Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/108/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200804 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200804.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, Bratislava, IČO: 42 268 559, zastúpené Advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o. so sídlom Búdková 4, Bratislava, IČO:47 243 252, proti žalovanej: Obec Malé Leváre, so sídlom Malé Leváre č. 177, Malé Leváre, IČO: 309711, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovanej, doručené žalobcovi dňa 07. apríla 2013 a prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovanej doručené žalobcovi dňa 09. marca 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2013 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí žalovanej, a to prvostupňového rozhodnutia doručeného mu dňa 09.03.2013 a druhostupňového rozhodnutia doručeného dňa 07.04.2013, ktorým žalovaná odmietla prístup k informáciám požadovaným žalobcom zo dňa 21. januára 2013, navrhujúc obidve napadnuté fiktívne rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie z dôvodov v žalobe vymedzených. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. V danom prípade Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie výzvou zo dňa 26.08.2013 požiadal žalovanú o vyjadrenie sa k žalobe a predloženie kompletného administratívneho spisu na vec sa vzťahujúceho v lehote 30 dní s poučením, čo je potrebné pod spisom rozumieť a následkami nepredloženia kompletného administratívneho spisu. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Základnou podmienkou preto, aby súd mohol napadnuté rozhodnutie správneho orgánu na základe včas podanej a kvalifikovanej žaloby riadne preskúmať, je predloženie administratívneho spisu ako podkladu preskúmania. Pod pojmom „spis žalovaného správneho orgánu“ je treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí, riadne žurnalizovaný tak, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu, keď nepredloženie administratívneho spisu vôbec alebo predloženie neúplného administratívneho spisu zákonodarca sankcionuje okrem peňažných pokút zrušením napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Predmetná výzva súdu na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie kompletného administratívneho spisu na vec sa vzťahujúceho bola žalovanej doručená dňa 07.10.2013, táto sa k žalobe nevyjadrila a ani súdu administratívny spis nepredložila. V dôsledku uvedeného nebolo možné posúdiť časový sled a vecnú správnosť a zákonnosť celého procesu administratívneho konania od počiatku, v kontexte námietok žaloby, teda či postup konajúceho správneho orgánu bol legitímny a či boli zachované všetky procesné práva žalobcu, keďže tento postup správneho orgánu v celom rozsahu namieta. Povinnosťou súdu pri výkone súdneho prieskumu, ako to vyplýva z príslušných ustanovení osobitnej piatej časti O.s.p., je napadnuté rozhodnutie, či postup správneho orgánu v kontexte námietok žalobcu ako sú tieto v žalobe konkretizované, za pomoci administratívneho, ale kompletného spisu, riadne z hľadiska ich opodstatnenosti či nedôvodnosti preskúmať a vyhodnotiť, čo v danom prípade súdu ale žalovanou umožnené nebolo. Preto bolo povinnosťou súdu napadnuté fiktívne rozhodnutia žalovaného len formálno-procesne podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre nepredloženie administratívneho spisu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, keď súd tak učinil verejným vyhlásením rozsudku dňa 19.11.2013 vzhľadom na splnenie zákonných podmienok pre tento postup súdu tak ako sú predpokladané ustanovením § 250f ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. S poukazom na ostatnú vetu § 250j ods.3 O.s.p. v danom prípade súd rozsahom a dôvodmi žaloby nie je viazaný. V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou žalovanej vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne, dostatočne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti aj odôvodniť, a zároveň v tomto novom rozhodnutí sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu vznesenými. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p.; ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta tretia O.s.p. tak, že vo veci úspešnému žalobcovi náhradu trov nepriznal, aplikujúc tu výnimku zo zákonnej zásady zodpovednosti účastníkov za výsledok konania (prvá veta citovaného ustanovenia). Uvedená výnimka obsiahnutá v tretej vete citovaného zákonného ustanovenia spočíva v možnosti nepriznania, či zníženia náhrady trov konania prisudzovanej žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech celkom alebo sčasti. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie trov konania zákon síce neupravuje, avšak stanovuje, že súd takto môže postupovať, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom posúdenie splnenia podmienok pre postup podľa takejto úpravy je výlučne na úvahe súdu. Tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania, spočívajú v povahe veci, teda v okolnostiach daného prípadu. Súd prihliadol najmä na skutočnosť, že žalobca požadoval sprístupnenie informácií u obcí v piatich krajoch (napr. v rámci bratislavského kraja u 87 obcí, banskobystrického u 495 obcí), žaloby s určitosťou podal na Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Banskej Bystrici. Žalobca žiadosti podal takým spôsobom, že obce nie vždy boli schopné v lehote reagovať, pričom nepreukázal snahu získať požadované informácie aj iným dostupnejším a efektívnejším spôsobom ohľadom všetkých obcí (napr. prostredníctvom ZMOS, resp. inou formou zaslania žiadosti a podobne), čo značne spochybnilo skutočný úmysel žalobcu získať požadované informácie a naopak, podaním množstva žalôb proti obciam, kde žalobca uplatňuje v každom konaní náhradu trov konania v plnej výške (pre obce nie zanedbateľnej), možno potom dôvodne predpokladať, že žalobca mal väčší záujem na priznaní trov konania, ako na sprístupnení požadovaných informácií. Podstata žalôb spočíva v spore medzi jednotlivými obcami a žalobcom vo veci nesprístupnenia požadovaných informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Prostriedkom k riešeniu týchto sporov by nepochybne nemalo byť obštrukčné využívanie tohto zákona. Žalobca svojim chovaním, ktoré je inak právom dovolené, sleduje vyvolanie konaní na základe podaných žalôb, ktoré svojou podstatou k poskytnutiu informácií neprispejú, t.j. žaloby samé o sebe nie sú prostriedkom, ktoré by sprístupnili informácie. Jedná sa teda o zdanlivý výkon práva, pretože jeho účelom nie je právo vykonať, ale samoúčelne napadnúť postup správneho orgánu opravným prostriedkom (žalobou), zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného zákonom o slobodnom prístupe k informáciám je pre žalobcu nepochybne vedľajšie. Žalobca totiž v žiadnom z konaní nepreukázal ďalšiu snahu o získanie požadovaných informácií, ktoré je inak mimochodom možné zistiť na verejne prístupných webových stránkach. Samotný počet podaných žalôb nie je jediným relevantným ukazovateľom pre konštatovanie súdu o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale túto skutočnosť súd zohľadnil v spojení i s ďalšími skutočnosťami týkajúcimi sa danej veci, či pomerov na strane účastníkov konania. Súd zohľadnil, že u žalobcu ide o hromadne podané žaloby, v ktorých sa jedná o typovo rovnaké veci po skutkovej i právnej stránke a len s drobnými odlišnosťami v dôsledku skutkových okolností. Žaloby sú takmer identické, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Žaloby sú podané elektronicky, v nich sú menené len identifikačné údaje žalovanej strany a nepatrné odchýlky, vzhľadom na skutkový stav v tej-ktorej obci. Zároveň súd má za to, že ani právna argumentácia uvedená v žalobe vzhľadom na predmet súdneho prieskumu, nie je obzvlášť náročná a s prihliadnutím aj na to, že žaloby sú generované počítačom, nemožno považovať uplatnené trovy konania za primerané. Nič na uvedenom nemení ani, že sa jedná o konanie s obligatórnym zastúpením žalobcu advokátom, keďže samotná právna úprava v ustanovení § 250k ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu úspešnému žalobcovi nepriznať trovy konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Na tomto mieste sa patrí tiež poukázať na to, že k otázke primeranosti náhrady trov konania zaujali stanovisko Ústavné súdy Slovenskej republiky a Českej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. Ústavný súd ČR označil za dôkaz patologického stavu českého civilného procesu, ak sa súdne konania vedú nie kvôli úspechom vo veci samej, ale predovšetkým kvôli náhrade trov konania (sp.zn. I. ÚS 3698/10 zo dňa 14.09.2011). Okresný súd v Ústí nad Labem označil za nemorálny biznis priznávať trovy za „formulárové“ žaloby, pričom sťažnosti na Ústavnom súde ČR proti týmto rozhodnutiam boli pre zjavnú neopodstatnenosť odmietnuté. Súd zároveň v tomto prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 2 O.s.p., podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. A potom zohľadňujúc všetko vyššie uvedené mal súd za to, že v danom prípade sa tu jedná o dôvody hodné osobitné zreteľa pre aplikáciu výnimky z priznania náhrady trov konania vecne úspešnému žalobcovi a preto rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského sudu v Bratislave prijal pomerov hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§ 250ja ods. 1 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu písomne na Najvyšší súd slovenskej republiky v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.