Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/229/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011202023 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011202023.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík 27, 082 13 Prešov, IČO: 313 03 862, zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 7472/2011-2.2 zo dňa 20.10.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 7472/2011-2.2 zo dňa 20.10.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 157,09 € na účet právnej zástupkyne žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia niekdajšieho Krajského úradu životného prostredia Nitra, odboru ochrany prírody, krajiny a odpadového hospodárstva č. 2011/00322-13 zo dňa 19.07.2011 o povolení výnimky zo zákazov podľa § 15 ods. 1 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako zákon o ochrane prírody) v ochrannom pásme Národnej prírodnej rezervácie (ďalej aj ako „NPR“) Burdov a vydaní súhlasu v zmysle § 14 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody na aplikáciu chemických látok v ochrannom pásme prírodnej pamiatky (ďalej aj ako „PP“) Trnavské rameno, PP Mužliansky potok a v chránenom areáli (ďalej aj ako „CHA“) Dropie, s uvedením podmienok rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody, pre žiadateľa - Železnice Slovenskej republiky, Oblastné riaditeľstvo Trnava, sekcia železničných tratí a stavieb, Bratislavská 2/A, Trnava. Rozhodnutie žalovaného zmenilo prvostupňové rozhodnutie tak, že sa vo výrokovej časti vypustili slová „a CHA Dropie“, v odôvodnení na druhej strane v druhom odseku sa vypustili slová „a CHA Dropie“ a v odôvodnení na tretej strane rozhodnutia sa vypustila časť týkajúca sa CHA Dropie. Žalobca v žalobe namietal, že z formálneho hľadiska rozhodnutie žalovaného neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a to predovšetkým pokiaľ ide o výrok. Z ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení, alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z výroku napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie vypustením slov „CHA Dropie“ z jeho výroku i odôvodnenia, nie je však zrejmé, ako rozhodol žalovaný v ostatnej časti napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu žalovaný postupoval v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán nato príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci tvrdiac, že názor žalovaného, podľa ktorého v ochrannom pásme chráneného územia je záujem na ochrane prírody menší ako v samotnom chránenom území, nemá oporu v žiadnom z ustanovení zákona o ochrane prírody. Záujem na ochrane prírody osobitne chránených území je podľa žalobcu stanovený stupňom územnej ochrany. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia, podľa ktorého použitie pesticídov orgány ochrany prírody povoľujú výnimočne, a to len v nižších stupňoch ochrany. V konkrétnej veci však povolili správne orgány použitie chemických látok v štvrtom a treťom stupni územnej ochrany. Veľmi strohé všeobecné úvahy žalovaného o tom, že mimo chránených území sa pesticídy používajú bežne, nemá podľa žalobcu žiadny vzťah k veci, ktorá bola predmetom konania. Žalovaný sa podľa žalobcu nijakým spôsobom neposúdil mieru záujmu na povolení výnimky a udelení súhlasu k inak zakázaným činnostiam oproti záujmu na ochrane týchto území. Jedným z kritérií dôvodnosti výnimky je podľa žalobcu aj existencia či neexistencia alternatívy vo vzťahu k aplikácii chemických látok. Žalobca považoval za nepochybné, že nežiaduci porast podloží pod koľajnicami môže žiadateľ odstraňovať aj mechanicky bez toho, aby chránené územie kontaminoval chemickými látkami. Podľa žalobcu tiež nie je zrejmé, prečo sa žalovaný touto možnosťou nezaoberal a ak sa ňou zaoberal, prečo nenašli tieto jeho úvahy odraz v odôvodnení rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.05.2012, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na znenie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 19.07.2011 tvrdiac, že ide o aplikáciu látok, ktoré sú v zozname registrovaných prípravkov na ochranu rastlín zverejňovaných vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR podľa zákona č. 193/2005 Z.z. o rastlinno-lekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov, pričom ich aplikácia je nutná na zabezpečenie bezpečnej prevádzky železníc a nedôjde ňou k poškodeniu chránených území. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie rieši ničenie burín v blízkosti koľají, kde iný spôsob odstraňovania býva často životu nebezpečný a nerieši zelené porasty nachádzajúce sa na násypoch, ktoré tvoria významnú zložku biokoridorov, pri ktorých požaduje ich udržiavanie tradičným spôsobom - kosením. K námietke žalobcu dotýkajúcej sa nesprávnosti výroku žalobou napadnutého rozhodnutia pre rozpor s § 59 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že zmenou prvostupňového rozhodnutia odstránil jeho nedostatky (Chránený Areál Dropie nemá vyhlásené ochranné pásmo), pričom je zrejmé, že ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ostávajú v platnosti bez zmien. Bol toho názoru, že po formálnej stránke napadnuté rozhodnutie žalovaného zodpovedá platnej právnej úprave, pričom presne špecifikuje vec, ktorej sa rozhodnutie týka a dostačujúco a zrozumiteľne označuje dôvody, pre ktoré odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie. K námietke žalobcu, v ktorej vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného o menšom záujme na ochrany prírody v ochrannom pásme chráneného územia ako v samotnom chránenom území žalovaný uviedol, že stupeň ochrany v ochranných pásmach chránených území je nižší ako v samotných chránených územiach. To znamená, že ochrana takto stanovených ochranných pásiem je nižšia. Žalovaný tiež poukázal na to, že priestor železničnej trate, kde sa majú aplikovať chemické látky, je objektom vytvoreným ľudskou činnosťou ešte pred vyhlásením dotknutých území za chránené a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za prirodzenú súčasť prírodného prostredia. Pri aplikácii chemických látok má byť zasiahnutá len samotná železničná trať a použité majú byť len chemické látky registrované v zozname registrovaných prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov, ktoré ovplyvňujú rast rastlín. V prípade zasiahnutia živočíchov v žiadnom prípade nemôže ísť o úmyselné usmrcovanie, tak ako to vyžaduje § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezrozumiteľnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 12.04.2011 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená žiadosť o vydanie súhlasu k pozemnej aplikácii chemických prostriedkov na ničenie burín v staničných, traťových koľajach a nástupíšť v obvode ŽSR, Oblastné riaditeľstvo Trnava, herbicidným prípravkom Roundup a Bioaktiv. Prvostupňový správny orgán požiadal odbornú organizáciu Štátnej ochrany prírody SR (ďalej aj ako „ŠOP SR“), Správu CHKO Dunajské Luhy, o odborné stanovisko, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 31.05.2011. Zo správy ŠOP SR vyplýva, že uvažovanou pozemnou aplikáciou chemických prípravkov budú dotknuté maloplošné chránené územia, prípadne ich ochranné pásma (uvedené v prvostupňovom rozhodnutí), ďalej sa v správe nachádza charakteristika dotknutých maloplošných chránených území z hľadiska ochrany prírody a tiež klasifikácia použitých (navrhnutých) chemických prípravkov. V závere správy ŠOP SR sa uvádza návrh riešenia, kde sa zároveň odporúča udeliť súhlas k pozemnej aplikácii chemických látok pri použití prípravkov, ktoré sú uvedené v zozname povolených prípravkov na ochranu rastlín. Zároveň bola aplikácia odporučená za podmienok, že sa bude vykonávať v šírke maximálne 6 metrov, bude sa uskutočňovať za suchého dňa, denného svetla, bezveterného počasia, medzi 09:00 hod až 16:00 hod. a v súlade s ďalšími podmienkami v správe uvedenými. Prvostupňový správny orgán so správou oboznámil mimovládne organizácie vrátane žalobcu. Žalobca prejavil záujem byť účastníkom správneho konania, zaujal k veci písomné stanovisko, v ktorom nesúhlasil s udelením výnimky z dôvodu nepriaznivého vplyvu na životné prostredie a tiež preto, že je možné primerane prevádzku udržiavať tradičným spôsobom - kosením. Prvostupňový správny orgán dňa 19.07.2011 vydal rozhodnutie opísané vyššie v texte odôvodnenia tohto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 20.10.2011 spôsobom takisto opísaným vyššie v texte odôvodnenia tohto rozsudku. Vo svojom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia dostatočne odôvodnil svoju právnu úvahu, pričom však povolil aplikáciu chemických látok aj v ochrannom pásme CHA Dropie, cez toto chránené územie však železničná trať neprechádza a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zmeniť. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pritom vychádzalo predovšetkým zo stanoviska ŠOP SR, ktorá odporučila povoliť aplikáciu chemických látok na dotknutom území. Tieto chemické látky sú určené aj na použitie na nepoľnohospodárskej pôde, čiže aj na železničných tratiach, na odstránenie nežiaducej vegetácie a vzhľadom na skutočnosť, že železničná trať prechádza cez ochranné pásma z dostatočnej vzdialenosti od samotných chránených území a herbicídy budú aplikované len v šírke štrkového lôžka, podvalov a banketu maximálne 3 metre od osi koľaje na obidve strany, budú bez zásahu na okolité porasty. Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že snahou žalobcu je zjavne presadenie úplného zákazu použitia pesticídov, ktorých účinnou látkou sú endokrinné disruptory. Orgány štátnej ochrany prírody povoľujú použitie týchto látok v chránených územiach výnimočne, aj to len v nižších stupňoch ochrany, resp. v ochranných pásmach chránených území. Mimo chránených území sú používané bežne, bez akejkoľvek možnosti zabrániť ich používaniu. Podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti, Podľa § 15 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané aplikovať chemické látky a hnojivá. Podľa § 67 ods. 1 písm. i/ zákona o ochrane prírody krajský úrad životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24, a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo. Podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 52 ods. 1, 2 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Prvú žalobcovu námietku sa týkajúcu sa výroku napadnutého rozhodnutia a jeho nesúladu s § 59 ods. 2 Správneho poriadku súd nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný v odvolacom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie iba čiastočne, pričom rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia vymedzil. Takýto postup považoval súd za súladný s príslušným ustanovením Správneho poriadku. Štylisticky správnejším by iste bol taký výrok druhostupňového rozhodnutia, v ktorom by bolo uvedené, že v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený. Z napadnutého rozhodnutia však vyplýva, aké rozhodnutie sa v odvolacom konaní preskúmavalo a preto nebolo pochýb o tom, aký bol predmet správneho konania. Podľa názoru súdu by sa zákonu priečil taký výrok druhostupňového rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ak teda žalovaný čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie otázky diferenciácie záujmu na ochrane prírody v chránených územiach a v ochranných pásmach chráneného územia a tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Súd sa v tomto ohľade čiastočne so žalobcom stotožnil. Je toho názoru, že za právne perfektné je možné považovať iba také rozhodnutie správneho orgánu, ktorého odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu relevantných dôvodov rozhodnutia je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou i medzinárodnými dohovormi garantovaného základného práva na spravodlivý proces. Zákon o ochrane prírody umožňuje aplikáciu chemických látok a hnojív na území s tretím stupňom ochrany len na základe osobitného súhlasu. Na území so štvrtým stupňom ochrany zákon aplikovať chemické látky a hnojivá zakazuje, pričom z tohto zákazu je možná výnimka, ktorú v danom čase udeľoval krajský úrad životného prostredia (v súčasnosti okresný úrad). Výnimka zo zakázaných činností v takýchto územiach môže byť v zmysle zákona udelená len v odôvodnených prípadoch (§ 67 ods. 1 písm. i/ zákona). Z rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového rozhodnutia) vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie (odborné stanovisko ŠOP SR). Nie je však z neho zrejmé, akými úvahami bol vedený správny orgán, keď pristúpil k vydaniu výnimky zo zakázaných činností na území so štvrtým stupňom ochrany. V rozhodnutí nie je vysvetlený dôvod, prečo bola výnimka udelená a prečo takéto riešenie bolo nevyhnutným opatrením. I keď je z administratívneho spisu a z rozhodnutí správnych orgánov zrejmá snaha, aby zásah do životného prostredia bol čo najmenšieho rozsahu a aby použité chemické látky v minimálnej miere poškodili životné prostredie, táto samotná skutočnosť nemôže vyvážiť potrebu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, vysvetlenia aplikácie príslušného právneho predpisu na daný prípad, vrátane zodpovedajúcej reakcie na relevantné námietky účastníka konania. Za dostatočné nemožno považovať ani všeobecné konštatovanie, že odstraňovanie buriny popri železničnej trati býva často životu nebezpečné. Je možné predpokladať, že aplikácia chemických látok je spôsob pohodlnejší a relatívne bezpečnejší ako napríklad kosenie. Tiež možno predpokladať, aj vzhľadom na plochu koľajiska opísanú v správe SOP SR, že je to spôsob účinnejší ako iné (konzervatívne) spôsoby odstraňovania burín. Treba však vždy primárne brať na zreteľ zo zákona o ochrane prírody vyplývajúcu prednosť ochrany prírody (aj pred pohodlím či nákladmi žiadateľa). Žalobca ako účastník konania má nesporne právo poznať dôvody, pre ktoré bolo správnym orgánom uplatnené oprávnenie vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody (§ 67 ods. 1 písm. i/). Nedostatočné odôvodnenie pritom žalobca namietal už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ale nápravu v tomto smere žalovaný neurobil ani v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí. Bez odstránenia uvedeného nedostatku nie je možné jednoznačne posúdiť opodstatnenosť rozhodnutia žalovaného a teda v konečnom dôsledku ani preskúmať jeho zákonnosť z tohto pohľadu. Každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu. Súd dodáva, že záujem na ochrane prírody osobitne chránených území je stanovený stupňom územnej ochrany a s tým spojenými zákazmi a obmedzeniami podľa jednotlivých stupňov územnej ochrany. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa na aplikáciu chemických látok vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je aplikácia chemických látok zakázaná a možná je len po udelení výnimky podľa § 67 zákona o ochrane prírody. Žalovaný bol povinný posúdiť potrebu a nevyhnutnosť predmetnej činnosti potencionálne poškodzujúcej životné prostredie z hľadísk vyplývajúcich zo zákona o ochrane prírody, predovšetkým z dikcie jeho §§ 14 a 15. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného je pre nedostatok dôvodov potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude mať odvolací orgán možnosť zistené nedostatky odstrániť. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje požiadavku spočívajúcu v tom, že účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu konania. Ide o zásadu zodpovednosti za výsledok alebo o zásadu úspechu ako základného princípu určujúceho, ktorý z účastníkov konania v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Žalobca vo svojej žalobe vytýkal napadnutému rozhodnutiu žalovaného nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť jeho výroku, rozhodnutiam oboch stupňov vytýkal nesprávne právne posúdenie a tiež nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Na základe v žalobe uvádzaných skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V konaní mal žalobca len čiastočný úspech vo veci, pretože súd za dôvodnú považoval len jednu z troch námietok žalobcu a nezrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako žiadal žalobca, ale len rozhodnutie druhostupňové, pričom umožnil žalovanému nedostatok odôvodnenia odstrániť a chýbajúce dôvody doplniť. Čiastočný úspech vo veci vyhodnotil súd ako dôvod hodný osobitného zreteľa na pomerné rozdelenie náhrady trov konania. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenia práva. V zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov. Rovnako na celú náhradu trov vzniká nárok aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (II. ÚS 598/2012-29 zo dňa 13.12.2012). Žalobca si voči žalovanému uplatnil náhradu trov konania v celkovej sume 314,18 €. Súd priznal podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p žalobcovi trovy právneho zastúpenia, ktoré vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní v zmysle vyššie uvedených dôvodov krátil na polovicu, a to za dva úkony právnej služby, pričom vychádzal z nasledovných výpočtových základov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.: 1/ prevzatie a príprava zastupovania dňa 27.12.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a/) ......... 123,50 € 2/ podanie žaloby zo dňa 27.12.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/) ................................. 123,50 € · režijný paušál (§ 16 ods. 3): 2 x 7,41 € .............................................................. 14,82 € · 20 % DPH........................................................................................................ 52,36 € spolu........................................................................................... 314,18 € : 2 = 150,09 € Náhradu trov konania v sume 150,09 € je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v lehote určenej vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.