Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/314/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201769 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201769.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, Novoveská 17/A, Bratislava, zastúpená: JUDr. Peter Šrobár, advokát, Laurinská 12, Bratislava, za účasti: Y. I., W. XX, X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. DNV 2010/951/S/16/ K/Gš zo dňa 27.10.2010, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. DNV 2010/951/S/16/K/Gš zo dňa 27.10.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2012 sa žalobca domáhal podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. DNV 2010/951/S/16/K/Gš zo dňa 27.10.2010, ktorým žalovaný povolil zmenu užívania časti stavby rodinného domu - suterén, N. XX, X., na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. J. B. P. vlastníčke Y. I. za účelom zriadenia prevádzky „X. klub“ podľa projektovej dokumentácie skutkového stavu overenej v kolaudačnom konaní. Z. uviedol, že proti žalobou napadnutému rozhodnutiu podal dňa 18.04.2012 protest prokurátora, ktorému Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A-2012/2025-DLD zo dňa 21.06.2012 nevyhovel. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné pre rozpor s § 82 ods. 1,4, § 85 ods. 1 až 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), ďalej s § 20 a § 23 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a s § 3 ods. 1,2,4,5, § 46 a § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku. Žalobca v žalobe uviedol, že stavebný úrad vydal napadnuté rozhodnutie za stavu, keď na Krajskom súde v Bratislave na základe žaloby podanej dňa 17.06.2010 účastníkmi konania akad. mal. Viktorom V. a N. V. prebiehalo súdne konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 24.09.2009 v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave z 30.03.2010 o dodatočnom povolení stavebných úprav dotknutej časti rodinného domu. Uvedené rozhodnutia boli právne relevantným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia zo dňa 27.10.2010 o zmene užívania časti rodinného domu. Žalobca uviedol, že na základe uvedenej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20.10.2010 č.k. 1S 152/2010-89, právoplatným dňa 30.12.2011, zrušil rozhodnutia vo veci dodatočného povolenia stavebných úprav rodinného domu Y. I. a vec vrátil Krajskému stavebnému úradu v Bratislave na ďalšie konanie. Podľa žalobcu náležitosti rozhodnutia, ktorým žalovaný povolil užívanie stavby rodinného domu v časti zmien vykonaných stavebnými úpravami a súčasne za účelom zriadenia prevádzky „Biliard klub“ povolil zmenu účelu užívania tejto časti stavby, stanovuje § 47 správneho poriadku (všeobecné náležitosti) a § 23 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.. Žalovaný podľa názoru žalobcu pochybil, keď v napadnutom rozhodnutí neuviedol nový účel užívania časti rodinného domu, ktorý je podstatnou náležitosťou výroku rozhodnutia o zmene účelu užívania stavby (i kolaudačného rozhodnutia). Označenie prevádzky „X. klub“ nie je podľa žalobcu určením účelu užívania tej časti rodinného domu, ktorej sa zmena účelu užívania týka. Uvedený názov je označením konkrétnej prevádzky konkrétnym názvom, čo túto prevádzku odlišuje od ostatných prevádzok rovnakého druhu. Z tohto názvu nie je možné vyvodiť predmet činnosti prevádzky, napr. či sa jedná o prevádzku poskytujúcu pohostinské služby, prípadne o prevádzku poskytujúcu pohostinské služby formou herne, nočného baru, denného baru alebo inú prevádzku. Podľa účelu užívania stavby uvedeného v kolaudačnom rozhodnutí sa podľa žalobcu vždy určuje status tej ktorej prevádzky, pričom určenie statusu prevádzky je významnou právnou skutočnosťou, s ktorou všeobecne záväzné právne predpisy spájajú ďalšie právne účinky. Napr. každá obec určuje pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb na svojom území, pričom prevádzky poskytujúce pohostinské služby majú upravenú podľa určených kritérií rôznu prevádzkovú dobu. Jedným z týchto kritérií je účel užívania uvedený v kolaudačnom rozhodnutí. Pre neúplnosť a neurčitosť výroku, ktorý nie je formulovaný dostatočne jasne a určito, je napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Zákonu podľa názoru žalobcu nezodpovedá ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v ňom žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s výrokom v časti zmeny účelu užívania časti stavby rodinného domu. Odôvodnenie rozhodnutia neposkytuje podľa mienky žalobcu výroku o zmene účelu užívania časti nehnuteľnosti žiadnu oporu. Z odôvodnenia tiež nie je zistiteľné, či zmena účelu užívania časti stavby nie je v rozpore so záväznou časťou územno-plánovacej dokumentácie, Územným plánom Hl. mesta SR Bratislavy. Žalovaný podľa žalobcu tiež nevyložil právne normy, podľa ktorých rozhodol a ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Aj preto je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Záverom tiež žalobca podotkol, že právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 152/2010-89 zo dňa 20.10.2011 stratilo napadnuté rozhodnutie svoj zákonný podklad a opodstatnenie, pretože bezprostredne nadväzovalo a súviselo so zrušeným nezákonným rozhodnutím stavebného úradu prvého stupňa zo dňa 24.09.2009 v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 30.03.2010 o dodatočnom povolení stavebných úprav v časti rodinného domu účastníčky Y. I.. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že žaloba prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. by mala obsahovať presne, jasne a zrozumiteľne uvedené tvrdenia, z akých dôvodov verejný záujem vyžaduje preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Poukázal na to, že predmetná žaloba takéto tvrdenia neobsahuje a preto s poukazom na práva nadobudnuté v dobrej viere účastníkom správneho konania zaujal žalovaný názor, že v prejednávanej veci je možné konštatovať nedostatok oprávnenosti žalobcu podať žalobu. Žalovaný uviedol, že účastníčka Y. I. nadobudla subjektívne práva vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia v dobrej viere, podmienka dobrej viery nebola žalobcom nejakým spôsobom spochybnená. Žalovaný rovnako ako jeho nadriadený orgán považujú napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, majú za to, že žaloba nespĺňa zákonné podmienky podľa § 249 ods. 3 O.s.p. Žalovaný ďalej uviedol, že z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, na aký účel bola stavba dodatočne povolená, výrok rozhodnutia popisuje zrealizované stavebné práce ako aj podmienky uložené stavebným úradom a stanoviská dotknutých orgánov. Poukázal na to, že rozhodnutie zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 152/2010 zo dňa 20.10.2011 poskytlo žalovanému dostatočný zákonný podklad pre rozhodovanie v kolaudačnom konaní. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť viac ako rok po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaný nebol účastníkom uvedeného konania pred súdom a nemal o ňom ani vedomosť. Žalovaný mal za to, že žiaden právny predpis mu neukladá povinnosť zrušiť kolaudačné rozhodnutie pre prípad neskoršieho zrušenia rozhodnutia, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. K namietanému nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorý bol jediným nositeľom práv zakotvených hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisoch. Napriek tomu obsahuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia výpočet záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ako aj chronologický priebeh administratívneho konania. Z odôvodnenia je zrejmé, že všetky dotknuté orgány zaujali k návrhu na vydanie rozhodnutia súhlasné stanoviská. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný zastaviť konanie pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, alternatívne žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP zrušiť, nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že na základe žiadosti Jaroslavy I. doručenej žalovanému dňa 20.07.2010 oznámil žalovaný podaním zo dňa 06.09.2010 začatie kolaudačného konania a nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň 21.09.2010, pričom oznámenie doručoval navrhovateľke ako jedinej účastníčke konania a dotknutým orgánom - Inšpektorát práce Bratislava, OR HaZZ v Bratislave, Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave. Rozhodnutím zo dňa 27.10.2010 č. DNV 2010/951/S/16/K/Gš žalovaný povolil zmenu v užívaní časti rodinného domu (suterén, Istrijská 82, Bratislava) na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. J. B. P., vlastníčke Y. I., bytom W. XX, X. (podľa LV č. XXXX), za účelom zriadenia prevádzky „X. klub“ podľa projektovej dokumentácie skutkového stavu overené v kolaudačnom konaní. Vo výroku rozhodnutia konštatoval, že na stavebné úpravy hore uvedeného priestoru bolo vydané dodatočné stavebné povolenie pod č. J. 2009-05/38/S/11/DSP/Gš zo dňa 24.09.2009, právoplatné dňa 19.04.2010. Ďalej konštatoval okolnosti zabezpečenia statickej dopravy a pre užívanie objektu stanovil niekoľko podmienok. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebné úpravy boli zrealizované podľa schválenej projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ďalej že boli dodržané podmienky stanovené v stavebnom povolení a že dotknuté orgány zaujali k návrhu na vydanie rozhodnutia kladné stanoviská. Uvedené rozhodnutie nadväzovalo na rozhodnutie žalovaného č. DNV 2009-05/38/S/11/DSP/Gš zo dňa 24.09.2009 (právoplatné dňa 19.04.2010), ktorým bolo stavebníčke Y. I. vydané dodatočné stavebné povolenie na stavebné úpravy časti rodinného domu (suterén), kde je umiestnená prevádzka „X. klub“ a spevnené plochy na verejnej komunikácii. Stavebný úrad nestanovil pre realizáciu stavby žiadne podmienky, nakoľko stavebné úpravy a spevnené plochy boli v čase vydania rozhodnutia už zrealizované. Dodatočné stavebné povolenie bolo na základe žaloby akad. mal. P. V. a N. V. zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 152/2010-89 (právoplatným dňa 30.12.2011) podľa § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. a vec bola vrátená druhostupňovému stavebnému úradu na ďalšie konanie. Proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. DNV 2010/951/S/16/K/GŠ zo dňa 27.10.2010 vo veci povolenia zmeny užívania časti stavby rodinného domu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV dňa 24.04.2012 protest prokurátora, ktorý Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves odstúpila vtedajšiemu Krajskému stavebnému úradu v Bratislave s nesúhlasným stanovisko. Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A-2012/2025-DLD zo dňa 21.06.2012 podanému protestu prokurátora nevyhovel. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. Podľa ods. 4 ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkáreň je spôsobilá na prevádzku. Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Podľa ods. 2 zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1. Podľa ods. 3zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách podľa odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Podľa § 20 vyhl. č. 453/2000 Z.z. kolaudačné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných náležitostí a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa, b) označenie stavby, c) vymedzenie účelu užívania stavby, d) podmienky pre užívanie stavby, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom chránených záujmov účastníkov konania, najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, zdravia ľudí, požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, e) lehotu na odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby, ktoré vo svojom súhrne nebránia riadnemu a nerušenému užívaniu stavby. Podľa § 23 vyhl. č. 453/2000 Z.z. rozhodnutie o zmene v užívaní stavby obsahuje okrem všeobecných náležitostí najmä a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa, b) označenie stavby podľa katastra nehnuteľností, c) vymedzenie nového spôsobu užívania stavby, d) podmienky pre nový spôsob užívania stavby, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a ochrana právom chránených záujmov účastníkov konania, najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, ochrany kultúrnych pamiatok, zdravia ľudí, požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, e) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či prokurátorom napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom zákonné náležitosti vyžadované pre daný typ rozhodnutia a či vôbec bol prokurátor za vyššie opísaných okolností oprávnený domáhať sa správnou žalobou zrušenia právoplatného rozhodnutia žalovaného vo veci povolenia zmeny užívania časti stavby. Z citovaných ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky vyplýva, že stavbu možno užívať len na účely určené v kolaudačnom rozhodnutí, pričom ak sa má stavba alebo jej časť užívať ako prevádzkareň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku na daný účel. V prípade, že sa má stavebnými úpravami zmeniť stavba alebo jej časť podstatným spôsobom (zásahom do jej nosných konštrukcií alebo zmenou jej vizuálneho prevedenia) a následne má dôjsť k zmene v užívaní upravenej stavby alebo jej časti, vyžaduje sa predchádzajúce stavebné povolenie na vykonanie stavebných úprav a následné rozhodnutie o povolení zmeny účelu užívania stavby alebo jej časti (tzv. rekolaudácia). Povolenie zmeny účelu užívania stavby je neprípustné, ak by bol účel a spôsob užívania stavby v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. V prejednávanej veci súd s ohľadom na dôvody žaloby neriešil otázku súladu povolenej prevádzky s názvom „Biliard klub“ s územným plánom. Žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia smerovali predovšetkým k tomu, že stavebný úrad povolil zmenu účelu užívania časti stavby bez toho, aby uviedol nový účel užívania suterénu predmetného rodinného domu. S touto námietkou sa musel krajský súd stotožniť, pretože je toho názoru, že uvedenie účelu budúceho užívania rekolaudovanej časti stavby je podstatnou náležitosťou výroku rozhodnutia o zmene účelu užívania stavby. Účel vymedzený zriadením prevádzky „Biliard klubu“ nemožno považovať za jasné a všeobecne zrozumiteľné určenie spôsobu užívania rekolaudovanej časti rodinného domu, nakoľko z neho nie je zrejmý charakter a predmet činnosti prevádzky. Žalobca správne poukazuje na to, že od charakteristiky prevádzky uvedenej v kolaudačnom rozhodnutí sa odvíjajú niektoré ďalšie skutočnosti vymedzené osobitnými právnymi predpismi, napr. určenie prevádzkovej doby. Súd sa nestotožnil s argumentáciou bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave, ktorý nevyhovel protestu prokurátora proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, pričom konštatoval, že označenie prevádzky v podstate korešponduje s účelom užívania, ktorým je prevádzkovanie biliardovej herne s ponukou občerstvenia. Podľa názoru súdu označenie „Biliard klub“ je možné považovať len za názov prevádzky, nie za vymedzenie jej účelu a spôsobu užívania, keďže z neho nevyplýva, či má ísť o všeobecne prístupné pohostinské zariadenie alebo povedzme o prevádzkareň slúžiacu športovo- rekreačným účelom ako herňa s biliardovými stolmi pre členov klubu, s prípadnou možnosťou podávania občerstvenia. V konaní o povolenie zmeny užívania časti stavby stavebný úrad samozrejme nie je kompetentný riešiť otázky, aký druh občerstvenia sa bude návštevníkom ponúkať, či budú v prevádzke podávané aj alkoholické nápoje, prípadne aká bude prevádzková doba zariadenia. Tieto otázky nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, aj keď môžu mať vplyv na kvalitu bývania v danej lokalite. Riešenie uvedenej problematiky patrí do kompetencie obce a jej samosprávnych orgánov. Jednoznačné a nezameniteľné vymedzenie účelu užívania rekolaudovanej časti stavby, ktorého dodržiavanie možno následne aj kontrolovať, je však náležitosťou, ktorá vo výroku napadnutého rozhodnutia nemala absentovať. Keďže ani v odôvodnení uvedeného rozhodnutia sa žalovaný podrobnejšie zmenou účelu užívania časti stavby nezaoberal a nevysvetlil spôsob aplikácie použitých právnych noriem, podľa ktorých rozhodol, považoval súd toto rozhodnutie ako celok za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie prokurátora na podanie žaloby proti predmetnému právoplatnému rozhodnutiu žalovaného, krajský súd sa s týmito námietkami nestotožnil. Vo všeobecnosti platí, že prokurátor môže podať žalobu o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu vo všetkých prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo prokurátorskému protestu; zákon mu však ukladá dbať na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Pri uplatňovaní tejto právomoci by mal prokurátor podľa názoru súdu vždy sledovať a aj pomenovať verejný záujem, ktorý ho vedie k podaniu správnej žaloby. V prejednávanej veci žalobca pred súdom argumentoval, že správna žaloba prokurátora slúži predovšetkým na zabezpečenie ochrany zákonnosti a je v súlade s požiadavku právneho štátu, aby všetky subjekty práva mohli očakávať, že správne orgány budú rozhodovať podľa práva. Uviedol tiež, že v danom prípade práva z napadnutého rozhodnutia nenadobudli žiadne dobromyseľné tretie osoby, ale priamo účastník stavebného konania, o dobromyseľnosti ktorého je dôvod pochybovať. S touto argumentáciou žalobcu sa mohol krajský súd stotožniť. Je toho názoru, že z hľadiska práva nič nebránilo prokurátorovi v prejednávanej veci obrátiť sa so správnou žalobou na súd, keďže prokurátorskému protestu v správnom konaní nebolo vyhovené a žaloba smeruje k obnoveniu zákonnosti. Možno tiež konštatovať, že účastníčku administratívneho i súdneho konania Jaroslavu I. nebolo možné v zmieňovaných súvislostiach považovať sa dobromyseľnú tretiu osobu, na práva ktorej by mal žalobca pri podávaní správnej žaloby dbať. Z obsahu administratívneho spisu je totiž zrejmé, že účastníčka vykonala stavebné úpravy na časti jej rodinného domu, ktoré viedli k napadnutému rozhodnutiu o rekolaudácii časti stavby, bez predchádzajúceho stavebného povolenia a následne uviedla túto časť stavby do prevádzky bez toho, aby bol stavebným úradom vopred posúdený súlad prevádzky s územným plánom a boli vypočuté osoby prevádzkou dotknuté ako účastníci konania. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel po prejednaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom má byť právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 a nepriznal účastníkom náhradu trov konania, pretože tak prokurátor, žalovaný ani pribratý účastník s ohľadom na povahu konania právo na náhradu trov konania nemajú. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.