KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava4. 8. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/270/2010 z 4. 8. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. augusta 2014, sp. zn. 3S/270/2010, ECLI:SK:KSBA:2014:1010201546.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/270/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201546
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1010201546.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej, členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: v 1/ rade: C.. L. X.,
v 2/ rade: L. X., obaja bytom U. XX, XXXXX V., zastúpený: JUDr. Pavol Malich, AK Dunajská 25, 811
08 Bratislava, v 3/ rade: Ľubica I., bytom L. 6, XXXXX V., zastúpená: Deák & Partners, s.r.o., Mlynské
Nivy 45, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky,
Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka: MILLENNIUM Development
a.s., Podjavorinskej 4A, Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Kubík, advokát, s.r.o., Panenská 6, 811
03 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/0061-HOM, DLD zo dňa
06.07.2010, takto

r o z h o d o l :

Súd žaloby zamieta.

Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.08.2010 sa žalobca v 1/ rade C.. L. X. a žalobkyňa v 2/ rade
L. X. domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. A-2010/0061-HOM, DLD zo dňa 06.07.2010,
ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava -
Staré Mesto č. SÚ-2004/19492/93707/UR-Pt zo dňa 03.12.2004, ktorým rozhodol o umiestnení stavby
0838 novostavby bytového domu s 22 bytovými jednotkami na Jančovej ulici v Bratislave, pozemku parc.
č. XXXX/X, k. ú. F. U..
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.09.2010 sa žalobkyňa v 3/ rade Z. I. domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/0061-HOM, DLD zo dňa 06.07.2010, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobkyne v 3 rade a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
č. SÚ-2004/19492/93707/UR-Pt zo dňa 03.12.2004, ktorým rozhodol o umiestnení stavby 0838
novostavby bytového domu s 22 bytovými jednotkami na Jančovej ulici v Bratislave, pozemku parc. č.
XXXX/X, k.ú. F. U..
Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3S 270/2010-63 zo dňa 03.10.2013 súd spojil na spoločné
konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 3S 270/2010 a 3S 300/2010 s tým, že ďalej budú
vedené pod sp. zn. 3S 270/2010, nakoľko uvedené veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa totožného
správneho konania, pričom v oboch konaniach je napadnutým totožné rozhodnutie.
Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že dňa 03.12.2004 Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako príslušný
stavebný úrad prvého stupňa vydal rozhodnutie o umiestnení stavby 0838 novostavby bytového domu
s 22 bytovými jednotkami na Jančovej ulici v Bratislave na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. F. U. pre U.
Development a.s. Bratislava.
Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia, ktorí vyjadrili nesúhlas s umiestnením navrhovanej
stavby a žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací orgán rozhodol o odvolaní rozhodnutím



č. A/2005/341-HOR zo dňa 29.03.2005 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
nové konanie. Spoločnosť MILLENNIUM Development a.s. podala podnet na preskúmanie tohto
právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja
SR ako príslušný orgán napadnuté rozhodnutie zrušilo a vrátilo vec Krajskému stavebnému úradu
v Bratislave na nové konanie. Krajský stavebný úrad v Bratislave vo veci rozhodol rozhodnutím
č. A-2010/0061/HOM, DLD zo dňa 06.07.2010, ktorým odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie.
Žalobcovia žalobami napádajú obe rozhodnutia vydané správnymi orgánmi a to z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a z dôvodu, že konanie správnych orgánov má takú vadu, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Podľa záväznej časti územného plánu K. U., sektor č. X-XX/X je výmera stavebnej parcely pre výpočet
indexov zastavanej plochy a prírodnej plochy minimálna pre rodinný dom 600m2 , pre bytový dom
1500m2 , maximálna pre rodinný dom 1000m2 , bytový dom 2000m2 , index zastavanej plochy 0,25;
index prírodnej plochy 0,55; maximálna podlažnosť u rodinných domov dve nadzemné podlažia, u
bytových domov štyri nadzemné podlažia, u oboch plus strecha ako podkrovie s maximálne jednou
úrovňou alebo plus ustúpené podlažie. Maximálne jedno podzemné podlažie pre rodinné domy a
dve podzemné podlažia pre bytové domy vnímateľné nad terénom, ostatné podzemné podlažia
neregulované.
Žalobcovia tvrdia, že vyššie uvedené limity nie sú pri stavbe 0838 dodržané. Existuje rozpor v údajoch
o stavebnej parcele. Na základe prvostupňového rozhodnutia má byť stavba 0838 umiestnená na
pozemku parc. č. XXXX/X. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX má parc. č. XXXX/X rozlohu XXXXmX
jej vlastníkom je Správa služieb diplomatického zboru a.s., investor nemá k tomuto pozemku žiadne
práva. K pozemkom parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX je v prospech Investora
zriadené vecné bremeno, ktoré mu zodpovedá právo stavby a právo užívania nehnuteľností. V rozsahu
práv a povinností podľa V-2247/05 zo dňa 12.08.2005. V zmluve o spolupráci uzatvorenej medzi SSDZ
a Ivestorom, zo dňa 16.02.2004 sa v článku IV, bod 1., zmluvné strany dohodli, že SSDZ sa zaväzuje
poskytnúť Investorovi časť pozemku XXXX/X o výmere XXXmX za účelom výstavby bytového objektu.
Správne orgány pri svojom rozhodovaní nevzali do úvahy vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce
zo zmluvy o spolupráci. Stavba 0838 podľa právoplatného rozhodnutia v územnom konaní má byť
umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X, ku ktorej však nemá C. žiadne práva a podľa zmluvy o
spolupráci má byť táto parcela vo výlučnom užívaní SSDZ. Investor má právo stavby len k pozemkom
parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, ktorým výmera je len XXX m2 .
Na základe uvedených skutočností stavba hrubo zasahuje do životného prostredia a súkromia
obyvateľov blízkeho okolia. Pozemok, na ktorom sa uvažuje zo stavbou od ulice široký len 16 m,
postupne sa zužuje a prechádza do tvaru „L“. Jeho využitie na výstavbu bytového domu považujú
žalobcovi za nevhodné. Žalobcovi ďalej upozorňujú na to, že pozemok parc. č. XXXX/X bol vytvorený
scelením, čím Investor získal výmeru, ktorá by mohla vyhovovať zastavovacím podmienkam podľa
územného plánu. Uvedený postup je v zákone neprípustný. V územnom pláne je špeciálne stanovená
podmienka, že pozemky sa nesmú scelovať za účelom získania väčšej výmery, ktorá umožní v
absolútnom vyjadrení postaviť väčšiu budovu.
Stavba naruší aj svetlotechnické podmienky rodinného domu žalobkyne v 3 rade. Svetlotechnický
posudok vypracovaný na základe ich námietky nezohľadňuje skutočnosť, že miestnosť posudku
nazývaná kuchyňou na prvom nadzemnom podlaží je pracovňou, t.j. obytnou miestnosťou. Realizáciou
navrhovanej stavby dôjde k výraznému zníženiu hodnoty rodinného domu.
Vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby 0838 prvostupňový správny orgán vôbec nerešpektoval práva
a záujmy vlastníkov nehnuteľností v jej susedstve, teda ani žalobcov. Budeš tak narušený charakter
lokality, čím budú žalobcovi ako vlastníci susediacich nehnuteľností značným spôsobom dotknutý.
Svojim postupom v konaní prvostupňový správny orgán nerešpektoval základné zásady správneho
konania, predovšetkým ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, úst. § 32 ods. 1 správneho poriadku, podľa
ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, úst. § 46
správneho poriadku, podľa ktorého musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti a konečne úst. § 47 ustanovujúceho náležitosti administratívneho
rozhodnutia.
Z ustanovení § 9 a 14 vyhl. č. 55/2011 Z.z. v spojení § 21 až 23 stavebného zákona vyplýva, že územný
plán zóny sa schvaľuje invariantne teda je možné iba jedno riešenie funkčného a priestorového využitia



územia. Územný plán zóny Machnáč však pre sektor č. 1-10/9 ako typologický druh zástavby povoľuje
rodinný dom samostatne stojaci aj bytový dom. Úprava umožňujúca viaceré možnosti zástavby daného
sektora je však v rozpore s vyššie uvedeným všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dané riešenie
je súčasťou Záväzných regulatív funkčného a priestorového usporiadania územia, ktoré boli ako záväzná
časť územného plánu zóny vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy
č. 2/2003 zo dňa 26.06.2003.
Prvostupňový správny orgán porušil zásadu legality tým, že sa pri svojom rozhodovaní v konaní
riadil časťou územného plánu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Postupoval v
rozpore s § 34 ods. 5 správneho poriadku, keď zjavne vychádzal iba z jednej časti územného plánu
a nevzal do úvahy jeho ostatné časti. Ďalej pochybenie prvostupňového správneho orgánu spočíva
v nedostatočnom zistení skutkového stavu a teda v porušení zásady materiálnej pravdy. V konaní
bola nesprávne posúdená skutočná výmera plochy, ktorá má byť zastavaná. Tak vznikol nesprávny
záver správnych orgánov oboch stupňov o tom, že index zastavanej plochy, ktorý je záväzný bol pri
posudzovaní stavebnej parcely samostatne dodržaný. Prihliadnuc na skutočnú výmeru plochy, ktorá má
byť zastavaná je evidentné, že povolený limit pre zástavbu bude prekročený.
Prvostupňový orgán nebral do úvahy všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii a to viedlo k vydaniu
nezákonného rozhodnutia, ktoré porušujú práva žalobcov. Keby druhostupňový orgán postupoval v
súlade s právnymi predpismi, prvostupňové rozhodnutie by zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu
na nové prejednanie a rozhodnutie tak, ako to spravil rozhodnutím zo dňa 29.03.2005.
Na základe uvedených skutočností žalobcovia žiadajú, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj
správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.09.2010 sa vyjadril k
obom žalobám, v ktorom uviedol, že predmetom preskúmania v odvolacom konaní bolo územné
rozhodnutie vydané Mestskou častou Bratislava - Staré Mesto zo dňa 03.12.2004. Týmto rozhodnutím
č. SU-2004/19492/93707/UR-Pt stavebný úrad umiestnil stavbu 0838: novostavbu „Bytový dom s 22
bytovými jednotkami na Jančovej ulici v Bratislave“ v rozsahu určenej objektovej skladby na pozemku
parc. č. XXXX/X, kat. úz. F. U., prípojky aj na pozemkoch parc. č. XXXXX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/XX,
XXXX/XX k. úz. F. U. pre navrhovateľa spoločnosť U. Development a.s. so sídlom v Bratislave.
Žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k susedným pozemkom na základe kúpnych zmlúv zo dňa
19.06.2008 a zo dňa 09.03.2010 teda po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný poukazuje na
úst. § 40 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych
nástupcov jeho navrhovateľa a ostatných účastníkov územného konania. Nadobudnutím vlastníckeho
práva zakladajúceho účasť v územnom konaní až po vydaní prvostupňového rozhodnutia mal za
následok, že žalobcovia vstúpili do práv a povinností, ktoré z územného rozhodnutia vyplývali pre
predchádzajúceho vlastníka pozemkov.
Územné konanie tak isto ako ostatné konania podľa stavebného zákona je ovládané koncentračnou
zásadou, to znamená, že námietky voči predmetu konania majú možnosť uplatniť účastníci konania
výlučne v rámci prejednania veci na prvom stupni pred stavebným úradom, pričom námietky môžu
uplatniť len v stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako ustanovuje zákon.
Keďže rozsah podkladov na základe, ktorých odvolací orgán vydal žalobou napadnuté rozhodnutie sa
v priebehu odvolacieho konania oproti konaniu na prvom stupni nemenil nebol dôvod postupovať podľa
ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný má za to,
že práva žalobcov neboli konaním žalovaného porušené.
Pokiaľ ide o namietaný nedodržaný regulatív indexu minimálnej výmery stavebného pozemku pre
umiestnenie bytového domu žalovaný trvá na tom, že tento regulatív bol dodržaný. Stavba bola
umiestnená na pozemku parc. č. XXXX/X s výmerou XXXXmX . Tento údaj je pre konajúce správne
orgány rozhodujúci a teda relevantný pre posúdenie splnenia jednotlivých záväzných regulatív. Je
následne na vzájomnej dohode vlastníka pozemku zo stavebníkom, akým spôsobom a v akom rozsahu
si upravia vzájomné vzťahy, ktoré vyústia do vzniku oprávnenia na umiestnenie a realizáciu stavby
stavebníka na cudzom pozemku tak, aby toto oprávnenie bolo akceptovateľné v intenciách stavebného
zákona. Je pri tom logické, že stavba svojou zastavanou plochou nezaberie celú výmeru pozemku ale len
jej určitú časť. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, kedy sa právo na realizáciu stavby na cudzom pozemku
viaže len na časť tohto pozemku. Táto skutočnosť však nič nemení na to, že index výmery stavebného
pozemku a na to nadväzujúci index zastavanosti sa počíta z celej výmery stavebnej parcely. V tomto
smere boli uvedené regulatívy dodržané. Žalovaný uvádza, že oprávnenie stavebníka na umiestnenie
stavby na cudzom pozemku (§ 138 ods. 1 stavebného zákona) konajúce správne orgány posudzujú



len do tej miery, či zo zmluvy toto právo vyplýva. Vzájomné plnenie založené dohodou je v kompetencii
zmluvných strán.
Žalovaný zdôrazňuje, že sa pri rozhodovaní riadil i právnym názorom nadriadeného orgánu. Už
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nie celá textová časť Územného plánu zóny
Machnáč, zmeny a doplnky rok 2002, ktorý bol východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu je
záväzná. Z veľkej časti ide o smerné ustanovenia, t.j. ustanovenia nezáväzného charakteru, ktoré nie sú
pre posudzovanie návrhu relevantné. Ako záväzné časti UPN-Z boli všeobecne záväzným nariadeným
č. 2/2003 vyhlásené príloha č. 1, v ktorej je vymedzené územné riešenie územného plánu zóny s
priestorovým členením na sektory, príloha č. 2, v ktorej sú definované regulatívny pre jednotlivé sektory,
príloha č. 3, t.j. konkrétny výkres č. 3, v ktorom sú zakreslené jednotlivé objekty s ich regulatívmi. Pre
sektor č. 1-10/9 nie je vo výkrese č. 3 konkrétnejšia regulácia, rozhodujúca je teda textová časť v prílohe
č. 2.
Pre sektor č. 1-10/9, do ktorého patrí záujmová parcela sú stanovené nasledovné regulatívy: typologický
druh zástavby pre funkciu bývanie bytový dom, rodinný dom samostatne stojaci; stavebná činnosť
povolená: údržba, stavebná úprava, prestavba, novostavba: výmera stavebnej parcely pre výpočet
indexov zastavanej plochy a prírodnej plochy pre bytové domy minimálne 1500m2 maximálne 2000m2 ,
index zastavanej plochy 0,25; index prírodnej plochy 0,55; maximálna podlažnosť pre bytové domy
4 nadzemné podlažia, plus strecha ako podkrovie s maximálne jednou úrovňou alebo plus ustúpené
podlažie, dve podzemné podlažia vnímateľné nad terénom ostatné podzemné podlažia neregulované.
Index zastavanej plochy sektoru medzi záväzné regulatívy nepatrí čo znamená, že jeho posudzovanie
pre umiestňovanie predmetnej stavby by bolo nad rámec povinností vyplývajúcich zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a bol by zásahom do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa. V tomto
smere sa vyjadrilo i MV RR SR vo svojom rozhodnutí. Medzi záväzné regulatívy nepatrí ani žalobcami
uvádzaný index maximálneho počtu samostatných bytov v bytovom dome.
Porovnaním projektu pre územné konanie s STN 73 4301 VD budovy na bývanie bolo merifikované,
že ide o novostavbu bytového domu s dvoma podzemnými podlažiami, štyrmi nadzemnými podlažiami
a piatym ustúpeným podlažím. Pre posúdenie podlažnosti je pri tom rozhodujúci projekt predložený
navrhovateľom územného konania, ktorý je stavebným úradom overený ako neoddeliteľná súčasť
územného rozhodnutia a nie obsah zmluvy o spolupráci. Žalovanému nie je známe, v čom by mali byť
záväzné časti územného plánu zóny v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, resp. na
základe akých skutočností žalobcovi prišli k takémuto záveru.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd obe zamietol ako nedôvodné.

Uznesením č.k. 3S 270/2010-70 a 3S 300/2010 bol do konania pribratý ďalší účastník správneho konania
MILLENNIUM Development a.s., Pojavorinskej 4A, 81103 Bratislava, ktorý sa k predmetu veci vyjadril
písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.06.2014, v ktorom uviedol, aby konajúci súd
žaloby zamietol a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov ako aj vo vyjadrení
žalovaného.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj
konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ako aj postup správnych
orgánov boli v súlade so zákonom.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného ako aj orgánu prvého stupňa súd
zistil, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č.
Su-2004/19492/93707/UR-Pt zo dňa 03.12.2004 rozhodla o umiestnení stavby 0838 novostavby „Bytový
dom s 22 bytovými jednotkami na Jančovej ulici v Bratislave“, v rozsahu určenej objektovej skladby na
pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. F. U., prípojky aj na pozemkoch parc. č. XXXXX, XXXX/XX, XXXX, XXXX/
XX, XXXX/XX, k. ú. F. U. pre navrhovateľa spoločnosť MILLENNIUM Development a.s. Bratislava. Proti
uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia, o ktorom rozhodol žalovaný a
po preskúmaní veci zistil, že zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo k takým pochybeniam,
ktoré mali za následok, že rozhodnutie bolo potrebné zrušiť a vrátiť vec na nové prejednanie a
rozhodnutie. Zrušujúce rozhodnutie vydal žalovaný dňa 29.03.2005 pod číslom A/2005/341-HOR. Proti
tomuto rozhodnutiu navrhovateľ podal podnet na jeho preskúmanie v mimo odvolacom konaní na
Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR po
preskúmaní veci vydalo rozhodnutie č. 2006-3839/5151-3:530 zo dňa 26.01.2006, ktorým rozhodnutie
Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 29.03.2005 pod č. A-2005/341-HOR zrušilo a vrátilo



vec na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podali rozklad, o ktorom rozhodol Minister výstavby a
regionálneho rozvoja SR tak, že ho zamietol a rozkladom napadnuté rozhodnutie potvrdil rozhodnutím
č. MVRR-2006-11163/37405-1:1362/M zo dňa 15.06.2006. Týmto sa vec vrátila opätovne Krajskému
stavebnému úradu v Bratislave na nové konanie, ktorý rozhodol rozhodnutím zo dňa 06.07.2010 č.
A-2010/0061-HOM, DLD potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.12.2004 č.
SU-2004/19492/93707/UR-Pt.
Ďalej sa v administratívnom spise nachádza celá projektová a ďalšia dokumentácia.

Podľa § 244 O.s.p. ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických
osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v
oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
a právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať prepísané náležitosti.

Podľa ust. § 35 ods. 1 stavebného zákona, územné konanie sa začína písomný návrh účastníka,
z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou
ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods.
4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a
fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Obsahové
náležitosti návrhu na umiestnenie stavby podrobnejšie vymedzuje ustanovenie § 3 vyhl. č. 453/2000 Z.z.

Podľa ust. § 36 ods. 1 a 2 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania
dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s
miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť
najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie
územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Od ústneho
pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia
dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí
od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa
na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

Podľa ust. § 37 ods. 1 až 3 staveného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú
územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom
na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné
existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie
územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené
pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska
starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma
návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú
hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad
v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a



posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky,
ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Podľa ust. § 39 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na
navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad
s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných
opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa ust. § 39a ods. 1 a 2 stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. V podmienkach na
umiestnenie stavby sa okrem iného určia požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia
a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové
umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby,
prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie
siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a
nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.

Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívnych spisov správneho orgánu dospel k záveru,
že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých
rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov, ktoré
uviedli v odvolaní.
Žalovaný územné rozhodnutie preskúmal v odvolacom konaní z hľadiska práv a oprávnených záujmov
účastníkov konania aj z hľadiska verejných záujmov a po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrh
na umiestnenie stavby poskytoval dostatočný podklad pre vydanie meritórneho rozhodnutia, pričom
doložené podklady preukázali, že stavby vyhovuje zákonným požiadavkám aj z hľadiska starostlivosti o
životné prostredie. S týmto názorom sa stotožnil aj konajúci súd.
Navrhovaný objekt je novostavbou bytového domu s dvoma podzemnými podlažiami, štyrmi
nadzemnými podlažiami a piatym ustúpeným podlažím o zastavanej ploche 500m2 čo predstavuje
pri výpočte z maximálnej výmery parcely 2000m2 index zastavanosti 0,25; index prírodnej plochy je
0,69. Navrhovaná stavba teda spĺňa záväzné regulatívy stanovené UPN-Z. Danú skutočnosť potvrdilo
aj Hlavné mesto SR Bratislavy v súhlasnom záväznom stanovisku č. MAG-2004/12868/22439 zo
dňa 10.06.2004, ktoré v konaní bolo zohľadnené, nakoľko UPN-Z znení, na základe ktorého bol
návrh hlavným mestom posudzovaný sa od vydania záväzného stanoviska pre sektor č. 1-10/9
nemenil. Nesúhlas účastníkov konania s umiestnením stavby nemožno stotožňovať s tým, že stavba
je umiestnená v rozpore s príslušným územno-plánovacím podkladom reprezentujúcim, tzv. verejný
záujem, resp. že umiestnenie stavby na navrhovanom pozemku je z tohto dôvodu nežiaduce alebo
nemožné a návrh je potrebné zamietnuť.
Návrh na vydanie územného rozhodnutia poskytoval dostatočný podklad pre konanie a rozhodnutie
stavebného úradu, navrhovanú stavbu kladne posúdili všetky príslušné dotknuté orgány a organizácie,
ich podmienky boli zahrnuté do záväzných podmienok územného rozhodnutia.
Prvostupňový správny orgán posúdil predložený návrh v súlade s ustanovením § 37 stavebného zákona
v konaní dostatočným spôsobom zabezpečil procesné práva účastníkov konania a rozhodnutím o
umiestnení stavby navrhovanú stavbu na dotknutých pozemkoch umiestnil, určil podmienky na ich
umiestnenie, určil požiadavky na obsah projektovej dokumentácie pre stavebné konanie a čas platnosti
rozhodnutia. Súd má za to, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie na podklade dostatočne
zisteného stavu veci a vec tak isto právne posúdil.
Žalovaný územné rozhodnutie preskúmal v odvolacom konaní z hľadiska práv a oprávnených záujmov
účastníkov konania aj z hľadiska verejných záujmov a po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrh na
umiestnenie stavby poskytoval dostatočný podklad pri vydaní meritórneho rozhodnutia, pričom doložené
podklady preukázali, že stavba vyhovuje zákonným požiadavkám aj z hľadiska starostlivosti o životné
prostredie. Žalovaný sa na str. 5-6 svojho rozhodnutia č. A2010/0061-HOM, DLD zo dňa 06.07.2010
vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Tieto námietky boli uvedené aj v žalobe a



keďže konajúci súd súhlasí s právnym názorom žalovaného na tieto námietky, vo svojom rozhodnutí
ich už nerozpisoval.
Konajúci súd nezistil žiadne pochybenie správnych orgánov v správnom konaní, svoje rozhodnutia
dostatočne odôvodnili a vysporiadali sa so všetkými námietkami žalobcov a preto súd nevzhliadol dôvod
zrušiť napadnuté rozhodnutia a preto žaloby v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešným žalobcom právo na ich náhradu
nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)