Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/147/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9008010102 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9008010102.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: ADMINISTRATEUR JUDICIAIRE - KONKURSVERWALTER MANIK, k. s., IČO: 44 653 981, Národná trieda 4, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu SLOVOSIVEX, a.s. Štúrova 33, 040 01 Košice, IČO: 31 646 999, zastúpený JUDr. Rudolf Manik, PhD, advokát, Jantárova 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia ministerky pôdohospodárstva SR č. 815/2008-420 zo dňa 10.03.2008, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 27.05.2008, neskôr postúpenou tunajšiemu súdu, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 815/2008-420 zo dňa 10.03.2008, ktorým bolo nevyhovené rozkladu žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 3681/2007-510 zo dňa 12.12.2007, ktorým bola žalobcovi podľa § 27 ods. 1 písm. a/ zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon“ alebo „zákon č. 132/1989 Zb.“) uložená pokuta vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur) za obchodné využívanie právne chránenej odrody jačmeňa siateho Xanadu, forma jarný, bez súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia. Žalobca žiadal rozhodnutia žalovaného vydané v oboch stupňoch zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Nesúhlasil so závermi žalovaného uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia o rozklade, že množiteľské plochy s odrodou Xanadu prihlásil žalobca na uznávanie na Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ďalej aj ako „ÚKSÚP“), čo preukazuje, že mal v úmysle vyrábať množiteľský materiál a takýmto spôsobom došlo k obchodnému využívaniu právne chránenej odrody jačmeňa siateho Xanadu bez súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia. Tieto závery považoval žalobca za rozporné so zákonom, pretože obchodným využívaním odrody je výroba množiteľského materiálu a nie iba úmysel vyrábať množiteľský materiál. Podľa žalobcu nebola naplnená skutková podstata obchodného využívania odrody bez súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia. Úmysel vyrábať množiteľský materiál mal v zmysle napadnutého rozhodnutia spočívať v tom, že žalobca podal prihlášku na ÚKSÚP na uznávanie odrody jačmeňa Xanadu. Samotné prihlásenie na uznávanie však podľa žalobcu nie je možné klasifikovať ako výrobu množiteľského materiálu, teda ani neoprávnené obchodné využívanie odrody. Správny orgán mal podľa žalobcu skúmať, či došlo k výrobe množiteľského materiálu a nie či bola podaná prihláška na uznávanie a úmysel vyrábať množiteľský materiál bez súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia. Žalovaný podľa žalobcu opomenul, že predmetné osivo bolo prihlásené na uznávanie na základe predbežného rokovania o uzatvorení sublicenčnej zmluvy a na základe dlhoročne zaužívanej praxe a obchodných zvyklostí medzi žalobcom a spoločnosťou RWA Slovakia, spol. s r.o. ako osobou oprávnenou na udelenie súhlasu na obchodné využívanie odrody jačmeňa Xanadu. Medzi oboma obchodnými spoločnosťami boli korektné podnikateľské vzťahy a fungovala úzka vzájomná spolupráca. Od v roku 2001 bola medzi oboma obchodnými spoločnosťami podpísaná dohoda o vzájomnej spolupráci, v zmysle ktorej si zmluvné strany majú poskytovať súčinnosť a spolupracovať pri ich obchodnej činnosti. Bežnou praxou bolo, že spoločnosť RWA Slovakia spol. s r.o. na základe objednávky dodala osivo, ktoré bolo používané žalobcom na množenie a pred zberom uvedeného osiva sa podpísala sublicenčná zmluva. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o zmene doterajšej praxe zo strany spoločnosti RWA Slovakia spol. s r.o. a ani o tom, že táto spoločnosť mu predala odrodu jačmeňa Xanadu nie ako osivo na množenie, ale na bežné pestovateľské plochy. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť RWA Slovakia spol. s r.o. dodávala žalobcovi odrody vždy ako osivá určené na množenie, žalobca nemal žiaden rozumný dôvod pochybovať, že aj v tomto prípade bola uvedená odroda dodaná na množenie a nie na bežné pestovanie. Žalobca viackrát písomne a telefonicky urgoval a dožadoval sa dotiahnutia písomných formalít so spoločnosťou RWA Slovakia spol. s r.o. tak, ako to bolo doteraz medzi nimi zaužívané. Keďže však nedošlo k uzavretiu sublicenčnej zmluvy a na základe listu spoločnosti RWA Slovakia spol. s r.o. vyplynulo, že spoločnosť ako osoba oprávnená udeliť súhlas na obchodné využívanie odrody jačmeňa Xanadu si neželá, aby bolo uvedené osivo použité na množenie, žalobca okamžite stiahol prihlášku na uznávanie, aby nedošlo k zásahu do práv spoločnosti RWA Slovania s.r.o. Z uvedeného vyplynulo, že žalobca v žiadnom prípade nemal úmysel obchodne využívať odrodu bez súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 03.11.2008, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú, nesúhlasil s jej dôvodmi a žiadal žalobu zamietnuť. Ďalej v žalobe uviedol, že žalobca podal na ÚKSÚP v danom čase dve prihlášky na uznanie množiteľského materiálu jačmeňa siateho, odroda Xanadu bez toho, aby mal so spoločnosťou RWA Slovakia spol. s r.o. uzavretú sublicenčnú zmluvu. Konal na základe predbežnej ústnej dohody s uvedenou spoločnosťou. Namietať absenciu súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia dlhoročnou zaužívanou praxou a obchodnými zvyklosťami bolo podľa žalovaného nekorektné. Žalovaný nemôže zasahovať do vzťahu týkajúcich sa udelenia súhlasu medzi majiteľom šľachtického osvedčenia a žalobcom, ktorým disponujú výhradne oni sami. Písomná zmluva na udelenie licencie k využívaniu odrody chránenej šľachtiteľským osvedčením sa uzatvára pred určitým úkonom a nie po jeho ukončení. Ak žalobca nechcel konať protiprávne a nechcel porušiť ustanovenia zákona, mal si podľa žalovaného súhlas majiteľa šľachtiteľského osvedčenia zabezpečiť formou sublicenčnej zmluvy v súlade s § 8 ods. 4 zák. č. 132/1989 Zb. a to ešte pred podaním prihlášok na ÚKSÚP. Rozsudkom č. k. 2S 147/2008-42 zo dňa 30.03.2011 Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Sžp/15/2011-68 zo dňa 29.03.2012 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR vytkol rozpor konania krajského súdu s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZKR“), čím konanie zaťažil vadou majúcou za následok nesprávne rozhodutie vo veci. Odvolací súd vytkol, že prvostupňový súd nedostatočne skúmal podmienky konania, neskúmal, či na účastníka konanie nebol vyhlásený konkurz v zmysle ZKR, kedy s vyhlásením konkurzu sú spojené významné procesné účinky (§ 40, ods. 2, § 44 ods. 1 a § 47 ods. 1, 2 ZKR). Krajský súd v Bratislave opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj z administratívneho spisu vyplývajúce konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca založil porast s množiteľským materiálom na ploche celkom o výmere 100 ha na jeseň 2006 u množiteľov Olšanka s.r.o. a PDP Čečejovce. V danom čase nemal uzavretú sublicenčnú zmluvu na obchodné využívanie tejto odrody. Prihláškami č. 0007-01848 a č. 0007-01849 žalobca prihlásil množiteľský porast k uznávaniu na ÚKSÚP. Prihlášky boli overené dňa 11.05.2007. Na základe týchto prihlášok inšpektor ÚKSÚP vykonal dňa 19.06.2007 poľné prehliadky prihlásených množiteľských porastov o výmere 20 ha a 80 ha v generácii množenia C2 a množiteľské porasty boli uznané. Žalobca podaním doručeným ÚKSÚP dňa 15.10.2007 a opakovane dňa 09.11.2007 odhlásil množiteľský porast prihlásený prihláškami č. 0007-01848 a č. 0007-01849. Odhlásenie odôvodnil tým, že nemá uzavretú licenčnú zmluvu na obchodné využitie predmetnej rastlinnej odrody. Obchodná spoločnosť RWA Slovakia spol. s r.o., IČO: 35 744 723, Pri trati 15, Bratislava, dala podnet na uloženie pokuty žalobcovi za obchodné využívanie právne chránenej odrody bez súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia, druh jačmeň siaty, odroda Xanadu, ktorej ochrana je zabezpečená na celom území Európskej únie na základe Nariadenia Rady ES č. 2100/94 o právach spoločenstva k odrodám rastlín. Rozhodnutím č. EÚ 13711 orgán Európskej únie na to príslušný udelil odrode Xanadu ochranu, ktorej vlastníkom je RWA Slovakia spol. s r.o. Rozhodnutím č. 3681/2007-510 zo dňa 12.12.2007 žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 100.000,- Sk podľa § 27 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák.č. 132/1989 Zb. za neoprávnené obchodné využívanie právne chránenej odrody jačmeňa siateho Xanadu bez súhlasu majiteľa šľachtiteľského oprávnenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 815/2008-420 zo dňa 10.03.2008 tak, že rozkladu nevyhovel a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V rozhodnutí o rozklade sa konštatuje, že žalobca množiteľské kroky s odrodou Xanadu prihlásil na uznávanie na ÚKSÚP, čo preukazuje, že mal v úmysle vyrábať množiteľský materiál. Uvedené dokazuje, že došlo k obchodnému využívaniu právne chránenej odrody jačmeňa siateho Xanadu bez súhlasu majiteľa šľachtiteľského oprávnenia, čím bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. a/ bod 1 zák. č. 132/1989 Zb. Protiprávnosť tohto konania spočívala v porušení povinnosti na zadováženie si súhlasu na obchodné využívanie od majiteľa šľachtiteľského oprávnenia podľa § 8 ods. 1 a ods. 5 tohto zákona. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 132/1989 Zb. účelom tohto zákona je upraviť práva a povinnosti fyzických a právnických osôb vznikajúcich z vytvorenia nových odrôd rastlín (ďalej len "odrody") a plemien zvierat (ďalej len "plemená"), ako aj z ich obchodného využívania. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 132/1989 Zb. obchodným využívaním odrôd a plemien výroba na predaj, úprava na účely množenia, ponúkanie na predaj, predaj množiteľského materiálu odrôd, zberaného materiálu a množiteľského materiálu plemien a jeho skladovanie, Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 132/1989 Zb. majiteľ šľachtiteľského osvedčenia má výlučné právo obchodne využívať odrodu alebo plemeno; bez jeho súhlasu nemožno odrodu a plemeno po dobu ochrany obchodne využívať. Podľa § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 132/1989 Zb. majiteľ šľachtiteľského osvedčenia udeľuje súhlas (licenciu) na výrobu alebo rozmnožovanie množiteľského materiálu odrody alebo plemena. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 132/1989 Zb. podnikateľovi, ktorý v dobe platnosti šľachtiteľského osvedčenia obchodne využíva odrodu alebo plemeno bez súhlasu majiteľa šľachtiteľského osvedčenia, môže ministerstvo uložiť pokutu až do výšky 1.000.000,- Sk. Ak sa podnikateľ opakovane dopustí niektorého z konaní uvedených v písmene a) alebo b), môže mu ministerstvo uložiť ďalšiu pokutu až do výšky 2.000.000,- Sk v lehotách uvedených v § 27 ods. 3 tohto zákona. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 132/1989 Zb. pri určení výšky pokuty prihliadne ministerstvo najmä na závažnosť, spôsob, dobu trvania a následky protiprávneho konania. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 364/2007 Z.z. prihlásiť na hodnotenie možno množiteľský porast, ktorý je určený na výrobu množiteľského materiálu a) odrôd pestovaných rastlín (ďalej len "odroda") v kategórii pôvodný, predzákladný, základný, certifikovaný množiteľský materiál v určených generáciách množenia, b) línií a komponentov na výrobu hybridov v kategórii základný množiteľský materiál, c) hybridov v kategórii certifikovaný množiteľský materiál. Ako vyplýva, z vyššie citovaných zákonných ustanovení, zákonodarca upravujúc práva a povinnosti fyzických a právnických osôb vznikajúcich z vytvorenia nových odrôd rastlín, zabezpečil právnu ochranu vlastníkovi šľachtiteľského osvedčenia. Kto chce takto chránený množiteľský materiál rastlinnej odrody vyrábať alebo rozmnožovať, môže tak robiť len na základe licencie písomne udelenej vlastníkom šľachtiteľského osvedčenia. Pokiaľ osoba - podnikateľ takto chránenú rastlinnú odrodu bez súhlasu obchodne využíva (pod čím zákon rozumie jej výrobu na predaj, úpravu na účely množenia, ponúkanie na predaj, predaj a skladovanie), môže Ministerstvo pôdohospodárstva SR uložiť podnikateľovi pokutu až do výšky určenej zákonom. V tomto prípade, ku odrode Xanadu jačmeňa siateho, bola vlastníkom šľachtiteľského osvedčenia obchodná spoločnosť RWA Slovakia spol. s r.o. V čase posudzovanom správnymi orgánmi žalobca nebol oprávnený uvedenú odrodu obchodne využívať. Obchodným využívaním je i výroba (príprava, spracovanie, rozmnožovanie alebo predaj). Tým, že žalobca založil množiteľské porasty s uvedenou chránenou rastlinnou odrodou, započal nepochybne s výrobou množiteľského materiálu, čo nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu žalobcu klasifikovať inak ako obchodné využitie. Žalobca pred zaslaním prihlášok množiteľského materiálu na hodnotenie na ÚKSÚP založil na jeseň 2006 porast s množiteľským materiálom na ploche o celkovej výmere 100 ha. Prihláškami č. 0007-01848 a 0007-01849 prihlásil množiteľský porast k uznávaniu. Na základe týchto prihlášok inšpektor ÚKSÚP vykonal dňa 19.06.2007 poľné prehliadky prihlásených množiteľských porastov a množiteľské porasty boli uznané. Nemožno tu už hovoriť len o úmysle, ale uvedenými úkonmi žalobca postupoval procesom výroby množiteľského materiálu právne chránenej rastlinnej odrody. Dikcia príslušných zákonných ustanovení nepripúšťa začať s obchodným využívaním (výrobou množiteľského materiálu) skôr, ako bol k tomu udelený súhlas oprávnenej osoby. Žalobcom zvolený postup považoval súd za v rozpore s § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 132/1989 Zb. Žalobcove odvolanie sa na dlhoročnú obchodnú prax medzi ním a vlastníkom množiteľského osvedčenia súd neprijal, pretože túto považoval rovnako za v rozpore s právnymi predpismi. Preto neobstojí ani obrana žalobcu spočívajúca v tvrdení, že nemohol tušiť, že vlastník šľachtiteľského oprávnenia mu predal odrodu jačmeňa Xanadu nie ako osivo na množenie, ale na bežné pestovateľské plochy. Táto okrem toho, že nebola zo strany žalobcu podporená žiadnym hmatateľným dôkazom, nie je nijako právne relevantná, keďže žalobcom opisovaný postup zaužívaných obchodných postupov porušoval ustanovenia § 8 ods. 1 v spojení s § 27 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 132/1989 Zb. Správne orgány náležite posúdili konanie žalobcu a vhodne aplikovali právne predpisy. Pri preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí dospel súd k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom a stotožnil sa s nimi. Správne orgány svoje rozhodnutia náležite odôvodnili a druhostupňový správny orgán sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Pokuta uložená žalobcovi sa približuje k dolnej hranici zákonom určenej sadzby a v danom prípade náležite spĺňa tak represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Treba tiež uviesť, že žalobca v žalobe ani výšku pokuty nenamietal. Z vyššie uvedených dôvodov bol postup správnych orgánov ako aj preskúmavané rozhodnutia v súlade so zákonom a preto súd po prejednaní veci žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi ani žalovanému právo na ich náhradu nepriznal. Taktiež nebolo priznané žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania,. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.