Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/192/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201054 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201054.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: M.. M. Z. (podnikajúci pod obchodným menom Miloš Španír Mgr. - ŠPIGI-PRODUCTION), B. XXXX/X, K., IČO: 35 268 964, zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/452292/2012-5113-r zo dňa 16.04.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.06.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/452292/2012-5113-r zo dňa 16.04.2012, ktorým bol na základe odvolania žalobcu potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava I (ďalej len správca dane) č. 600/230/268000/11/Stru zo dňa 06.12.2011. Týmto výmerom bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 16.990,24 eur a zároveň mu nebola uznaná vykázaná daňová strata na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 405.927,- Sk. Žalobca v žalobe uviedol, že daňové orgány spochybnili vierohodnosť dodávky prípravku Suplasyn, zrealizovanej spoločnosťou ATAX SLOVAKIA, s.r.o., na základe čoho bol vyvodený záver, že žalobca zúčtovaný výdavok na kúpu uvedeného prípravku v sume 3.000.000,- Sk nepreukázal. Tento záver je však podľa názoru žalobcu v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Správca dane v súvislosti s prešetrením vierohodnosti realizovaného obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou ATAX SLOVAKIA, s.r.o. vykonal dôkaz vypočutím jej konateľa M. v priestoroch Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, kde sa menovaný nachádza od 31.01.2007. Konateľ vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť ATAX SLOVAKIA, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nevykonávala žiadnu činnosť, nikdy nebolo vedené účtovníctvo a ani nebol zriadený účet spoločnosti. Vypovedal, že iba on sám mohol vystavovať všetky doklady, uzatvárať zmluvy a používať pečiatku spoločnosti. K uvedenému žalobca namietal, že bez zriadenia bankového účtu nemohla byť uvedená spoločnosť registrovaná ako daňový subjekt, ďalej že p. Jurík nebol správcom dane dopytovaný, dokedy spoločnosť ATAX SLOVAKIA, s.r.o. nevykonávala podnikateľskú činnosť a či počas podnikateľskej činnosti vykonávala nejaké obchody v súvislosti s jej predmetom činnosti - veľkoobchod s farmaceutickými výrobkami. Daňovým orgánom vytýkal, že konateľovi nebola položená otázka, kde sa nachádza podľa jeho slov jediná pečiatka spoločnosti, keďže on sám ako jediný konateľ a spoločník sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Správca dane bol podľa žalobcu povinný klásť svedkovi otázky tak, aby boli preskúmavané skutočnosti preukázané čo najúplnejšie, napriek tomu sa však uspokojil s tvrdeniami, ktoré boli zjavne nepravdivé a z týchto tvrdení vyvodzoval skutkové závery. Žalobca poukázal na to, že v daňovom konaní predložil okrem dokladov potrebných pre zaúčtovanie výdavku, akými sú faktúra a dodací list, aj kúpnu zmluvu preukazujúcu reálne nadobudnutie výrobku Suplasyn inj. 20mg x 2ml v množstve 2500 ks, šarža 0472/2008, predložil tiež správu o výsledku inšpekcie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv zo dňa 15.07.2009, pričom podľa jej prílohy č. 1 bol skontrolovaný evidenčný stav výdaja Suplasynu šarža 0472/2008 od septembra 2008 do júla 2009 s počtom 1119 ks, ktorý bol vydaný pacientom na zdravotné poukazy. Z uvedeného možno dospieť podľa žalobcu jedine k záveru, že ak žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou, dodacím listom a kúpnou zmluvou od dodávateľa ATAX SLOVAKIA, s.r.o., vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa znáša podľa jeho názoru dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, tak ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť ATAX SLOVAKIA, s.r.o. mala vo svojom predmete činnosti veľkoobchod s farmaceutickými výrobkami a žalobca konal v dôvere zápis do obchodného registra. Nemal dôvod bližšie skúmať poverenie spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o. udeleného osobe, ktorá sa žalobcovi predstavila ako B. P., nakoľko táto osoba mu odovzdala tovar v dojednanom množstve a obvyklej kvalite, preto nemal dôvod spochybňovať skutočnosť, že predaj Suplasynu uskutočnila spoločnosť označená na faktúre a v predloženej kúpnej zmluve. Žalobca napokon v žalobe uviedol, že na ústnom pojednávaní konanom dňa 20.10.2011 predložil správcovi dane CD nosič obsahujúci inventúru z roku 2008 a príjemky a výdajky zo skladu. Na koniec zápisnice o ústnom pojednávaní dopísala pracovníčka správcu dane T.. Y. rukou vetu „CD sa nedá otvoriť pre chýbajúci softvér“, uvedený zápis však nebol datovaný a preto nie je možné verifikovať časový okamih, kedy bol urobený. Žalobca namietal, že pri preberaní dokladov a iných vecí sa nikde zmienka o značnom poškriabaní CD nosiča pravidelnými ryhami nenachádza a teda vysvetlenie správcu dane, že CD nosič bol odovzdaný poškriabaný, vyznieva nedôveryhodne. Neskôr do protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 27.10.2011 uviedli zamestnankyne správcu dane, že „počas prítomnosti daňového subjektu dňa 20.10.2011 bol odovzdaný správcovi dane CD nosič, ktorý bol vo veľkom rozsahu poškriabaný ryhami, ktoré nevznikli jeho bežným používaním, ale pravdepodobne mechanickým zásahom, nedal sa otvoriť a zistiť jeho obsah“. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že pri predložení nosiča informácií obsahujúceho elektronické záznamy o skladovom hospodárstve nemožno na neho predniesť zodpovednosť za znehodnotenie dôkazu, keď toto nebolo zachytené v autentickej zápisnici o odovzdaní dokladov a znehodnotenie bolo zistené až dodatočne správcom dane. Správca dane a žalovaný teda podľa názoru žalobcu pričítali jemu ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby nesúhlasil s názorom, že pokiaľ žalobca disponuje faktúrou, dodacím listom a kúpnou zmluvou od dodávateľa, vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Technicky je podľa žalovaného možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité dodanie tovaru, bez ohľadu na to, či takéto dodanie aj skutočne bolo poskytnuté. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe predložených dokladov možné uznať daňový výdavok, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia medzi odberateľom a dodávateľom, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhý má nárok na daňový výdavok. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s dodávkou tovaru a preto ho nemožno stotožňovať iba s faktúrou. Žalovaný uviedol, že správca dane nevychádzal len z dokladov predĺžených žalobcom a vykonal dokazovanie v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. formou dožiadaní a svedeckej výpovede, ktoré smerovali prevereniu, či žalobca oprávnene uplatnil výdavok za nákup farmaceutického výrobku. Dôvodom neuznania predmetného výdavku bola podľa žalovaného výlučne tá skutočnosť, že žalobca nepredložil ani jeden doklad a dôkaz, ktorý by potvrdil jeho tvrdenie, že skutočne vynaložil v hotovosti sumu 3.000.000,- Sk na kúpu injekčného roztoku Suplasyn. Žalovaný považoval za zarážajúce, za akých neobvyklých podmienok sa uskutočnil nákup tovaru, pričom poukázal na platenie veľkej sumy v hotovosti a tiež na miesto, na ktorom bol obchod zrealizovaný. Uviedol, že žalobca neposkytol žiaden dôkaz o existencii pani P., s ktorou mal obchod uzavrieť, to znamená jej celé meno, skutočnú adresu, dátum narodenia, číslo dokladu totožnosti, jej e-mailový alebo iný kontakt. Poskytol iba telefónne číslo, ktoré osoba s takýmto priezviskom nepoužíva. Preto správca dane nemohol túto osobu v konaní vypočuť. Žalovaný poukázal na to, že finančnú čiastku v sume 3.000.000,- Sk vyplácal žalobca neznámej osobe iba na základe pokladničného dokladu, na ktorom absentovali akékoľvek údaje o osobe, ktorá hotovosť prebrala. Žalovaný mal za to, že predložením poškriabaného CD nosiča, ktorý mal podľa žalobcu obsahovať záznamy o jeho skladovom hospodárstve, sa žalobca snažil znemožniť správcovi dane zistiť obsah tohto nosiča. Nakoľko však mechanické poškodenie nosiča nebráni prečítaniu nahraných dátových súborov, správca dane pri spracovaní zistil, že predmetný CD nosič žiadne údaje neobsahoval. Pochybnosti žalobcu o tom, či CD nosič bol vrátený ten istý, ktorý žalobca odovzdal správcovi dane, naznačujú podľa žalovaného zámer žalobcu zakryť skutočnosti o skladovej evidencii, ktorá by odhalila neopodstatnenosť uplatneného daňového výdavku. Žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil správcovi dane ani záznam z CD nosiča, teda vytlačenú inventúru za rok 2008, príjemky a výdajky zo skladu, i keď tvrdil, že viedol evidenciu elektronicky. Podľa žalovaného správca dane hodnotil dôkazy jednotlivo tak, ako boli predkladané a vyžiadané a zároveň v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť pre uplatnenie výdavkov. Správca dane pri tom nespochybnil možný nákup tovaru, avšak nie u firmy ATAX SLOVAKIA, s.r.o. a už vôbec nie u firmy ATAX, s.r.o. Martin, ktorá je uvedená na dodacom liste č. 8109 z 27.08.2008, na faktúre č. 8109, na príjmovom a výdajkovom doklade a na kúpnej zmluve z 27.08.2008. Z vykonaných dožiadaní podľa žalovaného vyplynulo, že spornú faktúru nevystavoval a nepodpisoval konateľ spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o. Žalovaný zaujal názor, že daňový subjekt je povinný konať tak, aby vyvrátil akékoľvek pochybnosti o tom, že výdavky boli skutočne realizované na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie príjmov. Zákon dôkaznú povinnosť rozdeľuje medzi správcu dane a daňový subjekt s cieľom čo najúplnejšie zistiť skutkový stav veci a zabezpečiť objektívne vyrubenie dane. Dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dôkazné bremeno nesie predovšetkým daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Z uvedených dôvodov bol žalovaný toho názoru, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a tento bol po právnej stránke posúdený správne. Preto navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzených žalobných dôvodov v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Z pripojených administratívnych spisov daňových orgánov súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 600/320/245511/2011/Čal zo dňa 27.10.2011 s dodatkom zo dňa 21.11.2011, ktorý bol so žalobcom riadne prerokovaný. Na základe záverov z protokolu vydal správca dane dňa 06.12.2011 dodatočný platobný výmer č. 600/230/268000/11/Stru, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 16.990,24 eur a zároveň neuznal vykázanú daňovú stratu na dani z príjmov fyzickej osoby za predmetné zdaňovacie obdobie v sume 405.927,- Sk. Rozdiel dane uložil žalobcovi zaplatiť na účet správcu dane. Zo skutkových zistení správcu dane zachytených v daňovom protokole vyplýva, že žalobca v podanom priznaní k dani príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 vykázal daňovú stratu vo výške 405.927,- Sk, ktorý vznikla uplatnením viacerých daňových výdavkov, ktoré správca dane na základe vykonaných kontrolných zistení neuznal. Jedným z takýchto neuznaných daňových výdavkov bol žalobcom zaúčtovaný hotovostný výdavok za nákup injekčného roztoku Suplasyn v sume 3.000.000,- Sk ( 2500 ks), ktorý podľa vystavených dokladov kúpil od spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o., Tajovského 13/2, Martin, IČO: 36 718 161. Uvedený obchod doložil faktúrou a príjmovým pokladničným dokladom s číslom 8109 zo dňa 27.08.2008, vystavenými spoločnosťou ATAX SLOVAKIA, s.r.o., dodacím listom s tými istými údajmi, ktorý vypísal žalobca a následne aj kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou ATAX SLOVAKIA, s.r.o., ktorej predmetom mal byť nákup 2500 ks Suplasynu za 3.000.000,- Sk, s hotovostnou úhradou. K okolnostiam uzavretia obchodu žalobca pred správcom dane uviedol, že na internete objavil inzerát spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o. na predaj prípravku Suplasyn, s údajom o kontaktnom telefónnom čísle, na ktoré zavolal a s p. P. ktorá sa mu ozvala, telefonicky dohodol objednávku. Kúpu a prevzatie tovaru zrealizoval na parkovisku motorestu Koliba pred mestom Martin, pričom za spoločnosť ATAX SLOVAKIA, s.r.o. jednala p. P., ktorá sa preukázala potvrdením, že je riaditeľkou uvedenej spoločnosti a je oprávnená za ňu konať. Po podpísaní vyššie uvedených dokladov si tovar prezrel a prevzal a zaplatil zaň v hotovosti kúpnu cenu 3.000.000,- Sk. Podľa zistení správcu dane spoločnosť ATAX SLOVAKIA, s.r.o. nepodala priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2008. Konateľ uvedenej spoločnosti M. B., ktorý sa od 31.01.2007 nachádzal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody I. nad O., vo svojej výpovedi pred správcom dane uviedol, že spoločnosť so Suplasynom neobchodovala, nikdy takýto tovar neponúkala a nikdy nemala zriadenú internetovú schránku. Konateľ vypovedal, že nevyužíval inzerciu a nikdy sa so žalobcom neskontaktoval. Spoločnosť ATAX SLOVAKIA, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, uzatvárať zmluvy, vystavovať a podpisovať doklady a používať pečiatku spoločnosti mohol len konateľ Martin B.. Uviedol, že faktúru č. 8109 zo dňa 27.08.2008 ani príjmový pokladničný doklad z uvedeného zo dňa na prijatie sumy 3.000.000,-Sk nevystavil. Uviedol tiež, že spoločnosť ATAX SLOVAKIA, s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, nikdy nebolo vedené účtovníctvo a nebol ani zriadený účet spoločnosti. Výsluchu svedka M. B. sa riadne upovedomený žalobca nezúčastnil. Žalobca napriek výzvam správcu dane nepredložil k predmetnému obchodu žiadnu evidenciu - príjemky, výdajky, resp. iné doklady týkajúce sa uskladnenia tohto tovaru a tvrdil, že doklady boli vedené hlavne elektronicky. Predložil správcovi dane CD nosič, ktorý bol podľa zápisnice o ústnom pojednávaní vo veľkom rozsahu poškriabaný pravidelnými ryhami. Správca dane zistil, že na nosiči neboli zaznamenané žiadne údaje. Dňa 10.05.2009 došlo podľa oznámenia žalobcu k vlámaniu do jeho prevádzky - výdajne zdravotníckych potrieb a ku krádeži 1470 kusov Suplasynu, čo bolo zistené aj vykonanou inventúrou. Podľa záznamu z výkonu dohľadu a inšpekcie vykonanej dňa 15.07.2009 Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv bol u žalobcu skontrolovaný evidenčný stav výdaja Suplasynu od septembra 2008 do 15. Júla 2009 s počtom kusov 1 119, ktorý bol vydaný pacientom na zdravotné poukazy, pričom k záznamu bol pripojený prehľad výdaja Suplasynu za uvedené obdobie. Ani jeden z uvedených dokladov podľa správcu dane neobsahuje zoznam zásob k 31.12.2008, ani žiadnu analýzu, aká šarža Suplasynu bola odcudzená, kedy bol Suplasyn s takouto šaržou nadobudnutý, koľko Suplasynu pochádzalo zo zásob z predchádzajúceho roka 2007 a koľko Suplasynu kúpil žalobca v roku 2009 do dátumu odcudzenia, s uvedením vydaného počtu prípravku na zdravotný preukaz resp. iné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť preukázateľnosť uplatneného výdavku v hotovosti 3.000.000,-Sk v nadväznosti na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov v roku 2008. Podľa zistení správcu dane žalobca v roku 2008 kúpil aj ďalší Suplasyn v počte 836 kusov od dodávateľa MED - ART, spol. s.r.o. a dodávateľa Phoenix, zdravotnícke zásobovanie, a.s. - 19 kusov, pričom tovar uhradil na základe prijatých faktúr zo svojho podnikateľského účtu. Vzhľadom na uvedené dospel správca dane k záveru, že žalobca neuniesol zákonom stanovenú dôkaznú povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a nepreukázal, že výdavky v sume 3.000.000,- Sk skutočne vznikli a boli v zmysle § 2 písm. i/, § 19 ods. 1 a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov vynaložené výlučne v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu a v nadväznosti na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v roku 2008. Preto tieto výdavky neuznal ako daňové výdavky a o sumu 3.000.000,- Sk za farmaceutický prípravok Suplasyn znížil celkové výdavky uplatnené žalobcom v predmetnom zdaňovacom období. Proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane zo dňa 06.12.2011 podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný po preskúmaní veci rozhodnutím č. 1020502/1/452292/2012/5113-r zo dňa 16.04.2012 odvolaním napadnutý výmer potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. V zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, .. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, ktorý sám určuje, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Musí prihliadnuť na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, pričom dôkazy hodnotí podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správca dane v prejednávanej veci postupoval v priebehu daňovej kontroly v súlade so zákonom, umožnil žalobcovi zúčastniť sa všetkých úkonov smerujúcich k zisteniu skutočného stavu veci, klásť svedkom otázky, vyjadrovať sa v priebehu kontroly k zisteným skutočnostiam a predkladať dôkazy na preukázanie prednesených tvrdení. Žalobcovi nič nebránilo zúčastniť sa výsluchu svedka Martina B. a položiť mu všetky otázky, ktorých nezodpovedanie vytýka správcovi dane v žalobe. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré v daňovom protokole i vo vydaných rozhodnutiach podrobne popísali, vyhodnotili a právne posúdili. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Na základe riadne zisteného skutkového stavu podrobne zdokumentovaného v protokole z daňovej kontroly a následne v dodatočnom platobnom výmere je súd toho názoru, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. V daňovom konaní v zmysle § 29 ods. l zákona č. 511/1992 Zb. vykonáva správca dane dokazovanie tým spôsobom, že sa zameriava na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom. V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňovníka) platí prejednávacia a nie vyhľadávacia (vyšetrovacia) zásada. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o daňové výdavky uplatnené daňovníkom, je tieto prerokovať, umožniť daňovému subjektu preukázať ich oprávnenosť, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť daňovník. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať predovšetkým vecnú súvislosť uplatnených daňových výdavkov s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov. Pre daňovú uznateľnosť výdavku sa vyžaduje, aby bol výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), ďalej aby bol výdavok daňovníkom riadne preukázaný (podmienka preukázateľnosti), výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve alebo v evidencii daňovníka (podmienka zaevidovania) a nakoniec musí byť výdavok uplatnený v stanovenej výške (podmienka rozsahu). Súd sa stotožnil so závermi daňových orgánov, z ktorých vyplýva, že podmienka preukázateľnosti daňových výdavkov žalobcu na nákup injekčného roztoku Suplasyn v sume 3.000.000.- Sk splnená nebola a to napriek tomu, že všetky ostatné podmienky daňovej uznateľnosti týchto výdavkov mohli byť splnené. Žalobca bol v daňovom konaní opakovane vyzývaný, aby vzhľadom na správcom dane zaobstarané skutkové zistenia doložil dôkazy na preukázanie uskutočnenia plnení, o ktorých žalobca účtoval ako o daňových výdavkoch a vytvoril mu tak priestor pre preukázanie reálneho uskutočnenia sporného obchodu. Žalobca žiadne relevantné dôkazy správcovi dane nenavrhol ani nepredložil. Je treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane a na ktorých preukázanie bol daňový subjekt vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, zaťažuje daňovníka. Záver daňových orgánov, že v danom prípade žalobca takéto dôkazné bremeno neuniesol, bol podľa názoru súdu v súlade so zákonom. Preukázanie dodávok tovaru len listinnými dôkazmi nemožno považovať za dôkaz preukazujúci uplatniteľnosť daňových výdavkov v zmysle zákona o daniach z príjmov. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie daňového výdavku a jeho riadne zaúčtovanie neznamená, že výdavky boli do základu dane zahrnuté oprávnene. Faktúry sú relevantnými dokladmi z hľadiska uplatnenia výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje spoľahlivo odrážajú reálne plnenie. Zaevidovanie faktúry do účtovníctva nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ju vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má predpísané náležitosti účtovného dokladu, ešte nie je dôkazom o tom, že výdavky boli zahrnuté do základu dane oprávnene. Súd je toho názoru, že správca dane vykonaným šetrením a zhromaždenými dôkazmi dostatočne podložil svoje opodstatnené pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti žalobcom predložených dokladov k dodávke farmaceutických výrobkov od spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o., keď zistil, že predmetný obchod mal prebehnúť za mimoriadne neobvyklých okolností - tovar mal žalobca prevziať na parkovisku pred reštauráciou od jemu neznámej osoby, ktorá sa preukázala poverením konať za spoločnosť, za tovar zaplatil v hotovosti na základe na mieste vystavených dokladov, na pokladničný doklad, na ktorom prevzatie hotovostnej platby potvrdila v ďalšom konaní nekontaktná osoba. Pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaného obchodu zvýraznila skutočnosť, že dodávateľ - ATAX SLOVAKIA, s.r.o. dlhodobo nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, za rok 2008 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb a jej štatutárny zástupca, ktorý sa v čase údajného uskutočnenia obchodu nachádzal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, uskutočnenie predmetnej výdavky nepotvrdil a uviedol, že spoločnosť v relevantnom období nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. V neprospech žalobcu svedčila tiež skutočnosť, že väčšia časť výrobku Suplasyn údajne dodaného spoločnosťou ATAX SLOVAKIA, s.r.o. na základe predložených dokladov mala byť odcudzená z prevádzky žalobcu, pričom z predložených inventúrnych dokladov hodnoverne nevyplýva, že odcudzená bola práve tá časť dodávky tohto prípravku, ktorú mal žalobca nadobudnúť od uvedenej spoločnosti. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že žalobca kupoval tento prípravok v predmetnom období aj od iných dodávateľov, pričom za tovar platil na základe prijatých faktúr zo svojho podnikateľského účtu. Na žiadnych dokladoch o kúpe tohto tovaru nebola uvedená šarža, okrem prílohy záznamu z kontroly vykonanej Štátnym ústavom na kontrolu liečiv zo dňa 15.07.2009, na ktorom je však šarža 0472/2008 dopísaná rukou na okraji strany iným druhom písma ako ostatný text. Žalovaný podľa názoru súdu dôvodne konštatoval, že uvedená šarža na tomto doklade nie je preukazným dokladom o tom, že ide o šaržu Suplasynu zakúpenú od spoločnosti ATAX SLOVAKIA, s.r.o., pretože vystavená faktúra č. 8109 zo dňa 27.08.2008 ani dodací list z uvedeného dňa neobsahujú údaje o šarži tovaru. Zo žalobcom predložených dokladov nebolo možné zistiť, koľko Suplasynu zisteného inventúrou zo dňa 11.05.2009 pochádzalo zo zásob z roku 2007 a koľko Suplasynu kúpil žalobca v roku 2009 do dátumu krádeže, s uvedením vydaného množstva tohto prípravku na zdravotné poukazy. Preto súd považoval za zákonné a správne závery daňových orgánov, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že výdavky v hodnote v sume 3.000.000,- Sk skutočne vznikli a boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 a neuznaní vykázanej daňovej, ako aj postup daňových orgánov, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal, boli v súlade so zákonom. Súd je toho názoru, že správca dane vo veci dostatočne zistil skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdil a svoje závery aj náležite odôvodnil. Keďže námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému toto právo v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve z povahy veci nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.