Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/178/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200942 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200942.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o., IČO: 00 618 322, Brečtanová 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36 731 544, Drotárska cesta 102, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. RL/13/2012 zo dňa 07.02.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo ako „zákon“) určené, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 28.06.2011 o cca 19:39 hod. odvysielal v programe Noviny v rámci televíznej programovej služby JOJ príspevok s názvom „Ostro v parlamente - Slota vynadal Dostálovi“, v ktorom (v boldom zvýraznenej časti) nezabezpečil oddelenie názorov a hodnotiacich komentárov od informácií spravodajského charakteru, čím došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti, za čo mu bola uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. - upozornenie na porušenie zákona. Citované: „Poslanci sa po niekoľkotýždňovej prestávke opäť stretli. Nuž vidieť, že si poriadne oddýchli a dnes teda mohli naplno diskutovať s kolegami. Niektorí to okorenili aj nadávkami ako napríklad Ján Slota. Naši politici majú pred sebou skutočne vážne body rokovania.“ „Posledná pred prázdninová schôdza sa začala nepríjemne korenisto. Parlament svojou ctenou prítomnosťou poctili nositelia tričiek slovenská pospolitosť. Toto indivíduum s tričkom, zaujímavým aj pre políciu, si dokonca výhražne fotilo aj nášho kameramana. Na programe bolo používanie jazyka menšín a tak ožili aj rady SNS.“ „Nuž a po slovách Ondreja Dostála prišla na rad lahôdka pre všetkých krčmových povaľačov.“ „Nuž a s predsedom sa stotožnila aj jeho pravá ruka, podľa hesla predseda má vždy pravdu, ak by ju aj náhodou nemal.“ Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, pričom poukázal na ustanovenie čl. 26 ods. 1, 2,4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1, 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách (ďalej aj ako „Dohovor“). Žalobca mal za to, že odvysielaný príspevok je slobodným prejavom a šírením informácií, ktorý spadá pod Ústavou SR a Dohovorom garantovanú ochranu slobody prejavu. Takto chránenú slobodu prejavu a šírenie informácií je možné zo strany žalovaného ako správneho orgánu obmedziť len zákonom a na jeho základe a zároveň za splnenia podmienky, že takýto obmedzujúci zásah zo strany správneho orgánu je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 42/09-77 zo dňa 02.06.2009, podľa ktorého ustanovenie čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR ako aj čl. 10 ods. 1 Dohovoru zaručujú ochranu pred zasahovaním orgánov verejnej moci do výkonu práva na slobodu prejavu. Pokiaľ orgán verejnej moci do výkonu uvedeného práva zasiahne, je na ňom, aby preukázal, že zásah zodpovedá kritériám zákonnosti, legitimity a proporcionality. Žalobca uviedol, že žalovaný bol povinný posúdiť vec ako zásah do práva žalobcu na slobodu prejavu a na takýto zásah aplikovať v civilizovaných krajinách a právnych štátoch štandardne zaužívaný test legality, legitimity sledovaného cieľa a proporcionality zásahu. Žalovaný bol povinný preukázať a riadne odôvodniť, že jeho zásah do slobody prejavu zodpovedá vyššie uvedeným kritériám. Tým, že žalovaný neaplikoval vyššie uvedené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, nesprávne právne vec posúdil, pričom podľa žalobcu nie je možné vykladať izolovane ustanovenia zákona č. 308/2000 Z.z., ale len s Ústavou SR a Dohovorom, prípadne rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom pri každom zásahu do práva žalobcu na slobodu prejavu je tento zásah žalovaný povinný skúmať individuálne od prípadu k prípadu a nie paušálne uplatňovať ustanovenia zákona. Nesprávne právne posúdenie spočíva aj v tom, že informácie spravodajského charakteru považoval žalovaný za neoddelené od názorov a hodnotiacich komentárov. V danom prípade bolo bez pochýb možné pre priemerného bežného diváka rozoznať spravodajskú informáciu od názoru a hodnotiaceho komentáru. Pokiaľ zákonodarca nedefinoval jasné a objektívne kritériá pre spôsob oddelenia spravodajských informácií od názorov a hodnotiacich komentárov tak, aby žalobca a ostatné osoby vedeli, v akých hraniciach sa v obdobných prípadoch môžu pohybovať, v takom prípade žalobca splní svoju povinnosť tak, že zabezpečí oddelenie spravodajských informácií od názorov a hodnotiacich komentárov spôsobom, ktorý je zreteľný pre priemerného spotrebiteľa. Žalobca upozornil na to, že bežnému priemernému spotrebiteľovi sú jednoznačne známe formy novinárskeho zveličovania, expresívnejšieho vyjadrovania a obohatenie jazyka o slovné spojenia blízke priemernému spotrebiteľovi. Žalovaný nepreukázal a ani nepodložil dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, na základe ktorých priemerný spotrebiteľ nebol schopný oddeliť spravodajské informácie od názorov a hodnotiacich komentárov. Žalovaný sa v rozhodnutí snaží autoritatívne prikázať, akou formou má žalobca spracovávať jednotlivé príspevky a tieto šíriť ako informácie. Takéto konanie je možné považovať za cenzúru, ktorá je v právnom štáte neprípustná. Žalobca namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný nedostatočne resp. vôbec neodôvodnil najmä legalitu, legitimitu a proporcionalitu zásahu do práva na slobodu prejavu, nedostatočne vymedzil spôsob oddeľovania spravodajských informácií od názorov a hodnotiacich komentárov a kritériá pre uloženie sankcie. Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca namietal vadu konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie porušuje právo žalobcu na slobodu prejavu a slobodné šírenie informácií tým, že vytvára zákonnú prekážku nad rámec povoleného obmedzenia slobody prejavu predpokladaného článkom 26 ods. 4 Ústavy SR. Vynucovanie povinností zabezpečovať objektivitu a nestrannosť programov podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. nie je podľa názoru žalobcu nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Žalobca mal za to, že ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ zákona je protiústavné, nakoľko prekračuje rámec prípustnosti obmedzenia práva na slobodu prejavu a navyše vytvára neoprávnenú cenzúru v tzv. politicko-publicistických programoch. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 23.11.2012, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných alebo neohrozuje bezpečnosť štátu, verejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti. V takých prípadoch už je nutné hovoriť o jej obmedzení a výnimkách, kedy je potrebné zasiahnuť do slobody prejavu. Ani v demokratickej spoločnosti teda nemá sloboda prejavu absolútny charakter. Normatívna úprava zasahujúca do slobody prejavu v súvislosti s rozhlasovým a televíznym vysielaním je obsiahnutá v zákone č. 308/2000 Z.z. Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ tohto zákona ukladá vysielateľom povinnosť zabezpečiť, aby nimi vysielané spravodajské a politicko-publicistické programy boli objektívne a nestranné. Primárnym účelom predmetného ustanovenia je teda zabezpečiť objektívne a vyvážané informácie verejnosti o aktuálnom spoločenskom, politickom, či kultúrnom dianí, teda informovanie verejnosti o veciach spadajúcich do sféry verejného záujmu, pri súčasnom zamedzení zneužitia vysielacieho času v spravodajských a politicko-publicistických programoch na prezentovanie jednostranne zameraných názorov či nepresných, neúplných a skreslených informácií. Zavedenie zákonnej povinnosti pre vysielateľov zabezpečovať vo vysielaní spravodajských programov objektívne, vyvážené a nestranné informácie vychádza z potreby regulovať do istej miery obsah informácií vysielaných v rámci spravodajských a politicko-publicistických programov aj zo strany štátu. Spravodajské a politicko-publicistické programy sú verejnosťou vnímané a vysielateľmi prezentované ako zdroj serióznych a relevantných informácií a je vo verejnom záujme, aby vysielateľ zabezpečil ich objektívnosť a nestrannosť. Takúto reguláciu zo strany štátu priamo umožňuje tak Dohovor, ako aj Ústava SR. Požiadavka zabezpečovať vo vysielaní spravodajských programov objektívne, vyvážené a nestranné informácie vychádza z potreby objektívneho informovania verejnosti, na základe ktorého má mať každý v individuálnej veci možnosť vytvoriť si vlastný názor na skutočnosti odohrávajúce sa okolo neho. Táto požiadavka je jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Právo na slobodu prejavu je celkom zrejme obmedzené ustanovením § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.. Podmienka legality a legitimity je teda nepochybne naplnená. Proporcionalitu obmedzenia slobody prejavu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je obmedzenie slobody prejavu zakotvením určitých konkrétnych povinností všeobecne záväzným právnym predpisom, v tomto prípade zakotvením ustanovenia o objektívnosti a nestrannosti spravodajských programov v zákone č. 308/2000 Z.z.. Druhou je rovina obmedzenia slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom prípade. Aplikácia ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/ obmedzujúceho slobodu prejavu je v každom konkrétnom prípade otázkou posúdenia, či existujúci skutkový stav možno pod toto ustanovenie subsumovať. V danom prípade žalovaný dospel k záveru, že spracovanie predmetného príspevku a informácie v ňom odvysielané zakladajú rozpor s § 16 ods. 3 písm. b/ zákona. Zo skutkového stavu jednoznačne vyplývalo, že vyjadrenia moderátorky a redaktorky príspevku, ktoré špecifikoval výrok napadnutého rozhodnutia, sa týkali vždy subjektu, ktorý bol v tej chvíli predmetom prezentovaných informácií, pričom voči nemu vyznievali vždy negatívne, znevažujúco. Tým nepochybne nadobúdali subjektívny hodnotiaci charakter, boli komentatívnym prvkom. Keďže príspevok neprináša len spravodajské informácie faktického charakteru, nie je možné ho označiť ako vecný. Tým, že komentáre moderátorky a redaktorky mali hodnotiaci charakter a vyjadrovali ich subjektívny postoj k odohrávajúcim sa udalostiam, nie je možné príspevok považovať za neutrálny a vyvážený. V spravodajskom programe je nutné, aby boli recipientovi poskytované nezaujaté a objektívne informácie, pričom od subjektu reprezentujúceho spravodajské informácie sa vyžaduje, aby sa v rámci prezentácie spravodajských relevantných faktov zdržal akýchkoľvek komentárov, hodnotení či vlastných názorov, ktoré by mohli ovplyvniť úsudok recipienta o zmysle spravodajských informácií či komunikovaných skutočností. Pokiaľ by subjektívnym hodnoteniam objektívne existujúcich skutočností malo v rámci spravodajského programu dôjsť, tieto hodnotenia musia byť od informácií spravodajského charakteru striktne oddelené. Táto požiadavka bude naplnená v okamihu, keď bude pre recipienta zrejmé, že informácie, ktoré budú nasledovať, sú subjektívnym hodnotením udalostí, o ktorých bol recipient predtým nezaujato a objektívne informovaný. Všeobecne je treba odlíšiť netradičný, expresívnejší slovník, typický pre odľahčenejšiu komerčnú formu spravodajstva od nežiaducich komentatívnych prvkov, ktoré by boli v rozpore s požiadavkami objektivity a nestrannosti podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona. Je možné tolerovať istú formu odľahčeného informovania o aktuálnych udalostiach, nakoľko zmyslom ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/ zákona nie je zabezpečiť uniformné spravodajstvo, najmä nie z hľadiska formy jednotlivých spravodajských príspevkov. V danom prípade však v odvysielanom príspevku žalobca prekročil hranicu tolerovateľného odľahčenia a použitia expresívneho jazyka v súvislosti so zverejňovaním informácií spravodajského charakteru. Pri vyjadreniach citovaných vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia je nepochybne možne hovoriť o prelínaní sa názoru redaktorky so spravodajskou informáciou. Divákovi tak boli faktické informácie podané výrokmi, ktoré zároveň obsahovali aj subjektívne hodnotiace komentáre, faktické informácie mal teda divák možnosť získať výlučne priamo z výroku, v ktorom bol obsiahnutý aj subjektívny komentár. Je nepochybné, že komentáre neboli nijako oddelené od informácií spravodajského charakteru a to bez ohľadu nato, aký subjekt by bol prijímateľom takýchto informácií. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia, podľa názoru žalovaného z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa s namietanými skutočnosťami vysporiadal dostatočne. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie dostatočne špecifikujúce, akým konaním a akým spôsobom došlo k porušeniu ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/ zákona, pričom pokiaľ sa vysielateľ dopustí porušenia tohto ustanovenia, umožňuje zákon uložiť sankciu - upozornenie na porušenie zákona, ako to bolo aj v tomto prípade. Za právne irelevantnú považoval žalovaný i námietku týkajúcu sa vady konania, ktorá má vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nemá dôvod pochybovať o súladnosti povinností podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona s právnym poriadkom SR, či ústavnými princípmi, a teda nemá dôvod správať sa inak, ako mu zákon prikazuje. Žalovaný v rozhodnutí správne právne posúdil vec a aplikoval správnu úvahu len v nevyhnutnej miere, ktorú vyžadujú príslušné právne predpisy. Napadnuté rozhodnutie považuje za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov a v predmetnom správnom konaní sa riadne vysporiadal s argumentmi žalobcu. Rozhodnutie nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani postup žalovaného v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynuli skutkové okolnosti tak, ako ich opísali účastníci konania vo svojich písomných podaniach. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. Žalovaný uložil žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zák. č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. na tom základe, že žalobca dňa 28.06.2011 o cca 19:39 hod. odvysielal v programe Noviny v rámci televíznej programovej služby JOJ príspevok s názvom „Ostro v parlamente - Slota vynadal Dostálovi“, pričom v úvode odôvodnenia tohto rozsudku opísaným spôsobom nezabezpečil oddelenie názorov a hodnotiacich komentárov od informácií spravodajského charakteru, čím došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. Pojmy objektívnosť, nestrannosť, názory a hodnotiace komentáre nie sú v zákone č. 308/2000 Z.z. bližšie špecifikované alebo definované, a teda spadajú do kategórie neurčitých pojmov. Platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie práva, aby obsah takýchto neurčitých pojmov sám vymedzil. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že za hlavné kritériá objektivity sa vo všeobecnosti považujú: relevancia, transparentnosť, presnosť, úplnosť, vecnosť, vyváženosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, osvojenie si pozície odstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu spravodajstva, absencia stránenia. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný jednak vec po právnej stránke nesprávne posúdil a zároveň, že ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ zákona je protiústavné, nakoľko prekračuje rámec prípustnosti obmedzenia práva na slobodu prejavu a navyše vytvára neoprávnenú cenzúru v tzv. politicko- publicistických programoch, súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného vyjadrenou v jeho rozhodnutí a tiež vo vyjadrení k žalobe, na ktorých obsah poukazuje. Súd nepovažuje za potrebné, aby inými slovami vyjadroval to, čo už zrozumiteľne odôvodnil žalovaný v napadnutom rozhodnutí a tým potvrdzoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Dostatočne zreteľne oddeliť názory a hodnotiace komentáre od informácií spravodajského charakteru je povinný zabezpečiť vysielateľ, aby tak zabezpečil objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov. Takúto požiadavku smerom k vysielateľovi nemožno považovať za protiústavnú. Práve naopak v demokratickej spoločnosti nie je sloboda prejavu bezhraničná, aj sloboda prejavu má svoje limity ustanovené zákonom. Zákonným obmedzením v danom prípade je § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z., ktorý ukladá vysielateľovi povinnosť pri šírení informácií v spravodajskom programe zabezpečiť ich objektívnosť a nestrannosť. Povinnosť stanovená v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. je odôvodnená práve ochranou práv a slobôd iných osôb - verejnosti na príjem pluralitných informácií. Cieľom je práve ochrana diváka, ktorý má právo na objektívne a nestranné informácie. Právo verejnosti na pluralitné informácie v médiách vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil názor, že občanom ako pasívnym recipientom informácií musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita myšlienok a informácií je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou (CASE OF CETIN AND OTHERS v. Turkey, Applications nos. 40153/98 and 40160/98, bod č. 64). Súd je toho názoru, že vysielateľ koná v súlade so zákonom (vyššie spomínaným ustanovením) len pokiaľ zabezpečí objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov. Je taktiež povinný zabezpečiť oddelenie názorov a hodnotiacich komentárov od informácií spravodajského charakteru. Takéto oddelenie by malo byť zrejmé, pričom nie je prípustná polemika, či priemerný recipient vyrozumie, čo sa mu ponúka ako informácia spravodajského charakteru a čo už je názor redaktora a jeho hodnotiaci komentár. Za iných ako uvedených okolností nebude realizované právo diváka na objektívne a nestranné informácie, ktoré pre vysielateľa znamená povinnosť toto právo neporušiť a zabezpečiť vo vysielaní programovej služby všestrannosť informácií a názorovú pluralitu. V danom prípade treba považovať predmetný príspevok s názvom „Ostro v parlamente - Slota vynadal Dostálovi“ za žalobcom odvysielaný bez oddelenia názorov a hodnotiacich komentárov od informácií spravodajského charakteru. Ako vyplýva z opisu relevantnej časti odvysielaného príspevku (citácia uvedená v úvode odôvodnenia tohto rozsudku), spravodajské informácie striedali hodnotiace komentáre a tieto sa navzájom prelínali. Opísaným spôsobom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti v žalobcom odvysielanom spravodajskom programe, teda k porušeniu § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.. Posúdenie odborne špecifickej problematiky vysielania programovej služby, audiovizuálnej mediálnej služby, spravodajstva či politickej publicistiky z hľadiska objektívnosti a nestrannosti ako kritérií v zákone bližšie nešpecifikovaných je predmetom správneho uváženia žalovaného. Z § 245 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súdu teda neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu tohto právne neurčitého pojmu, pretože by tým vstupoval do právomoci iného orgánu, ktorá mu neprináleží. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu v procese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah. Práve z dôvodu neurčitosti (nie nepresnosti) právnej úpravy, túto musí dotvoriť správny orgán, pričom jeho správna úvaha pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom má právo, ale i povinnosť, prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, a to všetko za použitia zásad logického myslenia. Takýto postup žalovaného však nemožno stotožniť s pojmom cenzúra, ako to naznačil žalobca v rámci žalobných námietok, pretože v danom prípade nad všetky pochybnosti nebadať snahu žalovaného o kontrolu a autoritatívne silové obmedzovanie šírenia názorov a informácií. Súd poukazuje na to, že žalobcovi bola uložená najmiernejšia možná sankcia a to upozornenie na porušenie zákona podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.. Uvedená sankcia nemá voči žalobcovi represívny účinok ale slúži práve na formovanie rámca právne nezávadného postupu dotknutých subjektov (žalobcu) v rámci ich príslušnej činnosti vysielateľov v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z.. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.