Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/151/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201607 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201607.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (právny nástupca Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky), Lazovná 63, Banská Bystrica, za účasti: JUPITER SK, s.r.o., IČO: 35 966 254, Račianska 66, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Daňový úrad Bratislava III (ďalej aj len správca dane) vykonal u obchodnej spoločnosti JUPITER SK, s.r.o. (ďalej aj len daňový subjekt) kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. - IV. štvrťrok 2006, ktorá bola začatá dňa 14.05.2009, t. j. v deň určený v oznámení o výkone daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré správca dane zaslal na adresu splnomocneného zástupcu daňového subjektu. Predmetná zásielka sa vrátila správcovi dane dňa 22.04.2009 s oznámením doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z úradného záznamu zo dňa 14.05.2009 vyplýva, že zamestnankyne správcu dane sa dňa 14.05.2009 dostavili na adresu sídla daňového subjektu za účelom začatia kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2006. U správcu budovy zistili, že spoločnosť JUPITER SK, s.r.o. mala prenajaté kancelárske priestory do 31.07.2007 a v tento deň s ňou bola ukončená zmluva o prenájme. Správca dane v zmysle § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o správe daní) výzvou č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov potrebných pre výkon kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. - IV. štvrťrok 2006, ktorú prevzal splnomocnený zástupca daňového subjektu dňa 01.06.2009. Podaním doručeným správcovi dane dňa 02.06.2009 vzniesol daňový subjekt námietku zaujatosti voči trom zamestnankyniam V.. I., V.. S. a V.. C. a žiadal o ich vylúčenie z ďalšieho konania a rozhodovania vecí súvisiacich s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. - IV. štvrťrok 2006. Dňa 04.06.2009 bolo správcovi dane doručené oznámenie daňového subjektu o termíne predloženia dokladov potrebných pre výkon kontroly, v ktorom daňový subjekt súčasne vzniesol námietku zaujatosti voči zamestnankyniam povereným na výkon kontroly. Splnomocnený zástupca daňového subjektu predložil správcovi dane dňa 09.06.2009 požadované doklady, o čom bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX. Žalovaný na základe žiadosti správcu dane o predĺženie lehoty na vrátenie dokladov z dôvodu nevyhnutnosti rozhodnúť o vznesenej námietke zaujatosti voči zamestnankyniam povereným na výkon daňovej kontroly predmetnej žiadosti vyhovel, o čom bol daňový subjekt upovedomený listom č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Správca dane rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol v zmysle § 24 ods. 5 zákona o správe daní tak, že zamestnankyňu V.. V. C. nevylúčil z ďalšieho konania a rozhodovania v predmetnej veci. Správca dane rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol podľa § 24 ods. 5 zákona o správe daní tak, že zamestnankyne V.. N. S. a V.. H. I. nevylúčil z ďalšieho konania a rozhodovania v predmetnej veci. Výzvami zo dňa 20.08.2009 a 21.09.2009 správca dane vyzval daňový subjekt na prevzatie zapožičaných dokladov a tieto boli vrátené splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 19.11.2009, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/ XXX/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zamestnanci správcu dane pri výkone daňovej kontroly preverili predložené doklady, účtovnú evidenciu a evidenciu dane z pridanej hodnoty v nadväznosti na podané daňové priznania za kontrolované zdaňovacie obdobia. O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Konateľ spoločnosti ani splnomocnený zástupca daňového subjektu sa na prerokovanie protokolu v deň určený vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 19.03.2010 nedostavili. Elektronickým podaním zo dňa 02.04.2010 a osobným podaním zo dňa 12.04.2010 bola správcovi dane doručená opätovná námietka zaujatosti voči dvom zamestnankyniam V.. H. I. a V.. N. S., ktorou daňový subjekt žiadal ich vylúčenie z ďalšieho konania a rozhodovania v predmetnej veci. Rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX správca dane daňové konanie podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona o správe daní zastavil. Proti uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt dňa 06.05.2010 odvolanie. Správca dane rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 46 ods. 5 zákona o správe daní konanie vo veci odvolania daňového subjektu proti rozhodnutiu správcu dane č. 602/321/50469/50469/2010 zo dňa 16.04.2010 zastavil. Správca dane ukončil kontrolu v zmysle § 15 ods. 12 zákona o správe daní dňa 11.05.2010, t. j. v deň určený vo výzve na prerokovanie a doručenie protokolu. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane vydal dňa 13.05.2010 dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní vyrubil platiteľovi JUPITER SK, s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 v sume X XXX,XX eur. Daňový subjekt podal proti vydanému dodatočnému platobnému výmeru odvolanie, ktorého dôvody sa v podstate zhodujú so žalobnými dôvodmi. Žalovaný rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní potvrdil odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer správcu dane č. XXX/ XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Krajská prokuratúra v Bratislave na základe podnetu spoločnosti JUPITER SK, s.r.o., preskúmala rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX podala proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného protest prokurátora č. Kd XXX/XX-XX v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. O proteste prokurátora bolo rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/ XXXXX/XXXX-XX dňa XX.XX.XXXX tak, že protestu prokurátora č. Kd XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX nebolo vyhovené. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej namietal nesprávny postup pri doručovaní zásielky pre účastníkov daňovej kontroly. Poukázal na to, že oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 25.03.2009 nebolo doručené v súlade so zákonom a tiež na tvrdenie žalovaného, že na akejkoľvek inej korešpondencii, ktorú adresát neprevzal v odbernej lehote, sú na obálke vyznačené dátumy v bode 2 a 3 totožné. Podľa žalobcu nie je žiaden dôvod predpokladať, že práve v tomto prípade pošta zvolila iné kritérium a deň opakovaného doručenia (bod 2) a deň uloženia zásielky (bod 3) by totožné byť nemali. V bode 3 na návratke doručenky k oznámeniu zo dňa 25.03.2009 je odtlačok pečiatky „späť“, deň uloženia zásielky tam uvedený nie je. Zásielka sa dňa 22.04.2009 vrátila správcovi dane s poznámkou, že si ju adresát neprevzal v odbernej lehote. Aj napriek tomu považoval správca dane predmetné oznámenie za riadne doručené podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní. S takýmto posúdením veci žalobca v podanom proteste nesúhlasil a s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o správe daní ho označil za nesprávny. Daňový úrad Bratislava III podľa § 16 ods. 1 zákona o správe daní dožiadal Daňový úrad Bratislava I o informácie o daňových subjektoch G., s.r.o., M. XX, Bratislava a FM Z. spol. s r.o., M. XX, Bratislava a žiadal preveriť, či nimi poskytnuté plnenia daňovému subjektu v zdaňovacích obdobiach I. - IV. štvrťrok 2006 boli skutočne vykonané. Daňový úrad Bratislava I prípisom č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Kriš zo dňa XX.XX.XXXX oznámil správcovi dane, že miestne šetrenie v spoločnostiach SLOVMONTAN, s.r.o. a FM Agro spol. s r.o. nie je možné vykonať pre nespoluprácu ich konateľa Ing. Františka Mikocziho, ktorý bol v tom čase v zahraničí. Správca dane dňa 15.10.2009 predvolal V.. Q. I. na výsluch svedka, pričom termín výsluchu bol určený na deň 19.11.2009 o 10.00 hod. a predvolanie mu bolo zaslané na adresu Y. XX, H.. Zásielka sa vrátila správcovi dane neprevzatá dňa 12.11.2009. O ústnom pojednávaní za prítomnosti splnomocneného zástupcu daňového subjektu sa splnomocnený zástupca vyjadril, že svedok sa stále nachádza v zahraničí. Vo výpise z obchodného registra spoločnosti FM Z. spol. s r.o. je od 03.04.1998 uvedená adresa V.. Q. I. Na kopci XX, H.. Žalobca v podanom proteste namietal, že fikcia doručenia podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní bola nesprávne uplatnená aj pri doručovaní predvolania na výsluch svedka V.. Q. I. zo dňa 15.10.2009. Zo spisu, ktorý bol krajskej prokuratúre predložený žalovaným, nebolo podľa žalobcu dostatočne zrejmé, či sa správca dane pokúšal vzhľadom na uvedené rozdielne adresy zistiť adresu aktuálneho bydliska V.. I. a z protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2006 zo dňa 19.03.2010 nie je zistiteľné, prečo správca dane upustil od výsluchu svedka V.. Q. I., keď pôvodne tento výsluch a predloženie požadovaných dôkazov považoval v daňovom konaní za nevyhnutné. Za najzávažnejšie porušenie zákonnosti žalobca označil skutočnosť, že dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava III zo dňa 15.03.2010 bol vydaný pred tým, ako bolo právoplatne rozhodnuté o opätovnej námietke zaujatosti voči V.. H. I. a V.. N. S. doručenej správcovi dane v elektronickej forme dňa 03.04.2010 a v písomnej forme dňa 07.04.2010, keďže daňová kontrola bola ukončená až dňa 11.05.2010. Podstatou námietky splnomocneného zástupcu daňového subjektu bolo tvrdenie, že tieto zamestnankyne vyhotovili fiktívnu zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorej bol sfalšovaný podpis Z. M. a v ktorej na základe oznámenia žalovaného č. Q.: B.-XXX/OVK-BX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo začaté trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomoci verejným činiteľom. Vzhľadom na to, že v trestnom konaní bolo preukázané, že podozrenia voči nim sa nezakladajú na pravde a nebolo voči nim vznesené obvinenie, rozhodnutím správcu dane zo dňa 22.07.2009 neboli vylúčené z ďalšieho konania. Správca dane podľa názoru žalobcu nemohol vydať dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 pred tým, než bolo právoplatne rozhodnuté aj o opätovnej námietke zaujatosti zo dňa 07.04.2010. Žalovaný rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil dodatočný platobný výmer pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutí č. XXX/ XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.08.2010 je podľa názoru žalobcu aj z tohto dôvodu nezákonné. Žalobca ďalej tvrdil, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa v rozhodnutí č. MF/XXXXX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX absolútne nevysporiadalo s dôvodmi protestu prokurátora. S uvedeným rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2011 o nevyhovení protestu prokurátora žalobca vyjadril nesúhlas a trval na tom, že rozhodnutím žalovaného č. I/XXX/ XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r z XX.XX.XXXX boli porušené ustanovenia § 2 ods. 1 a § 48 ods. 5 zákona o správe daní. Navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní predmetné rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.08.2010 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom právnom názore uvedenom v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, argumentoval skutkovo a právne zhodne s dôvodmi napadnutého rozhodnutia ako aj s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2011 a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že správca dane zaslal dňa 20.05.2009 na adresu splnomocneného zástupcu spoločnosti JUPITER SK, s.r.o. výzvu na predloženie dokladov v lehote 8 dní odo dňa jej doručenia, ktorú tento prevzal dňa 31.05.2009. Dňa 02.06.2009 daňový subjekt podal na Daňový úrad Bratislava III námietku zaujatosti na tri zamestnankyne správcu dane a dňa 04.06.2009 podal oznámenie o tom, že doklady budú správcovi dane predložené dňa 09.06.2009. Oznámenie bolo podpísané konateľkou spoločnosti JUPITER SK s.r.o. pani Beátou Sarkocy. Dňa 09.06.2009, čo bol posledný deň lehoty, splnomocnený zástupca predložil doklady daňového subjektu k daňovej kontrole. Tento úkon vykonali zamestnankyne poverené na výkon kontroly ako nevyhnutný úkon umožňujúci, aby si daňový subjekt mohol v posledný deň určenej lehoty splniť svoju povinnosť. K námietke žalobcu ohľadom fikcie doručenia podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní uplatnenej aj pri doručovaní predvolania na výsluch svedka žalovaný uviedol, že v žiadnom rozhodnutí neuviedol, že správca dane predvolanie považoval za doručené uplatnením tzv. „fikcie doručenia“. Po zaslaní predvolania pánovi V.. I. správca dane zaslal zástupcovi daňového subjektu oznámenie o tom, že dňa 19.11.2009 sa uskutoční výpoveď svedka, nakoľko podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní má daňový subjekt právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. V deň určený na výsluch svedka sa dostavil k správcovi dane zástupca daňového subjektu. V zápisnici o ústnom pojednávaní spísanej dňa 09.11.2009 je uvedené jeho oznámenie, že podľa získaných informácií sa predvolaný svedok nachádza v zahraničí, a preto sa vypočutie tohto svedka neuskutočnilo. Žalovaný mal za to, že nevypočutie svedka nemalo vplyv na výrok dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko správca dane dodatočne vyrubil daň z dôvodu, že na základe predložených dokladov zistil, že miestom dodania sprostredkovateľskej služby spoločnosťou G. s.r.o. bolo zahraničie a podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) takáto služba nie je predmetom dane. Daňovému subjektu tak nevznikol nárok na odpočítanie dane. Žalovaný zároveň poukázal na ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o správe daní, v zmysle ktorého správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť je v daňovom konaní nevyhnutná a v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. Na základe zistených skutočností počas daňovej kontroly správca dane už nepovažoval účasť V.. I. za nevyhnutnú, a preto ďalej nezisťoval jeho aktuálny pobyt. K ďalšej námietke žalobcu o tom, že nebolo rozhodnuté o opakovanej námietke zaujatosti voči dvom zamestnankyniam Daňového úradu Bratislava III žalovaný uviedol, že protokol zo dňa 19.03.2010 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu o daňovej kontrole zo dňa 19.03.2010 bol zástupcovi daňového subjektu doručený dňa 08.04.2010. V uvedenej výzve bolo určené, že prerokovanie protokolu sa uskutoční dňa 11.05.2010. Písomné vyjadrenie daňového subjektu k obsahu protokolu bolo doručené dňa 12.04.2010. Na jeho základe správca vyhotovil dodatok k protokolu. Dňa 07.04.2010 zástupca daňového subjektu osobne podal do podateľne Daňového úradu Bratislava III opätovnú námietku zaujatosti na zamestnankyne správcu dane, ktorou bolo požadované ich vylúčenie. Vzhľadom na to, že vo veci zaujatosti týchto zamestnankýň už bolo právoplatne rozhodnuté, rozhodnutím zo dňa 16.04.2010 bolo konanie o námietke podľa § 25 ods. 1 písm. e) zákona o správe daní zastavené. Rozhodnutie bolo zástupcovi daňového subjektu doručené dňa 26.04.2010 a bolo proti nemu podané odvolanie. Splnomocnený zástupca daňového subjektu správcovi dane dňa 11.05.2010 oznámil, že sa prerokovania protokolu nezúčastní pre vznesenú námietku zaujatosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zákon o správe daní, ktorý nepredpokladá určenie iného dňa na prerokovanie protokolu, ako je uvedený vo výzve správcu dane. Žalovaný tiež citoval znenie § 11 ods. 12 veta posledná zákona o správe daní: „ak kontrolovaný daňový subjekt, alebo jeho splnomocnený zástupca odmietne protokol podpísať, alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu“. Napriek tomu, že sa daňový subjekt ani jeho splnomocnený zástupca nedostavili na prerokovanie protokolu, daňová kontrola bola v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu ukončená zo zákona. Nakoľko dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu začalo vyrubovacie konanie, správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona o správe daní vydal do 15 dní od skončenia daňovej kontroly platobný výmer, ktorým vyrubil daň vo výške, ktorá bola určená v daňovom priznaní daňového subjektu. Žalovaný zastával názor, že postup pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol správny a že skutkový stav vo veci bol zistený dostatočne. IV. Vyjadrenie účastníka JUPITER SK, s.r.o. k žalobe Účastník vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane porušil jeho ústavné práva tým, že nerešpektoval zásadu zákonnosti daňového konania uvedenú v § 2 ods. 1 zákona o správe daní a tiež porušil ustanovenie čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky tým, že fiktívne predvolával svedka na ním zmyslený úkon, pričom nemal splnenú podmienku účinného doručenia písomnosti. Žalovaný podľa jeho názoru zneužil inštitút opravného prostriedku k zlegalizovaniu nezákonnosti konania jemu podriadenej súčasti - Daňového úradu Bratislava III. Predmetná daňová kontrola od počiatku nesledovala poctivý úmysel, ale bola výsledkom „revanšu“ voči nemu za odhalené fabulovania úkonov zo strany zamestnankýň správcu dane. Šikanózny výkon práva v konečnom dôsledku mal za následok zjavné porušovanie práva rovnosti, vypracovanie nezákonného protokolu o výsledku daňovej kontroly, a teda v konečnom dôsledku aj vydanie nezákonného dodatočného platobného výmeru za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006. Zároveň zdôraznil, že predchádzajúca daňová kontrola za I. - IV. štvrťrok 2006 v tej istej veci nebola právoplatne ukončená meritórnym rozhodnutím, takže aj konanie napadnuté žalobcom bolo a je od samotného počiatku absolútne neúčinné, to všetko aj s akcentom na prekážku vo veci samej. Na záver navrhol, aby súd žalobe vyhovel a žalovanému zakázal pokračovať v šikanóznom výkone práva voči nemu. V. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté správne rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 1 prvé dve vety zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu, alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Podľa § 15b ods. 1 písm. c) zákona o správe daní, opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. Podľa § 15 ods. 2 zákona o správe daní, na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15. Z ustanovenia § 29 ods. 1 a 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne) o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 30 ods. 1 veta prvá zákona o správe daní, v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť, alebo priznávať práva len rozhodnutím. Podľa § 30 ods. 2 písm. d) zákona o správe daní, rozhodnutie musí obsahovať (okrem iného) najmä výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania a ak ide o peňažné plnenie aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená. Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel dane okrem sankčného úroku, pokuty ustanovené zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Daň podľa § 1a písm. a) zákona o správe daní je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní, alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení o dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Podľa platnej právnej úpravy pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na vady, ktoré nie sú žalobcovi na ujmu alebo ktoré žalobca sám zavinil, súd neprihliada. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu by potom malo byť len také porušenie zákona, ktoré má, resp. by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania. Rovnako by sa toto pravidlo malo vzťahovať aj na prípady porušenia procesných predpisov. Aj v takomto prípade by dôvodom zrušenia rozhodnutia malo byť len také porušenie zákona, ktoré má, alebo by mohlo mať vplyv na jeho zákonnosť. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Podľa § 17 ods. 1 zákona o správe daní, správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní, ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu, v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte, alebo obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 17 ods. 5 zákona o správe daní, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi. K argumentu žalobcu o tom, že oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 602/321/27362/2009 zo dňa 25.03.2009 nebolo doručené spoločnosti JUPITER SK, s.r.o. v súlade so zákonom, súd uvádza, že správca dane v súlade s § 17 ods. 5 zákona o správe daní doručoval predmetné oznámenie na adresu splnomocneného zástupcu daňového subjektu. Z administratívneho spisu vyplýva, že na predmetnej zásielke nie je uvedený dátum uloženia zásielky na pošte a správca dane aj napriek tomu uplatnil fikciu doručenia písomnosti, ktorá má byť adresátovi doručená do vlastných rúk podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní a ktorá môže nastať iba za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržiaval. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou (verejnou listinou), ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných zákonom a osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento dôsledok môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V taktom prípade nastupuje povinnosť správneho orgánu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Záver o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval. Takéto námietky však uplatnené relevantným spôsobom a čase neboli a preto treba vychádzať z toho, že ide o nespornú skutočnosť. Skutočnosť, že z návratky nie je možné zistiť dátum uloženia zásielky, predstavuje pochybenie zo strany pošty, avšak takéto pochybenie nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Daňový subjekt totiž nepochybne mal o výkone daňovej kontroly vedomosť, v konaní riadne vystupoval a využíval aktívne svoje práva, o čom svedčí napríklad aj námietka zaujatosti podaná dňa 02.06.2009. Nejde teda o prípad, keď sa adresát písomnosti o tejto ani nedozvie, nevie o konaní a v dôsledku vadného postupu by utrpel ujmu na svojich právach napr. tým, že by zmeškal nejaký úkon.... Súdu je napokon aj z jeho činnosti známe sťažené doručovanie písomností tomuto subjektu, pričom ako najvhodnejšia forma sa javí e- mailová komunikácia. Účastník sa nechal vo veci zastupovať advokátom, avšak iba na pojednávaní dňa 04.06.2014 s tým, že písomnosti opäť žiada doručovať priamo tomuto účastníkovi. Treba tiež pripomenúť, že samotný tento účastník podal na súd žalobu o preskúmanie rozhodnutí žalovaného, vedenú pod sp. zn. 3S 335/2010. V súvislosti s doručovaním ešte súd dodáva, že aj správny orgán je povinný vykladať a používať ustanovenia zákona o správe daní v súlade s účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a to tak, aby nebol porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a slobôd. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nevypočutia svedka V.. Q. I. súd poukazuje na administratívny spis, z ktorého vyplýva, že žalovaný pôvodne tohto svedka predvolával. Následne na základe oznámenia zástupcu daňového subjektu sa správca dane dozvedel, že zástupca daňového subjektu G., s.r.o. je dlhodobo v zahraničí. Súd sa stotožňuje s tvrdením správcu dane, že nevypočutie predmetného svedka nemôže mať vplyv na výrok dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane. Správca dane mal z predložených dokladov za preukázané, že miestom dodania sprostredkovateľskej služby spoločnosťou G., s.r.o., ktorej konateľom je predvolaný svedok, bolo zahraničie a preto podľa zákona č. 222/2004 Z.z. takáto služba nie je predmetom dane. Z uvedeného dôvodu správca dane už nepovažoval svedeckú výpoveď V.. I. za nevyhnutnú, od vypočutia svedka upustil a preto ďalej nezisťoval jeho aktuálny pobyt. Na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správca dane dodatočne vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006. V preskúmavanej veci nepochybne došlo k procesnému pochybeniu zo strany správneho orgánu, keď tento nepočkal na právoplatnosť druhostupňového rozhodnutia konajúceho o opakovane podaných námietkach zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane, ale bez vyčkania právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia v konaní pokračoval a vydal dodatočný platobný výmer. S poukazom na to, že vo veci námietky zaujatosti voči zamestnankyniam správcu dane už bolo právoplatne rozhodnuté a konanie bolo rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 46 ods. 5 zákona o správe daní zastavené, podľa názoru súdu toto procesné pochybenie nemohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko vyčkanie na právoplatnosť rozhodnutia o zastavení konania o opakovane podaných námietkach zaujatosti by podľa názoru súdu neprivodilo pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie, a preto súd poukazom na § 250i ods. 3 O.s.p. na túto vadu správneho orgánu neprihliadol. Podľa § 15 ods. 12 citovaného zákona, po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom, zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak mu je známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať, alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je uvedený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. Napriek tomu, že sa daňový subjekt nedostavil na prerokovanie protokolu, daňová kontrola bola v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu ukončená zo zákona. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému a účastníkovi JUPITER SK, s.r.o., ktorí podľa ustálenej judikatúry nemajú v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.