Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/226/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201323 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201323.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Spr. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného Spr. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I L.. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa úst. § 250j ods. X písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. A. je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške XX,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : U. podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. L.. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a to Okresného súdu F. I, L.. XXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobcu o sprístupnenie informácie o skutočnosti známej zo súdneho spisu. A. v žalobe ďalej uviedol, že podal Okresnému súdu F. I žiadosť o sprístupnenie informácie evidenčného charakteru - spisových značiek. K. žiadal poskytnúť vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pred ním ako exekučným súdom, kde žalobca vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje X. Y. nar. XX.XX.XXXX. I. navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor pridelil registráciou exekučné veci č. Ex XXXXXXX. K. identifikačné údaje žiadateľ nemá k dispozícii a preto pristúpil k podaniu uvedenej žiadosti. A. vidí nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa v tom, že povinná osoba osoba disponovala požadovanou informáciu a keďže v rámci A. neexistujú žiadne legálne prekážky, mala informáciu žalobcovi poskytnúť. A. neobsahuje úpravu umožňujúcu povinnej osobe odmietnuť sprístupnenie informácie preto, že informáciu možno získať aj iným spôsobom. I. na príslušnú položku v sadzobníku súdnych poplatkov neobstojí a to aj s poukazom na čl. XX ods. X D. SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. T. na čl. XX ods. X ústavy, podľa ktorého je právo na informácie zaručené. M., že povinná osoba chce v takýchto prípadoch poskytovať informácie len vo forme úradného osvedčenia, popiera podstatu a zmysel práva na informácie. K. má pre žalobcu navyše zásadný význam, pretože potrebuje správne označovať svoje podania vo veci samej, ktorá sa ho ako účastníka týka. A. nežiadal o vydanie úradného osvedčenia alebo úradného potvrdenia ale o informáciu zachytenú v registratúre súdu, ktorá nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní ale existuje preto, aby súdny spis alebo súdne konanie identifikovala. L. značka pridelená aplikáciou registratúrnych pravidiel súdu nie je skutočnosťou známou zo súdneho spisu ale je vecným prejavom faktu, že súd prijal cestou podateľne návrh na začatie konania. L. značka identifikuje spor o právo prejednávané súdom, označuje listiny spojené s týmto sporom a umožňuje viesť procesy súdneho manažmentu, ako aj procesy archivácie. L. slovenského jazyka definuje „skutočnosť“ ako objektívne jestvujúci jav, fakt, realitu, alebo ako naozajstný stav veci. A. čo „informáciu“ definuje ako správu, údaj, poučenie alebo v kybernetike údaj, hodnotu... L. značka nie je objektívne jestvujúcim javom, faktom, realitou zachytenou v súdnom spise na základe vykonaných procesných postupov súdu. L. značka je údajom, vnímateľným poznávacím znakom, označením nielen súdneho spisu ale súdneho konania ako takého. W. tak vydať úradné potvrdenie o zápise spisovej značky v súdnom spise. D. osvedčenia alebo úradné potvrdenia sa svojou povahou blížia charakteru deklaratórnych individuálnych právnych aktov. V prípade individuálneho právneho aktu ide o rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy v oblasti verejnej správy, ktoré má pre účastníka konania konštitutívne alebo deklaratórne účinky. U. žiadosti žalobcu nemalo byť rozhodnutie zakladajúce, meniace, zrušujúce, záväzne určujúce alebo potvrdzujúce subjektívne práva alebo povinnosti určených subjektov a teda nemohlo ísť o návrh na vydanie úradného osvedčenia alebo úradného potvrdenia. C. povinnej osoby žalobca naďalej považoval za nulitný právny akt, keďže bolo vydané neoprávnenou osobou. T. okresného súdu totiž mala vo veci konať ako odvolací orgán. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. A. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, poukázal na znenie § X1 ods. 1 písm. d/ A. stanovujúceho obmedzenie prístupu na informácie, § 64 ods. 1, X vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. a zdôraznil, že „lustrácie“ súdnych sporov, ktoré sú spoplatnené podľa položky XXa L. súdnych poplatkov k zákonu o súdnych poplatkoch nemožno zameniť za sprístupnenie informácií podľa A.. L. vykonávajú v súdnej praxi „lustrácie“ súdnych sporov odo dňa vyhlásenia (správne účinnosti - pozn.) tohto zákona, kedy ešte A. nebol prijatý (bol prijatý o X rokov neskôr) a od súbehu obidvoch zákonov od roku XXXX nič nebráni tomu, aby bol dodržaný účel každého z nich, keďže tento účel je odlišný. V. súd vydá prostredníctvom svojho K. centra na základe tzv. „obyčajnej“ spoplatnenej žiadosti, neopierajúc sa o žiadny zákon (teda ani o A.), vykonaním úkonu „lustrácie“ všetkých súdnych konaní, ktorý úkon je nad rámec výkonu činnosti súdu a preto je aj spoplatnený, potvrdenie o spisovej značke veci, účastníkoch konania... a to podľa L. súdnych poplatkov v časti II. T. za úkony súdov, T. XXa zákona č. XX/XXXX Zb. H. prax žalovaného ukázala, že žalobcovi podobní žiadatelia odmietajú zaplatiť súdny poplatok a prostredníctvom žiadosti podľa A. je obchádzaný tak zákon o súdnych poplatkoch ako aj vyhláška č. XXX/XXXX Z.z. Je neprípustné, aby si žiadateľ zisťoval svoje požiadavky, práva ale aj povinnosti, určené mu za zákonom stanovený poplatok za úkony vykonané súdom a uplatňoval ich prostredníctvom A. bez poplatku, t.j. obchádzaním zákona č. XX/XXXX Zb. A. svoj názor oprel aj o rozhodnutie Y. spravodlivosti SR č. XXXXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX. A. vyslovil názor, že informácie zo súdnych registrov sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu a nie inej, napríklad organizačnej či hospodárskej činnosti súdu. M. informácie by teda podliehali obmedzeniu sprístupnenia v zmysle § X1 ods. 1 písm. d/ A.. I. tvrdenie žalobcu o nulite prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo vydané v zákonnej lehote a osobou oprávnenou rozhodovať vo veciach A.. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. V. súd v F. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca - žiadateľ žiadosťou, ktorá bola OS F. I doručená XX.XX.XXXX požiadal o sprístupnenie informácii evidenčného charakteru - spisových značiek Er. K. žiadal poskytnúť vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pred exekučným súdom, kde žiadateľ vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje Y. X.. Okresný súd F. I rozhodnutím L.. XXXX/XXXX zamietol požadovanú informáciu o sprístupnenie informácie o skutočnosti známej zo súdneho spisu s odôvodnením, že je neprípustné, aby si žiadateľ zisťoval svoje požiadavky bez dodržania povinnosti určenej v ustanoveniach zákona o súdnych poplatkoch a uplatňoval ich zámenou týchto ustanovení s ustanoveniami zákona o slobodnom prístupe k informáciám bez poplatku. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím L.. XXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s odôvodnením, že vyhodnotil obsah žiadosti o informácii tak, že táto vykazuje znaky lustrácie veci, ktoré povinné osoby realizujú na základe obyčajnej a spoplatnenej žiadosti, pričom za lustrácie jednej veci sa platí poplatok v hodnote X,XX eur podľa položky XXa sadzobníka o súdnych poplatkoch k zákon o súdnych poplatkoch. Keďže žalobca nesúhlasil s týmto rozhodnutím v zákonnej lehote podal žalobu na tunajší súd. Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. T. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom L. republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. D. súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Podľa článku XX ods. X D. SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. XX ods. X D. SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. T. a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. X A. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 12 A. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. I. odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. C. a podmienky prístupu k informáciám zaručené D. SR upravuje A., podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. I. povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. U. zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. I. odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). M. ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (pozri napr. nález D. súdu SR sp. zn. I. ÚS XXX/XX). T. povinná osoba má podľa A. na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. G. A. nie je možné vykladať spôsobom nezohľadňujúcim práva verejnosti L. republiky na informácie. M. výklad zákona by bol neústavný a v rozpore s úmyslom zákonodarcu zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V danom prípade je nesporné, že žalobca je oprávnenou osobou, okresný súd povinnou osobou a nesporný je aj skutkový stav. K. teda v zásade len o posúdenie právnej otázky, keďže povinná osoba nesprístupnila požadovanú informáciu z dôvodu, že žiadosť nespadá do právneho režimu A. ale naopak podľa obsahu žiadosti ide o „lustráciu“ súdnych konaní s požiadavkou o vyhotovenie úradného osvedčenia (potvrdenia) o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, pričom takáto žiadosť je spoplatnená. S týmto nesprávnym názorom sa stotožnil aj žalovaný. Súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca podal z pohľadu A. perfektnú žiadosť o sprístupnenie informácie evidenčného charakteru - spisovej značky Er a to v exekučnej veci, ktorá sa ho priamo týka, keďže v nej má postavenie oprávneného. Napriek tomu, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu, či záujmu, žalobca svoju žiadosť logicky odôvodnil tým, že má potrebu riadne označovať písomnosti - podania vo veci aj spisovou značkou. K tomuto súd dodáva, že je nesporne prospešné aj pre samotný súd, ak sú podania účastníka označené spisovou značkou tak, aby ich spisové kancelárie nemuseli „lustrovať“ podľa iných identifikátorov. K. sa vo všeobecnosti rozumie každé oznámenie obohacujúce vedomie príjemcu, resp. akýkoľvek energetický či hmotný prejav, ktorý môže mať zmysel buď pre toho, kto ho oznamuje, alebo pre toho, kto oznamované prijíma. K. je teda taká správa, údaj, poučenie, ktorú fyzická alebo právnická osoba odovzdáva inej osobe. T. „informácia“ používaný v A. je navyše takým právnym pojmom, ktorého význam môže byť odlišný od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku. T. výklade pojmu informácia nachádzajúceho sa v A. tak treba vždy zohľadniť aj účel tohto zákona, nadväznosť na iné zákony, ústavné práva a hodnoty zakotvené v ústave a právne predpisy X. únie. K. sú tak napokon aj údaje, dáta, dokument alebo záznam. Je nepochybné, že povinná osoba informáciou (spisovou značkou) disponovala a napokon aj stále disponuje a keďže neexistovali žiadne prekážky pre jej poskytnutie žalobcovi, mala informáciu žalobcovi elektronickou poštou na uvedenú e-mailovú adresu sprístupniť. Podľa názoru súdu musí povinná osoba požadovanú informáciu sprístupniť vždy, ak ju má k dispozícii, nejde o zverejnenú informáciu a nejde o prípad obmedzenia práva na informácie. V danom prípade žiadne obmedzenia nie sú dané a to ani podľa § X1 ods. 1 písm. d/ A., ktoré ustanovenie však žalovaný spomenul prvý krát až vo vyjadrení k žalobe (v preskúmavaných rozhodnutiach sa tento dôvod neuvádza). Pre úplnosť treba k tejto námietke uviesť, že v prípade informácie ohľadne spisovej značky účastníka konania nemožno mať za to, že sa týka rozhodovacej činnosti súdu... tak, ako to má na mysli ustanovenie § X1 ods. 1 písm. d/ A.. T. „rozhodovacia činnosť súdu“ je pomerne neurčitý a výklad tohto pojmu bude vždy závisieť na okolnostiach konkrétneho prípadu. Za rozhodovaciu činnosť súdu však možno v zásade považovať postup súdu v konaní, úkony súdu smerujúce k zisteniu skutkového stavu a k jeho právnemu posúdeniu, úkony účastníkov urobené voči súdu alebo iným účastníkom konania, ako aj samotné rozhodovanie súdov. Za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu možno považovať informácie nachádzajúce sa v súdnom spise. Zo sprístupnenia na základe A. budú vylúčené informácie zo súdneho spisu, ktoré sú v zásade prístupné len účastníkom konania. Je jasné, že obmedzenie podľa § X1 ods. 1 písm. d/ A. sa nevzťahuje napríklad na informácie o hospodárení súdu alebo správe súdu.... W. pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ však treba vždy vykladať v súlade s ústavou a v niektorých prípadoch nemožno zvoliť striktný doslovný výklad, ale skôr reštriktívny výklad tohto pojmu a to za účelom, aby sa nesprístupnenie informácie netýkalo aj informácií, ktoré by mali byť vo verejnom záujme prístupné. Za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu by tak nemali byť považované ani informácie organizačno- technickej povahy, ktoré sa týkajú prejednávania alebo rozhodovania konkrétneho sporu, napríklad, či bolo konkrétne pojednávanie odročené, či je rozhodnutie právoplatné alebo či bol proti nemu podaný opravný prostriedok, ďalej napríklad o tom, ktorému konkrétnemu sudcovi bola vec pridelená a aká je spisová značka určitého konania. M. informácie pritom bývajú často potrebné napríklad pre novinárov pri sledovaní prípadov, ktoré sú predmetom verejného záujmu a je známe, že hovorcovia súdov im tieto informácie bežne poskytujú a to mimo rámca právnej úpravy, na ktorú poukazoval žalovaný a povinná osoba. Z praxe je napokon celkom zrejmé, že ak by žalobca ako účastník konania kontaktoval či už telefonicky alebo elektronickou poštou príslušnú spisovú kanceláriu, táto by mu spisovú značku nepochybne poskytla. T. osoba ako aj žalovaný nesprávne odmietli sprístupniť informáciu s poukazom na ustanovenia § 64 ods. X,X vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z...: „na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. U. úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu. A. súdu, ktorý vyhotovuje odpis alebo rovnopis písomnosti, spíše o vydaní úradného potvrdenia úradný záznam, ktorý založí do súdneho spisu. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že by žalobca žiadal o lustráciu vecí (súdnych konaní) za účelom získania úradného potvrdenia, keďže tento žiadal iba o oznámenie spisovej značky a to dokonca vo veci, ktorá sa ho ako účastníka priamo týka. A. nežiadal o získanie úradného potvrdenia, ani o odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti, ktoré by potreboval na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, t.j. nemal záujem o vydanie potvrdenia/osvedčenia s úradnou pečiatkou súdu. Je nepochybné, že vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu tak, ako to správne uviedol žalovaný a povinná osoba. O takýto prípad sa však rozhodne nejedná. D. potvrdenie a prostá informácia o spisovej značke zaslaná na e-mailovú adresu sú dva kvalitatívne odlišné dokumenty, ktoré nemožno zamieňať. D. osvedčenia alebo úradné potvrdenia sa svojou povahou blížia charakteru deklaratórnych individuálnych právnych aktov. Je zrejmé, niekto môže mať záujem o informáciu ohľadne spisovej značky určitého súdneho konania aj vo forme úradného potvrdenia tak, aby toto potvrdenie mohol niekde použiť (napríklad v inom konaní či už na súde alebo na správnom orgáne)... C. informácia teda môže byť poskytnutá viacerými spôsobmi (napr. aj výpis z katastra nehnuteľností môže byť poskytnutý na úradné účely ale tiež na neúradné účely, rovnako aj výpis z obchodného registra získaný z internetu (bez poplatku) alebo za poplatok od príslušného subjektu...). Je tiež celkom zrejmé, že úradné osvedčenie sa vydáva vo vzťahu ku skutočnostiam známym zo súdneho spisu, avšak žiadosť žalobcu smerovala k oznámeniu informácie zachytenej v registratúre súdu, pričom táto informácia nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní ale existuje preto, aby súdny spis alebo súdne konanie identifikovala. L. značka pridelená aplikáciou registratúrnych pravidiel súdu teda nie je skutočnosťou známou zo súdneho spisu ale je vecným prejavom faktu, že súd prijal cestou podateľne návrh na začatie konania. Z vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. vyplýva, že každý súdny spis dostane spisovú značku a táto je informáciou uchovanou v súdnom registri a nie v súdnom spise. L. register je pritom zoznam všetkých vecí patriacich podľa rozvrhu práce príslušnému sudcovi, senátu alebo súdnemu úradníkovi a tento má charakter evidenčnej pomôcky. V. podanie došlé súdu sa zapíše do príslušného súdneho registra pod spisovou značkou, ktorá bola pridelená aplikáciou alebo sudcom, prípadne asistentom, ak ide o podanie zapisované do registrov podľa § 130 ods. 3. L. značka sa zachová pre uvedenú vec až do jej skončenia. Y. podania vzťahujúce sa na vec už zapísanú do súdneho registra sa len pripoja k súdnemu spisu v tej istej veci. T. vyhláška je však povinnej osobe ako aj žalovanému určite dostatočne známa a preto ani súd nebude konkrétne uvádzať znenie § X48 ods. X,X,X, § X56 ods. 1 a § 170 ods. 1 tejto vyhlášky. T. v tejto súvislosti je, že žalobcom požadovaná informácia nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní, ale v podstate existuje preto, aby súdny spis alebo samotné súdne konanie identifikovala. Vzhľadom na uvedené je treba odmietnuť názor žalovaného, že v takomto prípade je nutné si podať tzv. „obyčajnú“, avšak spoplatnenú žiadosť, neopierajúc sa o žiadny zákon a vykonaním úkonu „lustrácie“ všetkých súdnych konaní žiadateľ dostane úradné potvrdenie o spisovej značke veci. C. treba odmietnuť názor, že žalobca ako aj jemu podobní žiadatelia obchádzajú zákon o súdnych poplatkoch spolu s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. a tieto žiadosti podávajú podľa A.. T. takýchto žiadateľov je totiž v súlade so zákonom. Ak žalovaný na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie MS SR č.: XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, treba uviesť, že toto rozhodnutie rieši úplne inú situáciu, keď žiadateľ práve že žiadal o vykonanie lustrácie (žiadal informácie: „o všetkých konaniach vedených na U. súde, ktorých účastníkom je subjekt: C. - obchodná, a.s.... a to v rozsahu: právne postavenie tohto subjektu, číslo konania, K., dátum doručenia návrhu na súd, predmet sporu, názov, trvalý pobyt/sídlo, dátum narodenia/ K. protistrany...“). Zo samotného opisu žiadosti je tak celkom zrejmé, že v spomínanej veci mal žiadateľ záujem o „lustráciu“ veľkého množstva vecí. M. žiadosť, ak by jej mohlo byť teoreticky čiastočne vyhovené (ak by nešlo o prípad podľa § X1 ods. 1 písm. d/ A.), určite vykazuje známky lustrácie, ktorá však sama o sebe ešte nevylučuje postup podľa A. (v prípadoch ako sú uvedené vyššie..). V prípade žalobcu však treba zopakovať, že žiadal informáciu o spisovej značke jedného individualizovaného konania, ktorého bol účastníkom. Keďže žalobca žiadal o poskytnutie informácie podľa A., ktorá mu mala byť poskytnutá a nie o vydanie úradného potvrdenia, je vylúčené, aby takáto žiadosť bola spoplatnená podľa položky XXa L. súdnych poplatkov k zákonu č. XX/XXXX Zb. W. treba spomenúť, že prax v obdobných veciach je na súdoch v L. republike rozdielna, čo žalobca dokladoval napr. uznesením Okresného súdu V. I č.k. XXEr/XXXX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého bol žalobcovi vrátený súdny poplatok X,XX eur a to z dôvodu, že žalobca tento poplatok nebol povinný platiť. Námietku žalobcu ohľadne nulity prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že toto nebolo vydané oprávnenou osobou, treba odmietnuť ako nedôvodnú. V príslušnom rozvrhu práce súdu môže byť na poskytovanie informácií poverená zamestnankyňa K., avšak rozhodnutie vydáva predseda súdu, ktorý je oprávnený rozhodovať podľa A. ako štatutárny orgán povinnej osoby. M. dodať, že tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané v zákonných lehotách a osobami príslušnými podľa zákona. M. si totiž uvedomiť, že rozhodnutie v danom prípade podľa A. vydáva orgán štátnej správy, ktorým je predseda súdu, resp. poverený podpredseda súdu ako zodpovedný štatutárny orgán súdu. C. právomoc v týchto veciach nie je zverená inému zamestnancovi súdu tak, ako sa mylne domnieval žalobca. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § X50j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom, bude postupovať v naznačenom smere. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v sume XX,- eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátom vo výške XXX,XX eur a to: prevzatie a príprava zastúpenia (XX.XX.XXXX)... XXX,XX eur; žaloba (XX.XX.XXXX) ... XXX,XX eur; stanovisko k vyjadreniu žalovaného (XX.XX.XXXX) ... XXX,XX eur; účasť na pojednávaní (XX.XX.XXXX) ... XXX,XX eur; X x režijný paušál á X,XX eur ... XX,XX; X x režijný paušál á X,XX eur ... X,XX eur; X x režijný paušál á X,XX ... X,XX eur. M. rozhodnutie senát V. súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.