KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 10. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/44/2013 z 29. 10. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2013, sp. zn. 9Saz/44/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013201428.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/44/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201428
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201428.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána H. K., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXXXXX, štátneho príslušníka Č.
Ľ. D. (Ď. C. „.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom H., G. O., U. S., od 15.9.2013
s miestom pobytu S. A. W., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12,
Bratislava... proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6,
Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 31.7.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS:
MU-152-10/PO-Ž-2013 zo dňa 31.5.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-152-10/PO-Ž-2013 zo dňa
31.5.2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-152-10/PO-Ž-2013 zo dňa 31.5.2013 odporca podľa § 12 ods.
1 písm. a), ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu
žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. V rozhodnutí opísal zistený stav veci a svoje
rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že navrhovateľom
prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl (peňažnú pôžičku od súkromných osôb nedokáže splácať v
dôsledku čoho sa obáva veriteľov, ekonomické dôvody) sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8,
10, 13a, 13b zákona o azyle.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v jazyku slovenskom v zákonnej lehote opravný prostriedok
- návrh zo dňa 31.7.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že v konaní bola preukázaná
opodstatnenosť jeho obáv o život. Odporcovi vyčítal, že v jeho prípade nepostupoval v zmysle ust. § 9
zákona o azyl a že teda nezvážil udelenie azylu podľa tohto ustanovenia (azyl z humanitných dôvodov).
Tiež namietal nedostatočné zistenie stavu veci odporcom.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.8.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť,
že navrhovateľ v konaní uvádzal ako dôvody svojej žiadosti o azyl dôvody iné ako tie, ktoré sú uvedené
v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle.



Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle.,
§ 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a
dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-152/PO-Ž-2013, ako aj so
spisom predchádzajúcim ČAS: MU-80/PO-Ž-2012.

Z obsahu spisu ČAS: MU-80/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl 15.2.2012
z dôvodu, že v Číne si požičal peniaze na cestu (na Slovensko), ktoré však nedokáže splácať a preto mu
hrozia problémy od veriteľov, ktorí by ho z tohto dôvodu mohli zbiť. Čínu opustil z ekonomických dôvodov.
Túto žiadosť navrhovateľa odporca zamietol ako zjavne neopodstatnenú rozhodnutím zo 16.4.2012. Po
podaní opravného prostriedku tunajší súd právoplatným rozsudkom č. k.: 10Saz/2/2012-28 z 24.9.2012
toto rozhodnutie zrušil z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na nové konane.
Následné konanie bol rozhodnutím odporcu z 28.2.2013 zastavené z dôvodu § 19 ods. 1 písm. f) zákona
o azyle.

Z obsahu spisu ČAS: MU-152/PO-Ž-2013 súd zistil, že navrhovateľ opakovane dňa 3.4.2013 požiadal
o azyl z totožného dôvodu ako v jeho prvom azylovom konaní. V priebehu vstupného pohovoru (spísania
dotazníka) konaného 25.4.2013 navrhovateľ uviedol, že nebol nikdy v krajine svojho pôvodu trestaný, že
nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. K dôvodom svojej aktuálnej žiadosti o azyl uviedol, že v
Číne si požičal od súkromných osôb 40 000 - 50 000 eur (plus úroky z tejto sumy), ktoré však nedokáže
splácať. Z krajiny svojho pôvodu vycestoval z ekonomických dôvodov lebo počul, že v zahraničí sa
dá zarobiť viac ako v Číne. Pre prípad návratu do Číny sa obával toho, že by ho veritelia, keďže dlh
nesplácal a nespláca, zbili. Iné dôvody svojej žiadosti o azyl neuviedol. Odporca vyhľadal a do spisu
založil všeobecné informácie o bezpečnostnej a ekonomickej situácii v Číne, o situácii v dodržiavaní
ľudských práv, o zaobchádzaní čínskych úradov s čínskymi repatriantmi a o postoji čínskych úradov
voči úžerníkom.

Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako
zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami
alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní
nezistia dôvody podľa § 8.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.



Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že odporca v konaní nedostatočným spôsobom zistil stav veci:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne
neopodstatnenej je v podstate rozhodnutím procesného charakteru. Pre aplikáciu ust. § 12 ods. 1 písm.
a) zákona o azyle je podstatným zistenie, že dôvody, ktoré žiadateľ o azyl uviedol na odôvodnenie svojej
žiadosti sú inými, ako sú dôvody, obsiahnuté v § 8 (odôvodnená obava z prenasledovania z dôvodu
rasy, národnosti náboženstva, zastávania politických názorovo, príslušnosť k určitej sociálnej skupine),
§ 10 (zlúčenie rodiny), § 13a (hrozba vážneho bezprávia), § 13b (zlúčenie rodiny) zákona o azyle.
Predpokladom rozhodnutia podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je preto zistenie dôvodov, na
základe ktorých žiadateľ (navrhovateľ) žiada o azyl a následné posúdenie, či niektorý z týchto dôvodov
nie je možné subsumovať pod niektoré z ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. V prejednávanej
veci bol navrhovateľ zákonným spôsobom poučený o svojich právach a povinnostiach ako žiadateľa o
azyl. Následne odporca vykonal s navrhovateľom vstupný pohovor v ktorom sa navrhovateľ podrobne
vyjadroval k dôvodom podanej žiadosti o azyl.

Ak teda odporca zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl, takýto jeho
postup je potrebné považovať za dostatočné zistenie stavu veci k rozhodnutiu v ktorom posúdil podanú
žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú.

K námietke, že v konaní bola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv o život:

Podľa názoru súdu táto námietka, ktorá je v podstate námietkou neprávneho posúdenia veci, nie je
dôvodná. Ako to vyplýva z povahy rozhodnutia (viď aj vyššie uvedenú argumentáciu súdu), odporca
napadnutým rozhodnutím vyslovil, že dôvody prezentované navrhovateľom v konaní pred odporcom nie
sú takými, ktoré je možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle.
Navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil jednak obavou „z bitky“ veriteľov a jednak ekonomickými
dôvodmi.

Ekonomické dôvody odchodu z krajiny pôvodu vo vzťahu k žiadosti o azyl nikdy neboli a nie sú dôvodmi
pre poskytnutie medzinárodnej ochrany podľa zákona o azyle, resp. z Konvencie z roku 1951 o právnom
postavení utečencov.

Pokiaľ ide o navrhovateľom vyslovenú obavu z bitky zo strany jeho veriteľov, z obsahu obavy je
zrejmé, že z pohľadu predpokladov § 8 zákona o azylu tu absentuje opodstatnenosť navrhovateľovej
obavy, ako aj prvok prenasledovania, podobne ako jeho dôvody, ktoré zákon v ust. § 8 uvádza
(rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov, či príslušnosť k určitej sociálnej
skupine). Navrhovateľove dôvody nie je možné zaradiť ani pod dôvody reálneho vážneho bezprávia,
ako ich má na mysli ust. § 13a, § 2 písm. f) zákona o azyle. Navrhovateľ neuviedol žiaden dôvod
či argument, na základe ktoré by bol dôvodný reálny predpoklad jeho potrestania bitkou veriteľmi



za nesplácanie dlhu. Ak by však tento predpoklad aj existoval, takýto postup či odplata veriteľov
nie je mučením alebo neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním. Pod pojmom „mučenie“ je
potrebné podľa aplikovaného významu tohto výrazu rozumieť neľudské zaobchádzanie, spôsobujúce
veľmi závažné a kruté utrpenie, ktorého cieľom je získanie informácií alebo priznania. Pokiaľ ide o
„neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie“ tieto pojmy sa vo všeobecnosti vykladajú ako spôsobenie
intenzívneho duševného alebo fyzického utrpenia, cieľom ktorého je vyvolať pocit strachu, úzkosti,
podradenosti, resp. konanie ktoré hrubým spôsobom ponižuje jednotlivca. Navrhovateľom prezentoval v
konaní pred odporcom obavu „z bitky“. Neprezentoval však žiaden zo spôsobov takéhoto (protiprávneho)
konania, ktorý by zodpovedal kritériám vážneho bezprávia, ako ich má na mysli ust. § 2 písm. f) zákona
o azyle.

Ak teda obava „z bitky“ vyslovená navrhovateľom nie je dôvodom, ktorý má na mysli ust. § 8 či § 13a
zákona o azyle, odporca správne jeho žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Súd tiež
poznamenáva, že navrhovateľ nepožiadal o azyl z dôvodu zlúčenia rodiny v zmysle ust. §§ 10, resp.
13b zákona o azyle

K námietke, že odporca v konaní neaplikoval ust. § 9 zákona o azyle, teda že nezvážil možnosť udelenia
azylu z humanitárnych dôvodov:

Podobne ako predchádzajúce námietky, ani táto nie je dôvodná. Udelenie azylu postupom podľa § 9
zákona o azyle totižto predpokladá, že v konaní v ktorom sa posudzovala žiadosť o azyl sa dôvody
udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle nezistili. Teda musí ísť o žiadosť, ktorá nebola zamietnutá, ale
ktorá sa posudzovala v jej merite s tým, že dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle neboli
zistené (preukázané). V konaní v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie sa však navrhovateľova
žiadosť o azyl neposudzoval v jej merite. Rozhodnutím bolo vyslovené, že navrhovateľom podaná
žiadosť o azyl nespĺňa predpoklady jej meritórneho prejednania a preto odporca (aj keby chcel) udeliť
azyl postupom podľa § 9 zákona o azyle nemohol. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že
na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov niet právneho nároku a preto nevyužitie oprávnenia
navrhovateľa v zmysle cit. ust. § 9 zákona o azyl navrhovateľ nie je povinný odôvodňovať.

Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci, pričom navrhovateľom
prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl skutočne nie sú dôvodmi, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a
alebo § 13b zákona o azyle a pretože udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle v konaní
podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle nie je zo zákona možné, súd dospel k názoru, že napadnuté
rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom



rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)