Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/184/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201013 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201013.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Slovenská plavba a prístavy a.s., IČO: 35 705 671, Horárska 12, Bratislava, zastúpený: JUDr. Michaela Tőrőková, advokátka, ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 105/2012 zo dňa 28.03.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 105/2012 zo dňa 28.03.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 060111/2012/SCLVD-z.04967 zo dňa 24.01.2012. Týmto rozhodnutím žalovaný podľa § 5 ods. 12 a § 38 písm. h/ zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 338/2000 Z.z.) neudelil žalobcovi výnimku z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu Bratislava a verejného prístavu Komárno pre v rozhodnutí označené plavidlá, ktoré v období novembra a decembra 2011 (podľa priloženej prílohy k žiadosti č.j.: 037/2011/VTÚ zo dňa 21.12.2011) nemohli byť remorkované z dôvodu nízkeho stavu vodnej hladiny na takmer celom úseku medzinárodnej vodnej cesty Dunaj. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú arbitrárne a nezákonné. Tvrdil, že pokiaľ zákon č. 338/2000 Z.z. ponechá na úvahu žalovaného rozhodnutie o udelení či neudelení výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejných prístavov, neznamená to, že žalovaný môže rozhodovať svojvoľne, bez zákonného rámca a presvedčivého odôvodnenia. Mal za to, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, aké skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Rovnaké nedostatky v odôvodnení má podľa žalobcu aj druhostupňové napadnuté rozhodnutie a z tohto dôvodu nie sú obe rozhodnutia v súlade s § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca tvrdil, že príčinou nemožnosti plavby po Dunaji, ktorou odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie výnimky, bola vyššia moc, ktorá bez ohľadu na konanie či nekonanie štátnych orgánov vo veci zastavenia plavby spôsobila nemožnosť plavby po Dunaji. Túto skutočnosť mal prvostupňový správny orgán podľa žalobcu za preukázanú, keď konštatoval, že všetci dopravcovia buď prepravu tovarov plavidlami zastavili alebo prepravovali tovar pod hospodársky opodstatnenú úroveň, t.j. so stratou. Žalobca uviedol, že v danej situácii dôvodne využil svoje právo požiadať žalovaného o výnimku z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu, keď nízky stav vodnej hladiny Dunaja spôsobený vyššou mocou považoval za výnimočný prípad odôvodňujúci udelenie výnimky. Žalovaný v konaní zistil rovnaký skutkový stav, aký namietal žalobca, napriek tomu však jeho žiadosti nevyhovel. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia však nie je zrejmé, prečo žalobcom namietaná vyššia moc nespadá pod výnimočný prípad predpokladaný ustanovením § 5 ods. 12 zákona č. 338/2000 Z.z.. Z uvedených dôvodov žalobca namietal nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí tvrdiac, že nie sú známe dôvody nevyhovenia jeho žiadosti o udelenie výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu, aj keď v konaní preukázal výnimočný prípad, keďže hladina Dunaja bola natoľko nízka, že naložené plavidlá žalobcu nebolo možné remorkovať. Žalobca poukázal na funkcie odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu a zaujal názor, že za náležité odôvodnenie nemožno považovať také, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého sa rozhoduje; rovnako nie je súdne preskúmateľné rozhodnutie, ktorého odôvodnenie obsahuje len odkaz na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a jeho dôvody boli uznané za správne, ak dôvody, o ktoré sa výrok rozhodnutia opiera, chýbajú. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že vecou sa zaoberal riadne a zodpovedne, čoho dôkazom sú podľa jeho názoru aj vyžiadané dôkazy od Štátnej plavebnej správy ako štátneho orgánu, ktorý môže jediný zo zákona č. 338/2000 Z.z. nariadiť zastavenie plavby, ako aj od spoločnosti Verejné prístavy, a.s., ktorá vyberá podľa zákona poplatky za užívanie verejných prístavov. Zo zisteného skutkového stavu podľa žalovaného vyplynulo, že plavba počas udaných termínov bola možná, i keď bola zhoršená. Plavba však pokračovala, aj poprúdna, aj protiprúdna a iné plavebné spoločnosti s tým nemali problémy. Keďže ani plavebné úrady okolitých krajín nevyhodnotili plavebnú situáciu na svojich úsekoch ako kritickú a nebezpečnú pre plavbu, nemala na to dôvod ani Štátna plavebná správa na slovenskom úseku Dunaja. Žalovaný mal za to, že nakoľko nedošlo k zastaveniu plavby na Dunaji, nemohol udeliť žalobcovi výnimku z povinnosti platenia prístavných poplatkov za užívanie verejných prístavov. Námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie sa nezaoberalo „vyššou mocou“, považoval žalovaný za irelevantnú, nakoľko bolo v konaní preukázané, že k zastaveniu plavby z dôvodu vyššej moci nedošlo. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že v konaní bol presne a úplne zistený skutočný stav veci na základe podkladov zo strany Štátnej plavebnej správy, spoločnosti Verejné prístavy, a.s. a Dunajskej komisie. Keďže žalobca v konaní nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy, na základe ktorých by vyvrátil zistenia vyplývajúce z uvedených podkladov, rozhodol žalovaný o neudelení výnimky. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že žiadosťou doručenou žalovanému dňa 29.12.2011 požiadal žalobca o udelenie výnimky z platenia prístavných poplatkov vo verejných prístavoch Bratislava a Komárno, kde mal odstavené naložené plavidlá označené v pripojenom zozname. Uviedol, že plavidlá z prístavu Bratislava, ktorých cieľovou destináciou boli prístavy v Rakúsku a Nemecku, nemohli byť remorkované z dôvodu nízkeho stavu hladiny Dunaja tak na Slovensku, ako aj v Rakúsku a Nemecku, pričom tento stav trval od polovice novembra do prvej dekády decembra roku 2011. Pre plavidlá, ktoré boli naložené v Komárne, bola cieľovou destináciou Constanza - Rumunsko, nízky vodný stav bol však aj v Maďarsku, na strednom i dolnom toku. Tento stav trval v priemere od 10 do 31 dní. Uvedené skutočnosti považoval žalobca za vis maior a žiadal o odpustenie prístavných poplatkov za v žiadosti uvedené plavidlá. Žalovaný si v konaní vyžiadal stanovisko od spoločnosti Verejné prístavy, a.s. a tiež informáciu od Dunajskej komisie, zaobstaral údaje o vodných stavoch na Dunaji v predmetnom období, ako aj údaje o prechodoch plavidiel po Dunaji v tom istom čase. Rozhodnutím č. 060111/2012/SCLVD-z.04967 zo dňa 24.01.2012 podľa § 5 ods. 12 a § 38 písm. h/ zák. č. 338/2000 Z.z. neudelil žalobcovi výnimku z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu Bratislava a verejného prístavu Komárno pre plavidlá určené v rozhodnutí, ktoré v období novembra a decembra 2011 nemohli byť remorkované z dôvodu nízkeho stavu vodnej hladiny na takmer celom úseku medzinárodnej vodnej cesty Dunaj. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. 105/2012 zo dňa 28.03.2012 zamietol a rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.01.2012 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia o rozklade sa minister vysporiadal so všetkými žalobnými dôvodmi, keď konštatoval, že v danom prípade nebola splnená ani jedna zo zákonných podmienok odôvodňujúcich okamžité zastavenie plavby na Dunaji. Nízky vodný stav nie je podľa rozhodnutia bezprostredným ohrozením plavebnej prevádzky, o čom svedčí to, že na vodnej ceste Dunaj sa v danom čase pohybovalo veľké množstvo plavidiel a teda nemožnosť plavby nenastala. Každý dopravca podľa názoru správneho orgánu druhého stupňa vyhodnocuje stav vodnej cesty pre jeho plavidlo individuálne podľa konkrétnej situácie a pokiaľ parametre vodnej cesty nevyhovovali v rozhodujúcom čase určitej skupine plavidiel, nemôže to byť dôvod na okamžité zastavenie plavby pre všetky plavidlá. V odôvodnení rozhodnutia sa tiež uvádza, že na povolenie výnimky nie je právny nárok, je výlučne na správnom uvážení žalovaného ako vyhodnotí žiadosť dopravcu o udelenie výnimky, pričom toto uváženie závisí od konkrétnej situácie v národnom toku. Prístavné poplatky, ktoré dopravcovia platia spoločnosti Verejné prístavy, a.s. za prístavné služby, nesúvisia podľa ministra so zabezpečením bezpečnosti na vodnej ceste. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 5 ods. 12 zákona č. 338/2000 Z.z. úhrada za používanie verejného prístavu sa neplatí v prípade nariadenia okamžitého zastavenia plavby podľa § 39 písm. o). Výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu vo výnimočných prípadoch povoľuje na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla ministerstvo formou rozhodnutia. Podľa ods. 15 používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť podľa § 6 na základe sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti. Podľa § 38 písm. h/ zákona č. 338/2000 Z.z. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky udeľuje výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť predovšetkým to, či sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie relevantnými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu a či vydané rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti stanovené vyššie citovanými ustanoveniami Správneho poriadku, ktorého právny režim sa vzťahuje na konania podľa zákona č. 338/2000 Z.z. Správny poriadok vyžaduje, aby každé rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v písomnej forme na to príslušným orgánom a aby bolo v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti stanovené všeobecnou právnou úpravou i osobitnými právnymi predpismi. Správny poriadok kladie osobitné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého musí byť zrejmé, aké skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia zhrňuje skutkový stav a z neho vyplývajúce skutkové zistenia správneho orgánu, obsahuje stručné vyhodnotenie vykonaných dôkazov a spôsob aplikácie príslušných právnych predpisov na zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia musí dať účastníkov konania odpoveď na všetky relevantné skutkové a právne otázky, ktoré boli pri rozhodovaní vzaté do úvahy. Krajský súd je toho názoru, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal všetkými tvrdeniami a odvolacími námietkami žalobcu a vyhodnotil ich spôsobom, ktorý umožnil súdu preskúmať závery žalovaného v predmetnej veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný na základe zhromaždených podkladov rozhodnutia uzavrel, že nemožnosť plavby na vodnej ceste Dunaj v relevantnom čase nenastala, nakoľko po prúde i proti prúdu rieky sa v tom čase preplavilo množstvo plavidiel. Žalovaný jednoznačne konštatoval, že nízky vodný stav nie je bezprostredným ohrozením plavebnej prevádzky a fakt, že niektorí dopravcovia sa v danom čase rozhodli zastaviť plavbu, bolo ich interným rozhodnutím. Z uvedených záverov jednoznačne vyplýva úvaha žalovaného, že pokiaľ nebola plavebná prevádzka zastavená a jej bezpečnosť nebola ohrozená, nie je dôvod na udelenie výnimky žalobcovi z povinnosti platiť za používanie verejných prístavov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zreteľná aj negatívna odpoveď žalovaného na otázku, či nemožnosť plavby v rozhodnutí označených plavidiel bola za daných okolností takým výnimočným prípadom, pre ktorý by bolo potrebné vyhovieť žiadosti žalobcu o udelenie výnimky. Krajský súd je toho názoru, že správne uváženie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, jeho závery sú náležite skutkovo podložené i dostatočne odôvodnené. Je zrejmé, že informácia o vodných stavoch na dunajskej vodnej ceste je verejne dostupnou informáciou, ktorú musí každý prepravca vziať v rámci svojho podnikania do úvahy. Pokiaľ za daných okolností žalobca zaťažil predmetné plavidlá spôsobom, ktorý neumožnil pokračovanie v plavbe a vynútil si zakotvenie plavidiel vo verejných prístavoch, nejde podľa názoru súdu principiálne o takú výnimočnú okolnosť, ktorá by odôvodňovala udelenie výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejných prístavov. Nízky stav vodnej hladiny totiž nemožno považovať za náhly a neočakávateľný prírodný úkaz (vis major), ktorý by nebolo možné predvídať a prispôsobiť sa mu a pre ktorý by sa s tým súvisiace platenie prístavných poplatkov stalo právne neudržateľným. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný vo veci zodpovedajúco zistil skutkový stav, po právnej stránke ho správne posúdil a svoje závery aj dostatočným spôsobom odôvodnil. Keďže námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v správnom súdnictve z povahy veci nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.