Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/243/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201409 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201409.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: JAZO s.r.o., Rebarborová 1, Bratislava, IČO: 35820535, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Adela Valocká, Na vŕšku 2, P.O.BOX 255, 810 00 Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/983711/2012 zo dňa 15.05.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.07.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.05.2012 č. 1020502/1/983711/2012 a dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Bratislava (ďalej iba správca dane) zo dňa 14.12.2011 č. 801/230/110639/11/MatS. Žalobca uviedol v žalobe, že správca dane vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty obchodnej spoločnosti JAZO s.r.o., Bratislava (žalobcovi) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume XX.XXX,XX eur. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.05.2012, ktoré potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Žalobca uviedol, že tak preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane považuje za nesprávne, založené na nesprávnom a nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich nesprávnych skutkových zisteniach ho považuje za zmätočné a nepreskúmateľné. Žalobca ďalej tvrdí, že v predmetnom daňovom konaní došlo postupom správcu dane k porušeniu zákonných ustanovení o dokazovaní, najmä § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., čím bol žalobca ukrátený na svojich právach. K. je presvedčený, že existencia tovaru z predmetnej faktúry bola hodnoverne preukázaná, o čom svedčí ucelená sieť dôkazov, ktoré žalobca správcovi dane v rámci kontroly dane poskytol a s ktorých obsahom sa tento mohol oboznámiť. K. poukazuje na účelové zavádzanie a vyhodnocovanie dôkazov zo strany správcu dane. Keďže tovar sa nachádzal v skladových priestoroch spoločnosti S&J P. plus, s.r.o., v okamihu jeho predaja spoločnosti žalobcu napriek skutočnosti, že tovar ostal v týchto skladových priestoroch, bol tovar konateľom žalobcu prevzatý, o čom svedčia správcom dane označené výdajky a tovar v týchto skladových priestoroch zotrval do okamihu jeho predaja a vykonania prepravy odberateľovi žalobcu. Podľa názoru žalobcu správca dane nechce akceptovať a z uvedeného hodnotenia dôkazov to vyplýva, že neakceptuje skutočnosť, že s tovarom bolo reálne nakladané. S poukazom na žalovaným uvedený výkon daňovej kontroly za mesiac máj XXXX, žalobca uvádza, že v rámci tejto kontroly bola okrem iného predložená zmluva o uložení veci, bola vykonaná fyzická kontrola skladových priestorov, kde žalobca má podľa zmluvy o uložení veci nakupovaný tovar uložený do jeho následného predaja, bol vypočutý konateľ spoločnosti O. s.r.o., P., ktorý potvrdil prepravu tovaru do U. ako aj jeho vyloženie v U., bol vypočutý konateľ spoločnosti S&J P. plus, s.r.o., ktorý potvrdil vykonanie medzinárodnej prepravy, uviedol presne, akými motorovými vozidlami bola preprava vykonaná, kde tovar bol vyložený a akým spôsobom bolo za prepravu zaplatené. F. dane napriek tomu spochybňuje skutočný pôvod granitovej dlažby, resp. jej existenciu. O. je povinnosťou žalobcu sledovať presun tovaru potom, čo sa tovar predaný jeho odberateľovi predá ďalšiemu odberateľovi. Je nemysliteľné, aby žalobca zodpovedal za obchodnú činnosť ďalších dvoch odberateľov. K. zdôrazňuje, že za dodávku tovaru riadne zaplatil svojmu dodávateľovi, ktorý si podľa jeho názoru riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu, pričom príslušná daň bola riadne odvedená. K. má za to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neuvádza, ako sa vysporiadal s predloženými dôkazmi a v čom konkrétne vidí ich nedôvodnosť, resp. nedostatočnosť, pričom len všeobecne konštatuje, že daňový subjekt musí preukázať tvrdenia o prijatom zdaniteľnom plnení vierohodnými dôkazmi, ale tieto bližšie nešpecifikuje v zmysle zákonných nárokov. K. tvrdí, že žalovaný rovnako ako správca dane, skutočnosti tvrdené a zároveň preukázané daňovým subjektom (žalobcom) a súčasne jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých výpovedí a ohliadok, nemôže bez ďalšieho ignorovať a požadovať predloženie len vecných, resp. listinných dôkazov. Z uvedeného dôvodu hodnotenie dôkazov realizované správcom dane považuje žalobca za nesprávne a nedostatočné, odôvodnené len formálnym konštatovaním, že nespĺňa materiálne podmienky bez bližšej konkretizácie, v čom žalobca vidí ich formálnosť. K. ďalej v žalobe tvrdí, že tak žalovaný, ako aj správca dane sa neriadili vo veci relevantnými zákonnými ustanoveniami, pretože všetky predložené a súčasné zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý verifikuje fakty, ktoré dokumentujú a súčasne dôkazná povinnosť daňového subjektu nezahŕňa preukazovanie skutočností, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských subjektov a predmetné dôkazy nemôže od neho požadovať. K. v žalobe upozorňuje na právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku XSžf/ XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a XSžf X/XXXX. K. poukazuje aj na prijaté závery o preukázaní zdaniteľného plnenia F. Y. EÚ v rozhodnutiach C-XX/XX (U. kft) a C-XXX/XX (P. Y.) dňa XX.XX.XXXX. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd žalobe vyhovel a rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. F. si uplatnil náhradu trov konania. K. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane u daňového subjektu L., s.r.o. (žalobca) opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj XXXX z dôvodu, že bolo dôvodné podozrenie, že jeho prostredníctvom prebieha fakturácia tovaru granitových a mramorových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ bez reálneho dodania. K. je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava daň z nadobudnutého tovaru. K meritu veci žalovaný uvádza, že v priebehu výkonu kontroly správca dane preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane v celkovej sume XX.XXX,XX eur daňového subjektu z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX od spoločnosti S&J P. plus, s.r.o., V.. Y. XX.XX.XXXX bola správcovi dane z Y. úradu V. I. doručená čiastočná odpoveď, z ktorej vyplýva, že správca dane vykonal miestne zisťovanie v sídle platiteľa S&J P. plus, s.r.o.. Z miestneho zisťovania bola spísaná zápisnica č. XXX/XXX/ XXXXXX/Mate zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej konateľ tejto spoločnosti uviedol, že: „Na granitovú dlažbu I. triedy vyfakturovanú odberateľovi L., s.r.o. (odberateľská fa. č. XXXXXXX) boli zakúpené granitové dosky od spoločnosti I. Y., s.r.o. v období X-X/XXXX. O. v mesiaci apríl XXXX boli opracované na dlažbu. V máji XXXX bola časť opracovanej dlažby predaná spoločnosti L., s.r.o. v množstve XXX,X mX“. Y. úrad V. I, v rámci výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu S&J P. plus, s.r.o. šetril pohyb a pôvod tovaru na strane dodávateľa a požiadal miestne príslušného správcu dane - Y. úrad P. ďalšieho dodávateľa v reťazci spoločnosť I. Y., s.r.o. V., o preverenie pôvodu fakturovaných granitových dosiek a mramorovej dlažby. U. príslušnému správcovi dane sa nepodarilo predviesť konateľa spoločnosti I. Y., s.r.o.. F. dane sa nepodarilo zistiť pôvod tovaru a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru - v reťazci spoločnosti I. Y., s.r.o. - S&J P. plus, s.r.o. - L., s.r.o.. K. uvádza, že správca dane v rámci výkonu kontroly zistil, že predmet dodania - granitová dlažba bola fakturovaná v reťazci tuzemských podnikateľov bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich služieb. I. nákupy a predaj tovaru medzi tuzemskými podnikateľmi prebiehali na tom istom mieste v sklade v P. bez prepravy a za bezodplatné skladovanie tovaru, tovar sa v rámci nákupu a predaja z miesta uloženia nikam v tuzemsku neprepravoval a ani sa nespracoval v rámci výrobného procesu. Y. úrad V. v rámci výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január až apríl, jún až december XXXX, zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií dňa XX.XX.XXXX za účelom preverenia intrakomunitárneho dodania tovaru, ktorý bol fakturovaný spoločnosťou S&J P. plus, s.r.o., daňovému subjektu L. v jednotlivých zdaňovacích obdobiach roku XXXX. Y. XX.XX.XXXX bola od maďarskej daňovej správy na Y. úrad V. X doručená čiastočná odpoveď, z ktorej vyplynulo, že kontrola u predmetnej spoločnosti E. M.., nemohla byť začatá, pretože spoločnosť je na uvádzanej adrese nedostupná, litovský štatutárny zástupca spoločnosti nie je kontaktný. V. zástupca spoločnosti sa na daňovú správu nedostavil a účtovné doklady nepredložil. O. XX.XX.XXXX bola správcovi dane doručená ďalšia odpoveď od maďarskej daňovej správy, z ktorej vyplynulo, že táto nemá k dispozícii žiadne informácie týkajúce sa dodania tovaru. F. E. M.. podala daňové priznanie k Y. a súhrnný výkaz, v ktorom uviedla intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od spoločnosti L., s.r.o. vo výške XXX.XXX.XXX,- B.. J. tejto spoločnosti ale nebolo počas kontroly predložené. X. z bankového účtu spoločnosti neobsahovalo bankové transakcie v cudzej mene od slovenskej spoločnosti či od iných partnerov. M. týmto skutočnostiam nemohla byť potvrdená zaplatená suma, ani fakturovaná suma. Z. týkajúca sa nadobudnutia tovaru nebola teda zo strany maďarskej daňovej správy potvrdená. Za účelom preverenia reťazovej fakturácie rozporného zdaniteľného obchodu v rámci W. spoločenstva Y. úrad V. 6 zaslal opätovne žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej požiadal maďarskú daňovú správu o doplnenie a preukázanie dôkazov k IC nadobudnutiu tovaru spoločnosťou E. M.. a zároveň požiadal o preverenie dodania granitovej dlažby maďarskou spoločnosťou E. Kft. pre ďalšieho odberateľa rumunskú spoločnosť V. s.r.l.. Y. XX.XX.XXXX bola doručená odpoveď na Y. úrad V. 6, v ktorej maďarská daňová správa uviedla, že spoločnosťou E. M.. nepreukázala dokladmi, že reálne nadobudla tovar od slovenskej spoločnosti L., s.r.o. v sume XXX.XXX.XXX,- B.. J. tejto spoločnosti nebolo dostupné a ďalšie informácie o dodávke tovaru pre spoločnosť V. s.r.l. neboli potvrdené. O. Y. úrad V. VI zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré požiadal o spoluprácu rumunské daňové orgány. Y. XX.XX.XXXX bola Y. úradu V. X doručená odpoveď od rumunskej daňovej správy, z ktorej vyplýva, že spoločnosť SC V. S.R.L. nedeklarovala žiadne IC nadobudnutia a je zmiznutým obchodníkom. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že v danom obchodnom reťazci nebol preukázaný pôvod a fyzická existencia deklarovaného tovaru ani v reťazci spoločnosti L., s.r.o., E. M.., V. S.R.L.. K. v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok vo veci X F. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím J. súdu SR č. C..ÚS XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. K. zastáva názor, že žalobca tým, že predložil ku kontrole správcovi dane faktúry a N. ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale sám vykonal ďalšie dokazovania v zmysle zákona formou dožiadaní a medzinárodných dožiadaní smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru. K. sa stotožnil so závermi správcu dane a síce, že daňový subjekt nepreukázal prijatie zdaniteľného obchodu, ktorý je deklarovaný vo faktúre č. XXXXXXX. F. dane pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s ust. § 29 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. K. zastáva názor, že tak správca dane, ako aj druhostupňový orgán v odôvodnení dodatočného platobného výmeru sa vysporiadali so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporného zdaniteľného obchodu a vo vydanom dodatočnom platobnom výmere a následne v rozhodnutí uviedli zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospeli k právnemu záveru v danej veci. K rozsudkom, o ktoré sa opiera daňový subjekt v podanom odvolaní, žalovaný uvádza, že rozsudky F. dvora EÚ a rozsudky NS SR sa nemôžu zovšeobecniť a paušalizovať, pretože každý prípad má svoje špecifiká, a preto sa dajú aplikovať len na presne totožný prípad. E. je individuálnym právnym aktom záväzným pre tých, ktorým je určené. Na základe uvedených zistení žalovaný zastáva názor, že správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. zhodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. F. obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré boli žalobcom deklarované ako nákup od tuzemského dodávateľa, pri ktorých sa reálnosť dodania nepotvrdila, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou. K. dospel k záveru, že záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia. K. počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, preukazujúce jeho tvrdenia. K. navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K. v doplnení vyjadrenia k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX poukázal na existenciu skutočností zistených orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré potvrdzujú závery správcu dane. M. súd v V. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) tak, že napadnuté, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a prejednal ho bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke M. súdu v V. (§ X56 ods. 1, X v spojení s § 250f ods. 1 O.s.p.), a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p zamietnuť. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. P. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. K. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. XXX/XXXX Zb.) v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. L. z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. K. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X J. F. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. F., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Y. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. P. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z.z. o K. zákonov F. republiky zverejnené v K. zákonov. Podľa § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § X5 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Zb. daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Y. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 1X ods. 5 zák. č. XXX/XXXX Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Podľa § 15 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. X). Podľa § 15 ods. XX zák. č. XXX/XXXX Zb. ustanovenia prvej časti a § 32, XX a XX sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Podľa § 15 ods. XX zák. č. XXX/XXXX Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. D. najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o XX mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku XX, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Podľa § XX ods. XX zák. č. XXX/XXXX Zb., ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia a ak bola lehota predĺžená podľa odseku XX, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. Z ustanovení § X9 ods. X a ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Zb vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. C. najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. X zák. XXX/XXXXX Zb. daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 48 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Podľa § 8 ods. X písm. a) zákona o Y. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného O. bankou F.. Podľa § X9 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o Y. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Y. dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. J. súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX , ktorým potvrdilo rozhodnutie správcu dane - dodatočný platobný výmer zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane podľa § 44 ods. X písm. b) bod X zák. č. XXX/XXXX Z.z. vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj XXXX vo výške XX.XXX,XX eur daňovému subjektu L., s.r.o., E. 1, V. (žalobcovi). Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. F. rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. P. správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. F. dane dôsledne postupoval podľa zák. č. XXX/XXXX Zb., ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Podľa § 49 ods. l a X v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona o Y. právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. V uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady v tom smere, že takýto deň nenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných faktúrach, aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 49 ods. X zákona o Y. môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. V zmysle písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. M. právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb., keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie Y. správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel Y. za príslušné zdaňovacie obdobie. F. orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. 1, 2, X a § 2 ods. 3, X zák. č. XXX/XXXX Zb.. P. žalobcu prebiehala fakturácia tovaru - granitových a mramorových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania. K. je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava Y. z nadobudnutého tovaru. Z. žalobca deklaroval v roku XXXX ako dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ - U., avšak dodanie maďarská daňová správa nepotvrdila. Z U. mal byť následne tovar dodaný do E., avšak dodanie tovaru rumunská daňová správa tiež nepotvrdila (v danom prípade ide o „zmiznutého“ obchodníka). X. zistenia nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorá má všetky znaky karuselového obchodu, čo napokon celkom zreteľne dokazujú aj výsledky dokazovania orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa nepodarilo zistiť samotný pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru - v reťazci spoločností I. Y., s.r.o. - S&J P. plus, s.r.o. - L., s.r.o., a preto správca dane vykonal šetrenia zamerané na preverenie, na aký účel použil žalobca rozporný tovar. F. dane zistil, že predmet dodania - granitová dlažba bola fakturovaná v reťazci tuzemských podnikateľov bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich služieb. I. nákupy a predaje tovaru medzi tuzemskými podnikateľmi „prebiehali“ na tom istom mieste v sklade v P., ktorého majiteľom je spoločnosť S&J P. plus, s.r.o., čiže dodávateľ predmet fakturácie dodal žalobcovi bez prepravy a za bezodplatné skladovanie, tovar sa v rámci nákupu a predaja z miesta uloženia nikam v tuzemsku neprepravoval a ani sa nespracoval v rámci výrobného procesu. P. preverovaní pohybu tovaru mal byť podľa faktúr tovar dodaný maďarskej spoločnosti E. M.. U. daňová správa, na základe dožiadania správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX, uviedla v odpovedi, že spoločnosť E. M.. nepreukázala dokladmi, že reálne nadobudla tovar od slovenskej spoločnosti L., s.r.o. v sume XXX,XXX.XXX,- B.. J. spoločnosti E. M.. nebolo dostupné, informácie o dodávke tovaru pre spoločnosť V. s.r.l. nebolo potvrdené dokumentáciou. Z. údaj je len zo súhrnného výkazu za XXXX Q4 maďarskej spoločnosti E. M... F. dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií rumunskému daňovému orgánu, ktorý v odpovedi uviedol, že spoločnosť SC V. F. nedeklarovala žiadne IC nadobudnutie a je zmiznutým obchodníkom. Podľa § 80 ods. l písm. a) zákona o Y. platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. X zákona o Y. z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. F. S&J P. plus, s.r.o. deklarovala v roku XXXX dodanie tovaru - granitovej dlažby v celkovom množstve X XXX mX pre odberateľa L., s.r.o. I. mala spoločnosť zaúčtované, zaevidované v záznamoch Y. a daň bola priznaná a odvedená. Podľa predložených dokladov dlažba bola vyskladnená zo skladu spoločnosti S&J P. plus, s.r.o. v P., tovar reálne dodaný nebol. Podľa údajov na faktúre si žalobca fakturovaný tovar osobne odobral zo skladu dodávateľa, čo je ale v rozpore s predloženými dokladmi o preprave tovaru, ktorý sa mal zo skladu prepravovať až v zdaňovacom období máj XXXX. Y. úrad P. v súvislosti s požadovaným objasnením pôvodu tovaru až po výrobcu zistil, že I. Y., s.r.o. na adrese sídla reálne nesídli, nie je možné zastihnúť konateľa, ani žiadnu inú osobu zo spoločnosti, jediným konateľom a spoločníkom je od XX.XX.XXXX P. M.. O. sa zistiť pôvod a fyzickú existenciu tovaru v reťazci spoločností I. Y., s.r.o. - S&J P. plus, s.r.o. - L., s.r.o., a preto správca dane vykonal šetrenia zamerané na preverenie, na aký účel použil žalobca rozporný obchod. U. daňová správa oznámila Y. úradu V. I., že kontrola u spoločnosti E. M.. nemohla byť začatá, pretože spoločnosť je na adrese nedostupná, litovský štatutárny zástupca spoločnosti nie je kontaktný na jeho litovskej adrese. U. daňová správa nemá k dispozícii žiadne informácie týkajúce sa dodania tovaru. F. E. M.. podala daňové priznanie k Y. a súhrný výkaz, v ktorom uviedla intrakomunitárne nadobudnutie (IC) tovaru od spoločnosti L., s.r.o. vo výške XXX,XXX. XXX,- B.. J. spoločnosti E. M.. nebolo počas kontroly predložené (okrem N. a zmluvy, ktoré boli zaslané poštou). X. z bankového účtu spoločnosti neobsahuje bankové transakcie v cudzej mene od slovenskej spoločnosti alebo iných IC partnerov. M. týmto skutočnostiam nemohla byť potvrdená zaplatená suma ani fakturovaná suma. Z. týkajúca sa nadobudnutia tovaru nebola zo strany maďarskej daňovej správy potvrdená. Podľa daňových priznaní a súhrnného hlásenia spoločnosť E. M. deklarovala dodanie tovaru len jednému IC partnerovi V. s.r.l., E. vo výške XXX,XXX.XXX,XX B.. F. E. M. nepreukázala dokladmi, že reálne nadobudla tovar od spoločnosti L., s.r.o. v sume XXX XXX XXX,XX B. (tento údaj vyplýva len z Y. priznania maďarskej spoločnosti). J. E. M. nebolo dostupné, informácie o dodávke tovaru pre spoločnosť V. s.r.l. neboli potvrdené dokumentáciou (tento údaj je zo súhrnného výkazu za XXXX Q4 maďarskej spoločnosti E. M.)“. Na základe uvedených skutočností Y. úrad V. VI zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej požiadal rumunské daňové orgány o preverenie, či spoločnosť V. s.r.l. nadobudla tovar od maďarskej spoločnosti E. M.. E. daňová správa uviedla, že spoločnosť SC V. F. nedeklarovala žiadne IC nadobudnutia a je zmiznutým obchodníkom. X. správcovi firmy bolo už v roku XXXX podané trestné oznámenie. IČ Y. bolo spoločnosti pozastavené dňa XX.XX.XXXX“. V danom prípade teda nebol preukázaný pôvod a fyzická existencia deklarovaného tovaru ani v reťazci spoločností L., s.r.o. - E. M. - V. s.r.l. F. preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o Y.. F., že žalobca má doklady od spoločnosti S&J P. plus, s.r.o., ešte nedokazuje, že dodávky boli aj skutočne realizované. E. plnenie predmetu zmluvy totiž nebolo preukázané, keďže zo všetkých dôkazov objektívne vyplýva, že žiaden tovar neexistoval, takže nebolo s čím obchodovať. I. je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. K. faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. F. podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Y. musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. K. správne poukázal na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. XSžf X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím J. súdu SR č. k. C.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Y. bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o Y.). P. je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania Y.) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Y. zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet Y. uznaný ako oprávnený“. F. dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných dožiadaní od U. a E. daňovej správy vyhodnotil tento obchodný prípad dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru nedošlo. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že výsledky šetrenia a v nadväznosti na predložené doklady za dodávky tovarov a služieb správca dane zistil porušenie § 49 ods. X v nadväznosti na § 5X ods. 1 zákona o Y. z dôvodu, že daňový subjekt odpočítal daň z faktúry za dodávku tovaru u ktorého: 1/ nebol na faktúre uvedený a určený konkrétny druh, katalógové označenie, bližšia špecifikácia tovaru (len všeobecné pomenovanie - granitová dlažba I. tr.), 2/ počas kontroly správcovi dane nebolo daňovým subjektom hodnoverne preukázané skutočné nadobudnutie a pôvod tovaru, 3/ nebola preukázaná skutočná existencia tovaru a pohyb tovaru v tuzemsku a následne nebola zistená skutočná existencia tovaru ani v rámci W. spoločenstva v U. a v E., kde mal byť podľa dokladov tovar ( granitová dlažba) dodaný. P. na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo nebolo preukázané. K. tým, že predložil ku kontrole faktúry, N. ako aj iné doklady, ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená Y., nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Z. je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. F. formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. P. dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. O. na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. P. dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o Y. preukáže. K. bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľný obchod tak, ako je deklarovaný v tuzemsku prijal a následne ho dodal na územie U., čo v uvedenom prípade nebolo preukázané. X. nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na odpočítaní Y.. Z. potvrdzujú aj skutočnosti uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia konkrétnym osobám, výpovede svedkov a iné dôkazy, ktoré žalovaný doručil súdu s doplnením svojho vyjadrenia k žalobe, ktoré však nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia, a preto sa s nimi súd bližšie nezaoberal. Je všeobecne známou skutočnosťou, že už predchádzajúci zákon o Y. č. XXX/XXXX Z.z. bol prijímaný za situácie aproximácie právnych predpisov F. republiky s právom W. spoločenstiev a to na základe čl. XX a XX W. dohody o pridružení uzavretej medzi W. spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a F. republikou na strane druhej. V predmetnom spore bol aplikovaný zák. č. XXX/XXXX Z.z. o Y., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. mája XXXX, t.j. v ten istý deň, ako nadobudla platnosť K. o pristúpení SR a ostatných štátov k W. únii. O. je sporné, že zák. č. XXX/XXXX Z.z. bol prijímaný práve v súvislosti so vstupom SR do EÚ a za účelom riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ (v zásade F. ES, najmä X. smernice E. XX/XXX/EHS), na ktorú odkazuje § 8X v spojení s prílohou č. 6 (zoznam preberaných právnych aktov W. spoločenstiev a W. únie). R. právnych predpisov F. republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v W. únii s tým, že od 1. mája XXXX je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri rozsudok F. dvora EÚ X/XX, N. v. W., Zb.s. XXX) a konštantnou judikatúrou F. dvora EÚ. P. ide o F. E. XXXX/XXX/ES z XX. novembra XXXX o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, súd konštatuje, že táto nadobudla účinnosť dňa X. januára XXXX (čl. XXX smernice), avšak podľa čl. XXX F. sú členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s čl. X ods. 3, čl. XX, čl. XX ods. 1 a čl. XXX a prílohou C. bod XX najneskôr do 1. januára XXXX. X. orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť F. a dosiahnutie jej cieľa (rozsudok F. dvora EÚ R., C-XXX/XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, bod XXX) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú, alebo nemajú priamy účinok. X. ustanovenia je potrebné vykladať eurokonformným spôsobom v súlade so F. v zásade až po uplynutí transpozičnej lehoty F. (R., C-XXX/XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, body XXX a XXX) teda pri predmetnej F. od X.X.XXXX. P. ide o použitie priameho účinku (priama aplikácia) ustanovení F., ktorá prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný (pozri napr. rozsudok F. dvora EÚ N. R., C-XXX/XX XX.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, bod XX), platí rovnako, že súd je povinný ho aplikovať len v tom prípade, ak okrem splnenia ďalších dvoch podmienok, transpozičná lehota smernice už uplynula (rozsudok F. dvora EÚ E. C. Z., C-XXX/ XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, bod XX). Pre úplnosť treba uviesť, že vo svetle judikatúry F. dvora EÚ treba každý jeden prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru, že žalobca skutočne nepreukázal samotnú existenciu a dodanie tovaru a súd sa s týmto názorom stotožnil. F. XXXX/XXX v súlade so svojimi čl. XXX a čl. XXX teda zrušila a nahradila od X. januára XXXX právnu úpravu J. v oblasti Y. a to najmä X. smernicu. Podľa odôvodnení 1 a X F. XXXX/XXX bolo prepracovanie X. smernice nevyhnutné v záujme prezentovania všetkých ustanovení uplatniteľných jasným a prehľadným spôsobom v zmenenej štruktúre a znení bez toho, aby sa podstatne zmenil jej obsah. H. F. XXXX/XXX sú v podstate zhodné so zodpovedajúcimi ustanoveniami X. smernice. I. XXX F. XXXX/XXX, ktorý obsahuje v podstate zhodné ustanovenia ako tie, ktoré sú uvedené v čl. XX ods. X X. smernice, v znení vyplývajúcom z čl. XXh poslednej uvedenej F. stanovuje: „I. štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber Y. a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi, zdaniteľnými osobami a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc. U. ustanovená v prvom pododseku sa nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole X“. Aj v rozsudku F. dvora EÚ z XX.XX.XXXX v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX F. dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou XXXX/XXX (pozri najmä rozsudky B. zo 7. decembra XXXX, R, C-XXX/XX, bod XX, ako aj z XX. októbra XXXX Z., C-XXX/XX, bod XX). V tejto súvislosti F. dvor EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva J. (pozri najmä rozsudok z 3. marca XXXX, I. H, C-XX/XX, Zb. s. I- XXXX, bod XX; B. a i., ako aj M. a E. E., bod XX). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky I. H, body XX a XX; M. a E. E., ako aj z XX. marca XXXX, X., C-XXX/XX, bod XX). Podľa judikatúry F. dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k Y. alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet Y. zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok M. a E. E., už citovaný, bod XX). O., nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z XX. septembra XXXX, Z. a i., C-XXX/XX Zb. s. I-XXXX, body XX a XX; O. Supermarkt, bod XX, ako aj z XX. decembra XXXX, X. D., C-XXX/XX, bod XX). O. v súlade s čl. XXX prvým odsekom F. XXXX/XXX členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu Y. a na predchádzanie daňovým podvodom. Napriek tomu, že tieto ustanovenia priznávajú členským štátom určitú mieru voľnej úvahy (pozri rozsudok z XX. januára XXXX, M. I. P., C-XXX/XX, bod XX), táto možnosť sa v zmysle druhého odseku uvedeného článku nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole X s názvom „I.“ hlavy XI s názvom „P. zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb“ uvedenej F. a najmä v jej článku XXX. D. toho opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa čl. XXX F. XXXX/XXX s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie Y. a tým neutralitu Y., ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému Y. (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky T. a i., bod XX; B. a i., bod XX; z XX. októbra XXXX, O. B., C-XXX/XX, bod XX, ako aj Y., bod XX). V zmysle uvedeného je tak potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného akceptovania a udržania neutrality Y.. Z ustálenej judikatúry F. dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso Y. podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému Y., avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov Y. na vrátenie Y. nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava Y. vnímaná ako právo každého platcu Y. na odpočet Y. zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či Y. splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola, alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet Y. zaplatenej na vstupe. F. dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k Y. a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež F. dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom J. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. H. opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet Y. na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok F. dvora EÚ v spojených veciach U. kft a P. Y. č. C-XX/XX a C-XXX/XX). K. namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol zabezpečiť. K. má za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady. Na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na rozsudky O. súdu SR a F. dvora EÚ. V súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru O. súdu SR a F. dvora EÚ súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z obsahu rozsudku O. súdu SR sp. zn. X F. X/XXXX z XX.XX.XXXX napríklad vyplýva, že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa Y. a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Z rozsudkov F. dvora EÚ vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť Y., ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa Y., teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa N. (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných daní v F. kráľovstve) podvodmi typu „kolotoč“. F. dvor vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr a že faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov. V prípade týkajúcom sa žalobcu, bola spochybnená existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania a tu je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Z. obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca, slovenskou spoločnosťou I. Y., s.r.o. počnúc a posledným odberateľom v obchodnom reťazci, rumunskou spoločnosťou V. s.r.l. končiac (t.j. spoločnosťami, u ktorých je nemožné skontrolovať a preveriť pôvod a konečnú spotrebu prevádzaného tovaru). Z obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. F. skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet, takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. F. dane mal právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. V. na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. U. predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s klientkami, prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb., s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o Y.. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. V. potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality Y.. O. je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bezpochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. U. touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. P. rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru F. dvora EÚ prípadne W. súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. P. sa týka spoločenských podmienok a vývoja v daňovej oblasti, súd nemôže nespomenúť zistenia C. finančnej politiky MF SR, podľa ktorých príjem z Y. do štátneho rozpočtu nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je dôsledok daňových únikov. O. podiel na objeme daňových únikov na dani z pridanej hodnoty na F. majú karuselové podvody. F. menovateľom týchto podvodov je reťazec obchodníkov, ktorí svojimi aktivitami vytvárajú neprehľadnú sieť spoločností, ktoré medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia. Aj takéto informácie odrážajúce stav spoločnosti, predovšetkým vo vzťahu k dodržiavaniu daňových predpisov a deformácií podnikateľského prostredia, dávajú signál pre dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet Y.. F. aj znalosť súdu o týchto pomeroch v spoločnosti v spojení s obsahom administratívneho spisu ako i výsledkami dokazovania v ich vzájomnej súvislosti, je jedným z podkladov pre spravodlivé rozhodovanie vo veci. K. treba spomenúť existenciu rozsudkov M. súdu v Z. č.k. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa XX. februára XXXX v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. XSžf XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorých je riešená obdobná problematika obchodného reťazca, v ktorom sa nachádzajú aj spoločnosti z tohto prípadu. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov M. súd v V. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. P. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože nebol úspešný. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.