Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/13/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201024 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201024.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: M. G., nar. XX. X. XXXX, bytom G., W.. Y. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Nám. Slobody č. 12, Bratislava, o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 23. apríla 2013, sp. zn. 56/2013, r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 23. apríla 2013, sp. zn. 56/2013 z r u š u j e podľa § 250j, ods. 2, písm. a/ O. s. p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky materiálnej núdze v období od júna 2012 do decembra 2012, keď s výnimkou mesiaca septembra 2012 príjem navrhovateľky presahoval 1,4 násobok, resp. 1,6 násobok sumy životného minima, ustanoveného Zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľka domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Poukazovala na to, že od 1. januára 2013 nedosahuje žiaden príjem, s ohľadom na vek sa nemôže uplatniť na trhu práce a poskytovanie právnych služieb si nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že priemerný započítateľný mesačný príjem navrhovateľky v 6 mesiacoch pred podaním žiadosti dosahoval 325,30 eur. Výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu jej príjem presahoval o 13, 95 eur mesačne. V sledovanom období do započítateľného príjmu navrhovateľky odporca zohľadnil nemocenské dávky a finančnú výpomoc od známych. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne. Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného odporcu, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil (§ 250g, ods.2 O.s.p.). Predmetom súdneho preskúmania bolo s ohľadom na argumentáciu navrhovateľky posúdenie správnosti záveru odporcu o nesplnení podmienky stavu materiálnej núdze, ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená. Podľa § 6, ods. 1, písm. a/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 4, ods. 2 ZPPP do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci, sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima. Podľa § 4, ods. 1, písm. a) zák. 601/2003 Z. z. za príjem sa na účely určenia súm životného minima považujú príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu podľa zákona o dani z príjmov po odpočítaní: 1. poistného na povinné zdravotné poistenie, 2. poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, 3. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb, 4. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu. Pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát i prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. S ohľadom na účel zákona ide predovšetkým o stanovenie kritéria materiálnej núdze osoby (hranice odkázanosti), pod ktorou v zmysle § 4, ods.1, písm. i/ ZPPP treba chápať stav, keď je fyzická osoba poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Odporca u žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci vychádza pri posudzovaní danosti materiálnej núdze v zmysle § 7, ods. 1 ZPPP jednak zo zákona o dani z príjmov (§ 5 zák. č. 595/2003 Z. z.), a to pri zisťovaní výšky príjmu žiadateľa, a jednak zo zákona o životnom minime (§ 2, 4 zák. č. 601/2003 Z. z.), keď zistený príjem žiadateľa porovnáva s príslušnými koeficientom určeného životného minima (1,6, resp. 1, 4 násobok). Príjem žiadateľa sa posudzuje za posledných šesť mesiacov pred podaním žiadosti (§ 7, ods. 4). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že pri posudzovaní stavu materiálnej núdze navrhovateľky ako príjem navrhovateľky v mesiacoch október, november a december 2012 vyhodnotil finančnú výpomoc od známych navrhovateľky. Odporca za príjem žiadateľky považoval finančnú výpomoc od jej známych, hoci z ustanovenia § 3, ods. 2, písm. a/ a b/ Zákona o dani z príjmu vyplýva, že finančná výpomoc od iných osôb, či už vo forme daru alebo pôžičky, nepredstavuje predmet dane z príjmu. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie spočívajúce v tom, že na zistený stav správny orgán neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. S ohľadom na uvedené nesprávne právne posúdenie veci odporca nesprávne ustálil výšku príjmu navrhovateľky v rozhodnom období, predovšetkým v mesiacoch september až december 2012, v dôsledku čoho rozhodol o žiadosti navrhovateľky v rozpore s ustanovením § 7 ZPPP. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude odporca opätovne posudzovať danosť materiálnej núdze navrhovateľky, pričom do jej príjmu v rozhodujúcom období započíta len ten príjem, ktorý za príjem považuje zákon o dani z príjmu, na ktorý zákon o poskytovaní právnej pomoci odkazuje ( § 7 ZPPP). Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal, keďže navrhovateľka ich náhradu neuplatnila (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.