Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/320/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201812 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201812.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne: mjr. Ing. U. P., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, O., zastúpená: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-PS-PK-98/2012 zo dňa 22.08.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Č.p.: SLV-PS-PK-98/2012 zo dňa 22.08.2012 a prvostupňové rozhodnutie prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 43/2012-VPP zo dňa 18.05.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 70,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalobkyňa bola dňa 26.05.2008 vymenovaná do funkcie vrchný inšpektor špecialista na Prezídiu Hasičského a záchranného zboru a po absolvovaní výberového konania bola vymenovaná za nadriadenú - riaditeľku odboru ekonomiky a logistiky. Rozhodnutím č. 10/2012-VON zo dňa 11.05.2012 bola z tejto funkcie ku dňu 15.05.2012 odvolaná a až do 18.05.2012 nebolo žalobkyni ponúknuté žiadne voľné funkčné miesto s uvedením miesta výkonu štátnej služby, nebola zaradená ani mimo činnej štátnej služby ale v podstate bola v práci akceptovaná. Zo záznamu vyhotoveného dňa 18.05.2012 o ponuke voľného funkčného miesta vyplýva, že v súvislosti s odvolaním nadriadeného - riaditeľky odboru ekonomiky a logistiky, služobný úrad žalobkyni ponúkol funkciu: samostatný inšpektor PT4, oddelenie podporných činností na Záchrannej brigáde Hasičského a záchranného zboru v Malackách. Na tomto zázname je uvedený súhlas žalobkyne avšak s dodatkom, že: „k uvedenému sa písomne vyjadrím dňa 21.05.2012 do 15:00 hod.“. V ten istý deň (18.05.2012) bolo vydané prvostupňové rozhodnutie prezidenta Hasičského a záchranného zboru č.: 43/2012-VPP, ktorým žalobkyňu preložil a preradil podľa § 47 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 315/2001 Z.z.) dňom 18.05.2012 trvale na funkciu samostatná inšpektorka na oddelenie podporných činností Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru v Malackách. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že sa tak stalo na základe písomného súhlasu žalobkyne a že zmeny v platových náležitostiach od 18.05.2012 jej oznámi služobný úrad. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa rozsiahle odvolanie, ktorého obsah žalovaný prebral do napadnutého rozhodnutia vrátane obsahu vyjadrenia žalobkyne k podkladom pred vydaním rozhodnutia a o jej odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím Č.p.: SLV-PS-PK-98/2012 zo dňa 22.08.2012 tak, že toto zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V napadnutom rozhodnutí žalovaný popísal obsah prvostupňového rozhodnutia, doslovný text odvolania a vyjadrenia žalobkyne k podkladom rozhodnutia, citoval príslušné ustanovenia zákona č. 315/2001 Z.z., poukázal na obsah stanoviska prvostupňového orgánu k odvolaniu žalobkyne a vyslovil názor, že žalobkyňa nebola v časovej tiesni a že jej bola poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie sa k ponuke voľného miesta. Záverom uviedol, že priamy nadriadení najlepšie vedia objektívne a správne posúdiť potreby tabuľkového zloženia počtov príslušného služobného úradu a preto považuje za správne, ak prvostupňový orgán vykonal personálnu zmenu so žalobkyňou. Tiež vyslovil názor, že v konaní neboli zjavne porušené práva žalobkyne a to aj s ohľadom na jednotlivé potreby HaZZ, pričom samozrejme postup služobného úradu môže žalobkyňa subjektívne vnímať negatívne. Prvostupňové rozhodnutie je v súlade so zákonom č. 315/2001 Z.z. a námietky žalobkyne uvedené v odvolaní sú nedôvodné vzhľadom na potreby plnenia úloh HaZZ. Nebolo zistené porušenie právnych predpisov, pričom skutočný stav veci bol zistený presne. II. Žaloba Včas podanou žalobu sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa poukázala na zmätočnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcej v nejasnej špecifikácii subjektu, ktorý vo veci rozhodol v druhom stupni. Príslušným vedúcim služobného úradu mal byť minister, pričom štátny tajomník len zastupuje ministra vnútra SR. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, je tiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Obidve rozhodnutia sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Citovala ustanovenie § 153 zákona č. 315/2001 Z.z. ohľadne právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia s tým, že prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť až doručením druhostupňového rozhodnutia, t.j. v septembri 2012. K preloženiu a preradeniu žalobkyne teda malo dôjsť až v mesiaci september 2012. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozkaz ministra vnútra SR č. 462/2012 zo dňa 29.05.2012, ktorým bola s účinnosťou od 01.06.2012 zrušená funkcia samostatný inšpektor na Záchrannej brigáde Hasičského a záchranného zboru v Malackách a táto funkcia bola nahradená funkciou samostatný odborný inšpektor. Funkcia samostatný inšpektor teda od uvedeného dátumu zanikla a napriek tomu bola na túto neexistujúcu funkciu žalobkyňa preradená a preložená v septembri 2012. Žalobkyňa teda nemohla byť preradená a preložená na funkciu, ktorá neexistovala, resp. ktorá bola ku dňu účinnosti preloženia a preradenia zrušená. Nezákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia žalobkyňa videla aj v porušení § 16 zákona č. 315/2001 Z.z. v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. V odvolaní zdokumentovala kroky konajúcich správnych orgánov svedčiacich o porušení tejto právnej povinnosti. Na žalobkyňu bol vyvíjaný tlak a časový stres, čo nie je v súlade s dobrými mravmi. Podľa žalobkyne bol porušený aj § 150a ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Toto procesné právo bolo žalobkyni odopreté zo strany služobného orgánu a umožnenie tohto procesného práva v konaní pred odvolacím orgánom neznamená odstránenie tohto pochybenia v konaní pred orgánom prvého stupňa. III. Vyjadrenie žalovaného Vo vyjadrení k žalobe žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že štátny tajomník a rovnako ani podpredseda vlády a minister vnútra SR nie sú vo veci pasívne legitimovaní a preto by súd voči nim mal konanie zastaviť. Minister vnútra SR nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Ak ide o rozhodovanie ústredného orgánu štátnej správy a o rozklade rozhodoval vedúci tohto orgánu, pasívne legitimovaným účastníkom je tento orgán a nie ten, kto rozhodoval o rozklade. Žalobkyňa bola dňom 15.05.2012 odvolaná z funkcie nadriadeného a 18.05.2012 jej bolo ponúknuté voľné funkčné miesto - samostatný inšpektor na Záchrannej brigáde Hasičského a záchranného zboru v Malackách, ktoré v tento deň aj prijala. Na základe jej súhlasu s ponúknutým miestom bolo v ten istý deň vydané prvostupňové rozhodnutie o trvalom preložení a preradení žalobkyne, ktoré si žalobkyňa osobne prevzala v ten istý deň. V dňoch 15.05. až 17.05.2012 bola zaradená na funkcii vrchný inšpektor špecialista (PT 9) a od 18.05.2012 bola preložená a preradená na funkciu samostatný inšpektor na Záchrannej brigáde Hasičského a záchranného zboru v Malackách. K ponuke voľných funkčných miest uviedol, že zákon č. 315/2001 Z.z. bližšie nešpecifikuje, aké voľné miesto má byť príslušníkovi ponúknuté; hovorí len o „inej voľnej funkcii“ (§ 52 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/2001 Z.z.). K porušeniu zákona teda nedošlo. Žalobkyňa bola trvale preložená a preradená dňom 18.05.2012 bez toho, aby bolo toto rozhodnutie právoplatné a vykonateľné, z dôvodu časovej tiesne a tiež z dôvodu, že s ponúknutou funkciou súhlasila. Tvrdenie žalobkyne o neplatnom odvolaní z funkcie nadriadeného môže posúdiť len súd. Skutočnosť, že funkcia samostatný inšpektor (ID 32896) dňom 01.06.2012 zanikla a vznikla nová funkcia samostatný odborný inšpektor s rovnakým ID, bola v prospech žalobkyne. Žalobkyňa musela predpokladať, že jej bude po odvolaní z funkcie nadriadeného ponúknutá vo veľmi krátkom časovom období iná funkcia, ku ktorej bude musieť zaujať stanovisko a preto nemožno hovoriť o porušení § 16 zákona č. 315/2001 Z.z. ohľadne dobrých mravov. Žalobkyňa bola oboznámená so všetkými podkladmi na vydanie rozhodnutia pred orgánom prvého stupňa a mala možnosť sa k nim vyjadriť práve v čase vykonania pohovoru dňa 18.05.2012 a tiež navrhnúť ďalšie dôkazy. IV. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Námietka žalobkyne týkajúca sa zmätočnosti napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho za žalovaného označila jednak štátneho tajomníka, ďalej podpredsedu vlády a ministra vnútra SR a napokon samotné Ministerstvo vnútra SR, je nedôvodná. Správne žalovaný uviedol, že v správnom súdnictve je pri rozhodnutiach vydaných v správnom konaní žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni ako nositeľ konkrétnych právomocí. Bude to teda správny orgán, ktorý rozhodol v správnom konaní o odvolaní alebo o rozklade, a pokiaľ príslušný zákon riadny opravný prostriedok nepripúšťa, bude to správny orgán, ktorý rozhodol v prvom a súčasne aj v poslednom stupni. Pri ústredných orgánoch štátnej správy (alebo orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR) je žalovaným tento orgán, aj keď rozhodnutie vydal ten, kto stojí na jeho čele (minister, predseda, vedúci). Ministerstvo je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister, pričom štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Minister vnútra SR teda nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Počas jeho neprítomnosti ho zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. V danom prípade z čl. 1 písm. b/ nariadenia MV SR č. 117/2010 vyplýva, že štátnemu tajomníkovi ministerstva sa podriaďuje prezident Hasičského a záchranného zboru. Ak teda ide o viacodvetvové ministerstvá, môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci a minister následne určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu teda oprávnene rozhodol štátny tajomník MV SR pod hlavičkou ministerstva. Treba totiž vychádzať z toho, že pojmy „ministerstvo“, „minister“ a „štátny tajomník“ je možné považovať za identické a teda vždy ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu s pôsobnosťou pre celé územie SR a pasívne legitimovaným účastníkom je tento orgán a nie ten, ktorý o odvolaní alebo rozklade rozhodol. Za zodpovedajúce zákonu sa považuje žaloba, ktorá smeruje proti ministerstvu (resp. inému orgánu verejnej správy), ale správne sa domáha zrušenia rozhodnutia ministra (predsedu, vedúceho úradu a pod.); obdobne to platí aj pri žalobách proti rozhodnutiam vydaným starostom obce (primátorom mesta), kde účastníkom konania s právnou subjektivitou je obec (mesto). Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne ohľadne nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí z titulu, že jednak čiastočne vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov s poukazom na obsah odvolania žalobkyne a spôsob, akým sa žalovaný s jej námietkami vysporiadal (resp. nevysporiadal). Prvostupňovému rozhodnutiu možno vytknúť takmer úplnú absenciu odôvodnenia. Z ustanovenia § 153 ods. 1,2 zákona č. 315/2001 Z.z. vyplýva, že rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné a vykonateľné je, ak sa proti nemu nemožno odvolať alebo podať rozklad a bezvýsledne uplynula lehota na plnenie, alebo odvolanie alebo rozklad nemá odkladný účinok. V danom prípade je celkom zrejmé, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prezidenta Hasičského a záchranného zboru zo dňa 18.05.2012 malo odkladný účinok (čo napokon vyplýva aj zo správneho poučenia v tomto rozhodnutí) a tak podaním odvolania v zákonnej lehote došlo k tomu, že toto rozhodnutie nebolo právoplatné a vykonateľné ku dňu 18.05.2012 ale až doručením rozhodnutia odvolacieho orgánu žalobkyni dňa 17.09.2012 (v prípade, ak sa nepreukáže skoršie doručenie zásielky uloženej na pošte dňa 03.09.2012 pri splnení zákonných podmienok). V každom prípade však rozhodnutie o preložení a preradení žalobkyne nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť ku dňu 18.05.2012, ale až v mesiaci september 2012 a teda až v tomto čase mohlo dôjsť k účinnému preloženiu a preradeniu žalobkyne na funkciu samostatná inšpektorka na oddelení podporných činností Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru v Malackách, ktorá funkcia však bola nepochybne rozkazom ministra vnútra SR č. 462/2012 zo dňa 29.05.2012 s účinnosťou od 01.06.2012 zrušená, t.j. táto funkcia zanikla ešte pred účinným preložením a preradením žalobkyne na túto funkciu. Z uvedeného vyplýva len jediný možný záver a to, že nebolo možné platne žalobkyňu preložiť na základe rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v septembri 2012 na funkciu, ktorá od 01.06.2012 neexistovala. Uvedené pochybenie mohol napraviť v odvolacom konaní odvolací orgán, ktorý tak však neurobil a jeho odôvodňovanie tohto pochybenia časovou tiesňou a tým, že žalobkyňa s ponúkanou funkciou súhlasila, treba odmietnuť. Súd súhlasí s tým, že nakoľko bola žalobkyňa odvolaná z funkcie nadriadeného, bolo potrebné ju čo najskôr zaradiť na voľnú funkciu, čo sa však aj tak nestalo, keďže z obsahu spisu nevyplýva, kde bola žalobkyňa zaradená od 15.05. až do 17.05.2012. Rozhodne však treba odmietnuť tvrdenie žalovaného, že žalobkyňu bolo potrebné dňom 18.05.2012 zaradiť na voľnú funkciu aj bez právoplatného rozhodnutia, keďže s novou funkciou vyjadrila súhlas. Argumentovať súhlasom žalobkyne, ktorý bol celkom evidentne dosiahnutý pod hrubým nátlakom a v neuveriteľnej časovej tiesni v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, čo nemá nič spoločné s pojmom dobré mravy, treba odmietnuť. Nepodstatná je aj skutočnosť, že podľa žalovaného bol vznik novej funkcie - samostatný odborný inšpektor s rovnakým ID v prospech žalobkyne. Je zrejmé, že vyššie uvedené pochybenie súvisiace so zánikom funkcie od 01.06.2012, na ktorú mohla byť žalobkyňa účinne preložená a preradená až v septembri 2012, sa žalovaný snažil neskôr sanovať, čo vyplýva zo záznamu o ponuke voľného funkčného miesta zo dňa 10.10.2012, keď služobný úrad ponúkol žalobkyni funkciu samostatný odborný inšpektor PT 6 (vyjadrenie k tejto ponuke žalobkyňa uviedla na druhej strane tohto záznamu a je obsahom spisu). Podľa § 150a ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Podľa odseku 2 a 3 tohto ustanovenia rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania.Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu alebo ak sa priznáva nárok, ktorý príslušníkovi vznikol zo zákona. Námietka o porušení ustanovenia § 150a ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., podľa ktorého je služobný orgán povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, je nedôvodná. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že najneskôr dňa 18.05.2012 bola žalobkyňa oboznámená jednak s rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného zboru o odvolaní z funkcie nadriadenej a taktiež so záznamom z pohovoru, na ktorom sa zúčastnila a kde jej bola ponúknutá voľná funkcia samostatný inšpektor, s ktorou vyjadrila súhlas s dodatkom, že sa k uvedenej ponuke písomne vyjadrí dňa 21.05.2012 do 15:00 hod. Žiadne iné podklady pre rozhodnutie v tom čase neexistovali a preto nemožno hovoriť o porušení jej procesného práva. Navyše, ak by aj došlo k porušeniu tohto práva pred prvostupňovým orgánom, žalobkyňa pred konaním pred odvolacím orgánom nahliadla do spisu a v nadväznosti na to sa podaním zo dňa 24.07.2012 vyjadrila aj k podkladom pred vydaním rozhodnutia, ktorého obsah žalovaný prebral do napadnutého rozhodnutia. V konaní pred správnymi orgánmi teda žalobkyňa mala možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ich doplnenie a preto je námietka o porušení § 150a ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. nedôvodná. K inštitútu súčinnosti treba pre úplnosť uviesť, že vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá priamo zákon. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so zákonom, aj keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Treba zároveň rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu konania, ako aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil v § 150a ods. 1 cit. zákona. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania, pričom sa môže vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi, ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán v konaní môže pokračovať a vydať rozhodnutie, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. K náležitostiam odôvodnenia podľa § 150a ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. treba uviesť, že rozhodnutia tieto zákonné náležitosti neobsahujú v požadovanej kvalite. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, resp. podľa § 150a ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z. povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Z citovaného zákonného ustanovenia okrem iného vyplýva, že správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené. Pri porovnaní obsahu odvolania žalobkyne a jej vyjadrenia k podkladom rozhodnutia s napadnutým rozhodnutím žalovaného je zrejmé, že odôvodnenie tohto rozhodnutia obsahuje len popis skutkového stavu veci, takmer doslovnú citáciu odvolania a vyjadrenia žalobkyne, odkaz na príslušné ustanovenia zákona a iba čiastočne sa žalovaný zaoberal meritórne námietkami žalobkyne. Žalovaného tvrdenia, že nezistil porušenie právnych predpisov, že námietky žalobkyne sú nedôvodné (neuviedol však prečo...), že priami nadriadení vedia najlepšie objektívne posúdiť potreby... že neboli zjavne porušené práva žalobkyne a že žalobkyňa pochopiteľne vníma situáciu subjektívne negatívne ale inak je všetko v súlade so zákonom, treba dôrazne odmietnuť. V tomto smere je napadnuté rozhodnutie zjavne neodôvodnené a teda nezákonné. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania. K porušeniu ustanovenia § 16 ods. 3 vety prvej zákona č. 315/2001 Z.z., v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi treba po oboznámení sa s priebehom prvostupňového konania konštatovať, že k porušeniu tohto ustanovenia nesporne došlo. Je nepochybné, že HaZZ riadi prezident zboru. Prezidenta zboru vymenúva a odvoláva minister. Zbor je síce budovaný podľa zásady nadriadenosti a podriadenosti, ale to neznamená, že nadriadený si môže dovoliť postupovať mimo zákona. Štátnou službou príslušníkov sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere. Služobný pomer sa zakladá k štátu, t.j. nie k prezidentovi zboru, ani k ministrovi ani k inej politicky nominovanej osobe na príslušnom poste. Na toto sa však niekedy, najmä v období po voľbách, zabúda. Súd v tomto konaní neriešil otázku odvolania žalobkyne z funkcie nadriadenej (v tejto súvislosti tvrdila, že bola donútená si podať žiadosť o odvolanie...), ale zaoberal sa zákonnosťou jej preradenia a preloženia a postupom, ktorý predchádzal rozhodnutiu zo dňa 18.05.2012. Postup popísaný v odvolaní žalobkyne, ktorý nepochybne dokazuje aj časovú tieseň a nátlak pri jej rozhodovaní, treba považovať za nesúladný s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pritom pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/dobre-mravy/skumanie-suladu- obsahu-pravneho-ukonu-s-dobrymi-mravmi.html> S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobkyni priznané právo na náhradu trov, ktoré spočívajú v súdnom poplatku za žalobu v sume 70,- €, na zaplatenie ktorého bola vyzvaná a ktorý bude súd vymáhať, keďže ho žalobkyňa dosiaľ nezaplatila. Trovy právneho zastúpenia jej súd nepriznal, nakoľko tieto neboli vyčíslené napriek tomu, že súd právneho zástupcu na toto vyčíslenie vyzval. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.