Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200419 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200419.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: G. X., B. 6, V., právne zastúpená: Mgr. Juraj Kindl, advokát, Krížna 21, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 59562-2/2011 zo dňa 28.12.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žaloby z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 59562-2/2011-BA zo dňa 28.12.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, č. 43320-173/2011-TT zo dňa 20.10.2011, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobkyňa podľa § 102 ods. 1 a podľa § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon“ alebo ako „zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na dávku garančného poistenia. Žalobkyňa bola toho názoru, že správne orgány nesprávne aplikovali § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a na základe nesprávneho výkladu jej nepriznali nárok na dávku garančného poistenia. Podľa žalobkyne z ustanovenia § 102 ods. 3 zákona vyplýva, že zamestnanec si môže uplatniť dávku garančného poistenia v rozsahu najviac troch mesiacov a dávky sa poskytujú k nárokom z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzali platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Pre predmetné ustanovenie nie je rozhodujúce, koľko mesiacov pred platobnou neschopnosťou zamestnávateľa pracovný pomer skončil. To podľa žalobkyne znamená, že k skončeniu pracovného pomeru môže dôjsť aj viac ako 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti. Účelom totiž podľa žalobkyne nie je limitovať nárok na dávku 18 mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale limitovať rozsah náhrady za mzdové nároky na posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že pracovný pomer žalobkyne u zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o. (ďalej aj ako „zamestnávateľ“) trval od 18.06.2008 do 31.05.2009. V žiadosti o dávku garančného poistenia zo dňa 18.07.2011 žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje neuspokojené nároky v pracovnoprávneho pomeru za obdobie od 01.05.2009 do 31.05.2009 v sume XXXX,XX eur. Platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikla dňa 08.04.2011. Obdobím posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia je obdobie od 08.10.2009 do 07.04.2011. Požadované neuspokojené nároky žalobkyne z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie od 01.05.2009 do 31.05.2009 nespadajú do obdobia 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, v rámci ktorého si uspokojené nároky mohla žalobkyňa uplatňovať. Dávkou garančného poistenia je možné uspokojiť len nároky zamestnanca vzniknuté v uvedenom 18 mesačnom časovom období a to v rozmedzí troch mesiacov. Nakoľko žalobkyňou požadované neuspokojené nároky do zákonom stanoveného 18 mesačného časového obdobia nespadali, nárok na dávku garančného poistenia žalobkyni nevznikol. Žalovaný poukázal na rozsudok NSSR sp. zn. 4Sžso/22/2013 zo dňa 15.05.2013, v ktorom sa Najvyšší súd SR vo veci výkladu ustanovenia § 103 ods. 2 zákona stotožnil s vyššie uvedeným právnym názorom žalovaného. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa dňa 26.09.2011 podala žiadosť o dávku garančného poistenia v Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, pričom si uplatňovala neuspokojené nároky z pracovného pomeru u zamestnávateľa ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o., Jána Hollého 1/698, Michalovce, u ktorého bola zamestnaná od 18.06.2008 do 31.05.2009. V žiadosti o dávku garančného poistenia žalobkyňa uviedla, že žiada o poskytnutie dávky garančného poistenia za tri mesiace v posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúce začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ďalej z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 08.04.2011 bol podaný Okresnému súdu Košice 1 návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o. a týmto dňom sa zároveň zamestnávateľ žalobkyne stal platobne neschopným v zmysle § 12 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím č. 43320-173/2011-TT zo dňa 20.10.2011 prvostupňový správny orgán rozhodol o tom, že žalobkyňa podľa § 102 ods. 1 a podľa § 103 ods. 2 zákona nemá nárok na dávku garančného poistenia. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 59562-2/2011-BA zo dňa 28.12.2011, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný obdobne ako vyjadrenie ku žalobe. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia. Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Zákon o sociálnom poistení vymedzuje pojem sociálneho poistenia, upravuje jeho rozsah, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Sociálne poistenie podľa tohto zákona je aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Zamestnávateľom podľa tohto zákona je tiež právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky. Zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom deň vzniku platobnej neschopnosti je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu. Pokiaľ ide o základnú námietku žalobkyne, ktorá vytýkala správnym orgánom nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu nesprávneho výkladu ustanovení zákona o sociálnom poistení (§ 102 ods. 1, § 103 ods. 2), je súd toho názoru, že výkladom predmetnej právnej normy podľa jednotlivých metód výkladu, či už ide o jazykový, logický, systematický, historický alebo teleologický výklad, nemožno dospieť k takému záveru, ako prezentovala žalobkyňa vo svojej žalobe. Preto súd túto námietku žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú. V prejednávanom prípade bol Okresnému súdu Košice 1 podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa žalobkyne dňa 08.04.2011 a týmto dňom sa stal platobne neschopným pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z dikcie ustanovenia § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na dávku garančného poistenia je možné uplatniť najviac v rozsahu a za obdobie troch mesiacov a to z posledných osemnástich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Znamená to, že v § 103 ods. 2 citovaného zákona uvedeným obdobím osemnástich mesiacov sa rozumie obdobie tesne predchádzajúce dňu vzniku platobnej neschopnosti, ktoré sa počíta spätne odo dňa predchádzajúceho dňu vzniku platobnej neschopnosti. Pracovný pomer žalobkyne u zamestnávateľa trval od 18.06.2008 do 31.05.2009. V žiadosti o dávku garančného poistenia žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu za obdobie od 01.05.2009 do 31.05.2009. Obdobím posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa (08.04.2011) na uplatnenie neuspokojených nárokov z garančného poistenia by bolo v súlade s § 103 ods. 2 zákona v danom prípade obdobie od 08.10.2009 do 07.04.2011. V rámci tohto obdobia mal dotknutý zamestnanec (žalobkyňa) právo na dávku garančného poistenia za obdobie troch mesiacov. Keďže však pracovnoprávny vzťah žalobkyne a zamestnávateľa skončil skôr ako 18 mesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa, žalobkyni nárok v zmysle § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nevznikol. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil. Nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému v správnom súdnictve zásadne náhrada trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.