Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/274/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201515 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201515.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: B. J., bytom M.M.Z. XXX/XX, XXX XX B., zastúpený JUDr. Peter Slezák, advokát, Riazanská 48, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, odbor Železničnej polície, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- OŽP-455-012/2012 zo dňa 01.06.2012, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.08.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OZP-455-012/2012 zo dňa 01.06.2012, ktorým potvrdil personálny rozkaz č. 132 zo dňa 24.02.2009, ktorým bol žalobca v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Železničnej polície. Žalobca v žalobe poukázal na právoplatné uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave zo dňa 18.06.2010, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie voči žalobcovi za prečin výtržníctva v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví a to z dôvodu, že žiaden skutok sa nestal. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že skutky, ktoré mali byť podľa žalovaného podkladom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. sa nestali a rozhodnutie žalovaného orgánu ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú nezákonné. Žalobca má za to, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa vychádzali pri svojich rozhodnutiach z nenáležite a neúplne zisteného skutkového stavu a nezákonne rozhodli o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Správne orgány si v rámci konania nesplnili povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom tiež povinnosť obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. Oba orgány vychádzali z nesprávnych a nepravdivých a nepotvrdených skutočností čo je v rozpore s § 233 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že sa riadne nezaoberali vyjadreniami žalobcu vrátane vyjadrenia po nahliadnutí do spisu dňa 03.05.2012, čím bol v konečnom výsledku popretý účel ustanovenia § 193 ods. 2 vyššie uvedeného zákona a porušené práva žalobcu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neuvádza, ktoré ďalšie z množstva konaní popísaný v personálnom rozkaze č. 132 považuje za dostatočne preukázané. Z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, ktorými konaniami mal žalobca hrubo porušiť služobnú prísahu. Rozhodnutie žalovaného je neurčité a vo svetle nedostatočne zisteného skutkového stavu aj zmätočné a v rozpore so závermi Krajského súdu v Bratislave (č.k. 3S 154/2010). Žalobca ďalej uviedol, že aj keby žalovaný či prvostupňový orgán nemali byť viazaný právnou kvalifikáciou skutku v súvislosti s trestnou zodpovednosťou sú viazaný tým, či sa nejaký skutok vôbec stal a v čase vydania rozhodnutia musia mať spáchanie konkrétnych skutkov jednoznačne preukázané. Ani orgány činné v trestnom konaní nepreukázali, že by sa stal nejaký zo skutkov, na podklade ktorých založil služobný orgán žalobcu jeho prepustenie zo služobného pomeru. Trestné stíhanie voči žalobcovi bolo zastavené a to z dôvodu, že skutky nespáchal a dokonca bolo Vojenskou obvodnou prokuratúrou v Bratislave zo dňa 18.06.2010 právoplatne nepochybne konštatované, že skutok pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie sa nestal. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, dokonca nie sú založené na skutočnom stave veci, čím trpia neprípustnou vadou. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.11.2013 uviedol, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka ŽP podľa § 192 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona bolo porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka ŽP by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo to, že žalobca dňa 12.01.2009 s mjr. Q.. B. a Q. H. v čase asi o 15,00 hod. na služobnom motorovom vozidle odišli na presne neurčené miesto v Bratislave. V služobnom motorovom vozidle sa nachádzal aj npor. O., ktorý prišiel do služobného motorového vozidla s mjr. Q.. B.. Počas jazdy sa p. O. spýtal Q.. B. kam idú, na čo dostal odpoveď, aby si zapamätal cestu, lebo keď mu zavolajú príde pre nich. Následne sa služobným motorovým vozidlom presunuli k reštaurácii v blízkosti zimného štadiónu R. K., pričom služobné motorové vozidlo riadil mjr. Q.. B.. Tu žalobca spolu s ďalšími dvoma spolupracovníkmi vystúpili a Q.. B. dal O. pokyn odviesť vozidlo späť na hlavnú železničnú stanicu s tým, že ak sa ho niekto bude pýtať, kam odišli tak má povedať, že na Krajskú prokuratúru oproti Polusu. V čase asi medzi 20,00 hod. a 20,30 hod. dňa 12.01.2009 npor. H. v tom čase mimo výkonu služby zavolal na súkromný mobilný telefón npor. O., že ich má prísť vyzdvihnúť tam, kde ich vyložil. K.. O. odpovedal, že nemôže prísť lebo dokumentoval výtržnosť, načo sa v telefóne ozval mjr. Q.. Vavríček, ktorý bol v tom čase mimo výkonu služby a dal mu pokyn, aby sa dostavil na to miesto kam ich v poobedňajších hodinách zaviezol. Na základe tohto pokynu sa npor. O. presunul na uvedené miesto a po príchode zavolal na mobilný telefón npor. H., že je na mieste. Asi po cca 5 minútach prišli k služobnému motorovému vozidlu účastník konania mjr. Q.. B., npor. H. a bývalý príslušník ŽP Q.. Y. S.. Na základe pokynu mjr. Q.. B. ich odviezol všetkých na Hlavnú železničnú stanicu v Bratislave. V čase ich pobytu na Hlavnej železničnej stanici účastník konania spolu s mjr. Q.. B. a npor. H. mali bezdôvodne previesť J. K. na OdŽP a s týmto sa mali zavrieť do umyvárky na OdŽP Bratislava a tu ho mali fyzicky napadnúť tak, že ho bili a kopali po celom tele. Z výpovede poškodeného vyplynulo, že títo traja policajti, ktorí boli oblečený v civile a zjavne pod vplyvom alkoholu ho fyzicky napadli, už aj pred jeho predvedením v čakárni Hlavnej železničnej stanice. V zmysle ustáleného právneho názoru NS SR je posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenie obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z písomných vyjadrení príslušníkov ŽP ako i z ďalších podkladov mal správny orgán preukázané, že žalobca konal v rozpore so svojimi základnými povinnosťami policajta. Konkrétne porušil svoje základné povinnosti policajta ustanovenému v § 48 ods. 3 písm. g/ zák. č. 73/1998 Z.z., kde má stanovenú povinnosť v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, podľa čoho sa však neriadil, ale naopak tieto hrubo poručil a v čase mimo výkonu štátnej služby sa dopustil konania, ktoré narušilo vážnosť ŽP a ohrozil tým aj jej samotnú dôveru. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka ŽP prepustený z dôvodu, že spáchal skutok, ktorý je uvedený v trestnom zákone, ale z dôvodu, že svojim protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Základné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania alebo konania o priestupku, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu alebo priestupku. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.02.2014 o 13,00 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že npor. B. J. dňa XX.XX.XXXX s mjr. Q.. B. a npor. H. v čase asi o 15,00 hod. na služobnom motorovom vozidle odišli na presne neurčené miesto v Bratislave. V služobnom motorovom vozidle sa nachádzal aj npor. O., ktorý prišiel do služobného motorového vozidla s mjr. Q.. B.. Počas jazdy sa npor. O. spýtal mjr. Q.. B. kam idú načo dostal odpoveď, aby si zapamätal cestu, lebo keď mu zavolajú príde pre nich. Následne sa služobným motorovým vozidlom presunuli k reštaurácii v blízkosti zimného štadiónu R. K., pričom služobné motorové vozidlo riadil mjr. Q.. B.. Tu npor. J. s mjr. Q.. B. a npor. H. vystúpili a mjr. Q.. B. dal npor. O. pokyn odviezť vozidlo späť na hlavnú železničnú stanicu s tým, že ak sa ho niekto bude pýtať kam odišli tak má povedať, že na krajskú prokuratúru oproti V.. V čase asi od 20,00 hod. do 20,30 hod. dňa 12.01.2009 npor. H., v tom čase mimo výkonu služby, zavolal na súkromný mobilný telefón npor. O., že ich má prísť vyzdvihnúť tam, kde ich vyložil. K.. O. odpovedal, že nemôže prísť, lebo dokumentoval výtržnosť, na čo sa v telefóne ozval mjr. Q.. B., ktorý bol v tom čase mimo výkonu služby a dal mu pokyn, aby sa dostavil na to miesto, kam ich v poobedňajších hodinách zaviezol. Na základe tohto pokynu sa npor. O. presunul na uvedené miesto a po príchode zavolal na mobilný telefón npor. H., že je na mieste. Asi po cca 5 minútach prišli k služobnému motorovému vozidlu npor. J., mjr. Q.. B., npor. H. a bývalý príslušník Železničnej polície Q.. Y. S.. Na základe pokynu mjr. Mgr. Vavríčka ich odviezol všetkých na hlavnú železničnú stanicu v Bratislave. K.. J. spolu s mjr. Q.. B. a npor. H., bezdôvodne predviedli J. K. na oddelenie ŽP Bratislava a podľa výpovede K. sa npor. J. spolu s mjr. Q.. B. a npor. H. s týmto zavreli do umyvárky na oddelení ŽP Bratislava a tu ho mali fyzicky napadnúť tak, že ho bili a kopali po celom tele. Z výpovede poškodeného vyplynulo, že títo traja policajti, ktorí boli oblečení v civile a zjavne pod vplyvom alkoholu ho fyzicky napadli už aj pred jeho predvedením v čakárni hlavnej železničnej stanice. V.. I. V., ktorý dňa 12.01.2009 vykonával na oddelení ŽP Bratislava-Hlavná stanica stálu službu potvrdil skutočnosť, že npor. J. spolu s menovanými policajtmi dňa 12.01.2009 v čase asi o 15,00 hod. odišiel na služobnom motorovom vozidle a potvrdil aj skutočnosť, že mjr. Q.. B. zakázal npor. O. povedať kam ich skutočne viezol. Ako policajt vykonávajúci stále službu potvrdil aj skutočnosť, že npor. J., spolu s mjr. Q.. B. predviezli opätovne bez udania dôvodu osobu J. K. na oddelenie ŽP a s týmto sa zavreli do umyvárky, z ktorej sa ozýval krik a rozpoznal aj hlas riaditeľa mjr. Q.. B., ktorý kričal na poškodeného K. cit.: „Buď sa vymočíš, alebo odídeš preč, to nie sú verejné záchody“ „Postav sa ty bezdomovec alebo cigáň.“ Dňa 15.01.2009 prijalo SOKIS trestné oznámenie občana Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, okr. Q., na troch jemu neznámych príslušníkov Železničnej polície, ktorí ho v čase od 19,30 hod. dňa 12.01.2009 do 02,30 hod. dňa 13.01.2009 v Bratislave na hlavnej stanici niekoľkokrát opakovane fyzicky napadli a to takým spôsobom, že ho udierali päsťami do oblasti tváre a potom čo spadol na zem ho kopali do tváre a rôznych častí tela, a boli mu spôsobené zranenia o čom predložil dňa 21.01.2009 správu o predbežných lekárskych vyšetreniach. V ten istý deň sa na SOKIS dostavili za účelom podania trestného oznámenia aj ďalšie osoby, konkrétne J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., D. č. XXX/XX a G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.-B., K. XX, ktorí podali trestné oznámenia približne v rovnakých intenciách ako predcházajúca v jednotlivých zápisniciach o trestnom oznámení. Zranenia J. K. boli fotograficky zadokumentované povereným príslušníkom ŽP, ktorý spisoval trestné oznámenie. Dňa 16.01.2009 podal podobné trestné oznámenie ďalší občan - Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., B. nám. č. X zamestnanec upratovacej firmy Meton, a.s. so sídlom v Bratislave na Šustekovej ul. 29-31, ktorý vykonáva upratovacie práce v priestoroch hlavnej železničnej stanice, pričom vo svojom oznámení uviedol, že bol dňa 12.01.2009 taktiež bezdôvodne napadnutý tromi jemu neznámymi mužmi zjavne pod vplyvom alkoholu, z ktorých jeden ho fyzicky napadol údermi do oblasti tváre a hlavy, následkom čoho dočasne prestal počuť na pravé ucho. Na lekárskom vyšetrení nebol, jeho zranenie nie je zdokladované. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-OŽP-455-012/2012 dňa 01.06.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“ Podľa § 48 ods. 3 písm. g/ vyššie citovaného zákona, policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Podľa § 72 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka železničnej polície podľa § 72 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. Túto sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, nie je možné stotožňovať z trestnou zodpovednosťou policajta. Základné predpoklady prepustenia musia byť plnené v čase rozhodovania o ňom. Nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania. Ako príslušník železničnej polície svojim konaním porušil služobnú prísahu a povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z citovanej právnej úpravy vyplývajú dve základné zákonné podmienky skončenia služobného pomeru. Prvou je zistenie skutkového stavu, ktorý potvrdzuje porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Druhou zákonnou podmienkou je, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Týmto svojim konaním porušil povinnosť policajta upravenú ust. § 48 ods. 3 písm. g/ zák. č. 73/1998 Z.z., keď sa v čase mimo výkonu štátnej služby dopustil konania, ktoré narušilo vážnosť ŽP a ohrozilo dôveru v ŽP, o čom svedčila aj skutočnosť, že uvedené konanie menovaného malo aj negatívnu odozvu v médiách, kedy bolo verejnosťou odsúdené. Rozhodnutie o prepustení nie je výsledkom disciplinárneho konania ale konania personálneho. Oprávnený orgán neposudzoval konanie účastníka konania ako priestupok alebo disciplinárne previnenie, ale ako konanie v rozpore so služobnou prísahou a povinnosťami policajta a ako také bolo dostatočne preukázané. Ako konajúci súd vyššie uviedol správne personálne konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie so samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činnom v trestom konaní. V konaní o prepustení zo služobného pomeru stačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby v trestnom konaní, podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchanie skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietka žalobcu neodôvodnili zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.