KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava14. 4. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/222/2012 z 14. 4. 2014

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2015, sp. zn. 3Sži/40/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012201313.1 (27. 01. 2015). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. apríla 2014, sp. zn. 5S/222/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012201313.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/222/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201313
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201313.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr.
Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, proti
žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného Spr. 6174/12 zo dňa 26.06.2012, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovaného Spr. 6147/12 zo dňa 20.06.2012 a rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava IV Spr. 6044/2012 zo dňa 24.05.2012 z r u š u j e podľa úst. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.
a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66,- € a trovy právneho zastúpenia
vo výške 549,59 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu
žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.07.2012 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6147/12 zo dňa 20.06.2012, ktorý zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to Okresného súdu Bratislava IV, Spr.
6044/2012 zo dňa 24.05.2012 žalobcu o sprístupnenie informácie o skutočnosti známej zo súdneho
spisu.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že podal Okresnému súdu Bratislava IV žiadosť o sprístupnenie
informácie evidenčného charakteru - spisových značiek. Informáciu žiadal poskytnúť vo vzťahu k
exekučnému konaniu vedenému pred ním ako exekučným súdom, kde žalobca vystupuje na strane
oprávneného a na strane povinného vystupuje Roman S. nar. XX.XX.XXXX. Oprávnený navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX.
Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor pridelil registráciou exekučné veci č. Ex
6242003. Iné identifikačné údaje žiadateľ nemá k dispozícii a preto pristúpil k podaniu uvedenej žiadosti.

Žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v tom, že
povinná osoba osoba disponovala požadovanou informáciu a keďže v rámci ZSI neexistujú žiadne
legálne prekážky, mala informáciu žalobcovi poskytnúť. ZSI neobsahuje úpravu umožňujúcu povinnej
osobe odmietnuť sprístupnenie informácie preto, že informáciu možno získať aj iným spôsobom. Odkaz
na príslušnú položku v sadzobníku súdnych poplatkov neobstojí a to aj s poukazom na čl. 13 ods. 4
Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu
a zmysel. Poukázal na čl. 26 ods. 1 ústavy, podľa ktorého je právo na informácie zaručené. Tým, že
povinná osoba chce v takýchto prípadoch poskytovať informácie len vo forme úradného osvedčenia,



popiera podstatu a zmysel práva na informácie. Informácia má pre žalobcu navyše zásadný význam,
pretože potrebuje správne označovať svoje podania vo veci samej, ktorá sa ho ako účastníka týka.
Žalobca nežiadal o vydanie úradného osvedčenia alebo úradného potvrdenia ale o informáciu zachytenú
v registratúre súdu, ktorá nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní ale existuje preto,
aby súdny spis alebo súdne konanie identifikovala. Spisová značka pridelená aplikáciou registratúrnych
pravidiel súdu nie je skutočnosťou známou zo súdneho spisu ale je vecným prejavom faktu, že súd
prijal cestou podateľne návrh na začatie konania. Spisová značka identifikuje spor o právo prejednávané
súdom, označuje listiny spojené s týmto sporom a umožňuje viesť procesy súdneho manažmentu, ako
aj procesy archivácie. Slovník slovenského jazyka definuje „skutočnosť“ ako objektívne jestvujúci jav,
fakt, realitu, alebo ako naozajstný stav veci. Zatiaľ čo „informáciu“ definuje ako správu, údaj, poučenie
alebo v kybernetike údaj, hodnotu... Spisová značka nie je objektívne jestvujúcim javom, faktom, realitou
zachytenou v súdnom spise na základe vykonaných procesných postupov súdu. Spisová značka je
údajom, vnímateľným poznávacím znakom, označením nielen súdneho spisu ale súdneho konania
ako takého. Nemožno tak vydať úradné potvrdenie o zápise spisovej značky v súdnom spise. Úradné
osvedčenia alebo úradné potvrdenia sa svojou povahou blížia charakteru deklaratórnych individuálnych
právnych aktov. V prípade individuálneho právneho aktu ide o rozhodnutie vydané orgánom verejnej
správy v oblasti verejnej správy, ktoré má pre účastníka konania konštitutívne alebo deklaratórne účinky.
Výsledkom žiadosti žalobcu nemalo byť rozhodnutie zakladajúce, meniace, zrušujúce, záväzne určujúce
alebo potvrdzujúce subjektívne práva alebo povinnosti určených subjektov a teda nemohlo ísť o návrh na
vydanie úradného osvedčenia alebo úradného potvrdenia. Rozhodnutie povinnej osoby žalobca naďalej
považoval za nulitný právny akt, keďže bolo vydané neoprávnenou osobou. Predsedníčka okresného
súdu totiž mala vo veci konať ako odvolací orgán.

Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj
správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.08.2013 uviedol, že zotrváva
na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, poukázal na znenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI
stanovujúceho obmedzenie prístupu na informácie, § 64 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. a zdôraznil,
že „lustrácie“ súdnych sporov, ktoré sú spoplatnené podľa položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov k
zákonu o súdnych poplatkoch nemožno zameniť za sprístupnenie informácií podľa ZSI. Súdy vykonávajú
v súdnej praxi „lustrácie“ súdnych sporov odo dňa vyhlásenia (správne účinnosti - pozn.) tohto zákona,
kedy ešte ZSI nebol prijatý (bol prijatý o 8 rokov neskôr) a od súbehu obidvoch zákonov od roku
2000 nič nebráni tomu, aby bol dodržaný účel každého z nich, keďže tento účel je odlišný. Každý súd
vydá prostredníctvom svojho Informačného centra na základe tzv. „obyčajnej“ spoplatnenej žiadosti,
neopierajúc sa o žiadny zákon (teda ani o ZSI), vykonaním úkonu „lustrácie“ všetkých súdnych konaní,
ktorý úkon je nad rámec výkonu činnosti súdu a preto je aj spoplatnený, potvrdenie o spisovej značke
veci, účastníkoch konania... a to podľa Sadzobníka súdnych poplatkov v časti II. Poplatky za úkony
súdov, Položka 24a zákona č. 71/1992 Zb. Doterajšia prax žalovaného ukázala, že žalobcovi podobní
žiadatelia odmietajú zaplatiť súdny poplatok a prostredníctvom žiadosti podľa ZSI je obchádzaný tak
zákon o súdnych poplatkoch ako aj vyhláška č. 543/2005 Z.z. Je neprípustné, aby si žiadateľ zisťoval
svoje požiadavky, práva ale aj povinnosti, určené mu za zákonom stanovený poplatok za úkony
vykonané súdom a uplatňoval ich prostredníctvom ZSI bez poplatku, t.j. obchádzaním zákona č. 71/1992
Zb. Žalovaný svoj názor oprel aj o rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 33663/2009 - 51 zo
dňa 19.11.2009.

Žalovaný vyslovil názor, že informácie zo súdnych registrov sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu a
nie inej, napríklad organizačnej či hospodárskej činnosti súdu. Takéto informácie by teda podliehali
obmedzeniu sprístupnenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI.

Odmietol tvrdenie žalobcu o nulite prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo vydané v zákonnej lehote a
osobou oprávnenou rozhodovať vo veciach ZSI.

Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.



Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca - žiadateľ žiadosťou, ktorá bola
OS Bratislava IV doručená 18.05.2012 požiadal o sprístupnenie informácii evidenčného charakteru -
spisových značiek Er. Informácie žiadal poskytnúť vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pred
exekučným súdom, kde žiadateľ vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje
V. S.. Okresný súd Bratislava IV rozhodnutím Spr. 6044/2012 zamietol požadovanú informáciu o
sprístupnenie informácie o skutočnosti známej zo súdneho spisu s odôvodnením, že je neprípustné,
aby si žiadateľ zisťoval svoje požiadavky bez dodržania povinnosti určenej v ustanoveniach zákona o
súdnych poplatkoch a uplatňoval ich zámenou týchto ustanovení s ustanoveniami zákona o slobodnom
prístupe k informáciám bez poplatku. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím Spr. 6147/2012 zo dňa 20.06.2012 tak, že zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s odôvodnením, že vyhodnotil obsah žiadosti o
informácii tak, že táto vykazuje znaky lustrácie veci, ktoré povinné osoby realizujú na základe obyčajnej a
spoplatnenej žiadosti, pričom za lustrácie jednej veci sa platí poplatok v hodnote 2,50 eur podľa položky
24a sadzobníka o súdnych poplatkoch k zákon o súdnych poplatkoch. Keďže žalobca nesúhlasil s týmto
rozhodnutím v zákonnej lehote podal žalobu na tunajší súd.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom
Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi.

Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26
ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie
o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.

Podľa § 3 ods. 1 ZSI každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní
požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to
ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod
nesprístupnenia.

Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má
každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa
sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia
požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce



ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva
povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení
tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.).

Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej
moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o
opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,
verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 236/06).

Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba
obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej
požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb,
verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom
ponúkaných možností.

Ustanovenia ZSI nie je možné vykladať spôsobom nezohľadňujúcim práva verejnosti Slovenskej
republiky na informácie. Takýto výklad zákona by bol neústavný a v rozpore s úmyslom zákonodarcu
zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

V danom prípade je nesporné, že žalobca je oprávnenou osobou, okresný súd povinnou osobou a
nesporný je aj skutkový stav. Išlo teda v zásade len o posúdenie právnej otázky, keďže povinná
osoba nesprístupnila požadovanú informáciu z dôvodu, že žiadosť nespadá do právneho režimu ZSI
ale naopak podľa obsahu žiadosti ide o „lustráciu“ súdnych konaní s požiadavkou o vyhotovenie
úradného osvedčenia (potvrdenia) o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, pričom takáto žiadosť
je spoplatnená. S týmto nesprávnym názorom sa stotožnil aj žalovaný.

Súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca podal z pohľadu ZSI perfektnú žiadosť o sprístupnenie
informácie evidenčného charakteru - spisovej značky Er a to v exekučnej veci, ktorá sa ho priamo týka,
keďže v nej má postavenie oprávneného. Napriek tomu, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania
právneho alebo iného dôvodu, či záujmu, žalobca svoju žiadosť logicky odôvodnil tým, že má potrebu
riadne označovať písomnosti - podania vo veci aj spisovou značkou. K tomuto súd dodáva, že je
nesporne prospešné aj pre samotný súd, ak sú podania účastníka označené spisovou značkou tak, aby
ich spisové kancelárie nemuseli „lustrovať“ podľa iných identifikátorov.

Informáciou sa vo všeobecnosti rozumie každé oznámenie obohacujúce vedomie príjemcu, resp.
akýkoľvek energetický či hmotný prejav, ktorý môže mať zmysel buď pre toho, kto ho oznamuje, alebo
pre toho, kto oznamované prijíma. Informáciou je teda taká správa, údaj, poučenie, ktorú fyzická alebo
právnická osoba odovzdáva inej osobe. Pojem „informácia“ používaný v ZSI je navyše takým právnym
pojmom, ktorého význam môže byť odlišný od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku.
Pri výklade pojmu informácia nachádzajúceho sa v ZSI tak treba vždy zohľadniť aj účel tohto zákona,
nadväznosť na iné zákony, ústavné práva a hodnoty zakotvené v ústave a právne predpisy Európskej
únie. Informáciami sú tak napokon aj údaje, dáta, dokument alebo záznam.

Je nepochybné, že povinná osoba informáciou (spisovou značkou) disponovala a napokon aj stále
disponuje a keďže neexistovali žiadne prekážky pre jej poskytnutie žalobcovi, mala informáciu žalobcovi
elektronickou poštou na uvedenú e-mailovú adresu sprístupniť.

Podľa názoru súdu musí povinná osoba požadovanú informáciu sprístupniť vždy, ak ju má k dispozícii,
nejde o zverejnenú informáciu a nejde o prípad obmedzenia práva na informácie. V danom prípade



žiadne obmedzenia nie sú dané a to ani podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI, ktoré ustanovenie však
žalovaný spomenul prvý krát až vo vyjadrení k žalobe (v preskúmavaných rozhodnutiach sa tento dôvod
neuvádza). Pre úplnosť treba k tejto námietke uviesť, že v prípade informácie ohľadne spisovej značky
účastníka konania nemožno mať za to, že sa týka rozhodovacej činnosti súdu... tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI. Pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ je pomerne neurčitý a výklad
tohto pojmu bude vždy závisieť na okolnostiach konkrétneho prípadu. Za rozhodovaciu činnosť súdu
však možno v zásade považovať postup súdu v konaní, úkony súdu smerujúce k zisteniu skutkového
stavu a k jeho právnemu posúdeniu, úkony účastníkov urobené voči súdu alebo iným účastníkom
konania, ako aj samotné rozhodovanie súdov.

Za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu možno považovať informácie nachádzajúce sa
v súdnom spise. Zo sprístupnenia na základe ZSI budú vylúčené informácie zo súdneho spisu, ktoré
sú v zásade prístupné len účastníkom konania. Je jasné, že obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. d/
ZSI sa nevzťahuje napríklad na informácie o hospodárení súdu alebo správe súdu.... Neurčitý pojem
„rozhodovacia činnosť súdu“ však treba vždy vykladať v súlade s ústavou a v niektorých prípadoch
nemožno zvoliť striktný doslovný výklad, ale skôr reštriktívny výklad tohto pojmu a to za účelom, aby
sa nesprístupnenie informácie netýkalo aj informácií, ktoré by mali byť vo verejnom záujme prístupné.
Za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu by tak nemali byť považované ani informácie
organizačno-technickej povahy, ktoré sa týkajú prejednávania alebo rozhodovania konkrétneho sporu,
napríklad, či bolo konkrétne pojednávanie odročené, či je rozhodnutie právoplatné alebo či bol proti
nemu podaný opravný prostriedok, ďalej napríklad o tom, ktorému konkrétnemu sudcovi bola vec
pridelená a aká je spisová značka určitého konania. Tieto informácie pritom bývajú často potrebné
napríklad pre novinárov pri sledovaní prípadov, ktoré sú predmetom verejného záujmu a je známe,
že hovorcovia súdov im tieto informácie bežne poskytujú a to mimo rámca právnej úpravy, na ktorú
poukazoval žalovaný a povinná osoba.

Z praxe je napokon celkom zrejmé, že ak by žalobca ako účastník konania kontaktoval či už telefonicky
alebo elektronickou poštou príslušnú spisovú kanceláriu, táto by mu spisovú značku nepochybne
poskytla.

Povinná osoba ako aj žalovaný nesprávne odmietli sprístupniť informáciu s poukazom na ustanovenia
§ 64 ods. 1,2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z...: „na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo
obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu,
prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú
dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa
osobitného predpisu. Zamestnanec súdu, ktorý vyhotovuje odpis alebo rovnopis písomnosti, spíše o
vydaní úradného potvrdenia úradný záznam, ktorý založí do súdneho spisu.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že by žalobca žiadal o lustráciu vecí (súdnych konaní) za
účelom získania úradného potvrdenia, keďže tento žiadal iba o oznámenie spisovej značky a to dokonca
vo veci, ktorá sa ho ako účastníka priamo týka. Žalobca nežiadal o získanie úradného potvrdenia, ani o
odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti, ktoré by potreboval na uplatnenie alebo obhajovanie svojich
práv, t.j. nemal záujem o vydanie potvrdenia/osvedčenia s úradnou pečiatkou súdu. Je nepochybné, že
vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného
predpisu tak, ako to správne uviedol žalovaný a povinná osoba. O takýto prípad sa však rozhodne
nejedná. Úradné potvrdenie a prostá informácia o spisovej značke zaslaná na e-mailovú adresu sú dva
kvalitatívne odlišné dokumenty, ktoré nemožno zamieňať. Úradné osvedčenia alebo úradné potvrdenia
sa svojou povahou blížia charakteru deklaratórnych individuálnych právnych aktov. Je zrejmé, niekto
môže mať záujem o informáciu ohľadne spisovej značky určitého súdneho konania aj vo forme úradného
potvrdenia tak, aby toto potvrdenie mohol niekde použiť (napríklad v inom konaní či už na súde alebo na
správnom orgáne)... Rovnaká informácia teda môže byť poskytnutá viacerými spôsobmi (napr. aj výpis z
katastra nehnuteľností môže byť poskytnutý na úradné účely ale tiež na neúradné účely, rovnako aj výpis
z obchodného registra získaný z internetu (bez poplatku) alebo za poplatok od príslušného subjektu...).



Je tiež celkom zrejmé, že úradné osvedčenie sa vydáva vo vzťahu ku skutočnostiam známym zo
súdneho spisu, avšak žiadosť žalobcu smerovala k oznámeniu informácie zachytenej v registratúre
súdu, pričom táto informácia nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní ale existuje preto,
aby súdny spis alebo súdne konanie identifikovala. Spisová značka pridelená aplikáciou registratúrnych
pravidiel súdu teda nie je skutočnosťou známou zo súdneho spisu ale je vecným prejavom faktu, že súd
prijal cestou podateľne návrh na začatie konania. Z vyhlášky č. 543/2005 Z.z. vyplýva, že každý súdny
spis dostane spisovú značku a táto je informáciou uchovanou v súdnom registri a nie v súdnom spise.
Súdny register je pritom zoznam všetkých vecí patriacich podľa rozvrhu práce príslušnému sudcovi,
senátu alebo súdnemu úradníkovi a tento má charakter evidenčnej pomôcky. Každé podanie došlé súdu
sa zapíše do príslušného súdneho registra pod spisovou značkou, ktorá bola pridelená aplikáciou alebo
sudcom, prípadne asistentom, ak ide o podanie zapisované do registrov podľa § 130 ods. 3. Spisová
značka sa zachová pre uvedenú vec až do jej skončenia. Ďalšie podania vzťahujúce sa na vec už
zapísanú do súdneho registra sa len pripoja k súdnemu spisu v tej istej veci. Predmetná vyhláška je
však povinnej osobe ako aj žalovanému určite dostatočne známa a preto ani súd nebude konkrétne
uvádzať znenie § 148 ods. 1,2,4, § 156 ods. 1 a § 170 ods. 1 tejto vyhlášky. Podstatné v tejto súvislosti
je, že žalobcom požadovaná informácia nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní, ale v
podstate existuje preto, aby súdny spis alebo samotné súdne konanie identifikovala.

Vzhľadom na uvedené je treba odmietnuť názor žalovaného, že v takomto prípade je nutné si podať tzv.
„obyčajnú“, avšak spoplatnenú žiadosť, neopierajúc sa o žiadny zákon a vykonaním úkonu „lustrácie“
všetkých súdnych konaní žiadateľ dostane úradné potvrdenie o spisovej značke veci. Rovnako treba
odmietnuť názor, že žalobca ako aj jemu podobní žiadatelia obchádzajú zákon o súdnych poplatkoch
spolu s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 543/2005 Z.z. a tieto žiadosti podávajú podľa ZSI. Postup
takýchto žiadateľov je totiž v súlade so zákonom.

Ak žalovaný na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie MS SR č.: 3363/2009-51 zo
dňa 19.11.2009, treba uviesť, že toto rozhodnutie rieši úplne inú situáciu, keď žiadateľ práve že žiadal
o vykonanie lustrácie (žiadal informácie: „o všetkých konaniach vedených na Vašom súde, ktorých
účastníkom je subjekt: Reality - obchodná, a.s.... a to v rozsahu: právne postavenie tohto subjektu,
číslo konania, IČS, dátum doručenia návrhu na súd, predmet sporu, názov, trvalý pobyt/sídlo, dátum
narodenia/IČO protistrany...“). Zo samotného opisu žiadosti je tak celkom zrejmé, že v spomínanej veci
mal žiadateľ záujem o „lustráciu“ veľkého množstva vecí. Takáto žiadosť, ak by jej mohlo byť teoreticky
čiastočne vyhovené (ak by nešlo o prípad podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI), určite vykazuje známky
lustrácie, ktorá však sama o sebe ešte nevylučuje postup podľa ZSI (v prípadoch ako sú uvedené
vyššie..). V prípade žalobcu však treba zopakovať, že žiadal informáciu o spisovej značke jedného
individualizovaného konania, ktorého bol účastníkom.

Keďže žalobca žiadal o poskytnutie informácie podľa ZSI, ktorá mu mala byť poskytnutá a nie o vydanie
úradného potvrdenia, je vylúčené, aby takáto žiadosť bola spoplatnená podľa položky 24a Sadzobníka
súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. Napokon treba spomenúť, že prax v obdobných veciach je
na súdoch v Slovenskej republike rozdielna, čo žalobca dokladoval napr. uznesením Okresného súdu
Košice I č.k. 20Er/4125/2011-22 zo dňa 06.11.2012, na základe ktorého bol žalobcovi vrátený súdny
poplatok 2,50 eur a to z dôvodu, že žalobca tento poplatok nebol povinný platiť.

Námietku žalobcu ohľadne nulity prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že toto nebolo vydané
oprávnenou osobou, treba odmietnuť ako nedôvodnú. V príslušnom rozvrhu práce súdu môže byť na
poskytovanie informácií poverená zamestnankyňa Infocentra, avšak rozhodnutie vydáva predseda súdu,
ktorý je oprávnený rozhodovať podľa ZSI ako štatutárny orgán povinnej osoby. Treba dodať, že tak
prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané v zákonných lehotách a osobami
príslušnými podľa zákona. Treba si totiž uvedomiť, že rozhodnutie v danom prípade podľa ZSI vydáva
orgán štátnej správy, ktorým je predseda súdu, resp. poverený podpredseda súdu ako zodpovedný
štatutárny orgán súdu. Rozhodovacia právomoc v týchto veciach nie je zverená inému zamestnancovi
súdu tak, ako sa mylne domnieval žalobca.



S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie, v ktorom súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom, bude postupovať v
naznačenom smere.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo
žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v
sume 66,- eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátom vo výške 549,59 eur za prevzatie a príprava
zastúpenia 127,16 eur; žaloba 127,16 eur; stanovisko k vyjadreniu žalovaného 130,16 eur; účasť na
pojednávaní 134,- eur; 2x režijný paušál á 7,63 eur ... 15,26 eur; 1x režijný paušál á 7,81 eur ... 7,81
eur; 1x režijný paušál á 8,04 eur ... 8,04 eur.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1012201313)

  1. 14. 4. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/222/2012 z 14. 4. 2014 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 27. 1. 2015Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/40/2014 z 27. 1. 2015

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)