Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/172/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200914 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200914.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Bratislavské štrkopiesky, s.r.o., Záhradná 429/2, Blatné, IČO: 35 769 297, zastúpeného: Šiška & Partners s.r.o., Palisády 33, Bratislava, JUDr. Karol Šiška, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, Staromestská 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského pozemkového úradu Bratislava č. 1338/208/2011 zo dňa 15.03.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Bratislave č. 1338/208/2011 zo dňa 15.03.2012 a prvostupňové rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Senci č. 1021/2009/Fr zo dňa 16.06.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 495,40 € na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.05.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Bratislave č. 1338/208/2011 zo dňa 15.03.2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného pozemkového úradu v Senci č. 1021/2009/Fr zo dňa 16.06.2011 o uložení pokuty žalobcovi podľa § 26 ods. 3 v spojení s ods. 4 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 220/2004 Z.z.) vo výške 103.144,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona tým, že žalobca nesplnil povinnosť uloženú mu orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 19 zákona č. 220/2004 Z.z. v rozhodnutí Okresného úradu v Senci, odboru pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy zn. 2002/7970-2/Fr zo dňa 10.09.2002 a nevykonal rekultiváciu dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy na pozemku parc. č. 1727/1 v k.ú. Senec s celkovou výmerou 5,1572 ha, druh pozemku „orná pôda“. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 17.08.2000 uzavrel s Mestom Senec nájomnú zmluvu o ťažbe, v zmysle ktorej bol oprávnený vykonávať ťažobnú činnosť na celej ploche Seneckých jazier, s platnosťou do roku 2031. Okresný úrad v Senci vydal dňa 10.09.2002 rozhodnutie o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy na pozemku parc. č. 1727/1 v k.ú. Senec s celkovou výmerou 5,1572 ha, ktoré umožnilo žalobcovi tento pozemok na určený účel využívať. Zároveň schválilo následný projekt rekultivácie pôdy a stanovilo podmienky odstránenia dočasných zariadení z tohto pozemku. V septembri 2009 sa začalo na podnet Mesta Senec správne konanie vo veci projektu následnej rekultivácie poľnohospodárskej pôdy pre stavbu „Revitalizácia Slnečných jazier - AREÁL“. Zároveň podľa žalobcu prebehli rokovania, ktorých výsledkom bolo rozhodnutie Okresného pozemkového úradu v Senci a následne Krajského pozemkového úradu v Bratislave o uložení pokuty žalobcovi. Žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom, pretože za správny delikt podľa § 26 ods. 1 písm. e/ zákona č. 220/2004 Z.z., ktorý indikoval vo svojom rozhodnutí, uložil pokutu nie v zmysle § 26 ods. 2 tohto zákona, ale v zmysle iného a na tento prípad neaplikovateľného § 26 ods. 3 zákona č. 220/2004 Z.z. Žalobca poukázal na to, že ustanovenia § 26 ods. 1 a § 26 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z. spolu logicky súvisia, keď jedna právna norma definuje znaky správnych deliktov a druhá následne určuje sankcie za tieto správne delikty. Porušenie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy nemožno podľa žalobcu za žiadnych okolností subsumovať pod správne delikty špecifikované v § 26 ods. 3 zákona a preto aplikácia pokuty podľa tohto ustanovenia bola jednoznačne výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Keďže Krajský pozemkový úrad v Bratislave na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil, vykazuje jeho rozhodnutie rovnaké vady a nedostatky ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Napadnuté druhostupňové rozhodnutie na viac pri odkaze na § 26 ods. 3 písm. a/ zákona č. 220/2004 Z.z. neuvádza správnu výšku pokuty definovanú v danom ustanovení (od 1.659,70 eur do 165.969,59 eur), ale pokutu vo výške 165 do 33.000 eur za každý hektár poľnohospodárskej pôdy, ktorá je definovaná v § 26 ods. 2 zákona, teda v tom ustanovení, ktoré určuje sankciu za správny delikt podľa § 26 ods. 1 písm. e/ zákona č. 220/2004 Z.z.. Z uvedeného nie je podľa žalobcu zrejmé, ktorú právnu normu chcel správny orgán druhého stupňa aplikovať a preto je jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné. Správny orgán druhého stupňa vo svojom rozhodnutí tiež konštatuje, že výška pokuty bola stanovená v spodnej hranici určenej zákonom, čo považoval za primerané. Pokiaľ by sa pri analýze výšky pokuty rešpektovala nesprávna právna norma, výška pokuty by bola stanovená v spodnej hranici určenej zákonom. Ak by sa však ako základ pre výpočet pokuty použilo rozmedzie uvedené Krajským pozemkovým úradom, teda rozmedzie uvedené v § 26 ods. 2 zákona (od 165 eur do 33.000 eur), výška pokuty by bola stanovená v hornej hranici určenej zákonom. Keďže žalobcovi bola uložená pokuta vo výške približne 2eur/m2, ide o pokutu uloženú v hornej hranici zákonom určenej sadzby pre dané porušenie zákona a preto absolútne neobstojí záver správneho orgánu druhého stupňa, že pokuta bola uložená v spodnej hranici určenej zákonom. Preto je napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu aj v tomto smere zmätočné a nepreskúmateľné. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov ďalej podľa žalobcu konštatujú, že pri stanovení výšky pokuty sa prihliadlo na dĺžku trvania nezákonného stavu, závažnosť, spôsob a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej škody. Toto tvrdenie nemožno podľa žalobcu považovať za pravdivé, pretože v rozhodnutiach absentuje uvedenie skutkového stavu, ktorý by zdôvodňoval výšku pokuty. Žalobca mal za to, že žalovaný sa zo skutkovým stavom nevysporiadal dostatočne a že udelená výška pokuty nezodpovedala a ani nezodpovedá konaniu žalobcu a nemá základ v skutkových okolnostiach prípadu. Na viac napadnuté rozhodnutie vôbec nezohľadňuje námietky a vysvetlenia poskytnuté žalobcom počas celého konania a aj v odvolaní. Rozhodnutia neobsahujú žiaden popis protiprávneho konania, ktorého sa mal žalobca dopustiť a teda bližšie nešpecifikujú naplnenie skutkových znakov správneho deliktu, za ktorý bola nesprávne uložená sankcia. Odôvodnenie obidvoch rozhodnutí je podľa žalobcu absolútne nepostačujúce a je iba suchým odkazom na právne normy bez logickej aplikácie skutkových okolností. Žalobca má zato, že ak by malo napadnuté rozhodnutie vyhovieť požiadavkám stanoveným zákonom bolo povinnosťou správnych orgánov uviesť, aké konkrétne opatrenie vo vzťahu k rekultivácii pôdy boli žalobcovi uložené, aký bol skutkový vývoj situácie, aké boli alternatívy riešenia vzniknutej situácie, ako postupoval žalobca pri správe pozemku, aké konkrétne opatrenia mal žalobca porušiť a aká bola dôkazná situácia a aké boli námietky žalobcu ako účastníka správneho konania s uvedením, ako tieto námietky správny orgán vyhodnotil a za podmienky, že by bolo možné vyvodiť záver spáchaní správneho deliktu, mal definovať, z akého dôvodu má byť za jeho spáchanie zodpovedný žalobca a ako dospel ku konkrétnej výške uloženej pokuty a nielen odkázať na zákonnú formuláciu o dĺžke, spôsobe, trvaní údajného zásahu resp. protiprávneho konania žalobcu. Ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia je podľa žalobcu absencia uvedenia písmena ods. 3 ustanovenia § 26 zákona č. 220/2004 Z.z. vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v dôsledku čoho nie je zrejmé, aké správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť. Taktiež v odôvodnení rozhodnutia odkázal prvostupňový správny orgán pri posudzovaní výšky pokuty na § 26 ods. 6 zákona č. 220/2004 Z.z., hoci otázku kritérií uplatňovaných pri udeľovaní pokút upravuje ods. 5 § 26 uvedeného zákona. Žalobca tiež poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v časti zdôvodnenia výšky pokuty označuje konanie žalobcu ako neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, pričom predtým jeho konanie klasifikoval ako nesplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia odňatí poľnohospodárskej pôdy. Žalobca vytýkal žalovanému zmätočné poučenie o možnosti preskúmania rozhodnutia správnym súdom, keď v príslušnej časti napadnutého rozhodnutia konštatuje, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom na základe žaloby „do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia“. Nakoniec žalobca uviedol, že nesplnenie rekultivačnej povinnosti stálo úplne mimo jeho sféru a bolo zapríčinené Mestom Senec, ktoré svojim aktívnym konaním objektívne znemožnilo možnosť rekultivácie pôdy zo strany žalobcu. Žalobca mal za to, že pokiaľ bola mestom Senec zmarená možnosť splnenia predmetnej povinnosti, nemal by niesť žalobca zodpovednosť za správny delikt a uloženú sankciu, ale mal by sa aplikovať liberačný dôvod a konanie žalobcu by malo byť posudzované aj z tohto hľadiska. Na základe zákona zaniknuvší právny predchodca žalovaného (Krajský pozemkový úrad v Bratislave) v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žalobca bol na základe rozhodnutia č. 2002/7970-2/ Fr zo dňa 10.9.2002 povinný k dátumu ukončenia dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy vykonať rekultiváciu pozemku, pričom ak mu vykonanie rekultivácie bránili závažné dôvody, mal možnosť pozemkový úrad o predĺženie dočasného odňatia alebo trvalé odňatie predmetného pozemku, čo podľa obsahu spisu neurobil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že Okresný úrad v Senci rozhodnutím zn.: 2002/7970-2/Fr zo dňa 10.09.2002 vyhovel žiadosti žalobcu a dočasne odňal na dobu od 01.10.2002 do 31.09.2007, t.j. na 5 rokov, poľnohospodársku pôdu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (parc. č. 1727/1 orná pôda o výmere 51.572 m2 k.ú. Senec) pre „AREÁL prevádzkového dvora a štrku“, revitalizácia a ťažba štrku Senec - Senecké jazerá, určil žalobcovi vykonanie stanovených opatrení a súčasne schválil projekt následnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy. Na základe podnetu Mesta Senec na začatie konania vo veci projektu následnej rekultivácie poľnohospodárskej pôdy pre stavbu „Revitalizácia slnečných jazier - AREÁL“ sa z iniciatívy Okresného pozemkového úradu v Senci uskutočnilo rokovanie za účasti zástupcov žalobcu a Mesta Senec vo veci projektu následnej rekultivácie poľnohospodárskej pôdy, na ktorom Mesto Senec žiadalo navrátiť poľnohospodársku pôdu, dočasne odňatú vyššie uvedeným rozhodnutím, do pôvodného stavu. Žalobca bol pozemkovým úradom vyzvaný na predloženie plánu rekultivácie a harmonogramu a postupu prác pri navrátení pozemkov do pôvodného stavu, žiadne rekultivačné práce zo strany žalobcu však začaté neboli. Rozhodnutím č. 1021/2009/Fr zo dňa 16.06.2011 Obvodný pozemkový úrad v Senci rozhodol, že žalobca sa dopustil iného správneho deliktu v zmysle § 26 ods. 1 písm. e/ zákona č. 220/2004 Z.z. tým, že nesplnil povinnosť uloženú v rozhodnutí o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy zo dňa 10.09.2002 a nevykonal rekultiváciu dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy na pozemku parc. č. 727/1 v k.ú. Senec s celkovou výmerou 5,1572 ha, druh pozemku orná pôda a v zmysle § 26 ods. 3 písm. a/ v spojení s ods. 4 zákona uložil žalobcovi za správny delikt pokutu vo výške 103.144,- eur. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol len to, že vo veci bol podaný podnet na začatie konania zo strany Mesta Senec, ďalej že dňa 25.11.2009 sa uskutočnilo rokovanie za účasti zástupcov žalobcu a mesta a žalobcovi boli zaslané výzvy na nápravu a na navrátenie predmetného pozemku do pôvodného stavu. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že keďže žalobca nesplnil opatrenie uložené orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy, dopustil sa správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. e/ zákona č. 220/2004 Z.z. a v zmysle § 26 ods. 3 písm. a/ a ods. 4 uvedeného zákona uložil žalobcovi vyššie uvedenú pokutu v rámci prípustnej sadzby od 1.659,70 eur do 165.969,59 eur za každý hektár poľnohospodárskej pôdy, pričom pri určení výšky v súlade s § 26 ods. 6 zákona prihliadol na závažnosť, spôsob a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah jemu hroziacej škody alebo spôsobenej škody. Výšku pokuty určil v sume 2 eurá/m2, „čo pri neoprávnenom závere poľnohospodárskej pôdy v rozlohe 51.572 m2 predstavuje pokutu vo výške 103.144 euro.“ Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal najmä na nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, namietal tiež neposkytnutie súčinnosti k realizácii ťažby štrkopieskov zo strany Mesta Senec, čo malo znemožniť a zmariť možnosť vykonania rekultivácie predmetného pozemku. Krajský pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím č. 1338/208/2011 zo dňa 15.03.2012 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 16.06.2011 potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že dôvody prvostupňového rozhodnutia poskytujú dostatočnú skutkovú a právnu oporu jeho výroku, správny orgán podrobne posúdil dôkazy a ostatné doklady a zdôvodnil použitie aplikovanej právnej normy. Uviedol, že prvostupňový správny orgán pri stanovení výšky pokuty prihliadol na dĺžku trvania nezákonného stavu a určil ju v spodnej hranici určenej zákonom, čo považoval Krajský pozemkový úrad za primerané. Odkázal na ustanovenie § 26 ods. 3 písm. a/ zák. č. 220/2004 Z.z. a na prípustnú sadzbu pokuty od 165 eur do 33.000 eur za každý hektár poľnohospodárskej pôdy. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z.z. na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23), v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza. Podľa § 26 ods. 1 písm. e/ zákona č. 220/2004 Z.z. právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ sa dopustí správneho deliktu, ak nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 3 až 7 a § 13 až 19. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z. právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi uloží orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy pokutu od 5 000 Sk do 1 000 000 Sk za každý hektár poľnohospodárskej pôdy, ak sa na ňom dopúšťa správneho deliktu podľa odseku 1. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 220/2004 Z.z. právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi uloží orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy pokutu od 50 000 Sk do 5 000 000 Sk za každý hektár poľnohospodárskej pôdy, ak: a) neoprávnene a v rozpore s týmto zákonom bez rozhodnutia o odňatí zaberie poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel (§ 17 až 19); b) spôsobí poškodenie poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami (§ 8). Podľa § 26 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z.z. výška pokuty pri výmere poľnohospodárskej pôdy nižšej alebo vyššej ako jeden hektár sa vypočíta v zodpovedajúcej výške za jeden meter štvorcový. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 220/2004 Z.z. pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej škody alebo spôsobenej škody. Podľa § 28 zákona č. 220/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Zo skutkových podkladov zhromaždených v administratívnom spise vyplýva, že rozhodnutím zo dňa 10.09.2002 o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy v k.ú. Senec (parc. č. 1727/1 o výmere 51.572 m2) bolo žalobcovi umožnené po dobu 5 rokov užívať poľnohospodársku pôdu na účely svojho podnikania s tým, že po uplynutí doby dočasného odňatia bol žalobca povinný realizovať schválený projekt rekultivácie pôdy a odstrániť z predmetného pozemku dočasné zariadenia. Podľa obsahu administratívneho spisu si žalobca povinnosť zrekultivovať poľnohospodársku pôdu a navrátiť ju do pôvodného stavu po uplynutí doby dočasného odňatia nesplnil, čo napokon žalobca v konaní nepopieral, pričom tvrdil, že si túto povinnosť splniť nemohol pre správanie Mesta Senec. Otázky zodpovednosti žalobcu za protiprávny stav a zákonnosti uloženej sankcie súd v konaní neposudzoval, pretože z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov bolo jeho úlohou predovšetkým vyhodnotiť námietky smerujúce k nepreskúmateľnosti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a tiež odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Súd považoval tieto námietky žalobcu za dôvodné. Pokiaľ ide o výrok prvostupňového rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Senci, jeho prvá časť stanovuje, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. e/ zákona č. 220/2004 Z.z. tým, že nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy určenú v rozhodnutí zo dňa 10.09.2002 o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy a nevykonal jej rekultiváciu po uplynutí doby dočasného odňatia. Za tento správny delikt umožňuje zákon v ustanovení § 26 ods. 2 uložiť delikventovi (fyzickej alebo právnickej osobe - podnikateľovi) pokutu vo výške od 165 eur do 33 000 eur ( od 5000 Sk do 1 000 000 Sk) za každý hektár poľnohospodárskej pôdy, ktorého sa porušenie povinnosti týka. Žalobca dôvodne namietal, že správny orgán prvého stupňa kvalifikujúc počínanie žalobcu ako správny delikt podľa § 26 ods. 1 písm. e/ zákona č. 220/2004 Z.z. neuložil mu pokutu podľa § 26 ods. 2 uvedeného zákona, ale podľa § 26 ods. 3 tohto zákona, ktoré však umožňuje správnemu orgánu sankcionovať podnikateľa za neoprávnené zabratie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel, alebo za spôsobenie poškodenia poľnohospodárskej pôdy rizikovými látkami, a to pokutou vo výške od 1 659,70 do 165 969,59 eur ( od 50 000 Sk do 5 000 000 Sk) za každý hektár poľnohospodárskej pôdy. Druhá časť výroku prvostupňového rozhodnutia týkajúca sa uloženia sankcie za správny delikt je teda v rozpore s jeho prvou časťou obsahujúcou kvalifikáciu správneho deliktu, inými slovami rozhodnutie ukladá žalobcovi sankciu za správny delikt, ktorého sa rozhodnutie netýka. Tento rozpor spôsobuje nepreskúmateľnosť tak prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa, ktorý na základe odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán uvádza, že pokutu ukladá podľa v zmysle § 26 ods. 3 písm. a/ v spojení s ods. 4 zákona č. 220/2004 Z.z., pričom výšku sadzby pokuty uvádza podľa tohto ustanovenia. S takýmto odôvodnením však prvá časť výroku prvostupňového rozhodnutia nekorešponduje. Správny orgán druhého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k uloženej výške pokuty uvádza, že žalobca nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 17 zákona č. 220/2004 Z.z. a dopustil sa tak iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. e/ tohto zákona, dôvodí však ustanovením § 26 ods. 3 písm. a/, hoci prípustnú sadzbu pokuty definuje od 165 do 33 000 eur za každý hektár poľnohospodárskej pôdy, čo je zákonom určená sadzba podľa § 26 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z.. Pokiaľ by sa výška pokuty vyčíslená na 2 eurá/1m2 počítala zo sadzby 165 eur až 33 000 eur, teda podľa § 26 ods. 2 zákona, nešlo by o určenie výšky pokuty v spodnej hranici stanovenej zákonom, ako to konštatoval žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z uvedených skutočností vyplýva, že nezrozumiteľnosťou sú postihnuté aj odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Takýmto nedostatkom trpí tiež poučenie o možnosti preskúmania napadnutého rozhodnutia súdom, nakoľko podľa § 250b ods. 1 O.s.p. je možné podať žalobu do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni (pokiaľ osobitný zákon neurčuje inú lehotu), nie do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ako to v poučení uviedol Krajský pozemkový úrad Bratislava. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spôsobuje okrem vyššie opísanej nezrozumiteľnosti rozhodnutí aj nedostatočné odôvodnenie najmä rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa. Správny poriadok, ktorého právny režim sa uplatňuje na konania podľa zákona č. 220/2004 Z.z., vychádza z predpokladu, že odôvodnenie rozhodnutia je zhrnutím skutkového stavu veci, z neho vyplývajúcich skutkových zistení správneho orgánu, pričom obsahuje stručné vyhodnotenie vykonaných dôkazov a spôsob aplikácie príslušných právnych predpisov na zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia musí dať účastníkom konania odpoveď na všetky relevantné skutkové právne otázky, ktoré boli pri rozhodovaní vzaté do úvahy. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa uvedené požiadavky a citované náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správny orgán druhého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, na základe akých podkladov vo veci rozhodol, ako uvažoval pri hodnotení dôkazov a pri použití aplikovaných právnych predpisov a najmä sa nijako nevyrovnal s námietkami a vyjadreniami žalobcu. Naopak úplne mylne konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie poskytuje dostatočnú skutkovú a právnu oporu jeho výroku, že správny orgán prvého stupňa dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil skutkový stav, z ktorého vychádzal a podrobne posúdil dôkazy a ostatné doklady a ich právny význam. Skutočnosť je taká, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neposkytlo žiadnu oporu jeho výroku, pretože sa v ňom neuvádza, na základe čoho správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodol, či vykonal nejaké dôkazy a ako ich vyhodnotil a ako uvažoval pri použití právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia, ktorá bola z vyššie uvedených dôvodov aplikovaná nesprávne. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd Bratislava po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názoru súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu vo výške 66 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku 2012 po 127,16 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,63 € paušálna náhrada a za jeden úkon v roku 2014 - účasť na pojednávaní v sume 134 €, 8,04 € paušálna náhrada, k tomu 20% DPH 82,33 €. Súd tiež priznal žalobcovi náhradu cestovných výdavkov mestskou dopravou spojených s účasťou na pojednávaní v sume 2x 0,70 €. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 495,40 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.