Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201273 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201273.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: C. H.. I. S., bytom H. XXX, M., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Hlohovec so sídlom M. R. Štefánika 1, Hlohovec, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 2.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. N 1052/12 zo dňa 11.6.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. N 1052/12 zo dňa 11.6.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť titulom súdneho poplatku za konanie 33,- eur v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. N 1052/12 zo dňa 11.6.2012 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci sťažnosti podanej na Ústavný súd Slovenskej republiky vedenej pod sp. zn. Rvp 96/2012-19, a to z dôvodu nesplnenia podmienky stavu materiálnej núdze. Uviedol, že po preskúmaní priložených listinných dokladov preukazujúcich príjmovú situáciu navrhovateľa a spoločne posudzovaných osôb, manželky navrhovateľa C. Ľ. S. a nezaopatreného syna má za to, že započítateľný príjem navrhovateľa a s ním spoločne posudzovaných osôb v rozhodnom období od októbra 2011 do apríla 2012 presahuje výšku 1,6 - násobku sumy životného minima, ktorá v súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje sumu 654,24 eur. Navrhovateľ sa teda v zmysle napadnutého rozhodnutia odporcu nenachádza v stave materiálnej núdze tak ako ju vymedzuje § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci a tak mu nemožno nárok na poskytovanie právnej pomoci priznať (§6, § 6a zákona o poskytovaní právnej pomoci). Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 2.7.2012 doplnený na výzvu súdu dňa 22.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie a to z dôvodu, že pri rozhodovaní neboli zohľadnené jeho ostatné náklady. Navrhovateľ výpočet započítateľného príjmu zo strany odporcu považuje za správny, namieta však, že tento príjem nie je smerodajným pre účely vyhodnotenia jeho príjmovej situácie, nakoľko od tohto neboli ešte odpočítané mesačné výdavky (exekučné zrážky, cestovné, výdavky spojené s chodom domácnosti) a tak sa nejedná o príjem reálny. Na pojednávaní konanom dňa 9.4.2014 doplnil, že medzi tieto výdavky (ktoré sa podľa jeho názoru mali od celkového príjmu odpočítať) patria aj náklady spojené s dopravou do práce. Tiež uviedol, že jeho manželka poberá mesačne z Českej republiky dôchodok 193 eur a zo Slovenska cca 110 eur, pričom je diabetička, v dôsledku čoho má zvýšené náklady na lieky a stravu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 2.1.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a pritom poukázal na § 7 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorý taxatívne vymedzuje náklady odpočítateľné od príjmu žiadateľa a s ním spoločne posudzovaných osôb. Odporca teda nie je v zmysle uvedeného zákona oprávnený brať do úvahy žiadne iné výdavky. Aj napriek uvedenému, s ohľadom na prebiehajúce exekúcie vedené proti navrhovateľovi s cieľom zmierniť tvrdosť zákona odporca vzal pri rozhodovaní o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci do úvahy aj náklady navrhovateľa spojené s výkonom rozhodnutia, nakoľko však príjem navrhovateľa a s ním spoločne posudzovaných osôb aj po odpočítaní týchto výdavkov presahoval 1,6 - násobok sumy životného minima, odporca uvedené v rozhodnutí nevyhodnocoval. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť riadne ospravedlnil (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ vo svojom návrhu nenamietal nesprávnosť výpočtu posudzovaného príjmu zo strany odporcu a ani jeho záver o tom, že sa nenachádza v stave materiálnej núdze tak, ako tento stav vymedzuje zákon o poskytovaní právnej pomoci. Navrhovateľ v zmysle obsahu svojich podaní nástojí na tom, že z výsledného započítateľného príjmu mali byť odpočítané bežné mesačné výdavky, ako aj zrážky z prebiehajúcich exekúcií čí zvýšené náklady spojené s manželkiným zdravotným stavom. Spornou je teda otázka, či odporca mal pri posudzovaní žiadosti o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci prihliadať aj na jeho ostatné mesačné náklady, ako sú v jeho prípade i exekučné zrážky, bežné mesačné výdavky (cestovné, náklady spojené s chodom domácnosti) či finančné prostriedky z ktorých si jeho manželka, diabetička ako spoločne posudzovaná osoba hradí lieky a stravu. Postup pri rozhodovaní o priznaní či nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci upravuje výlučne zákon o poskytovaní právnej pomoci, pričom v ust. § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 podmieňuje poskytovanie právnej pomoci splnením podmienky stavu materiálnej núdze, v ktorej sa musí navrhovateľ nachádzať. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, materiálnou núdzou je stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Definíciu pojmu príjem pre účely zákona o poskytovaní právnej pomoci jasným a zrozumiteľným spôsobom vymedzuje § 7 uvedeného zákona, podľa ktorého je takýmto príjmom príjem fyzických osôb podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov rozšírený o príjmy podľa § 7 ods. 2 (v spojení s reštriktívnym § 7 ods. 3 uvedeného zákona) a znížený o položky taxatívne vymenované v § 7 ods. 1 zákona, t.j. od tohto príjmu sa odpočítava poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, preddavok na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a ďalšie výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. Zákonná definícia pojmu príjem a taxatívny charakter právnej úpravy posudzovania materiálnej núdze podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci teda vylučuje taký postup odporcu, pri ktorom by z príjmu navrhovateľa (a spolu s ním spoločne posudzovaných osôb) odpočítaval iné výdavky ako sú stanovené v § 7 ods. 1 zákona a teda odporca nepochybil, ak príjem navrhovateľa a s ním spoločne posudzovaných osôb neznížil o vykonané exekučné zrážky, cestovné ako aj o iné bežné výdavky spojené s chodom domácnosti. Ten istý právny režim sa vzťahuje aj na výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom manželky navrhovateľa ako spoločne posudzovanej osoby. Odporca je povinný na zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom prihliadať, avšak len zákonom predpísaným spôsobom podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorého sa do posudzovaného príjmu nezapočítavajú peňažné príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Zákon však (ako vyplýva i z vyššie uvedeného) zakazuje odporcovi znížiť posudzovaný príjem o výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom, nakoľko tieto majú byť v prípade ich odôvodnenosti kryté kompenzačnými príspevkami, ktoré sa do posudzovaného príjmu nezapočítavajú. Zákon o poskytovaní právnej pomoci nepozná žiadne výnimky či možnosť správnej úvahy pri skúmaní splnenia podmienky stavu materiálnej núdze (§ 6 ods. 1 písm. a), § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i) v spojení s § 7), naopak, zákon pri tejto podmienke stanovuje objektívne kritériá, od týchto sa nemožno žiadnym spôsobom odchýliť. Správna úvaha odporcu je povolená len pri posudzovaní splnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorú však odporca z dôvodu nesplnenia podmienky materiálnej núdze ani neskúmal. Z dôvodov vyššie uvedených má súd za to, že odporca pri skúmaní sociálnych pomerov navrhovateľa za rozhodné obdobie postupoval správne a v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a rovnako správne určil, že navrhovateľ sa nenachádza v stave materiálnej núdze tak ako je tento stav vymedzený v zákone o poskytovaní právnej pomoci. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu podaného návrhu dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné. Navrhovateľ nesplnil jednu zo základných kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci a preto odporca rozhodol v súlade so zákonom, ak nárok na jej poskytovanie navrhovateľovi nepriznal. Nesplnenie podmienky materiálnej núdze, tak ako je definovaná v § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, rovnako ako nesplnenie čo i len jednej z ostatných kumulatívnych podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, automaticky vylučuje nárok žiadateľa na poskytovanie právnej pomoci. Odporca je povinný každú žiadosť o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci posudzovať výlučne v rámci zákonom určených kritérií, a to bez výnimky. Pretože odporca pri rozhodovaní o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci postupoval v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a súd sa s jeho rozhodnutím v plnej miere stotožňuje, súd vydané negatívne rozhodnutie odporcu zo dňa 11.6.2012 potvrdil ako vecne správne. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu súd nepriznal. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovateľ bol v konaní pred súdom neúspešný a preto ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur (položka 10 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).