Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/324/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201843 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201843.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: TRONET a.s., Bratislava, zastúpený JUDr. Zuzana Kubalová, advokátka, Obchodná 40, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1105603/2012/4885-r zo dňa 02.08.2012, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrad trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1105603/2012/4885-r zo dňa 02.08.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II, č. 601/230/1525280/2007/Urb zo dňa 17.10.2007, ktorým vyrúbil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2000 v sume 13.384,98 eur. Žalobca má za to, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú v rozpore so zákonom a to, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je preskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca uviedol, že v danej veci už bolo Krajským súdom v Bratislave raz rozhodnuté rozsudkom č.k. 3S 237/2010-42 zo dňa 15.05.2012 tak, že v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko riadne nepredložil administratívny spis. Správny orgán mal doplniť chýbajúce listiny v administratívnom spise a to predvolanie a plnomocenstvo zo dňa 28.04.2010 predložené splnomocneným zástupcom daňového subjektu počas pojednávania konaného dňa 29.04.2010. Čo sa týka opätovného výsluchu svedka F. za účasti žalobcu, žalobca tvrdí, že došlo podľa jeho názoru k závažnému procesnému pochybeniu a výraznému skráteniu práv žalobcu čo je takou vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že žalovaný pri potvrdení napadnutého rozhodnutia vychádzal z uzatvorených zmlúv medzi žalobcom a spoločnosťou ALVEX Slovakia s.r.o. zo dňa 10.11.2000 a 14.11.2000. Žaloba má za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil obe zmluvy, pokiaľ ide o predmet a čas plnenia. Z oboch uvedených zmlúv vyplýva podstata plnenia v tom, že dodávateľa mal len zabezpečiť prenájom reklamných časov pre odvysielanie reklamného spotu. V čase uzatvorenia jednej aj druhej zmluvy mal dodávateľ už predmetné reklamné časy od TV Luna zmluvne zabezpečené a tento ich len ďalej zo ziskom predával svojim klientom. Čiže v momente podpísania zmluvy došlo aj k naplneniu jej predmetu v rozsahu zabezpečenia reklamného času, nakoľko ako náhle sa zmluva stala platnou podpisom oboma zmluvnými stranami bol oprávnený žalobca požadovať od TV Luna, aby jeho reklamné spoty boli odvysielané. Žalovaný tvrdí, že reklamný spot mal byť vyhotovený samotným dodávateľom. Žalobca uvádza, že zámerne sa v zmluve neuvádza záväzok dodávateľa spot vyhotoviť ale len ho zabezpečiť. Tým sa malo práve na mysli, že dodávateľ len zabezpečí subjekt, ktorý spot vyhotoví, vyhotovenie tohto spotu by však bolo predmetom plnenia inej zmluvy, ktorá by musela byť uzatvorená z jeho vyhotoviteľom. Jedinou povinnosťou dodávateľa spoločnosti ALVEX Slovakia s.r.o. podľa zmluvy zo dňa 14.11.2000 bolo zabezpečiť, aby reklamný spot bol vysielateľný, v tzv. DAT kvalite čo aj dodávateľ splnil. Žalobca nespochybňuje, že v samotných zmluvách sa nachádzajú určité formálne chyby, ktoré v rámci komunikácie z dodávateľom, spoločnosťou ALVEX Slovakia s.r.o. boli odstránené a to na základe ústnej dohody, prípade konkludentného konania. V danom prípade teda nejde o neplatnosť uzatvorenej zmluvy ale len o relatívnu neplatnosť zmluvy. Takéto rozlíšenie má potom dôležité procesno-právne dôsledky v tom smere, že relatívnu neplatnosť zmluvy môžu napadnúť len jej účastníci ale nie tretia osoba, ktorou v takomto prípade žalobca rozhodne je. Žalobca upozorňuje, že na daný prípad sa vzťahoval v danom čase platný zákon o dani z pridanej hodnoty č. 289/95 Z.z. v znení platnom do 31.12.2001. Tvrdenie žalovaného, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo nemá oporu vtedy platnom hore uvedenom predpise. Žalobca trvá na tom, že podľa v čase platného zákona o dani z pridanej hodnoty splnil všetky podmienky pre odpočet dane. Žalobca ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.j. 3Sžf 1/2011, v ktorom je rozobratá problematika dôkazného bremena, a že žalobca dôkazné bremeno v intenciách § 20 zák. č.289/95 Z.z. niesol a stotožňuje sa s názorom NS SR, že na preukázanie opakov v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu žalovaný, čiže správca dane. V danom prípade povinnosťou dodávateľa bolo zabezpečiť vysielanie reklamného spotu, dodávateľ však nemal povinnosť podľa zmluvy samotný spot aj odvysielať. Nárok na zaplatenie dodávateľovi vznikol momentom, kedy tento mediálny priestor zabezpečil, pričom jeho využite už záležalo od žalobcu. Žalobca má subjektívny pocit, že toto zdaniteľné plnenie žalovaný nechce predovšetkým uznať z toho dôvodu, že dodávateľ si príjem od spoločnosti TRONET a.s. riadnym spôsobom nezaúčtoval do svojich príjmov a daň neodviedol. Za túto skutočnosť ale žalobca nemôže byť postihovaný. Žalobca má za to, že v rámci daňovej kontroly zdaniteľné plnenie preukázal dôkaznými prostriedkami. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatňuje si trovy konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.07.2013 uviedol, že čo sa týka vytýkaných vád v rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. 3S 237/2010-42 zo dňa 15.05.2012, tieto žalovaný odstránil a administratívny spis doplnil o chýbajúce listiny a to predvolanie a plnomocenstvo zo dňa 28.04.2010 predložené splnomocneným zástupcom daňového subjektu počas ústneho pojednávania konaného dňa 29.04.2010. Čo sa týka ústneho pojednávania s pánom D. a jeho výsluchu, správny orgán prvého stupňa uviedol, že na adresu trvalého pobytu p. F. D. zaslal predvolanie dňa 25.03.2010 a opakované predvolanie zo dňa 04.06.2010. Obidve zásielky sa správcovi dane vrátili späť s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Nakoľko nebolo možné doručiť menovanej osobe písomné predvolanie na ústne pojednávanie, správca dane ho k ústnemu pojednávaniu vyzval dňa 19.04.2010 telefonicky a dňa 19.04.2010 zároveň telefonicky upovedomil aj splnomocneného zástupcu žalobcu, že dňa 09.04.2010 o 9,00 hod. sa uskutoční ústne pojednávanie zo svedkom p. F. D.. Žalovaný má za to, že dostatočne preukázal, že Najvyšším súdom SR vytýkaná vada bola skutočne a nespochybniteľne odstránená a z výsluchu svedka F. D. bol aj so zachovanou lehotou na prípravu na pojednávanie prizvaný splnomocnený zástupca žalobcu. Žalovaný po oboznámení sa so svedeckou výpoveďou p. D. zistil, že vyjadrenia svedka na otázky splnomocneného zástupcu často ani vecne vôbec nekorešpondujú zistenými dôkazmi predloženými žalobcom, počas daňovej kontroly a teda vôbec nepreukazujú naplnenie predmetu sporových zmlúv zo dňa 10.11.2000 a 14.11.2000, na základe ktorých bolo fakturované poskytnutie služieb, z ktorých si žalobca uplatňoval nárok na odpočet dane. Zároveň p. D. vo svojej výpovedi neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli známe žalobcovi alebo žalovaného z predošlých konaní týkajúcich sa predmetnej kontroly a sám žalobca ich už uplatňoval v rámci svojich predošlých odvolaní a žalôb. Žalobca uvádza, že celé konanie bolo vedené jednostranne bez toho, aby mal možnosť využiť svoje práva účastníka konania a bez skutočného záujmu žalovaného o objektívne zistenie všetkých okolností prípadu a preto z vlastnej iniciatívy predložil dňa 28.03.2006 prehlásenie svedkov L. L. a D. D.. K uvedenému žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu je zavádzajúce a v rozpore so skutkovým stavom. Opakovaná kontrola DPH, ktorej výsledkom bolo vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia začala dňa 04.04.2007 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly, ktoré splnomocnený zástupca žalobcu osobne prevzal dňa 26.03.2007. V deň začatia kontroly bola zo SSŽ spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, kde bolo potvrdené prevzatie všetkých dokladov týkajúcich sa účtovných a hospodárskych operácií za kontrolované zdaňovacie obdobie. Iné doklady ku kontrole nepredložil, nakoľko uviedol, že všetky boli už predložené v rámci predchádzajúcich kontrol DPPO a DPH. Počas výkonu opakovanej kontroly správca dane rokoval zo splnomocneným zástupcom žalobcu pri jeho osobných návštevách na daňovom úrade, osobne mu odovzdával písomnosti, bol o priebehu kontroly informovaný a samozrejme mohol kedykoľvek predkladať správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho hospodárske a účtovné operácie a nazerať do spisu. No z jeho strany takýto záujem nebol. Všetky zistenia správcu dane pre opakované kontroly DPH za november 2000 boli uvedené v protokoly a pri jeho osobnom prevzatí splnomocneným zástupcom Ing. U. dňa 14.05.2007, tento mal možnosť sa k nemu vyjadriť do 8 pracovných dní. On sa však tohto práva na vyjadrenie vzdal. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nesprávne vyhodnotil zmluvy zo dňa 10.11.2000 a 14.11.2000, pokiaľ ide o predmet a čas ich plnenia. Predmetom daných zmlúv bolo poskytnutie služby konkrétne poskytnutie prenájmu reklamného času a v jednom prípade aj zabezpečenie vyhotovenia reklamného spotu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia pokiaľ ide o poskytnutie služieb vo všeobecnosti, spočíva v skutočnom vykonaní konkrétnych činnosti. Či došlo k takémuto uskutočneniu zdaniteľného plnenia nie je možné posúdiť len cez existenciu písomnej zmluvy, ktorá len predurčuje budúcu činnosť a ani cez formálno-právne znaky daňového dokladu. V zmysle uvedeného ak malo byť uskutočnené zdaniteľné plnenie a teda mal byť naplnený predmet zmluvy, muselo dôjsť k reálnemu prenájmu reklamného času. V danom prípade pri podpise zmluvy dňa 10.11. a 14.11.2000 žalobca ešte žiadne zdaniteľné plnenie neuskutočnil a ani reálne nemohol uskutočniť, nakoľko podľa predložených dokladov a vyjadrení žalobcu prenájom reklamných spotov mohol poskytnúť najskôr v období 20.11. až 22.11.2000. Žalovaný netvrdil, že spot musel vyhotoviť dodávateľ sám, žalovaný požadoval od dodávateľa preukázanie, že zabezpečil vyhotovenie spotu tak, ako bolo zmluvne dohodnuté. Až v čase podaných odvolaní a žalôb, žalobca prišiel s vysvetlením, že spot si vyrobil sám. Uvedené tvrdenie považuje žalovaný za účelové a nepreukázané. Žalobca nepredložil žiadne podklady súvisiace s vytvorením predmetného spotu. Je podivuhodné a v obchodnej praxi neobvyklé, že v prípade, keď nedošlo k naplneniu značnej časti predmetu zmluvy, t.j. k samotnému zabezpečeniu vyhotovenia spotu dodávateľom, nedošlo aj k zmene dohodnutej ceny a žalobca bol ochotný zaplatiť celú sumu hoci, keď predmet zmluvy nebol naplnený, nakoľko podľa § 40 Obchodného zákonníka ako aj čl. V bod 1 citovanej zmluvy sa uzavretá zmluva mohla zmeniť alebo zrušiť iba písomne po odsúhlasení oboma stranami a žalobca žiadny doklad o jej zmene nepredložil. Daňové orgány pri posúdení naplnenia predmetu zmluvy vychádzali z jeho prvotného znenia. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu, pokiaľ ide o poskytnutie služieb vo všeobecnosti spočíva v skutočnom vykonaní konkrétnych činností. Bolo povinnosťou žalobcu ak chcel uniesť ťarchu dôkazného bremena pri preukazovaní uskutočnenia sporného zdaniteľného plnenia preukázať na plnenie predmetu uzavretých zmlúv konkrétnou činnosťou čo žalobca neurobil. Jeho uskutočnenie preukázal len zmluvou, daňovým dokladom a vyhlásením osôb, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola spochybnená. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet dane použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť čo v danom prípade neplatilo. Z uvedeného vyplýva, že žalobca pri spornom zdaniteľnom plnení neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo relevantným spôsobom vyvrátiť zistenia daňových orgánov, že sporné zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo. Čo sa týka záverov citovaných rozsudkov NS SR žalobcom 3Sžf 1/2011 a 2Sžf 19/2011 tieto rozsudky nemožno zovšeobecniť a paušalizovať, nakoľko každý posudzovaný prípad má svoje špecifiká. Rozhodnutia súdom nie sú formálnymi prameňmi práva a nemajú povahu súdnych precedensov. Závery daných rozsudkov sa však na daný prípad aplikovať nedajú a to z dôvodu, že v posudzovanom prípade správca dane nepriniesol na žalobcu absolútne dôkazné bremeno a nepožadoval od neho, aby preukazoval skutočnosti, ktoré tvorili dôkazné bremeno jeho dodávateľa. Skutočnosť, že spoločnosť ALVEX Slovakia s.r.o. neevidovala vo výkaze ziskov a strát za rok 2000 v druhom riadku tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb sumu fakturovanú za služby, ktoré mali byť poskytnuté spoločnosti TRONET a.s. a z danej sumy podľa predloženého priznania DPH ani neodviedla daň z pridanej hodnoty nebola dôvodom na nepriznanie nároku na odpočet dane u žalobcu. Dôvodom bola skutočnosť, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia fakturované faktúrou č. 2001091 zo dňa 14.11.2000, z ktorého si žalobca uplatňoval odpočet dane a tým nebol preukázaný zákonný titul na odpočet dane podľa § 20 ods. 2 písm. a/ zák. č. 289/1995 Z.z. o DPH platného v danom čase. Neuskutočnenia zdaniteľného plnenia jednoznačne preukazujú aj dôkazy, ktoré predložil sám žalobca, t.j. poskytnutý mediálny plán a vyjadrenie p. D. konateľa spoločnosti J. Slovakia. Žalovaný má za to, že skutková podstata posudzovaného zdaniteľného plnenia bola zistená riadne a viedla správcu dane k správnym právnym záverom a preto odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer ako vecne správne potvrdil. Na základe uvedeného žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Bratislava II vykonal u žalobcu opakovanú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2000. Na základe výsledkov kontroly uvedených v protokole zo dňa 19.04.2007 vyrúbil dodatočným platobným výmerom zo dňa 29.05.2007 daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2000 v celkovej sume 403.326,- Sk z dôvodu porušenia § 20 ods. 2 zák. č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platným v danom období tým, že si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty zo zdaniteľného plnenia, ktoré sa neuskutočnilo. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.08.2007 dodatočný platobný výmer zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko v rámci odvolacieho konania zistil, že výrok dodatočného platobného výmeru bol aritmeticky nesprávny a nekorešpondoval so zisteniami uvedeným i v jeho odôvodnení. Následne správca dane v rámci nového konania vydal nový dodatočný platobný výmer zo dňa 17.10.2007, ktorým vyrúbil za zdaňovacie obdobie november 2000 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 403.236,- Sk. Rozdiel dane vyplynul z výsledkov opakovanej kontroly uvedený v protokole o opakovanej daňovej kontrole zo dňa 19.04.2007. V rámci opakovanej daňovej kontroly správca dane vychádzal opätovne z dokladov predložených žalobcom, ktoré mali preukazovať jeho hospodárske a účtovné operácie ako aj o zistení správcu dani, ktoré získal pri riadnej opakovanej daňovej kontrole DPH za kalendárny rok 2000 a riadnej i opakovanej kontrole dane z príjmov právnických osôb za kalendárny rok 2000. Daňové riaditeľstvo SR po preskúmaní všetkých odvolaní uvádzaných v skutočnosti zistilo, že postup správcu dane pri neuznaní nároku na odpočet dane zo sporného zdaniteľného plnenia v celkovej výške 403.236,- Sk bol plne v súlade s platnými právnymi predpismi a preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.01.2008 potvrdil. Žalobu žalobcu o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia I/222/9794/2008/990036-r zo dňa 18.01.2008 Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 47/2008-49 zo dňa 29.01.2009 zamietol a potvrdil správnosť postupu daňových orgánov. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd SR Bratislava rozsudkom 3Sžf 56/2009 zo dňa 21.01.2010 zmenil prvostupňový rozsudok tak, že podľa § 250j ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozhodnutie zo dňa 18.01.2008 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že bol predložený neúplný administratívny spis a v spise sa nenachádzal výkaz ziskov a strát za rok 2000 podaný spoločnosťou ALVEX Slovakia s.r.o. a video nahrávka predložená žalobcom a zároveň z dôvodu procesného pochybenia, keď pri spísaní zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.05.2004, z obsahu ktorej odvolací súd zistil, že bol vypočutý Vladimír D., konateľ spoločnosti ALVEX Slovakia, s.r.o. nebol prizvaný žalobca. Na základe uvedeného žalovaný v rámci ďalšieho konania postupoval presne v intenciách rozsudku NS SR a vytýkané nedostatky odstránil, doplnil administratívny spis o chýbajúce dokumenty a prostredníctvom správcu dane zrealizoval výsluch svedka F. D. za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a vydal nové rozhodnutie zo dňa 17.05.2010, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava II zo dňa 17.10.2007. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. V tomto konaní bolo úlohou súdu preskúmať rozhodnutie ako aj postup žalovaného č. 1020502/1/1105603/2012/4885-r zo dňa 02.08.2012 ako aj rozhodnutie a postup správneho orgánu prvého stupňa č. 601/230/125280/2007/Urb zo dňa 17.10.2007, ktorým vyrúbil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2000 v sume 13.384,98 eur. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 289/1995 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012, platiteľ má nárok na odpočet dane z prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak platiteľ zdaniteľné plnenie príjme na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení a zároveň aj na iný účel ako na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení, má nárok na odpočet dane v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení. Zák. č. 289/1995 Z.z. v ust. § 20 ods. 1 viaže nárok platiteľa na odpočet dane za uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ak bolo prijaté na účely uskutočnenia jeho zdaniteľných plnení. Tento zákon ďalej právo na uplatnenie uvedeného nároku súčasne časovo a vecne podmieňuje splnenie všetkých podmienok uvedených v § 20 ods. 2. Nárok na odpočet má platiteľ len vtedy, ak - sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie, - daň na vstupe zaúčtoval, - daň zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie, - má doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ a doklad o zaplatení dane (§ 20 ods. 2 písm. a/ až d/ zák. č. 289/1995 Z.z.). Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 20 vyššie uvedeného zákona spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vznikla daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto ho nemožno stotožňovať iba s faktúrou, alebo s tzv. proforma faktúrou. V danej veci si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty zo zdaniteľného plnenia, ktoré sa neuskutočnilo a to odpočet dane vo výške 403.236,- Sk z daňového dokladu od dodávateľa ALVEX Slovakia s.r.o., č. 2001091 zo dňa 14.11.2000, ktorým bola fakturovaná odmena za poskytnuté služby v zmysle obchodnej zmluvy zo dňa 14.11.2000 uzatvorenej medzi dodávateľom ALVEX Slovakia s.r.o. a odberateľom TRONET a.s. v celkovej výške 2.156.436,- Sk, z toho 23% DPH predstavovala 403.236,- Sk. V predmete zmluvy sa dodávateľ zaviazal zabezpečiť vyhotovenie reklamného spotu a prenájom reklamného času pre spoty odberateľa v mesiaci november a december v dohodnutom čase, termíne a dohodnutých a rozhlasových médiách. Súd zistil, že reklamný spot nebol vyhotovení vyhotoviteľom ako sa zaviazal v predmete zmluvy a nebol odvysielaný ani v rozhlasovom médiu ako bolo stanovené v bode 1 čl. III zmluvy. Daňový subjekt preukazoval jeho odvysielanie v televíznom médiu TV Luna na základe predloženého mediálneho plánu. Predložený mediálny plán nepreukazoval naplnenie predmetu zmluvy, nakoľko nezodpovedal počet opakovaní odvysielania reklamného spotu podľa mediálneho plánu s dohodnutým počtom opakovaní v zmluve. Žalobca v rámci daňových kontrol nepredložil žiadne doklady súvisiace so zmenou, resp. doplnením zmluvy uzatvorenej dňa 14.11.2000. Skutočnosť, že nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy potvrdzujú aj dôkazy a vyhlásenia daňového subjektu. Reklamný spot mal dodať dodávateľ v DAT kvalite a podľa vyjadrenia žalobcu ho vyhotovil sám, pričom jeho vyhotovenie nepredložil žiadnymi súvisiacimi podkladmi. Ďalej k odvysielaniu reklamného spotu nedošlo v dohodnutých rozhlasových médiách ale v televíznom médiu, z čoho vyplýva, že k naplneniu predmetu zmluvy zo dňa 14.11.2000 nedošlo a jej naplnenie nepreukazovali ani dôkazy predložené daňovým subjektom. Konajúci súd sa stotožnil s právnym názorom KS v Bratislave, ktorý v rozsudku č. k. 1S 47/2008-49 zo dňa 29.01.2009 skonštatoval, že pri uplatnení nároku na odpočet DPH z daňového dokladu je potrebné nielen deklarovať určité zdaniteľné plnenie pri splnení všetkých formálnych aj právnych náležitostí, ale je potrebné preukázať reálnosť deklarovaného plnenia. Z tohto dôvodu na strane daňového subjektu vzniká povinnosť reálnosť plnenia preukázať. S týmto názorom sa stotožnil aj NS SR č.k. 3Sžf 56/2009 zo dňa 21.01.2010. Súd mal za preukázané, že žalovaný v rámci odvolacieho konania postupoval pri výkone daňovej kontroly v zmysle ust. § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. a vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie, hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy i vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo a to aj zo zreteľom na splnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu. V zmysle § 29 ods. 2 až 4 citovaného zákona dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktoré by mohol zistiť a objasniť tieto skutočnosti a z toho dôvodu skúmal nielen existenciu zmluvy a faktúry ale skúmal aj vecné naplnenie predmetu zmluvy a to ako na strane dodávateľa tak aj na strane odberateľa v správnom konaní, ktorému vyčítal Krajský súd v Bratislave v predchádzajúcich konaniach ako aj NS SR. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.