Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/136/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200666 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200666.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mýtna 1, 817 55 Bratislava, zastúpený: Procházka & Partners, spol. s r.o., Búdkova 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, P.O. Box 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/01/2012 zo dňa 24.01.2012, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovanej č. RL/01/2012 zo dňa 24.01.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 66,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 323,5 eur na účet právneho zástupcu všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 30.03.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. RL/01/2012 zo dňa 24.01.2012, ktorým rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 18 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zák. č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. m/ zák. č. 308/2000 Z.z., začo mu podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. uložila pokutu sankciu upozornenie na porušenie zákona tým, že v štatistikách o odvysielanom programe televíznej programovej služby Jednotka za obdobie v mesiacoch január až jún 2011 neuviedol podiel programov z multimodálnym prístupom formou hlasového komentovania pre nevidiacich. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto žiada, aby súd zrušil toto rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie žalobca vidí v tom, že neboli splnené všetky pojmové znaky porušenia povinnosti podľa § 18 ods. 3 a § 16 ods. 63 písm. m/ zák. č. 308/2000 Z.z., v ktorom sa hovorí, že vysielateľ na základe zákona je povinný zabezpečiť multimodálny prístup k programovej službe, a to tak, aby vo vysielaní každej televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne, bolo najmenej 20% všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Žalovaná konštatovala o porušenie kvót uvedených v citovanom ustanovení na programovej službe Jednotka za obdobie január až jún 2011. Takýto postup však žalobca považuje za svojvoľný a nemajúci oporu v zákone, nakoľko z ust. § 18 ods. 3 uvedeného zákona totiž neustanovuje obdobie, za ktoré sa má splnenie predmetnej povinnosti posudzovať. Rada si bez akejkoľvek opory v citovanom zákone, bez akéhokoľvek odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí za smerodajné zvolila za rozhodujúce obdobie práve obdobie pol roka, t.j. 6 mesiacov. Svojvôľu tohto výkladu dokumentuje aj fakt, že Rada začala vo vzťahu k splneniu totožnej povinnosti ďalšie správne konania, kde splnenie predmetnej povinnosti posudzuje za obdobie troch mesiacov. Ani zo zákona, ani z administratívnej praxe rady nie je zrejmé, za aké obdobie môže porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. sledovať a následne v prípade porušenia tejto povinnosti sankcionovať. Žalobca nespochybňuje, že pri absencii explicitnej právnej úpravy je orgán aplikácie práva nútený hľadať výklad, ktorý by aplikáciu predmetných ustanovení umožnil. Žalobca však zastáva názor, že ako adresát práva musí mať jasnú predstavu o svojej právnej situácii, ak neplnenie povinností je dôvodom na uloženie sankcie musí byť žalobcovi zrejmé, aké kritéria Rada pri kontrole plnenia povinnosti a vyvodzovaní zodpovednosti za jej neplnenie bude aplikovať a prečo. Žalovaná však v napadnutom rozhodnutím zvolila taký výklad predmetného ustanovenia, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise a neexistuje preň ani žiadne legímne odôvodnenie. Za takýchto okolností preto podľa žalovaného nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 18 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z., čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Vadu majúca vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobca vidí v tom, že žalovaná rozhodla o napadnutom rozhodnutí na svojom zasadnutí konanom dňa 24.01.2012 uznesením č. 12-02/31.065 čo dokumentuje výňatok zápisnice č. 02/2012, ktorú žalobca Krajskému súdu predkladá ako prílohu. V súvislosti s tým sa žalobca domnieva, že žalovaná zaťažila konanie vadou, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukazuje na to, že je to výlučne žalovaná, ktorá disponuje rozhodovacími právomocami v zmysle zák. č. 308/2000 Z.z., a že kancelária žalovanej žiadnymi rozhodovacími právomocami nedisponuje. Poukazuje na ustanovenia správneho poriadku, ktorý definuje tri základné náležitosti rozhodnutia správneho orgánu a to výrok, odôvodnenie a poučenie. Bez týchto náležitostí je rozhodnutie postihnuté vadou spočívajúcou absencii z pojmových znakov rozhodnutia. Zo zápisnice zo zasadnutia žalovanej zo dňa 24.01.2012 vyplýva, že žalovaná rozhodla len o výroku napadnutého rozhodnutia, pričom o ostatných pojmových náležitostiach rozhodnutia nerozhodla. Takýto postup je v rozpore s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (rozhodnutie sp. zn. 5Sžo28/2011; 2Sžo 83/2010), podľa ktorej kancelária Rady nie je „subjekt disponujúci rozhodovacím právomocami v zmysle zákona o vysielaní a retransmisií“, pretože len na zasadnutí rady je možné zákonným mechanizmom kreovať vôľu Rady ako kolektívneho orgánu a teda relatívne rozhodovať v zmysle zákona o vysielaní a retransmisii. Tým, že žalovaná rozhodla o dvoch z troch podstatných náležitostí napadnutého rozhodnutia, zaťažila svoje konanie vadou majúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.082012 uviedla, že tvrdenie žalobcu, že zo zákona ani z administratívnej praxe Rady nie je zrejmé za aké obdobie môže porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. sledovať zavádzajúce a nepravdivé. Uvedené ustanovenie zákona síce explicitne neurčuje presné časové rozpätie, v rámci ktorého je vysielateľ na základe zákona povinný zabezpečiť vo vysielaní každej televíznej služby, ktorú vysiela digitálne zákonom stanovené podiely multimodálneho prístupu ust. § 16 ods. 3 písm. m/ citovaného zákona však uvádza, že vysielateľ je povinný viesť štatistiku o odvysielanom programe televíznej programovej služby obsahujúcu vyhodnotenie podielov programov z multimodálnym prístupom. Vychádzajúc zo zmien predmetného ustanovenia, ktoré ukladá vysielateľovi povinnosť doručiť Rade štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac je zrejmé, že zákonom stanovené podiely vysielania s multimodálnym prístupom je vysielateľ povinný vyhradiť v každej svojej programovej službe, ktorú vysiela digitálne, v každom kalendárnom mesiaci. Uvedené skutočnosti vyplývajú priamo zo zákona. Výklad Rady týkajúci sa časového obdobia, v ktorom sú vysielatelia povinný dodržiavať zákonom stanovené vyššie špecifikované podiely vo vysielaní televíznej programovej služby vyplýva aj z jej rozhodovacej praxe, napr. z rozhodnutí č. RL/87/2007, RL/12/124/2007, RL/11/2008, ktorými bol žalobca v minulosti sankcionovaný za porušenie § 25 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. Rada sa vo vyššie uvedených rozhodnutiach s touto otázkou zaoberala a poskytla žalobcovi výklad za aké časové obdobie a z akého dôvodu plnenie predmetnej povinnosti posudzuje. Rada sa na svojich zasadnutiach oboznamuje so štatistikami vysielateľov, ktoré jej doručujú v zmysle § 16 ods. 3 písm. m/ zák. č. 308/2000 Z.z., za každý kalendárny mesiac, raz za štvrť roka a v prípade, ak zistí nedodržanie niektorých povinností v nich obsiahnutých začne správne konanie. Napriek skutočnosti, že Rada v rámci jedného správneho konania hodnotila väčšie časové obdobie skúmala plnenie predmetných povinností za každý kalendárny mesiac osobitne. Zo samotného rozhodnutia RL/01/2012 je zrejmé, že Rada posudzovala plnenie povinnosti podľa § 18 ods. 3 uvedeného zákona o mesačných intervaloch. Žalovaná pri stanovení časového obdobia, v rámci ktorého je vysielateľ povinný plniť povinnosť ustanovenú v § 18 ods. 3 zákona podporne využila § 16 ods. 3 písm. m/ citovaného zákona a dospela k výkladu, že vysielateľ je povinný zabezpečiť multimodálny prístup ku každej svojej televíznej programovej službe, ktorú vysiela digitálne v zákonom stanovenom rozsahu, v každom kalendárnom mesiaci. Rada pri výklade predmetného ustanovenia zvážila všetky možnosti s prihliadnutím na objektívne možnosti vysielateľov. Čo sa týka vady, na ktorú žalobca poukazuje a to, že žalovaná rozhodla len o výroku, pričom o ostatných dvoch náležitostiach odôvodnenia poučení nerozhodla žalovaná uviedla, že hodnotenie a výklad fungovania Rady ako orgánu SUI generis definované v žalobcom citovaných rozsudkoch bolo podané Najvyšším súdom SR v súvislosti výkladom § 64 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z., teda z pohľadu kedy sa Rada ako kolektívny orgán môže po prvý krát dozvedieť po porušení zákona. Tento výklad poskytol NS SR z dôvodu nejednotnosti výkladu, ktorý momentom začína pre správny orgán plynúť subjektívna šesťmesačná lehota na rozhodnutie. Uvedené rozsudky sú preto vo vzťahu k danej argumentácii irelevantné. Skutočnosť, že písomné vyhotovenie odôvodnenia, resp. poučenia napadnutého rozhodnutia nie je súčasťou uznesenia o hlasovaní Rady uvedeného v zápisnici mal úplne logický dôvod a to, že písomné vyhodnotenie rozhodnutia totiž v deň hlasovania Rady ešte neexistovalo. Písomné vyhotovenie rozhodnutím Rady zabezpečuje Kancelária Rady. Písomné vyhotovenie rozhodnutia však nie je výsledkom rozhodovacej činnosti kancelárie ako sa to snaží tvrdiť žalobca, ale je len administratívnou úlohou, ktorá kancelárii vyplýva z § 13 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. Kancelária Rady ako podporný aparát Rady však pri plnení tejto administratívnej úlohy postupuje výlučne podľa pokynov Rady to znamená, že do písomného vyhotovenia odôvodnenia rozhodnutia premietne výlučne tie dôvody, ktoré Radu viedli k prijatiu predmetného rozhodnutia. Je teda zrejmé, že rozhodnutím Rady je nielen výrok napadnutého rozhodnutia ale aj jeho odôvodnenie. Čo sa týka poučenia tak tu je treba konštatovať, že poučenie v rozhodnutí nie je prejavom rozhodovacej činnosti správneho orgánu ale je povinnou náležitosťou rozhodnutia vyplývajúcou zo správneho poriadku, resp. iných právnych predpisov. Preto je logické, že Rada o poučení nemohla rozhodovať ale bola povinná ho do napadnutého rozhodnutia zakomponovať ex offo. Rada z tohto dôvodu o poučení nehlasuje a preto poučenie ani nie je súčasťou zápisnice o hlasovaní Rady. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2014. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalovaná na svojom zasadnutí dňa 04.10.2011 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči Rozhlasu a televízii Slovenska, vysielateľovi na základe zákona vo veci možného porušenia ust. § 16 ods. 3 písm. m/ zák. č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že v štatistike za I a II štvrťrok 2011 neuviedol podiel programov s multimodálnym prístupom formou hlasového komentovania pre nevidiacich odvysielaný v rámci programovej služby Jednotka a vo veci možného porušenie § 18 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že v rámci programovej služby Jednotka nedosiahol za uvedené obdobie zákonom stanovené podiely vysielania s multimodálnym prístupom. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa 14.10.2011. Na základe tejto skutočnosti sa začalo správne konanie č. 457-PLO/O-5772/2011 vo veci dohľadu nad dodržiavaním zák. č. 308/2000 Z.z. Začatie správneho konania bolo žalobcovi riadne oznámené a súčasne bol vyzvaný, aby sa v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia vyjadril k začatiu správneho konania, prípadne navrhol dôkazy. Podkladmi pre rozhodnutie Rady boli programové štatistiky STV za mesiac január až jún 2011 a zaslanou účastníkom konania Rade, písomné vyjadrenie účastníka konania k predmetu správneho konania, oznámenie účastníka konania o začiatku vysielania jeho programových služieb terestriálnym vysielaním. Rada po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie a po oboznámení sa so skutkovým stavom v danej veci rozhodla rozhodnutím zo dňa 24.01.2012 č. RL/01/2012. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 16 ods. 3 písm. m/ zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, vysielateľ je povinný viesť štatistiku o odvysielanom programe televíznej programovej služby obsahujúcu vyhodnotenie podielov programových typov, podielu programu vo verejnom záujme, podielu programov s multimodálnym prístupom, podielu európskej produkcie a podielu programovej európskej nezávislej produkcie; štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac je vysielateľ povinný doručiť Rade do 15 dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca okrem vysielateľa prostredníctvom internetu a vysielateľa s licenciou udelenou podľa tohto zákona na iné ako terestriálne vysielanie, ktorý je povinný doručiť štatistiku do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti rady o túto štatistiku. Podľa § 18 ods. 3 vyššie uvedeného zákona, je vysielateľ na základe zákona povinný zabezpečiť multimodálny prístup k programovej službe a to tak, aby vo vysielaní každej televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne bolo najmenej a/ 50% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, b/ 3% všetkých vysielaných programov tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, c/ 20% všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej č. RL/01/2012 zo dňa 24.01.2012 bolo potrebné zrušiť, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie žalovanej súd videl v tom, že v ustanovení v § 18 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. nie je stanovené obdobie za aké môže Rada vykonávať dohľad nad dodržiavaním tohto ustanovenia, čo žalovaná nepopiera. Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí a vyjadrení odvoláva na ustálenú prax Rady ale ani táto nebola jednotná. Žalovaná ak chcela sankcionovať žalobcu a aj iné subjekty za porušenie ust. § 18 ods. 3 zákona musela mať jasne zadefinovanú povinnosť, ktorá je dôvodom na uloženie sankcie čo žalovanej absentovalo a preto nemohla udeliť žalobcovi sankciu za porušenie ust. § 18 ods. 3 zák.č. 308/2000 Z.z. v platnom znení v tom čase. Žalovaná ďalej pochybila, keď nevzala do úvahy súbeh viacerých správnych deliktov, keď na zasadnutí Rady dňa 24.01.2012 uložila sankciu vo vzťahu k programovej službe Jednotka a uložila žalobcovi sankciu, pričom vo vzťahu k programovej službe Dvojka o porušení zákona za to isté obdobie rozhodla na tom istom zasadnutí v inom správnom konaní samostatným rozhodnutím (č. RL/02/2012 zo dňa 24.01.2012). Pri súbehu viacej správnych deliktov, pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť z hľadiska analógie legis, tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda že prísnejší trest pohlcuje miernejšie. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakej sankcii znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čo je záujem proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uložil za viaceré delikty sankcie podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľným. Analogické použitie vyššej uvedenej absorpčnej zásady platí i pri jednočinnom súbehu. Ak je jedným protiprávnym konaním či opomenutím naplnená skutková podstata viacerých správnych deliktov a ak ich prejednanie je príslušný ten istý správny orgán, tak potom tento správny orgán analogicky uloží sankciu vo výmere najprísnejšie trestného zbiehajúceho sa deliktu, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak (uznesenie NS SR 2Sžf9/2010). Súd sa ale nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaná zaťažila správne konanie vadou, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a to, že rozhodla na svojom zasadnutí len o výroku rozhodnutia a nerozhodla o odôvodnení a poučení. Rozhodnutie je záväzný akt správneho orgánu, ktorý autoritatívnym spôsobom zakladá, mení alebo zrušuje práva a povinnosti účastníkov konania, a ktorým sa končí správne konanie. Rozhodnutie musí byť zákonné, musí ho vydať na to príslušný orgán, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. Rozhodnutie žalovanej č. RL/01/2012 zo dňa 24.01.2012, ktoré je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní bolo vydané v písomnej forme, obsahuje všetky podstatné náležitosti rozhodnutia, výrok, odôvodnenie, poučenie, obsahuje označenie orgánu, ktorý ho vydal, odtlačok úradnej pečiatky žalovanej a podpis predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu ako jej štatutárneho orgánu. Nie je dôvod pochybovať o tom, že napadnuté rozhodnutie č. RL/01/2012 zo dňa 24.01.2012 vydal orgán, ktorý by na to nebol oprávnený. Je to rozhodnutie kolektívneho orgánu, ktoré bolo vydané v písomnej forme. Rada nie je orgánom štátnej správy v klasickom ponímaní, ale je správnym orgánom sui generis. Platné rozhodnutie Rady je utvárané prejavom vôle deväť členného kolektívneho orgánu. Členovia Rady nemajú rovnaké postavenie ako zamestnanci iných orgánov štátnej správy s rozhodovacou právomocou zverenou im na konkrétnom úseku štátnej správy. Členovia Rady nie sú stále prítomný v sídle Rady, zasadajú v dvojtýždenných intervaloch, preto sa nemôžu podieľať na naplnení pôsobnosti a poslania rady tak, ako bežný zamestnanci a preto boli Kancelárii Rady zverené konkrétne právomoci, medzi ktoré patria aj vykonávanie uznesení prijatých radou a vypracovanie písomných rozhodnutí. Rada ako kolektívny orgán v deň svojho rozhodovania nevypracúva písomné vyhotovenie rozhodnutia. Písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracúva kancelária Rady ako je podporný aparát podľa pokynov Rady. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že žalovaná nerozhodla o všetkých podstatných náležitostiach rozhodnutia už v deň jeho vyhlásenia súd považuje za neopodstatnenú. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná nesprávne právne posúdila vec, keď uložila sankciu žalobcovi za porušenie ust. § 18 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. a za to, že nevzala do úvahy súbeh viacerých správnych deliktov a preto v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. a/ rozhodnutie žalovanej č. RL/01/2012 zo dňa 24.01.2012 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku vo výške 66,- eur a trov právneho zastúpenia AK Procházka a Partners spol. s r.o. vo výške 323,50 eur pozostávajúce z dvoch právnych úkonov jeden úkon á 127,16 eur bez DPH, dva krát režijný paušál 15,26 eur bez DPH. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.