Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/96/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201406 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201406.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: H. O. U., trvale bytom F. F. XXX/X, F., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, Národná 34, Žilina, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 19.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. 5N 1309/12, Ev. č. 2652/12 zo dňa 29.6.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 5N 1309/12, Ev. č. 2652/12 zo dňa 29.6.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 5N 1309/12, Ev. č. 2652/12 zo dňa 29.6.2012 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľke nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci v (ešte nezačatom) konaní o vyplatenie mzdy za pracovnú činnosť vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi spoločnosťou T+D Trenčín, s.r.o. na strane zamestnávateľa a navrhovateľkou na strane zamestnanca zo dňa 7.1.2010. V zmysle napadnutého rozhodnutia navrhovateľka nesplnila podmienku vymedzenú v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, odporca má za to, že prípadný spor by bol zrejme bezúspešný a to z dôvodu, že navrhovateľka žiada vyplatiť mzdu za odpracované hodiny nad rámec uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti. Dojednaný rozsah práce v dohode stanovený na 10 hodín týždenne (čo je zákonný horný limit rozsahu prác podľa takejto dohody) bol totiž v rozpore s platne uzatvorenou dohodou o pracovnej činnosti zjavne prekročený a teda v prípade takto vykonanej práce sa nejedná o vykonávanie závislej práce podľa Zákonníka práce. Podľa názoru odporcu neexistuje žiaden právny titul na uplatnenie takéhoto nároku pred súdom. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 19.7.2012, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie a to z dôvodu, že podľa jej názoru spĺňa všetky kritériá na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Navrhovateľka uviedla, že aj keď nemá zákonný nárok vyplývajúci z pracovnoprávnych predpisov, odporca mal prehodnotiť možnosť vymoženia odmeny z titulu podvodu zo strany zamestnávateľa, ktorý podmieňoval uzatvorenie dohôd o pracovnej činnosti výkonom práce nad ich rámec. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky zo dňa 29.10.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a na záver poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka podala v spornej veci aj trestné oznámenie, avšak tvrdenia žiadateľky neboli preukázané, rovnako porušenie zákona zo strany zamestnávateľa nezistil ani Inšpektorát práce. Na pojednávaní konanom dňa 27.8.2014 navrhovateľka uviedla, že uzatvorila so zamestnávateľom okrem (písomnej) dohody o pracovnej činnosti aj ústnu dohodu, že okrem práce vykonávanej na základe písomnej dohody bude vykonávať ďalšiu prácu v rozsahu 14-15 hodín denne a práca, ktorá bude vykonávaná nad rámec bude zaplatená výplatou odmeny „na ruku.“ Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O,s,p,“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom administratívneho spisu odporcu, podľa ktorého navrhovateľka skutočne dňa 7.1.2010 uzavrela so spoločnosťou T+D Trenčín, s.r.o. dohodu o pracovnej činnosti, v ktorej sa dojednal rozsah práce (pracovnej úlohy) na 10 hodín týždenne. Podľa evidencie dochádzky, ktorú k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci priložila navrhovateľka, táto za obdobie, za ktoré žiada vyplatenie mzdy, odpracovala u zamestnávateľa viac než 10 hodín týždenne. Navrhovateľka odporcovi predložila aj čestné vyhlásenia H.. E. I. I. J. E.W., ktoré takisto ako ona pracovali pre spoločnosť T+D Trenčín, s.r.o. viac ako 10 hodín týždenne, a to bez vyplatenia mzdy za tieto nad rámec odpracované hodiny. V spise sa ďalej nachádza list Inšpektorátu práce, ktorý odporúča navrhovateľke obrátiť sa v spornej veci na príslušný súd ako aj uznesenia zo dňa 31.8.2010 a 7.6.2011 vydané povereným príslušníkom PZ v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie voči spoločnosti T+D Trenčín, s.r.o. vo veci nevyplatenia mzdy navrhovateľke a to z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu uplatnených námietok tieto vyhodnotil ako námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, vyhodnotil otázku, či odporca podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec vzťahuje (v potrebnom rozsahu) vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti sporu a dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľka žiada vyplatenie mzdy za hodiny odpracované u spoločnosti T+D Trenčín, s.r.o. nad rámec dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej dňa 7.1.2010. Odporca správne vyhodnotil, že v zmysle Zákonníka práce sa v prípade navrhovateľky nejedná o vykonávanie práce v zmysle uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti a teda táto dohoda nie je právnym titulom pre uplatnenie takéhoto nároku pred súdom. Zákonník práce totiž v ust. § 228a ods. 1 skutočne ustanovuje, že na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Podľa názoru súdu však odporca nedospel k správnemu právnemu názoru ak vyhodnotil, že navrhovateľka následkom uvedeného vlastne nemá nárok na odmenu za vykonanú prácu, teda že v jej prípade ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Odporca v napadnutom rozhodnutí nespochybnil, že práca, za ktorú navrhovateľka žiada vyplatiť mzdu, bola skutočne vykonaná a teda sám potvrdil existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a spoločnosťou T+D Trenčín, s.r.o., zároveň však v rozpore s uvedeným bez ďalšieho vylúčil, že by mohlo ísť o závislú prácu podľa ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce (aj napriek tomu, že podľa tvrdení navrhovateľky vykonávala túto prácu na pokyn svojho zamestnávateľa), resp. o nárok vzniknutý z iného právneho vzťahu či skutočnosti. Práve existencia právneho vzťahu, na základe ktorého navrhovateľka vykonávala prácu pre spoločnosť T+D Trenčín, s.r.o. a táto spoločnosť túto prácu prijala, vylučuje zrejmú bezúspešnosť sporu, zjavne totiž nastal nežiaduci právny stav. Nakoľko navrhovateľka pre spoločnosť T+D Trenčín, s.r.o. prácu vykonala a táto spoločnosť ju aj prijala, nepochybne jej za túto prácu prináleží odmena (finančné ohodnotenie) a to aj s poukazom na Článok 3 Základných zásad Zákonníka práce, bez ohľadu na skutočnosť, ako bude tento právny vzťah posúdený. Do úvahy prichádza napr. vydanie bezdôvodného obohatenia (na strane spoločnosti T+D Trenčín, s.r.o). Súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade navrhovateľky nemusí byť vylúčené ani uzatvorenie pracovnej zmluvy podľa § 42 a nasl. Zákonníka práce (s poukazom na § 17 ods. 2 Zákonníka práce nedodržanie písomnej formy nemá za následok neplatnosť právneho úkonu) či iného právneho vzťahu z ktorého navrhovateľke mohol vzniknúť nárok na vyplatenie odmeny (mzdy, náhrady škody, vydania bezdôvodného obohatenia). Pre nenaplnenie požiadavky vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci totiž nie je dostatočné iba (formálne) konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu, ale je nevyhnutné, aby táto bezúspešnosť bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V uvedenom prípade (ako to bolo vyššie konštatované) navrhovateľka pre spoločnosť T+D Trenčín, s.r.o. (na základe dohody ako to prezentovala navrhovateľka) vykonávala prácu, táto spoločnosť ju aj prijímala, avšak odmenu za ňu navrhovateľke nevyplatila. Zjavne teda ide o stav, ktorý je v rozpore s platnou právnou úpravou. Námietku navrhovateľky, že odporca v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne posúdil teda súd vyhodnotil ako dôvodnú a to s poukazom na skutočnosť, že podľa názoru súdu navrhovateľka pre potreby odporcu (pred začatím súdneho konania) dostatočným spôsobom preukázala prípadnú existenciu právneho vzťahu medzi ňou a spoločnosťou T+D Trenčín, s.r.o., ako aj nároku z tohto vzťahu vzniknutého. Súd má za to, že predložené dôkazy (vrátane čestných vyhlásení tretích osôb) dostatočne odôvodňujú právo navrhovateľky domáhať sa vyplatenia odmeny za vykonanú prácu a to bez ohľadu na skutočnosť, ako bude tento skutkový stav veci posúdený (teda či pôjde o vyplatenie mzdy, resp. náhrady vzniknutej škody, resp. vydania bezdôvodného obohatenia) na súde. Preto v uvedenom prípade nemožno vo fáze pred začatím konania konštatovať zrejmú bezúspešnosť sporu, ak existencia právneho vzťahu a de facto aj vzniknutého nároku nebola zo strany odporcu spochybnená. Pre odporcu je smerodajná skutočnosť, že právny vzťah pravdepodobne založený bol a navrhovateľka vykonávala prácu bez odmeny (a ako tvrdí navrhovateľka i na pokyn spoločnosti T+D Trenčín, s.r.o.). Práve identifikácia tohto právneho vzťahu a nároky z neho vyplývajúce mali byť predmetom právnej pomoci o ktorú navrhovateľka odporcu požiadala. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľky o poskytovanie právnej pomoci, vykonať prípadne potrebné dokazovanie, v zmysle správnych predpisov objektívne vyhodnotiť kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci a v meritórnom rozhodnutí svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť. S poukazom na ust. § 250r O.s.p. je odporca viazaný pri novom prejednaní veci viazaný právnym názorom súdu, ktorý vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, trovy konania si však neuplatnila a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a preto ho súd k povinnosti zaplatiť súdny poplatok nezaviazal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach, a to len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. (§250s O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).