu žalobcu o informácie je porušením zásady materiálneho chápania ústavnosti a ide o neprimeraný, neprípustný a ústavne neakceptovateľný zásah do vyššie označených základných práv a slobôd. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži 1/2012 zo dňa 10.05.2012, podľa ktorého je právo na informácie obmedzené zákonom, ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, ktorý je viazaný čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly než tie, ktoré ustanovil zákon, pričom dôvody, pre ktoré to nemôže urobiť, ako aj možnosť buď nesprístupniť alebo obmedziť žiadané informácie, musia byť preukázané mimo ďalších pochybností. Žalobca navyše dal na zváženie, či je § 11 ods. 1 písm. h/ ZSI vôbec aplikovateľný na informáciu týkajúcu sa existencie udelenia súhlasu podávateľa podnetu pre SOI so spracovávaním jeho osobných údajov, pretože v zmysle § 12 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej len zákon č. 128/2002 Z.z.) sa na konanie podľa tohto zákona použije zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok), pokiaľ zákon č. 128/2002 Z.z. neustanovuje inak. Žalobca mal za to, že údaje o podávateľoch podnetu boli získané ešte pred začatím kontrolného, dozorového alebo dohľadového konania SOI, nejde teda o informácie získané počas kontrolného, dozorového alebo dohľadového konania. Je tiež podľa žalobcu otázne, či v každom jednotlivom prípade aj došlo k začatiu kontrolného, dozorového alebo dohľadového konania a k úkonom voči účastníkovi takéhoto konania. Podľa názoru žalobcu získanie súhlasu na spracovanie osobných údajov podávateľov podnetov nemá nič spoločné s výkonom kontroly, dozoru alebo dohľadu SOI a tieto súhlasy v zmysle § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. sa nezískavajú na účely výkonu kontroly, ale na účely ochrany osobných údajov, pričom nezískanie súhlasu so spracovávaním osobných údajov nijako nebráni ani nepodmieňuje vykonanie kontroly, dozoru alebo dohľadu SOI. Ustanovenie § 11 ods. 3 ZSI nie je podľa žalobcu použiteľné na informácie o udelených súhlasoch na spracovanie osobných údajov o podávateľoch podnetov pre SOI, pretože samotný súhlas neslúži na plnenie kontrolných, dozorových alebo dohľadových úloh SOI a inšpektor sa o udelenom súhlase ani nemusel dozvedieť, pretože ten sa môže získavať inými pracovníkmi SOI, ktorí nie sú inšpektormi. II. Písomným podaním zo dňa 07.12.2012 žalobca oznámil súdu, že dňa 14.11.2012 bolo jeho právnemu zástupcovi doručené rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.11.2012 č. SK/0779/99/2012 ako reakcia na žalobcom podané odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca tvrdil, že aj toto rozhodnutie považuje za nulitné, nevyvolávajúce právne účinky a mal za to, že naň treba hľadieť, ako by neexistovalo. Poukázal na to, že odvolací orgán povinnej osoby má v zmysle § 19 ods. 3 ZSI povinnosť rozhodnúť o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou, pričom s márnym uplynutím tejto lehoty spája zákon fikciu rozhodnutia. Keďže § 19 ods. 3 ZSI neustanovuje povinnej osobe lehotu, v ktorej má doručiť odvolanie odvolaciemu orgánu, je podľa žalobcu potrebné v súlade so základnými pravidlami konania platnými pre správne orgány tvrdiť, že odvolanie má byť doručené bezodkladne po tom, čo je povinnou osobou prijaté. Žalobca zdôraznil, že nakoľko v odvolaní išlo o jednoduchú vec, ktorá nevykazovala osobitné prvky právnej a faktickej zložitosti a taktiež doručovanie nebolo spojené s vecnými prekážkami, keďže doručoval Inšpektorát SOI pre Bratislavský kraj so sídlom na tej istej adrese ako žalovaný, mala podľa žalobcu povinná osoba doručiť odvolanie odvolaciemu orgánu dňa 05.10.2012, kedy začala plynúť 15 dňová lehota upravená v § 19 ods. 3 ZSI, ktorá márne uplynula dňom 20.10.2012. Dňa 24.10.2012 teda došlo podľa žalobcu k založeniu zákonnej fikcie a doručeniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré napadol podanou žalobou. Keďže v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo fiktívnym rozhodnutím, nie je podľa žalobcu možné, aby odvolací orgán v tej istej veci rozhodol znova. Preto je rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.11.2012 podľa jeho názoru nulitným právnym aktom. Z opatrnosti uviedol žalobca aj argumenty vo vzťahu k dôvodom uvedeného rozhodnutia žalovaného, keď s poukazom na § 4 ods. 2 a § 5 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z. tvrdil, že na účely uvedeného zákona je prevádzkovateľom Inšpektorát SOI pre Bratislavský kraj ako orgán ustanovený zákonom a nie inšpektor SOI. Preto je argument o mlčanlivosti inšpektora o skutočnostiach, o ktorých sa dozvie pri kontrole alebo v súvislosti s ňou, právne nenáležitý. Požadované informácie o existencii súhlasu so spracúvaním a uchovávaním osobných údajov nie sú podľa žalobcu informáciami o uskutočnených úkonoch pri kontrole a jej výkone, nakoľko žalobca žiadal informáciu o tom, či súhlas bol alebo nebol udelený. Mal za to, že informácia o existencii súhlasu so spracúvaním a uchovávaním osobných údajov je informáciou o bezpečnosti osobných údajov, pričom poukázal na § 20 zákona č. 428/2002 Z.z., najmä na ods. 6 tohto ustanovenia, podľa ktorého dotknutá osoba pri podozrení, že jej osobné údaje sa neoprávnene spracúvajú, môže podať o tom oznámenie úradu. Záverom podania zo dňa 07.12.2012 žalobca uviedol, že ak by súd nepovažoval vyššie uvedenú argumentáciu žalobcu o nulite rozhodnutia žalovaného za správnu a aplikovateľnú, žiadal, aby súd považoval prejednávanú žalobu za žalobu podanú proti vydanému písomnému rozhodnutiu žalovaného a vyzval žalobcu na adekvátnu úpravu žalobného petitu. III. Uznesením zo dňa 12.04.2013 krajský súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn.: sp. zn. 2S 1565-1631/2012, 2S 1633-1708/2012, 2S 1710-1736/2012, 2S 1738-1748/2012, 2S 1750/2012, 2S 1752-1754/2012, 2S 1756-1759/2012, 2S 1761-1762/2012, 2S 1765-2007/2012, 2S 2009-2254/2012, 2S 2256-2376/2012, 2S 2378-2449/2012, 2S 2451-2483/2012, 2S 2485-2495/2012, 2S 2497-2505/2012, 2S 2507-2531/2012, 2S 2533-2545/2012, 2S 2550-2555/2012, 2S 2557-2585/2012, pričom poukázal na to, že všetky uvedené veci spolu skutkovo súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov a líšia sa vždy len v mene a priezvisku osoby, ktorá mala udeliť súhlas so spracovávaním osobných údajov. Preto súd konštatoval, že v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p. sú splnené podmienky pre spojenie predmetných vecí na spoločné konanie. Na základe výzvy súdu žalobca zmenil petit podanej žaloby tak, že navrhol zrušiť fiktívne rozhodnutie žalovaného s tým, že ak by súd zistil, že toto rozhodnutie nevzniklo, doplnil eventuálny petit žaloby, podľa ktorého navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného č. SK/0779/99/2012 zo dňa 09.11.2012 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 01.08.2013 súd podľa § 95 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p. zmenu žaloby pripustil. IV. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žiadateľ žiadal o sprístupnenie identickej informácie týkajúcej sa počtu 3998 individualizovaných fyzických osôb. Žalovaný z dôvodu rýchlosti, hospodárnosti a účelnosti správneho konania pristúpil k spojeniu vecí a rozhodol jedným rozhodnutím. Poukázal na to, že spôsob vedenia správneho konania je vecou konajúceho správneho orgánu a mal za to, že postup žalovaného pri vybavovaní predmetných žiadostí bol v medziach zákona a v súlade so zásadami správneho konania. Pri spájaní vecí do jedného správneho konania bolo podľa žalovaného prihliadnuté aj na to, že v danom prípade sa nejedná o individuálne práva 3998 žiadateľov, ale o individuálne právo jedného žiadateľa, ktorý svojou činnosťou zaplavuje štátne orgány ako aj súdy neúmerným množstvom žiadostí, žalôb a sťažností, v úmysle paralyzovať rozhodovaciu činnosť nielen žalovaného, ale aj všeobecných súdov. K námietkam žalobcu týkajúcim sa doručovania odvolania povinnou osobou žalovaný uviedol, že rozhodnutie povinnej osoby vydané dňa 14.09.2012 bolo žalobcovi doručené dňa 18.09.2012. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené povinnej osobe dňa 04.10.2012 a následne žalobou zo dňa 30.10.2012 sa na Krajskom súde v Bratislave domáhal ochrany svojich práv. Povinná osoba odstúpila odvolanie žalobcu Ústrednému inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave dňa 29.10.2012 a dňa 31.10.2012 upovedomila žalobcu o odstúpení podaného odvolania. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 09.11.2012 (odoslaným na poštovú prepravu dňa 12.11.2012), teda v zákonnej lehote žiadosti žalobcu nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie č. I-10/2012 potvrdil. Podľa názoru žalovaného žalobca podal na krajský súd správnu žalobu v čase, v ktorom mal ešte odvolací orgán právo rozhodovať o opravnom prostriedku. Žalovaný poukázal na to, že § 19 ods. 3 ZSI nestanovuje lehotu, v ktorej má povinná osoba odovzdať odvolanie žiadateľa odvolaciemu orgánu a mal za to, že lehota doručenia odvolania žalobcu povinnou osobou v danom prípade zodpovedá charakteru a rozsahu správneho konania. Žalovaný preto tvrdil, že v danej veci nebolo rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím, ale riadnym rozhodnutím žalovaného v odvolacom konaní zo dňa 09.11.2012. K dôvodom zamietnutia žiadosti o sprístupnenie informácií žalovaný uviedol, že prihliadol na § 5 ods. 6 zákona č. 128/2002 Z.z., z ktorého vyplýva povinnosť zachovania mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa inšpektor dozvie pri kontrolách a v súvislosti s nimi. Poukázal tiež na § 11 ods. 1 písm. h/ ZSI tvrdiac, že orgán kontroly, dohľadu alebo dozoru nesmie sprístupniť informácie týkajúce sa výkonu kontroly (vrátane informácií, o ktorých sa dozvie v súvislosti s kontrolou), resp. ich sprístupnenie obmedzí okrem informácie o rozhodnutiach alebo o inom výsledku kontroly, ktoré možno sprístupniť za predpokladu, že osobitné predpisy sprístupnenie týchto informácií výslovne nezakazujú. Žalobcom požadované informácie o udelení súhlasu na spracovanie a uchovávanie osobných údajov sa podľa žalovaného týkajú kontrolnej činnosti, nakoľko sú informáciami o uskutočnených úkonoch pri kontrole a jej výkone. K žalobcom deklarovanému záujmu na zabezpečení práv spotrebiteľov na ochranu ich osobných údajov žalovaný uviedol, že právo na ochranu osobných údajov je výsostne späté s konkrétnou fyzickou osobou a takýto záujem žalobcu považoval za vykonštruovaný. Zaujal názor, že ak mal žalobca podozrenie zo zneužitia osobných údajov zo strany žalovaného, mohol podať podnet Úradu na ochranu osobných údajov, ktorého hlavnou kompetenciou je ochrana základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 11.09.2012 doručil žalobca Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj žiadosti o sprístupnenie informácií v zmysle ZSI, či Inšpektorát SOI pre Bratislavský kraj disponuje v zmysle § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. súhlasom so spracovaním a uchovávaním osobných údajov udeleným celkom 3998 fyzickými osobami, ktoré boli uvedené v jednotlivých individualizovaných žiadostiach s tým, že ak súhlas so spracúvaním a uchovávaním osobných údajov nebol povinnej osobe takouto fyzickou osobou udelený, žiadal žiadateľ o sprístupnenie informácie, či súhlas so spracovávaním a uchovávaním osobných údajov bol daný inej organizačnej zložke SOI (Ústredný inšpektorát alebo inšpektorát v sídle kraja). Prílohou každej žiadosti bolo plnomocenstvo udelené žalobcom spoločnosti Fridrich Paľko, s.r.o., ktorá žalobcu v konaní o sprístupnenie informácií zastupovala. Rozhodnutím č. I-10/2012 zo dňa 17.09.2012, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.09.2012, Inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj podľa § 18 ods. 2 ZSI nevyhovel žiadostiam žalobcu o poskytnutie informácií. Dňa 04.10.2012 boli povinnej osobe doručené odvolania žalobcu zo dňa 01.10.2012 proti rozhodnutiu o odmietnutí sprístupnenia požadovaných informácií zo dňa 17.09.2012 a proti fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí požadovanej informácie v zmysle § 18 ods. 3 ZSI. Dňa 31.10.2012 povinná osoba doručila právnemu zástupcovi žalobcu upovedomenie zo dňa 26.10.2012 o odstúpení odvolania Ústrednému inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave. Rozhodnutím č. SK/0779/99/2012 zo dňa 09.11.2012 (doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.11.2012) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj zo dňa 17.09.2012. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný stotožnil s názorom povinnej osoby, že žiadateľom požadované informácie týkajúce sa udelenia súhlasu na spracovanie a uchovávanie osobných údajov sú informáciami o uskutočnených úkonoch pri kontrole a jej výkone a nejedná sa o informácie o výsledku kontroly. V administratívnom spise sa tiež nachádza výzva Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 11.01.2013 adresovaná žalovanému, ktorou úrad informuje žalovaného o oznámení právnickej osoby zastúpenej subjektom Fridrich Paľko, s.r.o. o podozrení z porušenia zákona č. 428/2002 Z.z. zo strany žalovaného v súvislosti so spracovaním osobných údajov dotknutých osôb, ktoré sa na žalovaného obracajú s rôznymi podnetmi, sťažnosťami alebo oznámeniami, bez súhlasu týchto osôb v zmysle § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. Úrad pre ochranu osobných údajov žiadal žalovaného o vyjadrenie k obsahu predmetného oznámenia. Listom zo dňa 24.01.2013 oznámil Inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave Ústrednému inšpektorátu SOI, že v období od 03.10.2006 do 22.11.2012 bolo v spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonaných 28 kontrol, predložil zoznam spotrebiteľov, ktorých podnety boli predmetom kontroly, ako aj zoznam správnych konaní, kde boli získané a doložené súhlasy so spracúvaním osobných údajov. VI. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.) poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca sa obrátil na tunajší súd s celkovým počtom 3998 žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, z ktorého počtu bolo senátu 2S náhodným výberom pridelených na rozhodovanie 998 žalôb. Keďže poplatkovým úkonom je v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby (položka 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) a poplatkovú povinnosť si žalobca nesplnil súčasne s podaním žalôb na súd, vyzval súd žalobcu na zaplatenie súdnych poplatkov v celkovej sume 65.868,- eur, z ktorých žalobca dňa 03.10.2013 zaplatil súdny poplatok v sume 70,- eur k sp.zn. 2S 1566/2012, ktorú uviedol v bankovom príkaze na úhradu uvedenej sumy v prospech tunajšieho súdu, ako aj v podaní zo dňa 03.10.2013. Pod uvedenou spisovou značkou sa vedie konanie o žalobe týkajúcej sa sprístupnenia súhlasu so spracovávaním a uchovávaním osobných údajov fyzickej osoby Jána Adama. Proti výzve na zaplatenie súdnych poplatkov podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, že o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok musí byť rozhodnuté uznesením. Namietal, že uznesenie o poplatkovej povinnosti žalobcu neobsahuje odôvodnenie, pričom zákonné výnimky z povinnosti uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie pri napadnutom uznesení splnené neboli (§ 169 ods. 1, 2, 3 O.s.p.). Preto je rozhodnutie bez odôvodnenia podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné. Žalobca poukázal na to, že predmetom konania je preskúmanie jedného a totožného rozhodnutia žalovaného a preto bol podľa jeho názoru súdny poplatok vyrubený v nesprávnej výške. Mal za to, že súdny poplatok podľa položky 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov mal byť vyrubený v celkovej výške 70,- eur. Žiadal, aby súd v zmysle § 210a O.s.p. odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, uznesenie o poplatkovej povinnosti zrušil, resp. zmenil tak, že zaviaže žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 70,- eur. Krajský súd sa stotožňuje s naposledy prezentovaným názorom žalobcu, že predmetom konania je preskúmanie v podstate jedného rozhodnutia žalovaného, aj keď po súdom pripustenej zmene žaloby bolo úlohou súdu preskúmať fiktívne rozhodnutie, eventuálne písomne vydané rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.11.2012. Nemožno však prehliadnuť, že to bol žalobca, kto podal žalovanému celkom 3998 žiadostí o sprístupnenie informácie a následne 3998 správnych žalôb na tunajší súd o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj zo dňa 17.09.2012. Žalobca sa teda sám rozhodol obrátiť sa na krajský súd s takýmto počtom návrhov na preskúmanie zákonnosti jedného rozhodnutia žalovaného tvrdiac, že o individualizovaných žiadostiach o sprístupnenie informácií zákon prikazuje rozhodnúť individualizovane. Dôsledkom podania tohto počtu žalôb bolo, že každá z nich bola individuálne zaevidovaná, bola jej pridelená spisová značka, pričom celkový počet v podstate totožných žalôb bol náhodným výberom rozdelený medzi štyri správne senáty správneho kolégia krajského súdu. Krajský súd teda rešpektoval vôľu žalobcu začať konanie o individuálnych žalobách, z ktorých senátu 2S pripadlo prejednať 998. Skutočnosť, že konajúci senát spojil veci jemu napadnuté na spoločné konanie postupom podľa § 112 ods. 1 O.s.p. nemení nič na tom, že v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. vznikla žalobcovi podaním žalôb poplatková povinnosť z každého jednotlivého poplatkového úkonu, ktorých bolo 998, keďže práve takýto počet návrhov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného na základe žaloby pripadlo senátu prejednať. Vzhľadom na to, že na výzvu súdu žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo veci vedenej pod sp. zn. 2S 1566/2012 a v konaní o ostatných žalobách si poplatkovú povinnosť napriek výzve v stanovenej lehote nesplnil, postupoval súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a konanie vo veciach vedených tunajším súdom pod sp.zn. 2S 1565/2012, 2S 1567-1631/2012, 2S 1633-1708/2012, 2S 1710-1736/2012, 2S 1738-1748/2012, 2S 1750/2012, 2S 1752-1754/2012, 2S 1756-1759/2012, 2S 1761-1762/2012, 2S 1765-2007/2012, 2S 2009-2254/2012, 2S 2256-2376/2012, 2S 2378-2449/2012, 2S 2451-2483/2012, 2S 2485-2495/2012, 2S 2497-2505/2012, 2S 2507-2531/2012, 2S 2533-2545/2012, 2S 2550-2555/2012, 2S 2557-2585/2012 zastavil, keď o týchto následkoch nesplnenia poplatkovej povinnosti žalobcu predtým poučil. Súd poznamenáva, že poplatková povinnosť vznikla žalobcovi v zmysle zákona podaním žalôb na súd. Pre prípad, že poplatník nezaplatí súdny poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, ukladá zákon súdu vyzvať poplatníka na dodatočné splnenie poplatkovej povinnosti v stanovenej lehote a vo výzve ho poučiť o následkoch nezaplatenia poplatku. Žalobca sa preto podľa názoru krajského súdu mýli, ak tvrdí, že vo veci jeho poplatkovej povinnosti malo byť rozhodnuté vo forme uznesenia, ktoré by bolo možné napadnúť odvolaním. Krajský súd znovu pripomína, že poplatková povinnosť v prejednávaných veciach vznikla žalobcovi podaním žalôb na súd, pričom výzva na dodatočné splnenie poplatkovej povinnosti nemala formu ani účinky rozhodnutia o poplatkovej povinnosti. Na odvolanie žalobcu proti výzve na zaplatenie súdnych poplatkov preto súd nemohol prihliadnuť. VII. S ohľadom na zastavenie všetkých spoločne prejednávaných konaní s výnimkou konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 2S 1566/2012 pripadlo krajskému súdu preskúmať zákonnosť fiktívneho rozhodnutia žalovaného vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie o tom, či Ján Adam udelil žalovanému alebo jeho organizačnej zložke súhlas so spracovávaním a uchovávaním jeho osobných údajov, eventuálne rozhodnutia žalovaného č. SK/0779/99/2012 zo dňa 09.11.2012. Podľa § 19 ods. 3 ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa ods. 2 o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa ods. 3 odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa § 22 ZSI a nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa ods. 2 ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. S ohľadom vymedzenie žalobného petitu i dôvodov žaloby súd prioritne posudzoval otázku dodržania striktných zákonných lehôt pre rozhodovanie v konaní o sprístupnenie informácií podľa ZSI, pričom vychádzal z viackrát judikovaného predpokladu, že zmyslom a účelom ZSI je poskytovanie informácií a nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí. Inštitút fiktívneho rozhodnutia slúži na ochranu žiadateľa o informácie pre prípad, že povinná osoba, na ktorú sa žiadateľ obrátil, zostala v konaní nečinná. V prejednávanej veci vydala povinná osoba dňa 17.09.2012 rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré doručil povinnej osobe dňa 04.10.2012. V zmysle § 19 ods. 3 ZSI je odvolací orgán povinný rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Toto ustanovenie systematicky nadväzuje na subsidiárnu aplikáciu ustanovení Správneho poriadku na konania podľa ZSI, ktorého právny režim sa na tieto konania aplikuje v situáciách osobitne neupravených ZSI (§ 22 ods. 1 ZSI). S ohľadom na nedostatok osobitnej úpravy ZSI sa teda na odvolacie konanie aplikujú ustanovenia Správneho poriadku, ktorý v § 57 ods. 1 ustanovuje, že správny orgán prvého stupňa môže vybaviť vec autoremedúrou a o podanom odvolaní rozhodnúť sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Ak tento procesný postup nezvolí, predloží odvolanie s výsledkami prípadného doplneného konania so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu, a to najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. Až odo dňa nasledujúceho po predložení veci odvolaciemu správnemu orgánu spolu so spisovým materiálom začína plynúť správnemu orgánu druhého stupňa 15 dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní žiadateľa proti rozhodnutiu o nesprístupnení, resp. čiastočnom nesprístupnení požadovaných informácií. Takáto subsidiárna aplikácia Správneho poriadku na konania podľa ZSI je v súlade s princípom dobrej verejnej správy (porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sži/3/2013 zo dňa 24.07.2013, sp. zn. 5Sži/13/2013 zo dňa 15.08.2013, sp. zn. 3Sži/12/2013 zo dňa 6.11.2013). Keďže v prejednávanej veci povinná osoba predložila odvolanie žalobcu spolu so spisovým materiálom žalovanému dňa 29.10.2012 a dňa 31.10.2012 doručila právnemu zástupcovi žalobcu upovedomenie o odstúpení odvolania, urobila tak v rámci zákonnej 30-dňovej lehoty vyplývajúcej z citovaných ustanovení Správneho poriadku. Rovnako druhostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.12.2012 o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby bolo vydané v zákonnej 15- dňovej lehote, ktorá začala plynúť žalovanému až po predložení veci povinnou osobou. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcom napadnuté fiktívne druhostupňové rozhodnutie, ktorým malo byť potvrdené rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení požadovaných informácií, neexistuje, pretože o odvolaní žalobcu žalovaný rozhodol v zákonnej lehote rozhodnutím zo dňa 09.11.2012. Nakoľko neexistujúce fiktívne rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, postupoval krajský súd podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a konanie v časti týkajúcej sa preskúmania žalobcom tvrdeného fiktívneho rozhodnutia žalovaného zastavil. VIII. Nakoľko žalobca po doručení rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.11.2012 urobil predmetom súdneho prieskumu aj toto rozhodnutie zmenou žaloby, ktorú krajský súd v záujme zabezpečenia účinnej ochrany práva žalobcu na prístup k spravodlivosti pripustil, zaoberal sa súd aj otázkou zákonnosti odopretia prístupu k požadovaným informáciám s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ ZSI. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ ZSI povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré ZSI alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktoré vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. V prípade, že podľa zákona nie je možné sprístupniť len niektorú z požadovaných informácií, nemožno zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim sa napr. v požadovanom dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane. V takej situácii musí povinná osoba chránené informácie vylúčiť a ostatné sprístupniť. Ochrana informácií týkajúcich sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov sa vzťahuje iba na informácie o samotnej kontrolnej činnosti kontrolného orgánu, o jeho úkonoch počas výkonu kontroly, o spôsobe alebo priebehu kontroly. Žalobca sa v prejednávanom prípade odvolával na bližšie nešpecifikovanú kontrolu, ktorú mal u žalobcu vykonať v zmysle zákona č. 128/2002 Z.z., pričom tvrdil, že žalobcom požadované informácie o udelení súhlasu dotknutých osôb na spracúvanie a uchovávanie osobných údajov sa týkajú kontrolnej činnosti, nakoľko sú informáciami o uskutočnených úkonoch pri kontrole a jej výkone. Súd musel po preskúmaní veci skonštatovať, že z listín obsiahnutých v administratívnom spise vôbec nevyplýva, o akú kontrolu išlo, čoho sa mala týkať, kedy a na základe čoho bola začatá, aký bol jej výsledok a najmä ako súvisí takáto kontrolná činnosť s údajom o tom, či a ktorá z dotknutých osôb udelila žalovanému súhlas s uchovávaním a spracúvaním jej osobných údajov. Zo zákona č. 428/2002 Z.z. vyplýva, že pokiaľ žalovaný spracúval osobné údaje fyzických osôb uvedených v žalobcovom zozname, ktorých sa týkali žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, mal by disponovať ich súhlasom. Informácia o tom, či určitá osoba udelila žalovanému súhlas so spracúvaním a uchovávaním jej osobných údajov logicky nemôže byť informáciou, ktorá by mala byť vylúčená so sprístupnenia z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. h/ ZSI, pretože žalovaný sa o nej nemohol dozvedieť pri výkone kontrolnej činnosti v rámci realizácie svojich kompetencií na úseku ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný osobné údaje predmetného súboru osôb spracúva v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z., buď ich súhlasy má alebo nemá. Údaj o tom však podľa názoru súdu nijako nesúvisí s akoukoľvek kontrolnou činnosťou, ktorú žalovaný vykonal alebo vykonáva u žalobcu, či u akéhokoľvek iného subjektu. Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že ak žalovaný odôvodnil nesprístupnenie požadovaných informácií ich súvislosťou s kontrolnou činnosťou, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. IX. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi právo na náhradu časti trov, ktoré vynaložil v konaní na zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v sume 70,- eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za 4 úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku 2012 po 127,16 eur, 2x 7,63 eur paušálna náhrada - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd a za dva úkony v roku 2013 po 130,16 eur, 2x 7,81 eur paušálna náhrada - písomné stanovisko zo dňa 16.05.2013 týkajúce sa veci samej, účasť na pojednávaní, spolu 545,20 eur. S ohľadom na výsledok konania súd priznanú náhradu trov žalobcu krátil na polovicu na sumu 273,60 eur, pričom dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto postup videl v zastavení konania v časti, ktorá sa týkala preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia, čo možno považovať za neúspech žalobcu v tejto časti predmetu konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.