Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/270/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201546 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1010201546.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej, členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: v 1/ rade: C.. L. X., v 2/ rade: L. X., obaja bytom U. XX, XXXXX V., zastúpený: JUDr. Pavol Malich, AK Dunajská 25, 811 08 Bratislava, v 3/ rade: Ľubica I., bytom L. 6, XXXXX V., zastúpená: Deák & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka: MILLENNIUM Development a.s., Podjavorinskej 4A, Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., Panenská 6, 811 03 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/0061-HOM, DLD zo dňa 06.07.2010, takto r o z h o d o l : Súd žaloby zamieta. Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.08.2010 sa žalobca v 1/ rade C.. L. X. a žalobkyňa v 2/ rade L. X. domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. A-2010/0061-HOM, DLD zo dňa 06.07.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SÚ-2004/19492/93707/UR-Pt zo dňa 03.12.2004, ktorým rozhodol o umiestnení stavby 0838 novostavby bytového domu s 22 bytovými jednotkami na Jančovej ulici v Bratislave, pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. F. U.. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.09.2010 sa žalobkyňa v 3/ rade Z. I. domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/0061-HOM, DLD zo dňa 06.07.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne v 3 rade a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. SÚ-2004/19492/93707/UR-Pt zo dňa 03.12.2004, ktorým rozhodol o umiestnení stavby 0838 novostavby bytového domu s 22 bytovými jednotkami na Jančovej ulici v Bratislave, pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. F. U.. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3S 270/2010-63 zo dňa 03.10.2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 3S 270/2010 a 3S 300/2010 s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 3S 270/2010, nakoľko uvedené veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa totožného správneho konania, pričom v oboch konaniach je napadnutým totožné rozhodnutie. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že dňa 03.12.2004 Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad prvého stupňa vydal rozhodnutie o umiestnení stavby 0838 novostavby bytového domu s 22 bytovými jednotkami na Jančovej ulici v Bratislave na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. F. U. pre U. Development a.s. Bratislava. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia, ktorí vyjadrili nesúhlas s umiestnením navrhovanej stavby a žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací orgán rozhodol o odvolaní rozhodnutím č. A/2005/341-HOR zo dňa 29.03.2005 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Spoločnosť MILLENNIUM Development a.s. podala podnet na preskúmanie tohto právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako príslušný orgán napadnuté rozhodnutie zrušilo a vrátilo vec Krajskému stavebnému úradu v Bratislave na nové konanie. Krajský stavebný úrad v Bratislave vo veci rozhodol rozhodnutím č. A-2010/0061/HOM, DLD zo dňa 06.07.2010, ktorým odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobcovia žalobami napádajú obe rozhodnutia vydané správnymi orgánmi a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že konanie správnych orgánov má takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Podľa záväznej časti územného plánu K. U., sektor č. X-XX/X je výmera stavebnej parcely pre výpočet indexov zastavanej plochy a prírodnej plochy minimálna pre rodinný dom 600m2 , pre bytový dom 1500m2 , maximálna pre rodinný dom 1000m2 , bytový dom 2000m2 , index zastavanej plochy 0,25; index prírodnej plochy 0,55; maximálna podlažnosť u rodinných domov dve nadzemné podlažia, u bytových domov štyri nadzemné podlažia, u oboch plus strecha ako podkrovie s maximálne jednou úrovňou alebo plus ustúpené podlažie. Maximálne jedno podzemné podlažie pre rodinné domy a dve podzemné podlažia pre bytové domy vnímateľné nad terénom, ostatné podzemné podlažia neregulované. Žalobcovia tvrdia, že vyššie uvedené limity nie sú pri stavbe 0838 dodržané. Existuje rozpor v údajoch o stavebnej parcele. Na základe prvostupňového rozhodnutia má byť stavba 0838 umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX má parc. č. XXXX/X rozlohu XXXXmX jej vlastníkom je Správa služieb diplomatického zboru a.s., investor nemá k tomuto pozemku žiadne práva. K pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX je v prospech Investora zriadené vecné bremeno, ktoré mu zodpovedá právo stavby a právo užívania nehnuteľností. V rozsahu práv a povinností podľa V-2247/05 zo dňa 12.08.2005. V zmluve o spolupráci uzatvorenej medzi SSDZ a Ivestorom, zo dňa 16.02.2004 sa v článku IV, bod 1., zmluvné strany dohodli, že SSDZ sa zaväzuje poskytnúť Investorovi časť pozemku XXXX/X o výmere XXXmX za účelom výstavby bytového objektu. Správne orgány pri svojom rozhodovaní nevzali do úvahy vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy o spolupráci. Stavba 0838 podľa právoplatného rozhodnutia v územnom konaní má byť umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X, ku ktorej však nemá C. žiadne práva a podľa zmluvy o spolupráci má byť táto parcela vo výlučnom užívaní SSDZ. Investor má právo stavby len k pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, ktorým výmera je len XXX m2 . Na základe uvedených skutočností stavba hrubo zasahuje do životného prostredia a súkromia obyvateľov blízkeho okolia. Pozemok, na ktorom sa uvažuje zo stavbou od ulice široký len 16 m, postupne sa zužuje a prechádza do tvaru „L“. Jeho využitie na výstavbu bytového domu považujú žalobcovi za nevhodné. Žalobcovi ďalej upozorňujú na to, že pozemok parc. č. XXXX/X bol vytvorený scelením, čím Investor získal výmeru, ktorá by mohla vyhovovať zastavovacím podmienkam podľa územného plánu. Uvedený postup je v zákone neprípustný. V územnom pláne je špeciálne stanovená podmienka, že pozemky sa nesmú scelovať za účelom získania väčšej výmery, ktorá umožní v absolútnom vyjadrení postaviť väčšiu budovu. Stavba naruší aj svetlotechnické podmienky rodinného domu žalobkyne v 3 rade. Svetlotechnický posudok vypracovaný na základe ich námietky nezohľadňuje skutočnosť, že miestnosť posudku nazývaná kuchyňou na prvom nadzemnom podlaží je pracovňou, t.j. obytnou miestnosťou. Realizáciou navrhovanej stavby dôjde k výraznému zníženiu hodnoty rodinného domu. Vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby 0838 prvostupňový správny orgán vôbec nerešpektoval práva a záujmy vlastníkov nehnuteľností v jej susedstve, teda ani žalobcov. Budeš tak narušený charakter lokality, čím budú žalobcovi ako vlastníci susediacich nehnuteľností značným spôsobom dotknutý. Svojim postupom v konaní prvostupňový správny orgán nerešpektoval základné zásady správneho konania, predovšetkým ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, úst. § 32 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, úst. § 46 správneho poriadku, podľa ktorého musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti a konečne úst. § 47 ustanovujúceho náležitosti administratívneho rozhodnutia. Z ustanovení § 9 a 14 vyhl. č. 55/2011 Z.z. v spojení § 21 až 23 stavebného zákona vyplýva, že územný plán zóny sa schvaľuje invariantne teda je možné iba jedno riešenie funkčného a priestorového využitia územia. Územný plán zóny Machnáč však pre sektor č. 1-10/9 ako typologický druh zástavby povoľuje rodinný dom samostatne stojaci aj bytový dom. Úprava umožňujúca viaceré možnosti zástavby daného sektora je však v rozpore s vyššie uvedeným všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dané riešenie je súčasťou Záväzných regulatív funkčného a priestorového usporiadania územia, ktoré boli ako záväzná časť územného plánu zóny vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 2/2003 zo dňa 26.06.2003. Prvostupňový správny orgán porušil zásadu legality tým, že sa pri svojom rozhodovaní v konaní riadil časťou územného plánu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Postupoval v rozpore s § 34 ods. 5 správneho poriadku, keď zjavne vychádzal iba z jednej časti územného plánu a nevzal do úvahy jeho ostatné časti. Ďalej pochybenie prvostupňového správneho orgánu spočíva v nedostatočnom zistení skutkového stavu a teda v porušení zásady materiálnej pravdy. V konaní bola nesprávne posúdená skutočná výmera plochy, ktorá má byť zastavaná. Tak vznikol nesprávny záver správnych orgánov oboch stupňov o tom, že index zastavanej plochy, ktorý je záväzný bol pri posudzovaní stavebnej parcely samostatne dodržaný. Prihliadnuc na skutočnú výmeru plochy, ktorá má byť zastavaná je evidentné, že povolený limit pre zástavbu bude prekročený. Prvostupňový orgán nebral do úvahy všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii a to viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktoré porušujú práva žalobcov. Keby druhostupňový orgán postupoval v súlade s právnymi predpismi, prvostupňové rozhodnutie by zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie tak, ako to spravil rozhodnutím zo dňa 29.03.2005. Na základe uvedených skutočností žalobcovia žiadajú, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.09.2010 sa vyjadril k obom žalobám, v ktorom uviedol, že predmetom preskúmania v odvolacom konaní bolo územné rozhodnutie vydané Mestskou častou Bratislava - Staré Mesto zo dňa 03.12.2004. Týmto rozhodnutím č. SU-2004/19492/93707/UR-Pt stavebný úrad umiestnil stavbu 0838: novostavbu „Bytový dom s 22 bytovými jednotkami na Jančovej ulici v Bratislave“ v rozsahu určenej objektovej skladby na pozemku parc. č. XXXX/X, kat. úz. F. U., prípojky aj na pozemkoch parc. č. XXXXX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX k. úz. F. U. pre navrhovateľa spoločnosť U. Development a.s. so sídlom v Bratislave. Žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k susedným pozemkom na základe kúpnych zmlúv zo dňa 19.06.2008 a zo dňa 09.03.2010 teda po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný poukazuje na úst. § 40 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych nástupcov jeho navrhovateľa a ostatných účastníkov územného konania. Nadobudnutím vlastníckeho práva zakladajúceho účasť v územnom konaní až po vydaní prvostupňového rozhodnutia mal za následok, že žalobcovia vstúpili do práv a povinností, ktoré z územného rozhodnutia vyplývali pre predchádzajúceho vlastníka pozemkov. Územné konanie tak isto ako ostatné konania podľa stavebného zákona je ovládané koncentračnou zásadou, to znamená, že námietky voči predmetu konania majú možnosť uplatniť účastníci konania výlučne v rámci prejednania veci na prvom stupni pred stavebným úradom, pričom námietky môžu uplatniť len v stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako ustanovuje zákon. Keďže rozsah podkladov na základe, ktorých odvolací orgán vydal žalobou napadnuté rozhodnutie sa v priebehu odvolacieho konania oproti konaniu na prvom stupni nemenil nebol dôvod postupovať podľa ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný má za to, že práva žalobcov neboli konaním žalovaného porušené. Pokiaľ ide o namietaný nedodržaný regulatív indexu minimálnej výmery stavebného pozemku pre umiestnenie bytového domu žalovaný trvá na tom, že tento regulatív bol dodržaný. Stavba bola umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X s výmerou XXXXmX . Tento údaj je pre konajúce správne orgány rozhodujúci a teda relevantný pre posúdenie splnenia jednotlivých záväzných regulatív. Je následne na vzájomnej dohode vlastníka pozemku zo stavebníkom, akým spôsobom a v akom rozsahu si upravia vzájomné vzťahy, ktoré vyústia do vzniku oprávnenia na umiestnenie a realizáciu stavby stavebníka na cudzom pozemku tak, aby toto oprávnenie bolo akceptovateľné v intenciách stavebného zákona. Je pri tom logické, že stavba svojou zastavanou plochou nezaberie celú výmeru pozemku ale len jej určitú časť. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, kedy sa právo na realizáciu stavby na cudzom pozemku viaže len na časť tohto pozemku. Táto skutočnosť však nič nemení na to, že index výmery stavebného pozemku a na to nadväzujúci index zastavanosti sa počíta z celej výmery stavebnej parcely. V tomto smere boli uvedené regulatívy dodržané. Žalovaný uvádza, že oprávnenie stavebníka na umiestnenie stavby na cudzom pozemku (§ 138 ods. 1 stavebného zákona) konajúce správne orgány posudzujú len do tej miery, či zo zmluvy toto právo vyplýva. Vzájomné plnenie založené dohodou je v kompetencii zmluvných strán. Žalovaný zdôrazňuje, že sa pri rozhodovaní riadil i právnym názorom nadriadeného orgánu. Už z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nie celá textová časť Územného plánu zóny Machnáč, zmeny a doplnky rok 2002, ktorý bol východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu je záväzná. Z veľkej časti ide o smerné ustanovenia, t.j. ustanovenia nezáväzného charakteru, ktoré nie sú pre posudzovanie návrhu relevantné. Ako záväzné časti UPN-Z boli všeobecne záväzným nariadeným č. 2/2003 vyhlásené príloha č. 1, v ktorej je vymedzené územné riešenie územného plánu zóny s priestorovým členením na sektory, príloha č. 2, v ktorej sú definované regulatívny pre jednotlivé sektory, príloha č. 3, t.j. konkrétny výkres č. 3, v ktorom sú zakreslené jednotlivé objekty s ich regulatívmi. Pre sektor č. 1-10/9 nie je vo výkrese č. 3 konkrétnejšia regulácia, rozhodujúca je teda textová časť v prílohe č. 2. Pre sektor č. 1-10/9, do ktorého patrí záujmová parcela sú stanovené nasledovné regulatívy: typologický druh zástavby pre funkciu bývanie bytový dom, rodinný dom samostatne stojaci; stavebná činnosť povolená: údržba, stavebná úprava, prestavba, novostavba: výmera stavebnej parcely pre výpočet indexov zastavanej plochy a prírodnej plochy pre bytové domy minimálne 1500m2 maximálne 2000m2 , index zastavanej plochy 0,25; index prírodnej plochy 0,55; maximálna podlažnosť pre bytové domy 4 nadzemné podlažia, plus strecha ako podkrovie s maximálne jednou úrovňou alebo plus ustúpené podlažie, dve podzemné podlažia vnímateľné nad terénom ostatné podzemné podlažia neregulované. Index zastavanej plochy sektoru medzi záväzné regulatívy nepatrí čo znamená, že jeho posudzovanie pre umiestňovanie predmetnej stavby by bolo nad rámec povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov a bol by zásahom do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa. V tomto smere sa vyjadrilo i MV RR SR vo svojom rozhodnutí. Medzi záväzné regulatívy nepatrí ani žalobcami uvádzaný index maximálneho počtu samostatných bytov v bytovom dome. Porovnaním projektu pre územné konanie s STN 73 4301 VD budovy na bývanie bolo merifikované, že ide o novostavbu bytového domu s dvoma podzemnými podlažiami, štyrmi nadzemnými podlažiami a piatym ustúpeným podlažím. Pre posúdenie podlažnosti je pri tom rozhodujúci projekt predložený navrhovateľom územného konania, ktorý je stavebným úradom overený ako neoddeliteľná súčasť územného rozhodnutia a nie obsah zmluvy o spolupráci. Žalovanému nie je známe, v čom by mali byť záväzné časti územného plánu zóny v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, resp. na základe akých skutočností žalobcovi prišli k takémuto záveru. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd obe zamietol ako nedôvodné. Uznesením č.k. 3S 270/2010-70 a 3S 300/2010 bol do konania pribratý ďalší účastník správneho konania MILLENNIUM Development a.s., Pojavorinskej 4A, 81103 Bratislava, ktorý sa k predmetu veci vyjadril písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.06.2014, v ktorom uviedol, aby konajúci súd žaloby zamietol a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov ako aj vo vyjadrení žalovaného. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného ako aj orgánu prvého stupňa súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. Su-2004/19492/93707/UR-Pt zo dňa 03.12.2004 rozhodla o umiestnení stavby 0838 novostavby „Bytový dom s 22 bytovými jednotkami na Jančovej ulici v Bratislave“, v rozsahu určenej objektovej skladby na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. F. U., prípojky aj na pozemkoch parc. č. XXXXX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/ XX, XXXX/XX, k. ú. F. U. pre navrhovateľa spoločnosť MILLENNIUM Development a.s. Bratislava. Proti uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia, o ktorom rozhodol žalovaný a po preskúmaní veci zistil, že zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k takým pochybeniam, ktoré mali za následok, že rozhodnutie bolo potrebné zrušiť a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Zrušujúce rozhodnutie vydal žalovaný dňa 29.03.2005 pod číslom A/2005/341-HOR. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal podnet na jeho preskúmanie v mimo odvolacom konaní na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR po preskúmaní veci vydalo rozhodnutie č. 2006-3839/5151-3:530 zo dňa 26.01.2006, ktorým rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 29.03.2005 pod č. A-2005/341-HOR zrušilo a vrátilo vec na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podali rozklad, o ktorom rozhodol Minister výstavby a regionálneho rozvoja SR tak, že ho zamietol a rozkladom napadnuté rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. MVRR-2006-11163/37405-1:1362/M zo dňa 15.06.2006. Týmto sa vec vrátila opätovne Krajskému stavebnému úradu v Bratislave na nové konanie, ktorý rozhodol rozhodnutím zo dňa 06.07.2010 č. A-2010/0061-HOM, DLD potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.12.2004 č. SU-2004/19492/93707/UR-Pt. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza celá projektová a ďalšia dokumentácia. Podľa § 244 O.s.p. ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti. Podľa ust. § 35 ods. 1 stavebného zákona, územné konanie sa začína písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Obsahové náležitosti návrhu na umiestnenie stavby podrobnejšie vymedzuje ustanovenie § 3 vyhl. č. 453/2000 Z.z. Podľa ust. § 36 ods. 1 a 2 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. Podľa ust. § 37 ods. 1 až 3 staveného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa ust. § 39 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa ust. § 39a ods. 1 a 2 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. V podmienkach na umiestnenie stavby sa okrem iného určia požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívnych spisov správneho orgánu dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov, ktoré uviedli v odvolaní. Žalovaný územné rozhodnutie preskúmal v odvolacom konaní z hľadiska práv a oprávnených záujmov účastníkov konania aj z hľadiska verejných záujmov a po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrh na umiestnenie stavby poskytoval dostatočný podklad pre vydanie meritórneho rozhodnutia, pričom doložené podklady preukázali, že stavby vyhovuje zákonným požiadavkám aj z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. S týmto názorom sa stotožnil aj konajúci súd. Navrhovaný objekt je novostavbou bytového domu s dvoma podzemnými podlažiami, štyrmi nadzemnými podlažiami a piatym ustúpeným podlažím o zastavanej ploche 500m2 čo predstavuje pri výpočte z maximálnej výmery parcely 2000m2 index zastavanosti 0,25; index prírodnej plochy je 0,69. Navrhovaná stavba teda spĺňa záväzné regulatívy stanovené UPN-Z. Danú skutočnosť potvrdilo aj Hlavné mesto SR Bratislavy v súhlasnom záväznom stanovisku č. MAG-2004/12868/22439 zo dňa 10.06.2004, ktoré v konaní bolo zohľadnené, nakoľko UPN-Z znení, na základe ktorého bol návrh hlavným mestom posudzovaný sa od vydania záväzného stanoviska pre sektor č. 1-10/9 nemenil. Nesúhlas účastníkov konania s umiestnením stavby nemožno stotožňovať s tým, že stavba je umiestnená v rozpore s príslušným územno-plánovacím podkladom reprezentujúcim, tzv. verejný záujem, resp. že umiestnenie stavby na navrhovanom pozemku je z tohto dôvodu nežiaduce alebo nemožné a návrh je potrebné zamietnuť. Návrh na vydanie územného rozhodnutia poskytoval dostatočný podklad pre konanie a rozhodnutie stavebného úradu, navrhovanú stavbu kladne posúdili všetky príslušné dotknuté orgány a organizácie, ich podmienky boli zahrnuté do záväzných podmienok územného rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán posúdil predložený návrh v súlade s ustanovením § 37 stavebného zákona v konaní dostatočným spôsobom zabezpečil procesné práva účastníkov konania a rozhodnutím o umiestnení stavby navrhovanú stavbu na dotknutých pozemkoch umiestnil, určil podmienky na ich umiestnenie, určil požiadavky na obsah projektovej dokumentácie pre stavebné konanie a čas platnosti rozhodnutia. Súd má za to, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie na podklade dostatočne zisteného stavu veci a vec tak isto právne posúdil. Žalovaný územné rozhodnutie preskúmal v odvolacom konaní z hľadiska práv a oprávnených záujmov účastníkov konania aj z hľadiska verejných záujmov a po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrh na umiestnenie stavby poskytoval dostatočný podklad pri vydaní meritórneho rozhodnutia, pričom doložené podklady preukázali, že stavba vyhovuje zákonným požiadavkám aj z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. Žalovaný sa na str. 5-6 svojho rozhodnutia č. A2010/0061-HOM, DLD zo dňa 06.07.2010 vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Tieto námietky boli uvedené aj v žalobe a keďže konajúci súd súhlasí s právnym názorom žalovaného na tieto námietky, vo svojom rozhodnutí ich už nerozpisoval. Konajúci súd nezistil žiadne pochybenie správnych orgánov v správnom konaní, svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a vysporiadali sa so všetkými námietkami žalobcov a preto súd nevzhliadol dôvod zrušiť napadnuté rozhodnutia a preto žaloby v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešným žalobcom právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.