Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2617/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211228 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211228.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: I. V., bytom X. G., Z., občan R. demokratickej ľudovej republiky, zastúpený: E. & Partners Law Firm, s.r.o., IČO: 36 783 188, Tichá 45, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA2-2012/009658-003 zo dňa 29.10.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2012/009658-003 zo dňa 29.10.2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 20.12.2012, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie vydané v prvom stupni Prezídiom Policajného zboru, Úradom hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvom hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, oddelením cudzineckej polície PZ Nitra dňa 17.08.2012 pod číslom PPZ-HCP-BA11-AV-9-013/2012, ktorým bol žalobca podľa § 82 ods. 1 písm. h/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostený podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na územie Alžírskej demokratickej ľudovej republiky a zároveň mu bol podľa § 82 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky po dobu 3 rokov, pričom lehota zákazu vstupu začala plynúť podľa § 82 ods. 8 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti jeho výroku pre nezrozumiteľnosť. Podľa žalobcu z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu dospel k rozhodnutiu o postupe v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku a za ktoré konkrétne skutky (porušenia zákona) bola žalobcovi uložená sankcia. Žalobca taktiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, keď tvrdil, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje akákoľvek správna úvaha o uložených sankciách. Žalobca uviedol, že pricestoval na územie Slovenskej republiky za účelom vykonávať po získaní príslušných povolení prácu obchodného a prevádzkového manažéra, pričom plánoval spolu s pozývateľom, pánom Abdelazizom Benaoudiom, podnikajúcim na území Slovenskej republiky v oblasti ubytovacích a gastronomických služieb, otvoriť alžírsku reštauráciu v Hoteli Zara, za ktorým účelom získal žalobca dňa 25.07.2012 povolenie na zamestnanie. Žalobca dňa 25.07.2012 požiadal prvostupňový správny orgán o udelenie povolenia na prechodný pobyt za účelom zamestnania. Žalobca uviedol, že v čase moslimského sviatku ramadán (od 20.07. do 18.08.2012) žalobca nesmel požívať počas celého dňa až do zotmenia žiadnu potravu ani tekutiny, v cudzom prostredí to jeho telo oslabilo a dostal akútne bolesti brucha, hnačku a zvracal. Keďže príznaky ochorenia a bolesti nepoľavovali ani po niekoľkých dňoch, žalobca nemohol vycestovať ako plánoval, ale dňa 13.08.2012 navštívil všeobecného lekára, ktorý mu odporučil izoláciu, predpísal lieky a diétu a súčasne konštatoval, že môže ísť o podozrenie ochorenia salmonelózy. Žalobca poukázal na to, že mu boli udelené víza s dĺžkou pobytu 23 dní od 05.07.2012 do 11.08.2012, ktoré sa posudzujú ako právo vstupu na územie štátov schengenu v danom čase, pričom v prípade, ak žalobca vstúpil na územie týchto štátov dňa 23.07.2012, víza mu skončili až 14.08.2012 resp. 15.08.2012. Tento výklad považoval žalobca za správny, súladný s článkom 24 ods. 1, 4. veta Vízového kódexu, v zmysle ktorého sa v dobe platnosti víz pripočíta aj dodatočná „tolerančná doba“ 15 dní. Prvostupňový správny orgán podľa § 118 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov uložil žalobcovi v blokovom konaní pokutu vo výške 100,- eur, s ktorou žalobca súhlasil a zaplatil ju. Pokuta bola uložená za to, že žalobcove víza podľa správneho orgánu platili od 05.07.2012 do 11.08.2012, pričom žalobca vyhľadal lekára dňa 13.08.2012 a informoval o tejto skutočnosti prvostupňový správny orgán dňa 15.08.2012, čo správny orgán považoval za neoprávnené zdržiavanie sa na území SR. Správny orgán zároveň nezačal ani konanie o predĺžení víz. Aj keď je možné, že tento postih by bolo možné v zmysle vyššie uvedeného považovať za nezákonný, z dôvodu jeho vybavenia v blokovom konaní, t.j. so súhlasom žalobcu, voči tomuto postihu žalobca nenamietal, nakoľko mal za to, že zaplatením pokuty sa voči nemu konanie za neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky končí, nakoľko prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch neuložili prísnejší postih. Žalobca stále očakával rozhodnutie o udelení povolenia na prechodný pobyt, po udelení ktorého by dôvody jeho administratívneho vyhostenia pominuli. Ďalej žalobca v žalobe namietal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce žalovaný obšírne opísal skutkový stav ako aj ustanovenia právnych predpisov, ktoré použil prvostupňový i druhostupňový správny orgán, na druhej strane však absentuje vysvetlenie dôvodov uložených sankcií (správne uváženie). Neuviedol tiež, na ktoré dôkazy pri svojom rozhodovaní prihliadal a ani na ktoré poľahčujúce a priťažujúce okolnosti prípadu bolo nutné brať zreteľ. Podľa žalobcu správne orgány neprihliadali na charakter a dĺžku porušenia povinností žalobcu ani na skutočnosť, že išlo o prvé porušenie povinností žalobcu a že žalobca spolupracoval so správnym orgánom - dobrovoľne oznámil skutočnosti, pre ktoré nemohol vycestovať. Žalobca nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že tento je povinný uložiť popri administratívnom vyhostení aj zákaz vstupu. Toto ustanovenie zákona podľa žalobcu ponecháva na správnom uvážení, či správny orgán rozhodne o administratívnom vyhostení a popri ňom aj o zákaze vstupu. Úvaha správneho orgánu nie je podľa žalobcu len jeho ľubovoľným posúdením, svojvôľou správneho orgánu. Správny orgán rozhodujúci o postihu v zmysle § 82 ods. 1 a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov musí zohľadniť tak dĺžku trvania porušenia povinnosti a skutočnosť, či išlo o jej opakovanie, poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti na strane účastníka konania a najmä skutkovo podobné rozhodnutia. Súčasne podľa názoru žalobcu je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uviesť, ako dospel k záveru o uložených sankciách, ktoré skutočnosti bral pri rozhodovaní do úvahy, ako aj okolnosti odôvodňujúce uloženie viacerých sankcií a v tomto prípade predovšetkým dĺžku trvania zákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky. Na základe hore uvedených skutočností žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o administratívnom vyhostení zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.03.2013 a ako nedôvodnú ju žiadal zamietnuť. Uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa na území SR zdržiaval neoprávnene nad rámec vydaného schengenského víza a že na vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 rokov žalobcovi neexistovali prekážky v zmysle § 81 ods. 1 a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Vydaním rozhodnutia nebolo neprimerane zasiahnuté do jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života garantovaného článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tieto skutočnosti podľa žalovaného vyplynuli z vyjadrenia samotného účastníka konania v zápisnici zo dňa 17.08.2012, kde uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov a v domovskej krajine mu nehrozí trest smrti a v jeho prípade nie je ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, ani mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest a nie je ohrozená jeho sloboda. Podľa žalovaného sa nepotvrdilo ani žalobcove tvrdenie o infekčnom ochorení tráviacej sústavy. Žalobca vyhľadal ošetrujúceho lekára v čase, keď sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene a ani po zlepšení zdravotného stavu nemal snahu vycestovať. Jeho konanie nasvedčovalo tomu, že koná účelovo, aby mohol zotrvať na území Slovenskej republiky aj po skončení platnosti víza až do doby, pokiaľ mu bude udelený prechodný pobyt na účel zamestnania. Žalovaný tiež nesúhlasil s výkladom vízového kódexu, ktorý prezentoval žalobca vo svojej žalobe. Uviedol, že žalobca je štátnym príslušníkom Alžírska, teda krajiny, ktorá je uvedená na zozname v prílohe 1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15.03.2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice a sú ním stanovené podmienky pre vstup štátnych príslušníkov tretej krajiny na územie zmluvných strán. Preto sa vyžaduje, aby pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov mal platné vízum. Tolerančná doba 15 dní, na ktorú sa odvoláva žalobca, sa vzťahuje k platnosti cestovného dokladu a nie k platnosti víza. Preto jeho tvrdenie považoval žalovaný za neopodstatnené, nemajúce vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v nižšie uvedenom rozsahu nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca vstúpil na územie schengenského priestoru dňa 23.07.2012 s platným cestovným dokladom, v ktorom mal vlepené schengenské vízum s platnosťou od 05.07.2012 do 11.08.2012 a s dĺžkou pobytu na tomto území 23 dní. Na územie schengenského priestoru vstúpil cez Taliansku republiku. Dňa 25.07.2012 sa dostavil žalobca na Oddelenie cudzineckej polície Nitra za účelom podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnania. Dňa 15.08.2012 sa na stránkové pracovisko Oddelenia cudzineckej polície Nitra dostavil p. R. V., ktorý predložil lekársku správu vystavenú pre žalobcu lekárom U.. U. F.. V uvedenej lekárskej správe vystavenej dňa 13.08.2012 bolo uvedené, že žalobcovi bola uložená nutná izolácia pre možnú salmonelózu. Prvostupňový správny orgán zistil, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Topoľčanoch nebol informovaný o výskyte ochorenia nákazlivej choroby, infekčného alebo vírusového ochorenia. Túto informáciu potvrdil i MUDr. U. F.. Tento ďalej uviedol pri previerke vykonanej prvostupňovým správnym orgánom dňa 16.08.2012, že žalobca sa dostavil na lekárske vyšetrenie dňa 13.08.2012 spolu s p. R. D.. Tlmočenie im zabezpečoval p. R. V., ktorý vyšetrenie sprostredkoval. Žalobca sa sťažoval na bolesti brucha a že má hnačku a vracia. Pomocné vyšetrenia neboli vykonané a diagnostika bola na základe udania pacienta. Nebola nariadená karanténa, iba izolácia v hotelovej izbe a plnenie príkazov lekára. Doba karantény je približne 2 až 7 dní od vystavenia potvrdenia. Pokiaľ ochorenie neprejde za dva až tri dni, je nutná kontrola, resp. kontrola na infekčnom oddelení. Žalobca však neprišiel na kontrolu, z čoho ošetrujúci lekár usúdil, že sa uzdravil. Dňa 17.08.2012 vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu v Topoľčanoch v hoteli ZARA, kde sa nachádzal žalobca, ktorý sa preukázal cestovným dokladom Alžírskej demokratickej ľudovej republiky zo schengenským vízom č. 004733246 platným od 05.07.2012 do 11.08.2012, s jedným vstupom v cestovnom doklade (pečiatka Talianskej republiky). Dňa 17.08.2012 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia za prítomnosti tlmočníka. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nemá splnomocnenú osobu na právne úkony, na území Slovenskej republiky sa zdržuje od 23.07.2012, pričom prišiel pracovať ako obchodný manažér hotelu ZARA. Ako dôvod nevycestovania zo schengenského priestoru počas platnosti jeho víz uviedol žalobca zhoršenie zdravotného stavu, pričom lekár mu vycestovanie neodporučil. Na kontrolu k lekárovi nešiel, nakoľko sa mu zdravotný stav zlepšil. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že si je vedomý, že sa v danom čase na území SR zdržiaval neoprávnene, že mu skončila platnosť víz, ale má podanú žiadosť o povolenie na prechodný pobyt, takže dúfal, že táto bude kladne vybavená. Prvostupňový správny orgán oznámil dňa 17.08.2012 žalobcovi, že voči nemu začína správne konanie o administratívnom vyhostení v zmysle § 82 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov. Umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým podkladom potrebným pre vydanie rozhodnutia, bol mu predložený kompletný spisový materiál č. PPZ-HCP-BA11-AV-9/2012 a žalobca bol poučený o svojich právach podľa § 33 Správneho poriadku. Žalobca sa vyjadriť odmietol. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA11-AV-9/013 zo dňa 17.08.2012 rozhodol, že žalobcu administratívne vyhosťuje z územia Slovenskej republiky na územie Alžírskej demokratickej ľudovej republiky a zároveň mu určil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky po dobu 3 rokov. V rozhodnutí sa konštatuje, že žalobca sa pri vykonanej kontrole zo dňa 17.08.2012 nevedel preukázať oprávnením na pobyt v Slovenskej republike, nedisponoval dokladom preukazujúcim oprávnenosť pohybu, z čoho bolo nepochybne zistené, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene. Správny orgán poukázal na to, že žalobca navštívil lekára už v čase, keď sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene a po zlepšení zdravotného stavu nevycestoval z územia Slovenskej republiky, ani nevyhľadal lekársku pomoc. Svojim konaním žalobca ako cudzinec naplnil dôvody administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov. K výroku o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky správny orgán uviedol, že policajný útvar zakáže pobyt cudzincovi, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, pričom vychádzal z výkladu § 82 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Dodal k tomu, že pri rozhodovaní o administratívnom vyhostení účastníka konania z územia Slovenskej republiky zohľadňoval závažnosť porušenia zákonov a predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania, ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. Uviedol tiež, že sa zaoberal súkromným a rodinným životom žalobcu a zistil, že tento nemá na území Slovenskej republiky rodinných príslušníkov, ktorí by boli štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. Správny orgán tiež preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov a konštatoval, že nezistil žiadne takéto prekážky, čo bolo potvrdené i vo vyjadrení žalobcu v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 17.08.2012. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 29.10.2012 rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2012/009658-003, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnymi závermi prvostupňového rozhodnutia. V rozhodnutí sa konštatuje, že je nesporné, že ku dňu 11.08.2012, kedy skončila platnosť schengenského víza žalobcu vydaného na dobu od 05.07.2012 do 11.08.2012 na dobu 23 dní, zdržiaval sa žalobca na území Slovenskej republiky neoprávnene a nepožiadal príslušný policajný útvar o udelenie tolerovaného pobytu z dôvodu, že jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné. Žalobca sám v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 17.08.2012 pred prvostupňovým správnym orgánom uviedol, že si je vedomý toho, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene. Taktiež bolo preukázané, že na vyhostenie žalobcu neexistujú prekážky v zmysle § 81 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný na základe uvedených skutočností konštatoval, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia, pričom žalovaný dospel k rovnakému záveru, teda že administratívne vyhostenie žalobcu je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu považoval za nepochybné. Podľa § 82 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 82 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 písm. b) až k) na tri roky až päť rokov. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. Podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Zákon o pobyte cudzincov okrem iného upravuje pôsobnosť Policajného zboru v oblasti pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz, podmienky pobytu, evidenciu osôb a kontrolu pobytu, administratívne vyhostenie a zákaz vstupu, a priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade, keď cudzinec vstúpi na územie Slovenskej republiky bez oprávnenia, alebo sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez oprávnenia, policajný útvar ho môže administratívne vyhostiť a určiť mu zákaz vstupu. Žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene. Správny orgán vykonal u žalobcu kontrolu cestovného dokladu dňa 17.08.2012, pričom zistil, že platnosť víza uplynula žalobcovi dňa 11.08.2012 a nepožiadal o tolerovaný pobyt. Policajný útvar mohol udeliť tolerovaný pobyt žalobcovi na jeho žiadosť, ak jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné (§ 58 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov). V rozhodnom čase teda žalobca nemal platné vízum, resp. jeho schengenské vízum bolo po dobe platnosti. Nedisponoval ani iným, podľa zákona o pobyte cudzincov dosiahnuteľným povolením príslušných orgánov Slovenskej republiky. Súd k tomu podotýka, že podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu dňa 25.07.2012 neoprávňovalo žalobcu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky nad rámec podmienok ustanovených zákonom o pobyte cudzincov. Správne orgány rozhodli o administratívnom vyhostení žalobcu v súlade s právnymi predpismi a výrok rozhodnutia i náležite odôvodnili. Súd preto námietky žalobcu v tejto časti žaloby považoval za nedôvodné. Správny orgán v konaní skúma, či existujú dôvody na administratívne vyhostenie ustanovené zákonom a či existuje prekážka vyhostenia (§ 58). V krajine pôvodu žalobcovi nebol uložený trest smrti a nie je ani predpoklad, že mu takýto trest môže byť uložený. V štáte (krajine) pôvodu, do ktorej bol žalobca administratívne vyhostený, nie je ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Tieto skutočnosti potvrdil i sám žalobca, preto súd v tomto ohľade nevidel prekážku administratívneho vyhostenia a nepovažoval žalobcom v tomto smere vznesené námietky za opodstatnené. Žalobca namietal tiež prísnosť rozhodnutia o uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov a zároveň namietal nepreskúmateľnosť tejto časti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Zákaz vstupu je podľa znenia právneho predpisu platného a účinného v čase rozhodovania žalovaného možné určiť na dobu od troch do piatich rokov, pričom pri rozhodovaní o tejto otázke zákon zveruje správnemu orgánu právo voľnej úvahy (diskrečná právomoc). Znamená to, že sa ponecháva správnemu orgánu možnosť uvážiť, či a v akom rozsahu využije alebo nevyužije oprávnenia dané mu zákonom. Za právne perfektné je možné považovať iba také rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je vydané v písomnej forme na to príslušným orgánom, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická previazanosť. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu relevantných dôvodov rozhodnutia je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou i medzinárodnými dohovormi garantovaného základného práva na spravodlivý proces. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov, akými úvahami bol vedený správny orgán, keď pristúpil k vydaniu rozhodnutia o zákaze vstupu a pri určení jeho dĺžky. Žalobca má nesporne právo poznať dôvody, pre ktoré bolo voči nemu uplatnené toto opatrenie. Nedostatočné odôvodnenie pritom žalobca namietal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nápravu v tomto smere však neurobil ani žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. Bez odstránenia uvedeného nedostatku rozhodnutia nie je možné jednoznačne posúdiť opodstatnenosť rozhodnutia o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky, ani dĺžku určenej doby zákazu vstupu, a teda v konečnom dôsledku ani preskúmať zákonnosť rozhodnutia z tohto pohľadu. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného je pre nedostatok dôvodov potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude mať odvolací orgán možnosť zistené nedostatky odstrániť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 (veta tretia) O.s.p. a nepriznal v konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto postup videl v skutočnosti, že žalobca vo svojej žalobe vzniesol voči zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného viac námietok, pričom však súd za opodstatnenú považoval len jednu, na základe ktorej rozhodol vyššie opísaným spôsobom. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.