Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/320/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201814 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201814.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobkyne: pplk. P.. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. XXX/XX, XXXXX X., zastúpená: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, Bratislava, adresa na doručovanie: P.O.Box 86, Bratislava 15, 810 05, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-107/2012 zo dňa 22.8.2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-107/2012 zo dňa 22.8.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 493,94 eur k rukám advokáta JUDr. Júliusa Jánošíka do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas doručenou žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 5.10.2012 sa žalobkyňa domáhala postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: SLV-PS-PK-107/2012 zo dňa 22.8.2012, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 814/2012-R zo dňa 30.5.2012, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie nadriadeného - riaditeľky odboru personálnych a sociálnych činností prezídia Prezídia Hasičského a záchranného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia bol doplnený o vetu, ktorá znie: „ Podľa § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu je odkladný účinok podaného rozkladu proti tomuto rozhodnutiu vylúčený.“ Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keď toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa napáda tak rozhodnutie v celom rozsahu ako aj postup správneho orgánu predchádzajúci jeho vydaniu. Žalobkyňa mala byť prvostupňovým rozhodnutím odvolaná z funkcie nadriadeného ku dňa 31.5.2012, avšak toto jej bolo oznámené až dňa 1.6.2012. Z uvedeného vyplýva nemožnosť realizácie takého rozhodnutia, keď nie je možné, aby vykonávanie funkcie skončilo skôr ako je oznámené rozhodnutie, na základe ktorého má dôjsť k takémuto skončeniu. Taktiež nie je možné, aby rozhodnutie platilo spätne, t.j. aby vyvolávalo účinky aj na dni, kedy ešte nebolo oznámené. Na uvedený nedostatok bolo upozorňované aj v odvolacom konaní, avšak s touto argumentáciou sa správny orgán nevysporiadal. Odvolací orgán len konštatoval správnosť takéhoto postupu s poukazom na § 50 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z., podľa ktorého vykonávanie funkcie skončí dňom určeným v rozhodnutí. Žalovaný však prehliada skutočnosť, že takéto obdobie môže byť určené len do budúcnosti, čo vyplýva aj zo samotného žalovaným citovaného zákonného ustanovenia. Následkom uvedenej nezákonnosti je potom absencia určenia dňa, kedy dochádza k skončeniu výkonu funkcie nadriadeného. Žalobkyňa ďalej uvádza, že rozhodnutie prvostupňového orgánu neobsahuje odtlačok pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky, čo považuje za vadu spôsobujúcu nulitnosť rozhodnutia. Poukazuje ďalej na to, že v rozhodnutí orgánu druhého stupňa nie je zrejmé, ako rozhodol vo vzťahu k častiam výroku, ktoré neboli zmenené. Y. orgán nekonštatuje, či v týchto častiach odvolanie zamieta a rozhodnutie potvrdzuje alebo ho ruší alebo aj tieto mení. Žalobkyňa ďalej namieta, že o prebiehajúcom konaní bola upovedomená až doručením rozhodnutia vo veci samej, čím jej bola odňatá možnosť konať pred služobným orgánom a účinne obhajovať svoje práva, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Žalobkyňa konečne poukazuje na nerešpektovanie prekážky litispedencie. Vzhľadom na uvedené argumenty tak žalobkyňa navrhuje napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.8.2013 žalovaný uviedol, že nie je možné súhlasiť s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie o odvolaní z funkcie je retroaktívne, pretože k odvolaniu došlo so spätnou účinnosťou deň predtým, ako jej bolo samotné rozhodnutie vôbec oznámené dňa 1.6.2012, pričom z funkcie mala byť odvolaná už dňom 31.5.2012. K uvedenému je potrebné uviesť, že v prípade odvolania nadriadeného z funkcie podľa ust. § 50 zákon č. 315/2001 Z.z. neupravuje možnosť odvolať nadriadeného dňom doručenia odvolania. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie bolo vydané dňa 30.5.2012 a dátum, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie správny orgán určil na deň 31.5.2012. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný na prvú vetu ustanovenia § 50 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z., v ktorej je uvedené, že vykonávanie funkcie nadriadeného podľa ods. 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Žalovaný takisto nesúhlasí s námietkou žalobkyne, že dňa 30.5.2012 podala vedúcemu služobného úradu žiadosť o odvolanie z funkcie nadriadeného a v uvedenej veci tak už bolo začaté konanie, čím vydaniu rozhodnutia o odvolaní z funkcie bránila prekážka už začatého konania. V tejto otázke nie je možné odvolávať sa na prekážku litispedencie, keďže v danej veci v oboch prípadoch boli oprávnení rozhodovať vo veciach služobného pomeru rôzni vedúci služobného úradu a na základe rôznych právnych dôvodov uvedených v ust. § 50 zákona č. 315/2001 Z.z. Odvolací orgán zastáva názor, že ani absencia ust. § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. vo výroku rozhodnutia o odvolaní z funkcie nezakladá jeho nezákonnosť, ale za postačujúce a potrebné považoval, aby v súlade s odôvodnením a poučením rozhodnutia druhostupňový orgán zmenil výrok podľa ust. § 154a ods. 6 zákona č. 315/2001 Z.z. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobkyni bolo v rámci odvolacieho konania umožnené uplatniť svoje práva, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čo v konečnom dôsledku aj využila nazretím do predmetného spisového materiálu dňa 20.7.2012 a doplnením svojho rozkladu. Žalovaný má za to, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné uvádzať odpovede na všetky aj pre vec nepodstatné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď tento ich vníma ako relevantné. Odvolací orgán je povinný dôsledne zistiť skutočný stav veci a nemôže sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. Pri preskúmaní rozhodnutia o odvolaní z funkcie odvolací orgán postupoval samostatne a nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím Ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 30.5.2012 č. 814/2012-R bola žalobkyňa podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore dňom 31.5.2012 odvolaná z funkcie nadriadeného - riaditeľky odboru personálnych a sociálnych činností Prezídia Hasičského a záchranného zboru. Odvolanie z funkcie nadriadeného sa vykonalo bez uvedenia dôvodu, pričom tak malo byť nevyhnutne naliehavé vo všeobecnom záujme zabezpečiť riadne vykonávanie všetkých riadiacich, organizačných a kontrolných úloh, keď tento všeobecný záujem je ohrozený a preto služobný orgán podľa § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčil odkladný účinok rozkladu proti tomuto rozhodnutiu. Žalobkyňa rozhodnutie prevzala dňa 1.6.2012. Prvostupňové rozhodnutie napadla žalobkyňa rozkladom, v ktorom uvádza, že toto považuje za retroaktívne, keď vykonateľnosť rozhodnutia nemôže nastať skôr ako oznámením rozhodnutia účastníkovi konania, vydaniu rozhodnutia bránila prekážka litispedencie, keď v uvedenej veci odvolania z funkcie nadriadeného už bolo začaté konanie, keď žalobkyňa podala vedúcemu služobného úradu žiadosť o odvolanie z funkcie nadriadeného. Má tiež za to, že absenciou rozhodnutia o vylúčení odkladného účinku rozkladu proti napadnutému rozhodnutiu vo výrokovej časti rozhodnutia sa tento dostáva do rozporu s jeho odôvodnením a poučením, čo spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Samotné odôvodnenie vylúčenia odkladného účinku rozkladu je neurčité a nedostatočné, pretože neobsahuje konkrétne okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že bola potrebná, resp. nevyhnutná okamžitá vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej, že prvým úkonom vo veci nemôže byť doručenie samotného rozhodnutia, keďže žalobkyni tým bolo odňaté právo konať pred správnym orgánom a účinne tak obhajovať svoje práva a oprávnené záujmy. Nebolo jej najmä umožnené vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie. Je presvedčená, že služobný orgán svojím konaním a rozhodnutím porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, keď voči výkonu jej služobnej činnosti neboli vznesené žiadne námietky ani pripomienky, a to až do jej odvolania z funkcie. Žalobkyni bolo dňa 18.7.2012 doručené oznámenie poradnej komisie ministra vnútra, podľa ktorého sa môže vyjadriť pred vydaním rozhodnutia o rozklade k podkladu rozhodnutia, čo žalobkyňa po nahliadnutí do spisu využila a dňa 27.7.2012 doručil žalovanému prípis „vyjadrenie k podkladom pred vydaním rozhodnutia“. V tomto rozvíja svoje rozkladové námietky. Rozhodnutím č. p.: SLV-PS-PK-107/2012 zo dňa 22.8.2012 minister vnútra rozhodol tak, že rozhodnutie č. 814/2012-R zo dňa 30.5.2012, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie nadriadeného - riaditeľky odboru personálnych a sociálnych činností prezídia Prezídia Hasičského a záchranného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zmenil tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia bol doplnený o vetu, ktorá znie: „ Podľa § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu je odkladný účinok podaného rozkladu proti tomuto rozhodnutiu vylúčený.“ Žalovaný odôvodnil rozhodnutie rovnako, ako vyjadrenie k žalobe. Podľa ust. § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie nadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu. Podľa ust. § 140 zákona č. 315/2001 Z.z. (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet služobného orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený služobnému orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. (3) Ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania. Podľa ust. § 150a ods. 1,2,3 zákona č. 315/2001 Z.z. 1) Služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. 2) Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania. 3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. Podľa ust. § 154 ods. 7 a 8 zákona č. 315/2001 Z.z. 7) Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 8) Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc zo zistení súdu, tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného, bolo podľa názoru súdu zistenie skutkového stavu nedostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tiež v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov potom musel súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo svojej žalobe žalobkyňa vzniesla viacero relevantných námietok, ku ktorým sa súd postupne vyjadrí. Na tomto mieste je potrebné opätovne zdôrazniť dôležitosť zásady zákazu retroaktivity, keď, ako už bolo mnohokrát judikované (napr. nález Ústavného súdu ČR č. 25/1994 Sb.), k definičným znakom právneho štátu patrí tiež princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právo, ktorého súčasťou je zásada zákazu retroaktivity. Jej aplikáciou na správne konanie potom je aj skutočnosť, že napriek tomu, že slovenský právny poriadok pozná rozhodnutia predčasne vykonateľné, t.j. také, ktorých účinnosť a vykonateľnosť nastáva ešte pred nadobudnutím právoplatnosti, nie je možné, aby účinnosť nadobudlo správne rozhodnutie, ktoré ešte nie je platné. Správny akt je podľa právnej teórie (Dušan B., a kolektiv Správní právo, 7. vydání, Praha 2009, s. 233) platný akonáhle správny orgán učiní prejav vôle , ktorý je jeho obsahom, navonok voči adresátom. K platnosti nestačí, že správny orgán síce formuloval svoju vôľu, ale doposiaľ ju navonok neprejavil. Aplikujúc uvedené na prípad žalobkyne je potom možné a právny poriadok pripúšťa, aby bol za splnenia zákonom stanovených podmienok vylúčený odkladný účinok rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu o odvolaní z funkcie nadriadeného, čím by účinky takéhoto rozhodnutia nastali ešte pred jeho právoplatnosťou. Nie je však možné, aby účinky rozhodnutia o odvolaní z funkcie nadriadeného nastali ešte pred jeho platnosťou, t.j. pred jeho oznámením účastníkovi konania - nadriadenému, ktorého sa odvolanie týka. Opačný postup by bol zrejme retroaktívny a v rozpore s princípom právnej istoty a tiež by viedol k zjavne absurdným dôsledkom - napr. nadriadený využívajúci svoje právomoci by si nikdy nemohol byť istý, či koná v zákonných medziach, alebo je už odvolaný a vlastne koná nad rámec svojich oprávnení. Námietka žalobkyne je tak dôvodná a skutočnosť, že žalovaný rozhodol o jej odvolaní z funkcie nadriadeného dňom, ktorý predchádzal doručeniu tohto rozhodnutia, tak založila dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., a to že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia je aj samotné rozhodnutie vo veci, a to napriek existencii prekážky litispedencie. Žalobkyňa podala už dňa 30.5.2012 návrh na jej odvolanie z funkcie nadriadeného, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Podľa ust. § 140 ods. 3 zákona č. 315/201 Z.z. ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. Prvým úkonom žalovaného vo veci bolo až doručenie prvostupňového rozhodnutia dňa 1.6.2013. Konanie začaté na návrh žalobkyne dňa 30.5.2012 tak zjavne predchádzalo konaniu začatému z vlastného podnetu žalovaného. Rozhodnutie bolo tak vydané napriek tomu, že vo veci už existovala prekážka veci začatej. Súd tiež má za to, že žalobkyni bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Konanie je začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. Takýmto prvým úkonom však nesmie byť doručenie prvostupňového rozhodnutia. Zákon totiž stanovuje povinnosť služobného orgánu umožniť účastníkovi vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Rozhodnutie bez toho, aby bolo účastníkovi konania umožnené využiť vyššie uvedené práva, je za každých okolností odňatím práva konať. Túto vadu nie je možné odstrániť tým, že služobný úrad umožní účastníkovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia v odvolacom, resp. rozkladovom konaní. Správne konanie je dvojstupňové a postupom, aký zvolil žalovaný bolo žalobkyni úplne znemožnené zúčastniť sa konania v prvom stupni. Potrebné je ďalej poukázať i na to, že čo sa týka odkladného účinku rozhodnutia o odvolaní žalobkyne z funkcie nadriadeného, zákon neumožňuje vylúčiť odkladný účinok rozkladu kedykoľvek, ale len za splnenia podmienok stanovených v ust. § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. Je to teda možné len v prípade, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odkladný účinok rozkladu je vylúčený z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu. Prvostupňové rozhodnutie je odôvodnené tým, že je nevyhnutne naliehavé vo všeobecnom záujme zabezpečiť riadne vykonávanie všetkých riadiacich, organizačných a kontrolných úloh. Vychádzajúc z uvedeného je tento všeobecný záujem ohrozený a preto služobný orgán odkladný účinok rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu vylúčil. Z odôvodnenia rozhodnutia však nijakým spôsobom nevyplýva, prečo by riadne vykonávanie riadiacich, organizačných a kontrolných úloh riaditeľky odboru personálnych a sociálnych činností Prezídia Hasičského a záchranného zboru odkladom výkonu rozhodnutia o odvolaní žalobkyne z funkcie nadriadeného malo byť ohrozené. Naliehavosť všeobecného záujmu treba riadne odôvodniť, pričom za odôvodnenie nemožno považovať samotnú skutočnosť, že minister žalobkyňu odvolal z funkcie nadriadeného. K odvolaniu došlo bez uvedenia dôvodu, pričom ani spisový materiál neobsahuje nič, z čoho by bolo možné vyvodiť predpoklad, že žalobkyňa nebude do dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozklade proti rozhodnutiu o odvolaní z funkcie nadriadeného riadne vykonávať riadiace, organizačné a kontrolné úlohy riaditeľky odboru a že naliehavý všeobecný záujem vyžaduje vylúčenie odkladného účinku rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu. V tejto časti je teda rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a takisto zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, toto z obsahu administratívneho spisu súdu nijako nevyplynulo. Vzhľadom na uvedené dôvody potom súd priznal žalobe úspech a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný a po ozrejmení si, či služobný pomer žalobkyne doposiaľ trvá, opätovne vo veci rozhodnúť. V prípade meritórneho rozhodnutia zároveň žalovaný sa vysporiada so všetkými námietkami ako boli žalobkyňou uplatnené v žalobe i v podanom opravnom prostriedku - rozklade a toto svoje rozhodnutie riadne a súlade s požiadavkami preskúmateľnosti aj odôvodní. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že vecne úspešnej žalobkyni priznal trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z: • úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom r. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky)............................................................................... 127,16 eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa 5.10.2012 (§14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) .................................................................................. 127,16 eur 3. účasť na konaní pred súdom (na pojednávaní na tunajšom súde ) dňa 26.11.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)............................................................. 134,- eur • režijného paušálu za tri úkony právnej služby (2x 7,63 + 8,04 eur) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) .................................................................................................................. 23,30 eur • dane z pridanej hodnoty. Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalovaného teda predstavuje sumu 493,94 eur, t.j. 2x (127,16) eur + 134,- eur +2x 7,63 eur + 8,04 eur + 0.2 x (2x 127,16 eur + 134,- eur + 2x 7,63 eur + 8,04 eur ). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.