Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/202/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201113 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201113.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: SONY EUROPE LIMITED Sp. z o.o., (predchádzajúce obchodné meno Sony Poland Sp. z o.o.), Oddzial w Polsce, ul. Ogrodowa 58, 00876 Warszawa, Poľská republika, zastúpená: Deloitte Legal s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/464277-666604/2012/5062-r zo dňa 29.03.2012, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. č. 1020502/1/464277-666604/2012/5062-r zo dňa 29.03.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúce zo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 15.06.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. č. 1020502/1/464277-666604/2012/5062-r zo dňa 29.03.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 600/270/200493/10/Mes zo dňa 09.09.2011, ktorým Daňový úrad Bratislava I zastavil konanie vo veci odvolania zahraničnej osoby - žalobcu podanému proti rozhodnutiu č. 600/270/12842/11/Mes zo dňa 30.05.2011, ktorý Daňový úrad Bratislava I nevyhovel žiadosti zahraničnej osoby - žalobcu o vrátenie dane z pridanej hodnoty za obdobie január až december 2009. Podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne právne posúdil skutkový stav a nevysporiadal sa dostatočne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia so všetkými námietkami uvedeným v odvolaní žalobcu. Žalovaný nekonal v súlade s ust. § 2 ods. 1 a § 48 ods. 6 zákona o správe daní. V odvolaní zo dňa 04.07.2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu a pokračovania v konaní, v ktorom prvostupňový orgán zamietol žiadosť o vrátenie daní, pričom ako dôvod uviedol nedostatočnosť a nesprávnosť vyhodnotenia všetkých skutkových okolností prvostupňovým orgánom. Prvostupňový orgán v rámci odvolacieho konania vyzval následne žalobcu na doplnenie odvolania zo dňa 04.07.2011, pričom vo svojej výzve presne nepoukázal na chýbajúcu zákonom stanovenú náležitosť odvolania, len žiadal o vysvetlenie skutočnosti a to, kedy prešlo právo nakladať zo skladovaným tovarom ako vlastník zo spoločnosti SONY UK na Spoločnosť, či po skladovaní tovaru zo skladu v Nitre, odkiaľ bol tovar zo skladu prepravený, kto a na koho náklady uskutočnili prepravu tovaru do Poľska odberateľom Spoločnosti, predloženie kópií faktúr za dodanie tovaru skladovaného v SR odberateľom Spoločnosti. Vzhľadom na uvedený okruh dožiadaných vysvetlení žalobca v podanom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu o zastavení odvolacieho konania argumentoval, že uvedený okruh otázok sa priamo viazal k posúdeniu opodstatnenosti samotného nároku na vrátenie dane, t.j. k meritórnemu rozhodnutiu prvostupňového orgánu a nie k absencii náležitosti podaného odvolania. Ich nepredloženie k stanovenej lehote, teda podľa názoru žalobcu nemohlo brániť samotnému procesnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu pokračovať v odvolacom konaní v zmysle § 46 a nasl. zákona o správe daní, ktoré by predchádzalo samotnému meritórnemu rozhodnutiu. Na základe uvedeného sa žalobca domnieva, že prvostupňový orgán z dôvodu, že nepotreboval objasniť ďalšie skutočnosti súvisiace s meritórnym rozhodnutím vo veci mohol a mal pokračovať v konaní v zmysle vyššie uvedeného §. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s tvrdeniami žalobcu nevysporiadal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba tvrdí, že prvostupňový orgán vo svojej výzve o doplnení konania síce presne neoznačil chýbajúcu náležitosť spôsobom, ako sú uvedené v § 46 ods. 4 zákona o správe daní, z obsahu výzvy však mal za zjavné, že išlo o doplnenie náležitosti v zmysle uvedeného §. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR 4Sž 45/1997 a rozhodnutie NS SR č. 6Sžf 4/2009. Žalobca podporne uvádza, že prvostupňový orgán vo výzve o doplnení konania žiadal doplniť skutočnosti, ktoré objasňovali obsah transakcií, ktoré neboli priamo predmetom konania o vrátenie dane. Poukazuje na judikáty Súdneho dvora Európskej únie a to, že princíp DPH neutrality možno interpretovať ako právo na odpočítanie dane uplatnenej iným platiteľom voči podnikateľovi pri obstaraní tovaru a služieb, v prípade ak podnikateľ uvedené tovary a služby použije na vykonávanie ekonomickej činnosti, čo žalobca v priebehu konania preukázal. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalované a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručeného súdu dňa 22.10.2012 uviedol, že žalobca požiadal dňa 30.09.2010 správcu dane o vrátení dane z pridanej hodnoty vo výške 96.818,69 eur. Správca dane vydal dňa 30.05.2011 rozhodnutie č. 600/270/12804/11/Mes, ktorým nevyhovel žiadosti o vrátenie dane z pridanej hodnoty. Žalobca podal dňa 04.07.2011 odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu a prvostupňový orgán dňa 20.07.2011 zaslal žalobcovi výzvu na doplnenie odvolania podľa § 46 ods. 5 zákona o dani, z ktorej žiadal žalobcu o doplnenie odvolania a bol zároveň poučený, v akej lehote a v akom smere musí byť doplnené ako aj o následkoch nevyhovenia výzve. Výzva bola doručená žalobcovi dňa 25.07.2011. Dňa 24.08.2011 obrdžal prvostupňový orgán odpoveď na výzvu doplnenie odvolania a lehota na doplnenie odvolania uplynula dňa 11.08.2011. Prvostupňový orgán vydal dňa 09.09.2011 rozhodnutie o zastavení konania, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09.09.2011. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobca doplnil svoje odvolanie až po lehote stanovenej správcom dane vo výzve. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom tvrdil, že prvostupňový orgán vo výzve na doplnenie odvolania neuviedol, ktorý zo zákonom predpísaných náležitostí odvolanie neobsahovalo. V predmetnej výzve požadované náležitosti doplnenia odvolania neboli výslovné označené ako v § 46 ods. 4 písm. e/ citovaného zákona a jednoznačne doplnenie dôkazov k tvrdeniam uvedeným v odvolaní. Žalovaný má zato, že prvostupňový orgán určením 15-dňovej lehoty vo výzve neporušil zák. č. 511/1992 Zb.. V ust. § 46 ods. 5 citovaného zákona sa uvádza, že lehota vo výzve nesmie byť kratšia ko 15 dní. Podľa vyjadrenia prvostupňového orgánu daňový subjekt mal len doplniť informácie k uskutočneným obchodom a faktúry do svojho účtovníctva. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako neopodstatnenú. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1020502/1/464277-666604/2012/5062-r zo dňa 29.03.2012 bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd rozhodol žalobu bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle úst. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.04.2014 o 10,30 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného ako aj orgánu prvého stupňa súd zistil, že rozhodnutím Daňového úradu Bratislava I č. 600/270/128042/11/Mes zo dňa 30.05.2011 nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vrátenie dane z pridanej hodnoty za obdobie január až december 2009 vo výške 96.818,69 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a prvostupňový orgán výzvou zo dňa 20.07.2011 vyzval žalobcu na doplnenie odvolania zo dňa 04.07.2011 v zmysle § 46 ods. 5 zákona o správe daní o vysvetlenie niektorých skutočností v lehote 15 dní, pričom žalobca v dôsledku pochybenia zamestnanca nedoručil vysvetlenie v stanovenej lehote. Správny orgán konanie zastavil rozhodnutím č. 600/270/200493/10/Mes dňa 09.09.2011 z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote nedoplnil svoje odvolanie v zmysle § 45 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb.. Proti tomuto rozhodnutiu o zastavení konania podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1020502/1/464277-666604/2012/5062-r zo dňa 29.03.2012, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a zamietol odvolanie žalobcu. S týmto rozhodnutím žalobca nesúhlasil a v zákonom stanovenej lehote podal na tunajší súd žalobu o preskúmaní uvedeného rozhodnutia žalovaného. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.03.2012, ktorým ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09.09.2011, ktorým Daňový úrad Bratislava I zastavil konanie vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 30.05.2011 č. 600/270/128042/11/Mes, ktorým Daňový úrad Bratislava I nevyhovel žiadosti žalobcu o vrátenie dane z pridanej hodnoty za obdobie január až december 2009. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie žalovaného č. 1020502/1/464277-66604/2012/5062-r zo dňa 29.03.2012 bolo potrebné zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/, nakoľko podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jednu zo základných zásad daňového konania je v zmysle zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách a sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 uvedeného zákona). V zmysle zásady sú činnosti (§ 2 ods. 2 zákona) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad, zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti, podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa § 46 ods. 5 zákona o správe daní, odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje podané odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve správca dane odvolávajúceho sa na jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí byť doplnené, a o následkoch nevyhovenia výzve a určí na to primeranú lehotu, najmenej 15 dní. Ak vyhovie odvolávajúci sa výzve, správca dane odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v rámci odvolacieho konania vyzval žalobcu na doplnenie odvolania zo dňa 04.07.2011 v zmysle ust. § 46 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb., ale vo svojej výzve nepoukázal na chýbajúcu zákonom stanovenú náležitosť odvolania. V zmysle § 46 ods. 4 zákona o správe daní, odvolanie musí obsahovať presné označenie prvostupňového orgánu, označenie odvolávacieho sa, číslo konania, prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje uvedením rozporu správnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré poukazujú na nesprávnosť, alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, dôkazy k tvrdeniami uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnym predpisom a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu nepredloženie doplnenia odvolania v stanovenej lehote nemohlo brániť samotnému procesnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu pokračovať v odvolacom konaní v zmysle § 46 a nasl. zákonov o správe daní, ktorému predchádzalo samotnému meritórnemu rozhodnutiu. Vzhľadom na to, že v daňovom konaní dôkazná povinnosť zaťažuje daňový subjekt (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní), nepredloženie dôkazu na podporu svojich tvrdení zo strany daňového subjektu môže mať za následok prípadné nepriaznivé rozhodnutie vo veci, nemôže byť však v žiadnom prípade dôvodom pre zastavenie konania (rozsudok NS SR 6Sžf/4/2009 zo dňa 22.06.2010). Zastavenie konania je jednou z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku alebo osobitných zákonov z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Keďže dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne a sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú možnosť. Voľná úvaha je v podstate vylúčená. V danej veci však správny orgán prvého stupňa, vo svojej výzve zo dňa 20.07.2011 neuviedol, ktoré dôvody podľa úst. § 46 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., neobsahuje odvolanie a preto nemohol konanie zastaviť. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí správne nevysporiadal s tvrdením žalobcu, a nebol dôvod na zastavenie odvolacieho konania prvostupňovým orgánom. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný nesprávne po právnej stránke posúdil danú vec a preto súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1020502/1/464277-66604/2012/5062-r zo dňa 29.03.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 66,- eur za zaplatený súdny poplatok. Trovy právneho zastúpenia súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal, nakoľko na výzvu súdu zo dňa 04.09.2012, ktorá bola právnemu zástupcovi doručená dňa 20.09.2012 nereagoval, nevyjadril sa či súhlasí s prejednávaním veci bez nariadenia pojednávania a nevyčíslil si trovy právneho zastúpenia. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.