Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/208/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201154 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201154.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ O.. E. Q. a 2/ P. Q., obaja bytom A. XX, T., právne zastúpených: JUDr. Anton Slamka, advokát, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, P.O.Box 45, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/2447/2012 zo dňa 18.04.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. OOD/2620/2012 zo dňa 02.02.2012 a toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím boli žalobcovia uznaní vinnými zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 355/2007 Z.z. alebo ako „zákon“), ktorého sa dopustili spoločne tým, že nezabezpečili ako zástupcovia svojich detí povinné očkovanie P. nar. XX.XX.XXXX v XX. roku života proti osýpkam, mumpsu a ružienke a preočkovanie maloletého R. roku života proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne, čím porušili § 51 ods. 1 písm. d/ a ods. 3 zák. č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č. 2, časť A, bod 2 písm. b/ a bod 3 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej aj ako „vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z.z.“); odmietnutie očkovania potvrdili svojimi podpismi vo svojom vyhlásení zo dňa 12.05.2010 predloženom v ambulancii E.. Za spáchaný priestupok sa žalobcom uložila podľa § 56 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. pokuta vo výške 99 eur a boli tiež zaviazaní na náhradu trov správneho konania vo výške 16 eur. Žalobcovia uviedli, že zákon bližšie nešpecifikuje prípady, v ktorých je potrebné dieťa očkovať a navyše ani neodkazuje na osobitný právny predpis, ktorý by ich upravoval. Preto možno predpokladať, že povinnosť očkovať deti (zásah do ich základných práv a slobôd) je stanovený podzákonným aktom, teda nie zákonom, ktorý ako jediný ich v zmysle čl. 13 ods. 1 Ústavy SR môže upraviť. Žalobcovia poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/94 zo dňa 06.10.1994, podľa ktorého nemožno splnomocniť orgán výkonnej moci na vydanie predpisu nižšej právnej sily, ktorý by určoval medze základných práv a slobôd. Ústava zveruje právo určiť medze základných práv a slobôd len zákonodárnemu zboru. Splnomocnenie v zákone na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým by boli upravené ďalšie podmienky týkajúce sa ústavou zaručených práv, nie je dovolené. Vyhláška ako právny predpis nižšej sily ako zákon preto nemôže určovať rámec povinného očkovania a jeho podmienky. Vzhľadom na to žalobcovia považovali rozhodnutie za nezákonné - vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadali rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 26.10.2012, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR citovaný v žalobe, tento sa týka vyhlášky MZ SR č. 221/1993 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrad poisťovne za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zmluvným zdravotníckym zariadeniam s Ústavou SR a netýka sa očkovania. Primárna povinnosť podrobiť sa očkovaniu je upravená v zákone č. 355/2007 Z.z. a prostredníctvom splnomocňovacieho ustanovenia v § 62 vo vyhláške MZ SR č. 585/2008 Z.z.. Zákon v § 1 písm. h/ ustanovuje povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Povinnosť fyzických osôb podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam povinnému očkovaniu vyplýva z § 51 ods. 1 písm. d/ v spojení s ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z.. Ustanovenie § 62 písm. a/ zák. č. 355/2007 Z.z. splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu. Vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z.z. sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Objektívne právne normy chrániace zdravie detí nesmú byť zrušené kvôli subjektívnemu presvedčeniu rodičov. Právne povinnosti a zodpovednosť vyplývajúca z toho, že je niekto rodičom, je silnejšia než rodičovské práva, ktoré sú tiež zákonné, ale v tomto prípade sú zákonom obmedzené. Preto rodič, ktorý neumožní, aby jeho dieťa bolo zaočkované napriek lekárskym odporúčaniam a právnej povinnosti, zbavuje dieťa jeho práva na fyzické a duševné zdravie a dokonca ohrozuje rovnaké právo ostatných členov spoločnosti. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 06.07.2010 neštátne zdravotnícke zariadenie E., Lotyšská 1, Bratislava oznámilo prvostupňovému správnemu orgánu, že žalobcovia ako zákonní zástupcovia maloletých detí E. nepodrobili svoje maloleté deti očkovaniu (resp. preočkovaniu), a to ani po opakovaných telefonických, osobných a písomných pozvaniach. Žalobcovia tiež písomne vyjadrili svoj nesúhlas s očkovaním maloletých detí listom zo dňa 12.05.2010. Prvostupňový správny orgán začal vo veci správne konanie a nariadil ústne pojednávanie na termín 24.08.2008, pričom predvolal písomne žalobcov zásielkou doručenou im dňa 06.08.2010 (resp. 09.08.2010). Listom doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 16.08.2010 žalobcovia ospravedlnili svoju neprítomnosť z dôvodu zahraničnej cesty. Správny orgán opätovne nariadil ústne pojednávanie na termín 20.10.2010, pričom opäť predvolal žalobcov zásielkou doručenou žalobcom dňa 22.09.2010 (resp. 28.09.2010). Žalobcovia na zastupovanie pred správnym orgánom udelili plnomocenstvo zo dňa 14.10.2010 právnemu zástupcovi, ktorý na ústnom pojednávaní dňa 20.10.2010 uviedol, že žalobcovia ešte zvážia zabezpečenie príslušného povinného očkovania svojich detí, prípadne predložia doklady o tom, že zdravotný stav detí je taký, že očkovanie by vo zvýšenej miere ohrozovalo ich zdravotný stav. Žiadne vyššie uvedené doklady však správnemu orgánu doručené neboli. Správny orgán určil ďalšie termíny ústneho pojednávania na 16.02.2011, 12.04.2011, 08.06.2011 a 27.07.2011, ktoré sa neuskutočnili z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalobcov. Prvostupňový správny orgán ďalej nariadil ústne pojednávanie na termín 27.09.2011. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcov zúčastnil a uviedol, že v čase očkovania zdravotný stav neumožňoval vykonanie povinného očkovania, pričom uviedol, že k tomuto tvrdeniu predloží správnemu orgánu do 30 dní čestné prehlásenie rodičov a tiež vyjadrenie detského lekára. Ani jedna z uvedených listín správnemu orgánu doručená nebola. Prvostupňový správny orgán nariadil ďalšie ústne pojednávanie na termín 20.12.2011. Predvolanie zaslal jednak žalobcom (predvolania doručené dňa 01.12.2011) a tiež ich právnemu zástupcovi (predvolanie doručené dňa 02.12.2012). Na predvolanie reagoval právny zástupca žalobcov listom zo dňa 20.12.2011, v ktorom sa venoval výkladu vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z. a zároveň ospravedlnil neúčasť na určenom ústnom pojednávaní. Správny orgán opätovne nariadil pojednávanie na termín 31.01.2012, na ktorý predvolal právneho zástupcu žalobcov (predvolanie doručené dňa 11.01.2012). Účastníci konania (žalobcovia) ani ich právny zástupca sa ústneho pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnili. Dňa 02.02.2012 prvostupňový správny orgán - Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava rozhodnutím č. OOD/2620/2012 rozhodol o tom, že žalobcovia sa uznávajú vinnými zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zák. č. 355/2007 Z.z. a ukladá sa im pokuta podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. vo výške 99 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v žalobe napadnutým rozhodnutím, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe. Podľa § 51 ods. 1 písm. d/ zákona č. 355/2007 Z.z. fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam. Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa. Podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z.z. priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1 659 eur a v blokovom konaní do 99 eur. Za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur. Podľa § 62 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z.z. ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcov, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. V žalobe napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie vydané v prvom stupni, ktoré konštatuje, že žalobcovia sú vinní zo spáchania priestupku podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z.z., za čo im bola uložená pokuta podľa § 56 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z.z. vo výške 99 eur. Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa žalobcovia dopustili spoločne tým, že nezabezpečili ako zástupcovia svojich detí povinné očkovanie proti infekčným chorobám. Skutková veta (podstata) uvedeného priestupku vyplýva zo zákona č. 355/2007 Z.z. (§ 56 ods. 1 písm. k/). Takéhoto priestupku sa žalobcovia dopustili porušením povinnosti určenej v § 51 ods. 1 písm. d/ a ods. 3 citovaného zákona. Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Priestupky podľa zákona č. 355/2007 Z.z. prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti Úrad verejného zdravotníctva a Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Správne orgány v danom prípade dôsledne postupovali v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzali zo základných zásad konania. Presne zistili aj skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Ako vyplýva z vyššie v rozsudku opísaného administratívneho spisu, správne orgány sa nedopustili ani žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnom konaní správne orgány objektívne zistili, že došlo k spáchaniu priestupku, že ho spáchali žalobcovia a riadne odôvodnili aj sankciu, ktorú im bolo potrebné ako páchateľmi priestupku uložiť. Ani súd po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne také dôvodné pochybnosti o spáchanom skutku, ktoré by sa mali vykladať v prospech obvinených žalobcov. Správne orgány riadne objasnili priestupok, t.j. spoľahlivo zistili a ustálili všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Súd neakceptoval námietku žalobcov, že povinnosť očkovať ich maloleté deti nie je stanovená zákonom, ale iba podzákonnou normou. Toto tvrdenie je v rozpore s obsahom ustanovenia vyššie opísaného § 51 ods. 1 písm. d/, z ktorého znenia nad všetky pochybnosti takáto povinnosť priamo vyplýva. Fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam povinnému očkovaniu, pričom v súlade s odsekom 3 ustanovenia § 51 za plnenie tejto povinnosti zodpovedajú za maloleté deti ich právni zástupcovia. Pokiaľ ide o nesúhlas žalobcov s existenciou podzákonnej normy (vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z.z.), táto priamo povinnosť podrobiť sa očkovaniu neukladá a nie je v nej ani formulovaná skutková podstata predmetného priestupku. Jej úlohou je v nadväznosti na zákon č. 355/2007 Z.z. upraviť podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Podzákonný všeobecne záväzný právny predpis akým je vyhláška ministerstva sa vydáva na základe zákonného splnomocnenia a v jeho medziach (čl. 123 Ústavy S <http://sk.wikipedia.org/wiki/%C3%9Astava_SR>R) a príslušný orgán ho vydáva v rámci svojej pôsobnosti. V kontexte danom preskúmavaným správnym konaním vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z.z. upravujúca mimo iné podrobnosti ohľadom pravidelného povinného očkovania, prípadne preočkovania, proti určeným prenosným ochoreniam, nie je v rozpore so zákonom č. 355/2007 Z.z. a k jej vydaniu bolo Ministerstvo zdravotníctva SR, do ktorého kompetencie problematika ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravotníctva nepochybne patrí, uvedeným zákonom zmocnené. Súd dodáva, že žalobcovia počas správneho (priestupkového) konania nevysvetlili, prečo neprivolili k očkovaniu (resp. preočkovaniu) ich maloletých detí a nepredložili, napriek dostatku času počas správneho konania, žiadne právne relevantné dôkazy o skutočnostiach, ktoré by žalobcov oprávňovali k takému konaniu. Pritom za akceptovateľné možno v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. považovať len závažné zdravotné alebo iné lekárom zdôvodnené prípady. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcov neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcov v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.