Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/11/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201719 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201719.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľov: 1/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, 2/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Bratislava, Karloveská ul. 2, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1/ Š. R., bytom X. X, U., 2/ P. U., bytom D. XX, U., 3/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu Č. k. 0076/92, Zn. 114/07/3574/12 zo dňa 26.06.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu Č. k. 0076/92, Zn. 114/07/3574/12 zo dňa 26.6.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods.2, písm. a/, c/ a d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca doručil dňa 02.05.2014 Krajskému súdu v Bratislave odvolania podané Slovenským pozemkovým fondom Bratislava (24.07.2012) a Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p. (31.07.2012) voči jeho rozhodnutiu Č. k. 0076/92, Zn. 114/07/3574/12 vydaného dňa 26.06.2012 spolu so svojím vyjadrením k nim a administratívnym spisom. Napadnutým rozhodnutím odporca priznal právo na náhradu za nehnuteľnosti v pôvodnom katastrálnom území R. zapísané na LV č. XXXX, PK parcela č. 2796/1, výmery 6 565 m2, druh pozemku záhrada, účastníkom konania Š. R. a P. U.Č. a to každému v podiele 1/2 k celku z dôvodu, že sú oprávnenými osobami a dedičmi po oprávnenej osobe a spĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. p) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu s tým, že pozemky boli po prechode do vlastníctva štátu zastavané a nie je možné ich vydať. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že oprávnené osoby - Š. R. G. P. U. si dňa 12.02.1992 a 19.02.1992 uplatnili nárok na vydanie nehnuteľnosti - časti pôvodnej parcely č. 2796/1, o výmere 6 565 m2, katastrálne územie U. - R.. Vo veci bolo dňa 14.12.2008 vydané rozhodnutie, ktorým im bolo priznané právo na náhradu za tieto pôvodne vykúpené nehnuteľnosti z dôvodu preukázania splnenia podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri podpise kúpnej zmluvy. V dôsledku podania odvolania Slovenským vodohospodárskym podnikom Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie rozsudkom sp. zn. 3Sp 6/2008 zo dňa 11.05.2010 zrušil, pričom konštatoval, že splnenie nápadne nevýhodných podmienok nebolo dostatočne preukázané a bude treba doplniť skutkový stav a opraviť procesné vady výrokovej časti rozhodnutia. Dňa 28.11.2011 Š. R. doručil písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal, že kúpna zmluva zo dňa 11.11.1974 nebola podpísaná všetkými vlastníkmi ako predávajúcimi, ale za predávajúcich iba jednou zo spoluvlastníkov P. U. a plná moc od ostatných predávajúcich nebola k zmluve doložená a potom ide o absolútne neplatný právny akt. Odporca následne vyzval Hlavné mesto SR Bratislavu o vyjadrenie a doručenie plných mocí ostatných vlastníkov, ktorými splnomocnili P. U. na podpísanie danej kúpnej zmluvy, pričom Hlavné mesto SR Bratislava mu oznámilo, že za účelom zabezpečenia požadovanej listiny - plnej moci oslovilo Správu katastra. Doposiaľ však predmetná listina nebola predložená a preto odporca skonštatoval, že Hlavné mesto SR Bratislava ako právny nástupca kupujúceho plnú moc nemá a nikdy nemalo k dispozícii. Na základe takto zisteného skutkového stavu odporca nepovažoval za dostatočne preukázané, že by P. U. bola splnomocnená od ostatných spoluvlastníkov na podpísanie kúpnej zmluvy s tým, že kúpna zmluva bola navyše preukázateľne uzatvorená v tiesni a za nevýhodných podmienok pod tlakom štátu, bez slobodnej možnosti uzatvorenia alebo neuzatvorenia takejto zmluvy. Potom s poukazom na základný účel zákona naprávanie krívd z minulosti a v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/63/2010 zo dňa 25.10.2010 a 1Sžr/72/2011 zo dňa 14.02.2012 aplikoval v danom prípade zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“ (reštituenta) a vyhodnotil, že P. U. nebola od ostatných spoluvlastníkov splnomocnená na podpísanie predmetnej kúpnej zmluvy a konala v úmysle chrániť rodinu. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/105/2011 zo dňa 28.03.2012 odporca následne vyhodnotil otázku platnosti danej kúpne zmluvy s tým, že táto bola od počiatku absolútne neplatná z dôvodu absencie náležitosti právneho úkonu - vôle, keďže ostatní spoluvlastníci nehnuteľnosti nesplnomocnili P. U. na prevod ich majetku, čo muselo byť štátu zrejmé (avšak toto akceptoval). Keďže kúpna zmluva bola absolútne neplatná, pozemok prešiel na štát bez právneho dôvodu a sú vo veci splnené podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. p) reštitučného zákona. Z identifikácie parciel v súčasnosti zapísaných ako zastavané, ostatné a vodné plochy vyplýva, že ich nie je možné poľnohospodársky využiť, čo predstavuje prekážku ich vydania. Zároveň rozhodol oprávnené osoby nezaviazať vrátiť štátu kúpnu cenu, nakoľko vyhodnotil, že išlo o absolútne neplatný právny úkon, spôsobujúci povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie - kúpnu cenu, avšak tento nárok pokladal za premlčaný, nakoľko kúpna zmluva bola pre účely reštitučného konania neplatná od počiatku. 2. Voči tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podali odvolanie Slovenský pozemkový fond Bratislava a Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. žiadajúc rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Slovenský pozemkový fond vo svojom odvolaní uviedol, že pokladá napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne, nakoľko nebol preukázaný dôvod, resp. podmienky vyžadované zákonom pre priznanie práva na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať. Mal za to, že odporca vyhodnotil skutkové okolnosti veci nesprávne, prihliadol len na okolnosti, ktoré podľa neho nasvedčovali splneniu podmienok požadovaných zákonom na preukázanie prevzatia nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu a vec nesprávne právne posúdil. Dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy (absencie plnej moci) a v súčasnosti nepredloženie predmetnej plnej moci magistrátom Hlavného mesta SR Bratislavy podľa jeho názoru neznamená, že v čase podpisu kúpnej zmluvy investorská organizácia právneho predchodcu magistrátu touto plnou mocou nedisponovala. Spis neobsahuje výsledok prešetrenia žiadosti magistrátu adresovaný Správe katastra a preto nebola táto skutočnosť - existencia plných mocí riadne prešetrená. K otázke absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uviedol, že vzhľadom na znenie § 50 v tom čase platného znenia občianskeho zákonníka bolo možné uzavrieť kúpnu zmluvu aj v prospech tretej osoby a preto je možné sa domnievať, že ostatní účastníci kúpnej zmluvy - G. R. a Š. R. dodatočne s odpredajom svojich spoluvlastníckych podielov dotknutého pozemku súhlasili, keď prevzali kúpnu cenu za uzatvorenú kúpnu zmluvu. Zároveň s poukazom na § 41 občianskeho zákonníka mal za to, že nárok na náhradu za spoluvlastnícky podiel nehnuteľností z titulu uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je možné priznať, nakoľko P. U. predmetnú kúpnu zmluvu podpísala osobne, slobodne a vážne. Preto časť právneho úkonu, ktorá sa jej týkala (jej spoluvlastnícky podiel) bola oddeliteľná od ostatného obsahu právneho úkonu a bola platná. Slovenský pozemkový fond tiež namietal nezákonnosť rozhodnutia v časti nezaviazania vrátiť štátu kúpnu cenu z dôvodu premlčania nároku štátu a to s poukazom na § 6 ods. 4 reštitučného zákona s tým, že nezaviazanie oprávnených osôb k tejto povinnosti výslovne odporuje obsahu a účelu zákona. Záverom sa nestotožnil ani s tvrdením uvedeným v rozhodnutí, že kúpna zmluva bola preukázateľne uzatváraná v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, keďže odporca v rozhodnutí ako titul navrátenia vlastníctva uviedol § 6 ods. 1 písm. p) reštitučného zákona a nerozhodol podľa písmena k) zákona, na základe ktorého sa pôvodne žiadatelia domáhali vydania nehnuteľnosti. Odvolanie Slovenského vodohospodárskeho podniku voči napadnutému rozhodnutiu bolo odôvodnené tým, že rozhodnutie pokladá za nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže sa odporca nevysporiadal so známou mu skutočnosť a to, že oprávnené osoby, resp. ich právny predchodcovia daný pozemok, resp. jeho časť predali štátu dva krát a dva krát im bola aj vyplatená kúpna cena za tento pozemok (druhý krát v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.07.1980). K podaným odvolaniam sa písomne vyjadril účastník konania - Hlavné mesto SR Bratislava a s tvrdeniami uvádzaných v oboch podaných opravných prostriedkoch (SPF a SVP) sa stotožnil, rozhodnutie odporcu pokladal za predčasné, vydané bez úplného zistenia skutočného stavu veci. Uviedol, že v rozhodnutí sa odporca nevysporiadal s tým, že žiadatelia časť z pôvodnej parcely previedli v prospech štátu dva krát a dva krát im zaň bola vyplatená kúpna cena. Účastníčka konania P. U. sa k podaným odvolaniam vyjadrila s tým, že voči jej rodine boli páchané krivdy a všetky právne úkony boli vykonané pod nátlakom, boli robené zo strachu zo straty zamestnania a prenasledovania rodiny a oni nedobrovoľne prišli o hodnotné majetky za nápadne nevýhodných podmienok. Na jej osobu bol vyvíjaný psychický tlak. K odvolaniam sa vyjadril odporca a uviedol, že sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, tieto posúdil a vyhodnotil a dospel k právnemu záveru v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný prejednal predmetnú vec na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti účastníkov konania - Š. R. a P. U. v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a to v rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom, je vecne správne a odvolanie voči nemu nie je dôvodné. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Š. R. G. P. U. si uplatnili vo februári 1992 nárok na vydanie nehnuteľnosti k časti pôvodnej parcely č. 2796/1 v katastrálnom území U. - R.. Odporca vo veci vydal dňa 04.12.2007 rozhodnutie č. j. 76/92, Z 1114/7121/2007/B, ktorým priznal žiadateľom právo na náhradu za pôvodne vykúpený pozemok, nakoľko mal za preukázané splnenie podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok (§ 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona) a to podpisom kúpnej zmluvy z 11.11.1974, ktorou bolo prevedené vlastníctvo k vyššie uvedenému pozemku na štát. Krajský súd v Bratislave preskúmavajúci vec v dôsledku podaného opravného prostriedku Slovenským vodohospodársky podnikom vo svojom rozsudku zo dňa 11.05.2010 napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil v zmysle § 250j ods. 2 písm. a ), d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozsudku súd uviedol, že nebolo preukázané splnenie podmienky pre vyhovenie reštitučnej žiadosti z dôvodu nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Ako ďalší dôvod zrušenia rozhodnutia uviedol procesné vady výrokovej časti rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. V spise je založená kúpna zmluva uzatvorená 11.11.1974 k pozemku parcela č. 2796/1, výmery 6 565 m2 za kúpnu cenu 46 426 Sk (cena pozemku), podpísaná za predávajúcich P. U. s poznámkou, že zmluvu podpisuje na základe plnej moci za G. R. a Š. R., finančný poukaz zo dňa 13.01.1975 preukazujúci úhradu kúpnej ceny v zmysle tejto kúpnej zmluvy predávajúcim. Ďalej spis obsahuje kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 26.05.1980 medzi československým štátom - povodie Dunaja Bratislava ako kupujúcim a predávajúcimi G. R., P. U., Š. R., ktorej predmetom bola aj parcela č. 2796/1 - záhrada a to v časti vo výmere 3 173 m2 a táto zmluva bola podpísaná osobne všetkými predávajúci. Po vrátení veci odporcovi tento vydal preskúmavané rozhodnutie, proti ktorému podali navrhovatelia SPF a SVP odvolania. 4. Podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb , ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb., oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad. Podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 5. Predmetom súdneho prieskumu podľa ustanovení tretej hlavy ( § 250l O.s.p. a nasl.) piatej časti O.s.p. je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým priznal právo na náhradu za pôvodné nehnuteľnosti Š. R. G. P. U. a to v rozsahu podaných odvolaní navrhovateľov v 1/ a 2/ rade - nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podaných opravných prostriedkov navrhovateľov musí konštatovať, že ich námietky sú dôvodné. K jednotlivým námietkam súd uvádza nasledovné: Nesprávne právne posúdenie veci odporcom spočíva v tom, že v svojom rozhodnutí opierajúcom sa o preukázanie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 1974 sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že kúpnu zmluvu riadne podpísala P. U. a preto ním uvádzaný dôvod neplatnosti nie je možné voči nej aplikovať a to v časti jej spoluvlastníckeho podielu predmetného pozemku. Nesprávne právne posúdenie veci je aj v časti rozhodnutia, ktorým odporca nezaviazal oprávnených na vrátenie kúpnej ceny štátu, nakoľko v tejto časti rozhodnutie celkom zrejme odporuje zákonu (§ 6 ods. 4). Jeho odôvodnenie o premlčaní tohto nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia je nesprávne. Povinnosť vrátiť vyplatenú kúpnu cenu nastupuje až po vydaní rozhodnutia o vydaní nehnuteľnosti. V zmysle ustanovení občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť právneho úkonu zakladá povinnosť každej zo strán právneho vzťahu vydať druhej strane plnenie, ktoré dostala titulom plnenia z takéhoto vzťahu. V danom prípade táto povinnosť nastupuje až právoplatnosťou rozhodnutia o priznaní práva na náhradu reštituentom a preto právo domáhať sa vrátenia kúpnej ceny nie je možné pokladať za premlčané. Ohľadom námietky o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci súd konštatuje, že odporca neučinil žiaden úkon ohľadom zisťovania skutočnosti o existencií plných mocí predložených pri podpise danej kúpnej zmluvy, okrem výzvy adresovanej hlavnému mestu, hoci povinnosť zistiť skutkový stav veci mu priamo vyplýva zo správneho poriadku (§ 3, § 32). Odporca nepočkal na odpoveď hlavného mesta, ktoré samo dopytovalo príslušný orgán (správu katastra). Taktiež v časti ohľadom zistenia skutočností o predaji časti daného pozemku a to kúpnou zmluvou z roku 1980 nevykonal žiadne zisťovanie, či sa touto kúpnou zmluvou (riadne podpísanou všetkými spoluvlastníkmi) nepreviedla aj dotknutá parcela, resp. jej časť. V tejto časti opomenul svoje rozhodnutie odôvodniť (§ 47 ods. 3 správneho poriadku) a s touto skutočnosťou sa vysporiadať, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Súd uvádza, že ohľadom preukázania nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy ako odporca uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po vrátení mu veci na základe predchádzajúceho rozsudku súdu vydaného v danej veci nevykonal žiadne dokazovanie a preto odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti sa javí ako nepreskúmateľné. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže mal za to, že preskúmavané rozhodnutie odporcu nie je plne v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, čoho dôsledkom je nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p. v spojení s § 250q ods.2 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude odporca viazaný vysloveným právnym názorom súdu (250 r O.s.p.) v tomto rozhodnutí. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. avšak vo veci úspešným navrhovateľom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznal, žiadne im nevznikli, odporcovi v správnom súdnictve právo na náhradu trov konania v zásade neprináleží. Trovy konania nevznikli ani ostatným účastníkom konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). V prípade ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže poslať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.