Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/33/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201079 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201079.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána N. G., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka G. Z. N. (Ď. S. „.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom X., K. Č.. X., I. Q., Č. D. X., G., aktuálne s miestom pobytu H. H. XX, U., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 30.5.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-98-16/PO- Ž-2013 zo dňa 11.4.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-98-16/PO-Ž-2013 zo dňa 11.4.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho zástupkyne trovy konania vo výške 137,97 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-98-16/PO-Ž-2013 zo dňa 11.4.2013 odporca podľa § 20 ods. 3, za použitia ust. § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľ nebol v Afganistane väznený ani zatknutý a nemal žiadne problémy s afganskými štátnymi orgánmi, že v jeho prípade mu nehrozí vážne bezprávie v prípade návratu do Afganistanu. Po vyhodnotení bezpečnostnej situácie v Afganistane dospel k záveru, že bezpečnostná situácia v Kábule vykazuje trvalé zlepšenie, v dôsledku čoho navrhovateľovi nehrozí svojvoľné násilie plynúce z vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 30.5.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom, že zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu (poukázal na zlyhávanie afganských bezpečnostných zložiek), že samotné zistenia skutočného stavu veci je nepostačujúce na posúdenie veci (poukázal na neaktuálne správy o krajine svojho pôvodu ako aj na to, že odporca nezisťoval ev. bezpečnostné riziká afganských navrátilcov) a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (odporca nevyhodnotil individuálne faktory prípadu). Na pojednávaní zástupkyňa navrhovateľa založila do súdneho spisu lekársky nález diabetológa MUDr. Ingrid Jurkovičovej PhD. z 18.6.2013. Uplatnila si náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa za jeden úkon právnej pomoci (účasť na pojednávaní). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 25.6.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho správnosti a zákonnosti. Zdôraznil, že navrhovateľ nesplnil ani jednu z podmienok § 2 písm. f) zákona o azyle. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec za účasti účastníkov konania ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-98/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi, týkajúcimi sa navrhovateľa. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa vážnym bezprávím rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok, podaných navrhovateľom. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Pre posúdenie otázky, či bude alebo nebude navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana predĺžená je potrebné vykonať dokazovanie (zistenie stavu veci), ktorého princípy sú uvedené vo vyššie citovanom ust. § 19a zákona o azyle, resp. v citovanom ustanovení správneho poriadku. Z dôvodu ust. § 13a zákona o azyle je potrebné toto zistenia stavu veci zamerať a teda ho vykonať v rozsahu, ktorý je určený znením ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. A to jednak vyhľadaním pokiaľ možno aktuálnych správ o krajine pôvodu žiadateľa (navrhovateľa), a podľa okolností prípadu aj s dôrazom na žiadateľom prezentované hrozby. K dôvodom vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod. 2. zákona o azyle: Dokazovanie musí byť v tomto prípade zamerané na posúdenie ev. hrozby vážneho bezprávia, ktoré žiadateľ produkoval pred odporcom. Pretože povinnosťou odporcu je posudzovať žiadosť v rozsahu dôvodov prezentovaných žiadateľom, okrem výnimočných prípadov hodných osobitného zreteľa, v tomto smere odporca vykoná dokazovanie v rozsahu, prezentovanom žiadateľom. Toto konštatovanie však podľa názoru súdu nie je možné aplikovať na zisťovanie ev. hrozby vážneho bezprávia, ktorá môže nastať púhou skutočnosťou návratu žiadateľa do krajiny jeho pôvodu a ktorú žiadateľ môže iba ťažko predpokladať. Teda je povinnosťou odporcu aj v konaniach o žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany (tak ako to správne vykonáva pri rozhodovaniach o žiadostiach o udelenie azylu) zisťovať aj skutočnosti, ako sa domovská krajiny správa k navrátilcom, či zaobchádzanie štátnych orgánov vykazuje, nevykazuje alebo či môže vykazovať známky vážneho bezprávia. V prejednávanej veci odporca pochybil, ak tieto ev. bezpečnostné riziká vôbec neskúmal. K dôvodom vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod. 3. zákona o azyle: K tomuto dôvodu vážneho bezprávia (vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu) odporca síce dokazovanie vykonal, avšak toto súd nemohol kvalifikovať ako dostatočné. Navrhovateľ žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany podal 20.2.2013 a odporca o nej rozhodol 11.4.2013. Odporca však i napriek tomu dokazovanie na bezpečnostnú situáciu v Afganistane, resp. v provincii Kábul vykonal iba vyhľadaním správ za štvrtý a tretí štvrťrok 2012, pričom ani nevyvinul snahu o vyhľadanie správ aktuálnych, resp. aktuálnejších (ak by so spisu odporcu bolo zjavné, že sa pokúsil o vyhľadanie správ aktuálnych a i napriek tomu by boli k dispozícii iba správy o bezpečnostnej situácii za štvrtý štvrťrok 2012, takéto zistenie stavu veci by bolo potrebné pokladať za dostatočné - to sa však v danom prípade nestalo). Pretože odporca nezisťoval bezpečnostné riziká (hrozbu vážneho bezprávia) prípadného návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu z pohľadu ev. rizík spojených s návratom (zaobchádzanie afganských štátnych orgánov s navrátilcami), podobne ako ani nevyvinul snahu zistiť aktuálne bezpečnostné riziká spojené s aktuálnou bezpečnostnou situáciou v Afganistane ako celku a v provincii (oblasti) kde navrhovateľ žil a kam sa má navrátiť, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Najmä s poukazom na neustále sa meniacu situáciu v Afganistane by bolo na mieste, aby odporca aspoň vyvinul snahu o zistenie aktuálnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa, čo však neurobil. Pokiaľ ide o preukazovanie aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa je potrebné konštatovať, že odporca v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal žiadnu vedomosť o tomto zdravotnom stave a preto sa ním ani nemohol zaoberať. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vykonať nové dokazovanie vo vyššie naznačených smeroch a o žiadosti navrhovateľa o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany opätovne rozhodnúť. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľa, bude úlohou odporcu zabezpečiť objektívne diagnostikovanie prípadného ochorenia navrhovateľa, na základe jeho výsledku podľa potreby vykonať ďalšie dokazovanie a jeho výsledky vyhodnotiť a zohľadniť vo vydanom rozhodnutí. Ostatnými námietkami sa súd nezaoberal a to z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia, uvedeného vo výroku rozsudku. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si uplatnil za jeden úkon právnej pomoci (účasť na pojednávaní) vo výške 130,16 eur + režijný paušál vo výške 7,81 eur, spolu vo výške 137,97 eur. Pretože vyčíslenie trov právneho zastúpenia boli v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd právo na náhradu trov konania priznal v tejto výške. Odporca bude povinný priznanú náhradu zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho zástupkyne v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na č. ú.: 0634171872/0900, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.