Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/244/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218769 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211218769.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dáši Filovej, členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobkyne: E. T., rod. T., bytom Q. 8, XXX XX W., zastúpená JUDr. Ján Kasenčák, advokát, Veľká Okružná 2134/76, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. J.-OP-XXXX/XXXXXX/TMB zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II, dňa 01.08.2011 postúpenou tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému žalobkyňa navrhuje preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/017422/TMB zo dňa 15.07.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Žilina - odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX/XXXXX/XXXXX/XX/XHri. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a bola jej uložená sankcia pokuta vo výške 50,- eur. Poškodený bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na príslušný súd. Žalobkyňa v priebehu správneho konania niekoľkokrát uviedla, že sa v čase spáchania údajného skutku nenachádzala v mieste trvalého bydliska. Uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa O.. D. H.. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že príslušníci Mestskej polície vykonali výsluch žalobkyne až dňa 28.07.2011, t.j. 13 dní po skutku. Žalobkyňa zdôrazňuje, že svedkyňa L. M. je manželkou poškodeného, a ako osoba blízka má záujem na výsledku priestupkového konania. Žalobkyňa sa mala skutku dopustiť dňa 16.07.2010 o 18:30 hod., priamym svedkom mala byť manželka poškodeného L. M., ktorá bola v čase spáchania údajného skutku zamestnaná so začiatkom pracovnej zmeny od 08:00 hod. a skutok sa mal stať o 8:30 hod. Právny zástupca žalobkyne navrhol vykonanie konfrontácie žalobkyne so svedkyňou L. M.. Prvostupňový orgán navrhovaný dôkaz nevykonal a v odôvodneniach rozhodnutia nie je zrejmé prečo k tomu nedošlo. O výsluchu svedka L. M. prvostupňový orgán žalobkyňu ani jej právneho zástupcu neinformoval, čím znemožnil klásť svedkyne otázku a odňal jej právo konať. Poukazuje na to, že predvolanie na pojednávanie priestupku bolo doručené len žalobkyni, nie však právnemu zástupcovi. Žalobkyňa nakoniec poukazuje na to, že i napriek písomnej žiadosti o odročenie plánovaného úkonu prvostupňový orgán vykonal plánovaný úkon prejednanie priestupku, čím došlo k porušenie § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa žiada, aby súd rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.03.2012 žalovaný uviedol, že dokazovanie vykonané prvostupňovým správnym orgánom bolo dostatočné a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného sú v súlade so zákonom. Žalobkyňa v podanej žalobe namieta, že v priebehu konania viackrát uviedla, že sa v čase spáchania údajného priestupku nenachádzala v mieste trvalého bydliska, čo potvrdila i svedkyňa O.. D. H. jej matka. Túto skutočnosť podľa nej potvrdzuje i to, že ju príslušníci mestskej polície vypočuli až 13 dní odo dňa kedy sa mal skutok stať. Žalovaný zastáva názor, že vzhľadom na ostatné svedecké výpovede a napriek tomu, že bola O.. D. H. poučená právnym orgánom pred podaním výpovede v súlade so zákonom považuje výpoveď tejto svedkyne za účelovú s cieľom vypovedať v prospech jej matky, čiže žalobkyne. Žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa nepodložila na podporu svojich tvrdení ani žiaden dôkaz, napríklad cestovný lístok z uvedeného časového obdobia a pod. Skutočnosť, že ju polícia vypočúvala až o niekoľko dní odo dňa čo sa skutok stal nič nepreukazuje, keďže je takýto postup v praxi bežný. Ďalej v žalobe spochybňuje žalobkyňa výpoveď svedkyne Edity M., s ktorou chcela byť konfrontovaná pri čom správny orgán túto konfrontáciu nevykonal. Uviedla, že ani raz nebola prítomná pri výpovede tejto svedkyne a o tomto procesnom úkone nebola informovaná ona ani jej právny zástupca, čím došlo k porušeniu jej zákonných práv. Žalovaný zastáva názor, že správny orgán v priebehu konania vytýčil viacero ústnych pojednávaní, na ktorých vypočul tie osoby, ktoré sa dostavili a s týmito dôkazmi neskôr žalobkyňu oboznámil a dal jej možnosť sa k nim vyjadriť. Správny orgán nevykonal konfrontáciu medzi E. T. a L. M., pričom však správny orgán nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré navrhne účastník konania. Výpoveď svedkyne L. M. je v súlade s ostatnými dôkazmi, ktoré spolu tvoria ucelený logický sled dôkazov, na základe ktorých bolo obvinenej preukázané spáchanie skutku. Ďalej žalovaný uviedol, že správny orgán svojim postupom nekonal v rozpore so zákonom tým, že ústne pojednávanie 14.12.2010 viedol aj bez prítomnosti obvinenej a jej právneho zástupcu, pričom vypočul osoby, ktoré sa na ústne pojednávanie dostavili. Prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 3 ods. 4 posledná veta Správneho priadku, podľa ktorého správne orgány dbajú nato, aby konanie prebehlo hospodárne bez zbytočného zaťaženia účastníkov konania a iných osôb. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ustanovenia § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.02.2013 o 14:00 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu ako aj zo spisového materiálu súd zistil, že dňa 16.07.2010 v čase okolo 8:30 hod. v Žiline pred domom na Čuleňovej ulici č. 6 žalobkyňa znečistenou a zapáchajúcou tekutinou poliala osobné motorové vozidlo značky Honda Ev. č. ZA178CL, čím cez otvorené strešné okno znečistila interiér tohto vozidla, a tak úmyselne spôsobila škodu na cudzom majetku poškodením veci takého majetku a M. M. spôsobila škodu vo výške 80,40 eur. Ďalej sa v administratívnom spise nachádzajú výpovede a to E. T. - žalobkyne, L. M., G. S., E. D., D. H., L. U., R. A., záznam o oznámení priestupku, zápisníca o podaní vysvetlenia a zápisnice o prejednaní priestupku. Po vykonanom dokazovaní správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. XXXX/XXXXX/XXXX/XX/ XHri zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti majetku podľa ust. § 50 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zbierky o priestupkoch v znení neskorších zmien, a uložil jej pokutu vo výške 50 eur a trovy konania vo výške 16 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SVS-OP-XXXX/XXXXXX/TMB zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zamietol odvolanie žalobkyne. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., pri posudzovaní priestupku osoby, ktorá v čase jeho spáchania dovŕšila 15 rok a neprekročila 18 rok svojho veku, sa prihliada na osobitnú starostlivosť, ktorú venuje spoločnosť mládeži. Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa ods. 1 písm. a/ možno uložiť pokutu do 33,- eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b/ až d/ a písm. f/ pokutu do 99,- eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e/ pokutu do 331,- eur. Podľa § 50 ods. 1, 2 uvedeného zákona, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Za priestupok podľa ods. 1 možno uložiť pokutu do 331,- eur. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom odvolaní. Súd zo spisového materiálu mal za preukázané, že poškodený a obvinená boli upovedomení o začatí správneho konania a boli predvolaní na prejednanie priestupku na deň 16.11.2010. Predvolaní boli aj svedkovia G. S. a O.. D. H. matka obvinenej. H. M. M. na ústnom pojednávaní dňa 16.11.2010 vypovedal, že: „mu ráno telefonovala manželka a oznámila mu, že im p. T. obliala auto. Poobede išiel za pani T. a spýtal sa jej, prečo im auto obliala. Táto sa nechcela s ním rozprávať a išla domov.“ J. G. S. vypovedal, že dňa 16.07.2010 okolo 8:30 hod. bol na dvore svojho domu a videl ako vyšla zo svojho dvora pani T. a niesla vedro, ktorého obsah vyliala na auto pána M., hneď potom vošla do dvora. O.. D. H., matka obvinenej vypovedala, že od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola jej matka E. T. u nej na návšteve v T. na Červenej ulici. J. G. S. a L. M. v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 27.07.2010 a 19.07.2010 vypovedali zhodne tak, ako aj na ústnom prejednaní priestupku dňa, XX.XX.XXXX. E. T. v zápisnici o podaní vysvetlenia dňa 28.07.2010 vypovedala, že nevie kedy sa skutok stal, ale ona bola v ten deň určite na chate. Vozidlo u suseda M. neobliala a ich susedské vzťahy sú narušené. D. výpoveď sa nezhodovala z neskorším tvrdením, že bola u dcéry O.. D. H. na návšteve. Ďalšie prejednanie priestupku bolo dňa 14.12.2010, na ktoré boli predvolaní obvinená E. T., poškodený M. M., svedkovia L. M. a L. U.. Na toto pojednávanie sa dostavil len svedok L. U., o čom svedčí spísaná výpoveď svedka, ktorý uviedol, že si presne nepamätá dátum kedy to bolo v júli, keď mu pán M. ukázal, čo mu urobila suseda T.. T. to niekedy v dopoludňajších hodinách, ukázal na poliate auto, strechu karosérie aj interiér. V ten deň svedok videl pani T., stál s pánom M. pri aute a pani T. stála za plotom, pán M. sa jej opýtal prečo to spravila, prečo je taký zlý človek a ona potom utiekla do domu. C. XX.XX.XXXX bola obvinená p. T. oboznámená s výpoveďou svedka pána L. U., s ktorou výpoveďou nesúhlasila. Podľa predvolaniek na prejednanie priestupku na deň 18.01.2011, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise bol určený termín prejednania priestupku na deň 18.01.2011 a predvolanie bolo zaslané E. T. a M. M.. W. z ich vypočutia sa v administratívnom spise nenachádzajú a preto má súd za to, že na prejednanie priestupku sa nedostavili, dostavil sa len právny zástupca žalobkyni. Žalobkyňa v žalobe namietala, že v čase spáchania skutku sa nenachádzala v mieste trvalého bydliska čo preukazuje aj to, že príslušníci mestskej polície vykonali výsluch žalobkyne až 28.07.2011 t.j. 13 dní po skutku. Ďalej namietala, že nebola vykonaná konfrontácia so svedkyňou L. M. a ňou, správny orgán vykonal výsluch svedkyne dňa XX.XX.XXXX, o ktorom nebola žalobkyňa ani jej právny zástupca informovaný, ďalej, že nebol právny zástupca žalobkyne informovaný o prejednanie priestupku určený na deň XX.XX.XXXX a právny zástupca požiadal o odročenie tohto termínu a nebolo mu vyhovené. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí a administratívneho spisu došiel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s ust. § 3 J. poriadku. J. orgán je povinný zistiť právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či v prospech svedčia. J. veci sa musí súčasne presne zistiť, čo musí zodpovedať reálnej skutočnosti. J. orgány vychádzali z predloženého administratívneho spisu s výpovede obvinenej ako aj poškodeného a z výpovede svedkov. Žalobkyňa najskôr tvrdila, že bola na chate a potom, že bola u dcéry O.. D. H., ktorá výpoveď matky potvrdila. Na druhej strane poškodený p. M. a svedkyňa L. M. jeho manželka a svedok L. U. tvrdili, že uvedený skutok sa stal. J. L. U. potvrdil, že si síce nepamätá dátum, ale v ten deň ako niekto nalial p. M. do auta tekutinu o čom ho poškodený informoval a ukázal mu pošpinené auto videl p. T. - žalobkyňu v mieste jej bydliska a bol pri tom, ako sa jej p. M. pýtal prečo to urobila. S námietkami žalobkyne uvedeným v žalobe ako aj v odvolaní sa správne orgány vysporiadali. Na všetky prejednania priestupku bola žalobkyňa riadne predvolaná. Na prejednaní dňa XX.XX.XXXX sa nedostavila. Z výpoveďou p. M. L. dňa 07.12.2010 bol oboznámený právny zástupca žalobkyne na prejednaní dňa 18.01.2011. Pani M. vypovedala zhodne s výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX, o ktorej bola žalobkyňa informovaná a preto správny orgán nevidel dôvod urobiť konfrontáciu obvinenej a svedkyni s čím konajúci súd súhlasí a stotožňuje sa s názorom žalovaného, že výpoveď svedkyne p. M. je v súlade s ostatnými dôkazmi, ktoré spolu tvoria ucelený logický sled dôkazom, na základe ktorých bolo obvinenej preukázané spáchanie skutku a preto nepovažuje jej tvrdenie, že je svedkyňa zaujatá za opodstatnené. Námietka žalobkyne, že bola vypočutá až po 13 dňoch od údajného priestupku čo preukazuje, že sa v mieste bydliska nenachádza, súd má za to, že táto námietka žalobkyne nedokazuje, že by sa v mieste bydliska nenachádzala. Súd má za to, že správne orgány na základe vykonaného dokazovania správne postupovali, keď uznali žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku a tento jej bol aj preukázaný, poukazujúc na výpovede svedkov, ktoré boli zhodné a najmä na výpoveď svedka p. S.. W. nepredložila na podporu svojich tvrdení, že bola v danom čase u svojej dcéry žiaden dôkaz, napr. cestovný lístok z uvedeného časového obdobia alebo iný dôkaz. Súd má za to, že správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli všetky dôkazy, ktoré mu boli žalobkyni preukázané v spáchaní priestupku a vykonané dokazovanie dostatočne vyhodnotili. Pri uložení výšky pokuty správny orgán prvého stupňa vychádzal zo závažnosti priestupku, prihliadol najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky na okolnosti, za ktorý bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútke na osobu páchateľa a výšku pokuty považoval za primeranú s čím sa stotožnil aj súd. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.