Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/6/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200047 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200047.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcov: 1. V. R., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, O., 2. H.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, B. 4, O., zastúpených: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., IČO: 35 951 087, so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Generálny investor Bratislavy, Rőntgenova 24, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 21138/2012/2962 SV/z.62774/Ka zo dňa 07.11.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 21138/2012/2962 SV/z.62774/Ka zo dňa 07.11.2012 ako aj rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/327-7/HLO zo dňa 05.06.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 70 eur za súdny poplatok a vo výške 352,55 eur za právne zastúpenie na účet právneho zástupcu žalobcov č. 2626836853/1100, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobu sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté ich spoločné odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie niekdajšieho Krajského stavebného úradu v Bratislave, odboru stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu č. A/2012/327-7/HLO zo dňa 05.06.2012. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím v konaní o návrhu Generálneho investora Bratislavy (ďalej aj ako „GIB“ alebo aj ako „pribratý účastník“) na vyvlastnenie vlastníckeho práva k častiam pozemkov (nižšie uvedených) v katastrálnom území Lamač vo vlastníctve žalobcov zamietol návrh podľa § 108 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). V úvode svojej žaloby žalobcovia opísali konania predchádzajúce konaniu, ktorého zákonnosť žiadali preskúmať touto žalobou. Niekdajší Krajský stavebný úrad v Bratislave svojim rozhodnutím č. A/2006/01182-HLO-13 zo dňa 10.10.2006 v konaní o návrhu Hlavného mesta SR Bratislava, zastúpeného Generálnym investorom Bratislavy na vyvlastnenie pozemkov k.ú. J. pre majetkové vyporiadanie pozemkov pre stavbu „Prepojenie komunikácie Harmincová ul. - Rázsochy“ v prospech navrhovateľa vyhovel návrhu na vyvlastnenie pozemkov, resp. len časti pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XXX v k.ú. J. patriacich žalobcom s odôvodnením, že účel, ktorý uviedol navrhovateľ, je naplnením zákonom taxatívne určených dôvodov pre vyvlastnenie pozemku v § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona. Krajský stavebný úrad týmto rozhodnutím rozhodol o vyvlastnení pozemkov avšak nie v rozsahu, v akom toto vyvlastnenie v súlade so zákonom žiadali žalobcovia, nakoľko neodôvodnene a v rozpore so zákonom žiadosť žalobcov nepovažoval za žiadosť v zmysle § 110 ods. 3 stavebného zákona. Krajský stavebný úrad nerozšíril vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcov a ani sa nezaoberal splnením podmienok na takéto rozšírenie vyvlastnenia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobcovia podali odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. 2007-10060/103465-2:530/Bi zo dňa 16.05.2007, odvolanie zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia žalobu o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 190/2007-48 zo dňa 04.07.2008, rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že žalobcovia riadne v súlade s § 110 ods. 3 stavebného zákona žiadali o vyvlastnenie celej zostávajúcej časti vyvlastnených pozemkov, v danom prípade nebol sporný dôvod a správnosť účelu vyvlastnenia, pričom v správnom konaní je potrebné zaoberať sa využiteľnosťou zvyšku pozemkov (aj formou vypracovania znaleckého posudku) a dôvod nevyvlastnenia v celej výmere podľa požiadavky vlastníkov náležite odôvodniť. Žalovaný rozhodnutím č. 2008-15153/56827-1:530/Ka zo dňa 20.10.2008 rozhodol o zrušení rozhodnutia krajského stavebného úradu zo dňa 10.10.2006 a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. A/2009/359-/HLO-I zo dňa 08.01.2009 o návrhu Generálneho investora Bratislavy na vyvlastnenie vyššie spomínaných pozemkov vo vlastníctve žalobcov rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zo dňa 12.04.2006 na vyvlastnenie vlastníckeho práva k častiam pozemkov zamieta. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že z doplnenia návrhu na vyvlastnenie okrem iného vyplýva, že na stavbu prepojenia komunikácií bolo vydané stavebné povolenie (právoplatné 10.03.2008) a rozhodnutia o povolení užívania stavby (právoplatné 07.01.2009). Vzhľadom k tomu, že z dikcie § 108 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že vyvlastniť možno len pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavby a opatrení vo verejnom záujme, nie je možné dodatočne vyvlastniť pozemky, na ktorých je stavba už realizovaná a legálne užívaná. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2009-12037/21522-2:530/Ka zo dňa 28.04.2009 tak, že odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.: 2S 125/2009-126 zo dňa 05.05.2010, rozhodnutie orgánov oboch stupňov zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že z postupu správnych orgánov je zrejmá snaha o účelové zmarenie konania o žiadosti žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia na zvyšné časti pozemkov. Pojmy výstavba a správa nie je možné zužovať len na ešte nezrealizovanú výstavbu, ale je potrebné ich vykladať v zmysle už uskutočnenej výstavby. V danom prípade došlo k situácii, že v súčasnosti neexistuje žiadne vyvlastňovacie rozhodnutie, keďže skôr vydané rozhodnutia boli zrušené a v novom konaní Krajský stavebný úrad v Bratislave návrh Generálneho investora Bratislavy zo dňa 12.04.2006 na vyvlastnenie vlastníckeho práva k častiam pozemkov zamietol. Krajský stavebný úrad, ktorému sa vyššie uvedeným rozsudkom vec vrátila na ďalšie prejednanie svojim rozhodnutím č. A/2011/392-2/HLO zo dňa 11.01.2011 zastavil vyvlastňovacie konanie z dôvodu, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania zobral svoj návrh späť, pričom správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tiež tým, že otázku majetkoprávneho vysporiadania pozemkov dotknutých stavbou „Prepojenie komunikácie Harmincova ul. - Rázsochy“ bude Hlavné mesto SR Bratislava riešiť s vlastníkmi pozemkov občianskoprávnou cestou a z toho dôvodu návrh na ich vyvlastnenie považuje Generálny investor Bratislavy za bezpredmetný. Uvedené rozhodnutie žalobcovia napadli žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 39/2011-97 zo dňa 10.11.2011, potvrdeným uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžp/20/2011 zo dňa 08.09.2011, rozhodnutie krajského stavebného úradu zo dňa 11.01.2011 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, že v novom konaní žalovaný správny orgán bude postupovať v súlade s § 30 ods. 1 písm. b/ správneho poriadku, vyžiada si súhlas všetkých zainteresovaných účastníkov predmetného konania so späťvzatím návrhu a tiež v tomto konaní bude povinný vysporiadať sa so žiadosťou žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúcu časť predmetných pozemkov. Z vyššie uvedeného prehľadu je podľa žalobcov zrejmé, že žalobou napadnutému rozhodnutiu predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov vydané vo vyvlastňovacom konaní boli v rozpore so zákonom, pričom postup týchto správnych orgánov jednoznačne svedčil o ich snahe celé toto vyvlastňovacie konanie zmariť. Napriek vyššie opísaným záväzným rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave krajský stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 05.06.2012 opätovne rozhodol, že s odkazom na § 108 ods. 1 stavebného zákona a § 46 a 47 správneho poriadku vyvlastňovacie konanie zamieta. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že krajský stavebný úrad zastáva názor, že z dikcie § 108 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že vyvlastniť možno len pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme a preto nie je možné dodatočne vyvlastniť pozemky, na ktorých je stavba už zrealizovaná, legálne užívaná a nevyžaduje ani pre údržbu ani pre zriadenie ochranného pásma rozšírenie záberu územia nad rozsah daný územným rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, pričom v otázke výkladu § 108 ods. 1 stavebného zákona poukazovali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2010, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia krajského stavebného úradu zo dňa 08.01.2009. O odvolaní rozhodol žalovaný dňa 07.11.2012, spoločné odvolanie žalobcov zamietol a rozhodnutie krajského stavebného úradu zo dňa 05.06.2012 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru uplatnil krajský stavebný úrad správny výklad § 108 stavebného zákona a to aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR č. 19/09 uverejnený v zbierke zákonov pod č. 235/2011. Taktiež odvolací orgán konštatoval, že krajský stavebný úrad pri skúmaní podmienky vyvlastnenia - princípu vyjadreného v § 109 stavebného zákona postupoval v súlade so zákonom, keď na základe zisteného skutkového stavu zapísaného v katastri nehnuteľnosti konštatoval, že nie sú splnené podmienky vyvlastnenia. Rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu považovali žalobcovia za nezákonné a to z dôvodu nesprávneho výkladu § 108 ods. 1 stavebného zákona najmä v otázke výkladu pojmu „uskutočňovanie stavieb“, pričom poukázali na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2010 vydaného v tejto právnej veci a opísaného vyššie v texte. Uviedli, že § 108 ods. 1 stavebného zákona všeobecne vymedzuje dôvod vyvlastnenia, pričom tento dôvod je špecifikovaný v § 108 ods. 2 stavebného zákona taxatívnym vymedzením dôvodov vyvlastnenia. Podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. V danom prípade bol dôvodom vyvlastnenia dôvod uvedený v § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona. Samotný pojem uskutočňovania stavieb (§ 108 ods. 1 stavebného zákona) nemožno zužovať, ale je potrebné ho vykladať v súlade s § 108 ods. 2 stavebného zákona, pričom platí, že akýkoľvek výklad zákona musí byť zároveň aj ústavne konformný. Samotné pojmy výstavba a správa teda nie je možné zužovať len na ešte zrealizovanú stavbu, ale je potrebné ju vykladať aj v zmysle už uskutočnenej výstavby. Uvedený názor vyplýva najmä z toho, že k samotnému výkonu správy predmetnej diaľnice, cesty, resp. miestnej komunikácie vrátane zriadenia ich ochranných pásiem dochádza najskôr až po ich výstavbe. Žalobcovia poukázali nato, že rozhodnutie krajského stavebného úradu zo dňa 05.06.2012 je v priamom rozpore s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2010. Žalobcovia ďalej namietali spôsob skúmania podmienky vyvlastnenia. Poukázali na výrok prvostupňového rozhodnutia zo dňa 05.06.2012, z ktorého je zrejmé, že v súlade s geometrickým plánom č. 61/2005 zo dňa 16.05.2005 vypracovaným Ing. Milicou Vaškovou, overeným Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 06.07.2005 pod č. 367/2005 bola časť parcely č. XXXX/X o výmere XXX mX pričlenená k parcele č. XXXX/X, časť parcely č. XXXX/X o výmere XX mX pričlenená k parc. č. XXXX/X a časť parcely č. XXXX/XXX o výmere XX mX pričlenená k parcele č. XXXX/XXX a tiež, že aktuálny výpis z LV č. XXXX, k.ú. J., z ktorého je zrejmé, že všetky uvedené parcely sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Je zrejmé, že tvrdenie správnych orgánov o tom, že časti pozemkov navrhnuté na vyvlastnenie sú zapísané na liste vlastníctva v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy a že z tohto dôvodu vyvlastnenie stratilo opodstatnenie, nie je pravdivé. K otázke nemožnosti rozšíriť vyvlastnenie na zostávajúce časti žalobcovia poukázali na skutočnosť, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 05.06.2012 vyplýva, že tento zamietol návrh na vyvlastnenie z dôvodu, že „z výmery častí pozemkov, ktoré zostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov tiež vyplýva, že by boli ďalej nevyužiteľné“. Žalobcovia poukázali na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.07.2008, v ktorom sa uvádza, že aj v prípade, ak sa na zostávajúcej časti pozemkov nachádza vystavaná komunikácia, je potrebné sa v správnom konaní zaoberať využiteľnosťou zvyšku pozemkov a dôvod nevyvlastnenia v celej výmere náležite zdôvodniť. Podľa žalobcov správne orgány nevykonali v tomto smere žiadne dokazovanie, pričom vyjadrenie účastníka konania a právny názor krajského stavebného úradu nepodložený žiadnymi relevantnými dôkazmi nemožno považovať za vykonanie dokazovania, ktoré by bolo riadnym podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu. Pritom povinnosť správneho orgánu skúmať vo vyvlastňovacom konaní, či došlo k splneniu tejto podmienky, vyplýva priamo z ustanovenia § 110 ods. 3 zákona. Napriek tomu, že rozhodnutie o využiteľnosti, resp. nevyužiteľnosti zostávajúcej časti pozemku, je odborným posúdením skutočností dôležitých pre rozhodnutie, správny orgán neustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku, čím postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.07.2008. Na základe uvedených dôvodov žiadali žalobcovia rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.02.2013, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Svoje rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považoval za súladné s právnymi predpismi a v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2011 (č.k. 1S 39/2011-97). Pri skúmaní splnenia podmienok vyvlastnenia zohľadnil rozhodujúcu skutočnosť, že predmetná stavba je už zrealizovaná na základe stavebného povolenia (č. MAGS- SSU/17259/2008/12744/IH zo dňa 21.01.2008) a jej užívanie je právoplatne povolené (rozhodnutím č. MAGS-SSU/53087/2008/344168-5/IH zo dňa 11.12.2008). Z dikcie § 108 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že stavebný zákon vymedzil použitie inštitútu vyvlastnenia tak, že je ho možné využiť výlučne pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení, t.j. v štádiu kedy stavebník musí v stavebnom konaní preukázať vlastnícke alebo iné práva k pozemku potrebné pre získanie stavebného povolenia na stavbu. Účely, ktoré sú uvedené v § 108 ods. 2 stavebného zákona možno použiť výlučne len do budúcnosti, čo jasne vyplýva zo znenia § 108 ods. 1 stavebného zákona, teda, že pozemky sú potrebné na uskutočňovanie stavieb, t.j. v čase pred povolením stavby alebo opatrenia. V danom konkrétnom prípade Krajský stavebný úrad v Bratislave preukázateľne zistil na základe LV č. XXXX, k.ú. J., že časti pozemkov uvedené v návrhu na vyvlastnenie už nie sú vo vlastníctve žalobcov a teda prechod vlastníckeho práva k pozemkom, ktorý chcú žalobcovia vyvlastnením docieliť prostredníctvom inštitútu vyvlastnenia, bol v čase konania a rozhodovania deklarovaný ako splnený. Krajský stavebný úrad rovnako ako žalovaný považovali za nemožné rozšírenie vyvlastnenia na zostávajúce časti pozemkov žalobcov. Zároveň žalovaný poukázal nato, že stavba „Prepojenie komunikácie Harmincová ulica - Rázsochy“ sa nachádza na konci mostného objektu, ktorý bol zrealizovaný v rámci diaľnice D2, koniec úseku je v pripojení na existujúcu stavbu komunikácie „Pod Zečákom“, ktorá by mala byť usporiadaná ako celok. Pozemky, ktoré sú zastavané stavbou komunikácie „Pod Zečákom“ a ktoré sú majetkoprávne nevysporiadané, boli predmetom spätného majetkoprávneho vysporiadania v roku 1999. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutia žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu ako aj zo spisov Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 190/2007, 2S 125/2009 a 1S 39/2011 súd zistil priebeh preskúmavaného konania a jeho predchádzajúcich správnych konaní, ako ich opísali žalobcovia vo svojej žalobe. Pokiaľ ide o samotné žalobou preskúmavané rozhodnutie a správne konanie, prvostupňový správny orgán, Krajský stavebný úrad v Bratislave, odbor stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu, po vrátení veci na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 39/2011-97 zo dňa 10.11.2011 svojim rozhodnutím č. A/2012/327-7/HLO zo dňa 05.06.2012 v konaní o návrhu pribratého účastníka ako navrhovateľa zo dňa 12.04.2006 na vyvlastnenie vlastníckeho práva k častiam pozemkov v k.ú. J. patriacich žalobcom pre účel stavby „Prepojenie komunikácie Harmincová ulica - Rázsochy“ podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona návrh zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 21138/2012/2962 SV/z.62774/Ka zo dňa 07.11.2012, ich spoločné odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe. Podľa názoru žalovaného § 108 ods. 1 stavebného zákona umožňuje vyvlastniť iba pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme uvedených v ods. 2. Z dikcie § 108 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že stavebný zákon vymedzil použitie inštitútu vyvlastnenia tak, že je ho možné využiť výlučne pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení, t.j. v štádiu, kedy stavebník musí v stavebnom konaní preukázať vlastnícke alebo iné práva k pozemku potrebné pre získanie stavebného povolenia na stavbu. Účely, ktoré sú uvedené v § 108 ods. 2 zákona možno využiť výlučne len do budúcnosti, čo jasne vyplýva zo znenia odseku 1, teda že pozemky sú potrebné na uskutočňovanie stavieb, t.j. v čase pred povolením stavby alebo opatrenia. K otázke žiadosti žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Zostávajúce časti pozemkov sa dajú bez obmedzenia využívať rovnakým spôsobom na účel, na ktorý sú určené (kód 37 - pozemky, na ktorých sú skaly, svahy, rokliny, výmole, ktoré neposkytujú trvalý úžitok), pričom tieto na seba nadväzujú, o výmere XXXX m2. I vo vzťahu k výmere častí pozemkov uvedenej v návrhu na vyvlastnenie nemožno označiť tieto ako zvyškové parcely, ktoré je možné užívať alebo ich užívať len s neprimeranými ťažkosťami. V zmysle vyššie citovaných ustanovení stavebného zákona pozemky potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme (ods. 2 § 108 stavebného zákona) možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme napríklad na výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. Verejný záujem sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práv a vecného bremena k pozemkom a stavbám. Vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Súd preskúmal všetky predchádzajúce správne konania ako aj súdne rozhodnutia na vec sa vzťahujúce a vzhľadom na totožných účastníkov súdneho konania nepovažuje potrebné opätovne sa vracať k jednotlivým dôvodom zrušenia rozhodnutí žalovaného v tejto veci. Je nesporné, a súd to pripomína žalovanému, že súčasný stav je taký, že nebolo naplnené ust. § 109 ods. 2, teda vlastnícke právo k pozemkom žalobcov na navrhovateľa (pribratého účastníka) vo vyvlastňovacom konaní neprešlo. Ako totiž vyplýva z vývoja celého prípadu po rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 190/2007-48 zo dňa 04.07.2008 a následného zrušenia prvostupňového rozhodnutia žalovaným (rozhodnutie žalovaného č. 2008-15153/56827-1:530/Ka zo dňa 20.10.2008) rozhodol Krajský stavebný úrad v Bratislave dňa 08.01.2009 svojim rozhodnutím č. A/2009/3359-HLO-I o zamietnutí návrhu na vyvlastnenie vlastníckeho práva k častiam predmetných pozemkov patriacich žalobcom. To znamená, že právny stav (vlastníctvo k pozemku) sa vrátil do obdobia spred začatia vyvlastňovacieho konania, resp. do obdobia pred právoplatným rozhodnutím o vyvlastnení. Napriek tomu, že žalovaný nepovažoval žalobcov za vlastníkov predmetných častí pozemkov a vychádzal pritom, ako sám uvádzal, z výpisov listu vlastníctva, jeho právny názor bol v rozpore s právnym stavom. Súd konštatuje, že správne orgány, ktorým sa vec vrátila na opätovné konanie sa neriadili dôsledne pre ne záväzným právnym názorom súdu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že správne orgány nie sú viazané len posledným rozhodnutím (sp. zn. 1S 39/2011), ale všetkými doposiaľ vydanými rozhodnutiami vo veci preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného pri vyvlastňovaní častí predmetných pozemkov patriacich žalobcom. Ako už bolo konštatované, zrušením rozhodnutia o vyvlastnení a zrejmá neexistencia iného právoplatného rozhodnutia vo veci nemohla priviesť žalovaného, resp. prvostupňový správny orgán k záveru o tom, že nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky na vyvlastnenie podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona a preto zamietnuť návrh pribratého účastníka na vyvlastnenie k predmetným častiam pozemkov. Okrajom súd poznamenáva, že v súčasnosti stojí stavba na cudzom pozemku, čo v kontexte predchádzajúcich správnych konaní vo veci vyvlastnenia vytvára neprijateľný právny stav poškodzujúci žalobcov. Slovenská republika je právnym štátom, kde štátne orgány môžu postupovať len na základe práva a len spôsobom ustanoveným právom. Ústavný princíp rovnosti pri zachovaní zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov je spätý so zákonnými obmedzeniami tohto práva, ktoré musia rovnako platiť pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Tento princíp platí aj pri najvýraznejšom zásahu do vlastníckeho práva, ktorým je vyvlastnenie. Tento zásah znamená trvalú zmenu vlastníckeho práva k veci v prospech iného vlastníka. V duchu vyššie spomenutého však žalovaný ani prvostupňový správny orgán nepostupovali, keď vyjadrili záver o nesplnení podmienok vyvlastnenia a návrh zamietli. Súd pripomína už v rozsudku č. k. 2S 125/2009-126 zo dňa 05.05.2010 vyjadrený právny názor, že samotné pojmy výstavba a správa nie je možné zužovať len na ešte nezrealizovanú výstavbu, ale je potrebné ich vykladať aj v zmysle už uskutočnenej výstavby. Iný výklad je ústavne nekonformný a v rozpore s vyššie uvádzanými atribútmi ústavnosti. Preto sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že vyvlastniť možno len vtedy, keď je vyvlastňovanú vec možné využiť pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení, t.j. v štádiu, kedy stavebník musí v stavebnom konaní preukázať vlastnícke alebo iné práva k pozemkom. Takýto nelogický výklad žalovaného by mohol dospieť k absurdnej situácii, kedy sa stráca význam preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu súdom v štádiu, kedy rozhodnutie o vyvlastnení už nadobudlo právoplatnosť a na základe neho potom konal stavebný úrad a vydal stavebné povolenie a prípadne sa stavba zrealizovala a bola aj skolaudovaná. Toto je v priamom rozpore s účelom správneho súdnictva poskytnúť účastníkom správneho konania ochranu ich práv, právom chránených záujmov pred nezákonným postupom a rozhodnutím správneho orgánu. Pokiaľ ide o námietku žalobcov týkajúcu sa rozhodnutia o ich žiadosti o rozšírenie vyvlastnenia aj na zostávajúcu časť pozemkov v spoluvlastníctve žalobcov, súd uvádza, že v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.07.2008 bol žalovaný usmernený v tom zmysle, že v prípade zostávajúcej časti pozemkov je potrebné sa v správnom konaní zaoberať využiteľnosťou zvyškov pozemkov a to aj formou vypracovania znaleckého posudku. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správne orgány nepostupovali v intenciách tohto pokynu, hoci bol pre nich záväzný. Povinnosťou správneho orgánu konajúcom o vyvlastnení, pokiaľ o to vyvlastňovaný požiada, je skúmať, či vyvlastní nehnuteľnosť len v nevyhnutnom rozsahu alebo vyvlastnenie rozšíri. Skúma pritom, či by vlastník mohol využívať zostávajúcu časť pozemkov alebo obmedzené právo k pozemku, prípadne by ich mohol užívať len s primeranými ťažkosťami. Spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s pokynom súdu vyjadrenom vo vyššie opísanom rozsudku, teda že si vyžiadal stanovisko od navrhovateľa (pribratého účastníka), nepovažuje súd za dostatočný a právne relevantný pre náležité posúdenie žiadosti žalobcov o rozšírenie vyvlastnenia. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcom, ktorí mali voči žalovanému úspech, priznal na ich náhradu 70 eur za zaplatený súdny poplatok a 352,55 eur trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd- žaloba, účasť na pojednávaní dňa 12.06.2013) spolu s prislúchajúcim režijným paušálom zvýšené o DPH 20%. Trovy právneho zastúpenia boli žalobcom priznané v súlade s § 11 ods. 1, § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 65/2004 Z.z. Úhrnom trovy konania predstavujú sumu 422,55 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov č. 2626836853/1100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.