Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/40/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200809 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:7013200809.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána O. V., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka V. L. F. (Ď. U. „."), podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom naposledy G., Č. G. Z., A. G. V. Z. O. A. O. XXX, C., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 30.5.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-99-15/PO-Ž-2013 z 2.5.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-99-15/PO-Ž-2013 z 2.5.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-99-15/PO-Ž-2013 z 2.5.2013 odporca podľa § 20 ods. 3 z dôvodu §13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade sa bezpečnostná situácia v Kábule zlepšila natoľko, že návrat navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu - konkrétne do Kábulu je možný a navrhovateľovi teda nehrozí v prípade jeho návratu vážne bezprávie. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 30.5.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. . Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci (odporca podľa neho neskúmal otázky návratov neúspešných žiadateľov o azyl), rozpor rozhodnutia s obsahom spisu (namietal, konštatovanú skutočnosť o zlepšenej bezpečnostnej situácii v Kábule), ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (namietal absenciu individuálneho posúdenia navrhovateľových dôvodov žiadosti o medzinárodnú ochranu). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 6.8.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zotrval pritom na správnosti rozhodnutia, ako aj na relevantnosti jeho odôvodnenia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-99/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľa. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami. K námietke rozporu rozhodnutia s obsahom spisu: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že v Afganistane prebieha vnútroštátny (ozbrojený) konflikt, avšak s poukazom na zistený stav veci skonštatoval aj skutočnosť, že jeho úroveň je v jednotlivých provinciách rôzna. V tejto súvislosti poukázal na aktuálnu situáciu v Kábule, ktorá umožňuje navrhovateľov návrat. Podľa názoru súdu v takomto zistení a následnom konštatovaní niet rozporu medzi zisteným stavom veci a obsahom napadnutého rozhodnutia. O dostatočnosti zistenia stavu veci sa súd vyjadruje následne. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu tieto námietky sú dôvodné. Predmetom konania odporcu bolo posúdenie, či existujú resp. pretrvávajú predpoklady pre predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Bolo teda úlohou odporcu zistiť existenciu či neexistenciu vážneho bezprávia, ktoré by ev. v prípade návratu navrhovateľa tomuto hrozilo. Zákon o azyle v ust. § 2 písm. f) jasne definuje, čo je potrebné pod pojmom „vážne bezprávie“ chápať. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu, podobne ako aj z obsahu (odôvodnenia) napadnutého rozhodnutia, odporca v konaní vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na bezpečnostnú situáciu v hlavnom meste Kábule, resp. v Afganistane ako takom. Avšak i napriek tomu, že o navrhovateľovej žiadosti rozhodol v máji 2013, nevyvinul žiadne úsilie o zistenie aktuálnej bezpečnostnej situácie, pričom cielene vyhľadal a do spisu založil informácie iba za 3. a 4. štvrťrok 2013. Vzhľadom reálnu možnosť zmeny bezpečnostnej situácie v Afganistane mal (okrem založených správ) vyhľadať, resp. sa aspoň pokúsiť vyhľadať informácie aktuálne, čo však neurobil. Odporca sa v rámci zistenia stavu veci vôbec nezaoberal zisťovaním ev. existencie vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle (mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest), teda sa nezaoberal otázkou, či v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu nehrozí aj táto forma vážneho bezprávia. Konkrétne, či v prípade návratu zo strany afganských štátnych orgánov nebude navrhovateľ prípadne objektom zlého zaobchádzania ako osoby, ktorá opustila Afganistan. Na túto skutočnosť odporca nevykonal žiadne dokazovanie, ktorá skutočnosť je v rozpore so znením ust. § 13a zákona o azyle. Naviac tak konal aj v rozpore so svojou ustálenou praxou, keď v (štandardných) konaniach o žiadostiach o poskytnutie medzinárodnej ochrany pravidelne zisťuje podmienky správania sa štátnych orgánov vo vzťahu k neúspešným žiadateľov o azyl, či k iným skupinám repatriantov v prípade ich návratu do krajiny pôvodu. V takomto správaní sa odporcu súd videl nedostatočné zistenie stavu veci. Odporca v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval nenaplnenie predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. Teda nenaplnenie ani jedného z možných foriem vážneho bezprávia, ako ich má na mysli ust, § 2 písm. f) zákona o azyle. Odôvodnenie svojho rozhodnutia však zameral iba na nenaplnenie predpokladu § 2 písm. f) bod. 3. zákona o azyle, ktorú skutočnosť súd vyhodnotil ako nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatku dôvodov. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu vyhľadať a do spisu založiť aktuálné informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na: - komplexné posúdenie, či v prípade návratu navrhovateľa do Afganistanu tomuto nehrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest (osobitne zamerané aj na zaobchádzanie afganských úradov s navrátilcami, ktorí Afganistan opustili, ev. s neúspešnými žiadateľmi o azyl); - aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne na región pôvodu, resp. návratu navrhovateľa. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť odporcu aj na znenie Článku 8 Smernice 2011/95/EÚ z 13.12.2011. Na základe takto komplexne zisteného stavu veci opätovne žiadosť navrhovateľa o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany posúdiť a náležite odôvodniť naplnenie či nenaplnenie všetkých podmienok ust. § 2 písm. f)zákona o azyle, ktoré sú podstatnými pre rozhodnutie vo veci podanej žiadosti. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).