Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/339/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201920 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201920.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci žalobkyne: Q. V.. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, Q. pri O., v zastúpení: Jozef Búday - advokát, s.r.o., so sídlom AK Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-113/2012 zo dňa 06. septembra 2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-113/2012 zo dňa 06.09.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/, d/, e/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 70,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 498,06 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v T. O. W. a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2012 sa žalobkyňa domáhala postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SR č.p.: SLV-PS-PK-113/2012 dňa 06.09.2012, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 60/2012-VPP zo dňa 18. júna 2012, ktorým týmto prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa preložená a preradená podľa § 47 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o HaZZ“) dňom 15. júna 2012 ako príslušníčka v stálej štátnej službe vo funkcii vrchná inšpektorka špecialistka na Prezídiu Hasičského zboru (ďalej len „pôvodná funkcia“) a záchranného zboru trvale na funkciu samostatná odborná inšpektorka na oddelenie analytické a expertízne Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR v Bratislave (ďalej len „nová funkcia“). Rozhodnutie bolo odôvodnené zmenou tabuliek zloženia a počtov Prezídia Hasičského a záchranného zboru na základe Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 485/2012 s účinnosťou od 15. júna 2012 a na základe písomného súhlasu menovanej zo dňa 15.06.2012 s trvalým preložením a preradením. Žalovaný rozhodnutie prezidenta zmenil tak, že slová: „.... dňom 15. júna 2012...“ v prvej vete výroku napadnutého rozhodnutia nahradil slovami: „... dňom 18.júna 2012...“. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keď toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa, ktorá mala byť prvostupňovým rozhodnutím odvolaná z funkcie vrchná inšpektorka špecialistka dňom 15.06.2012 mala toto rozhodnutie doručené až dňa 18.06.2012 o 14,00 hod. a tvrdí, že po celý tento deň ešte vykonávala práce v zaradení pôvodnej funkcie. Z uvedeného vyplýva nemožnosť realizácie takého rozhodnutia, keď nie je možné, aby vykonávanie funkcie skončilo skôr ako je oznámené rozhodnutie, na základe ktorého má dôjsť k takémuto skončeniu. Taktiež nie je možné, aby rozhodnutie platilo retroaktívne, t.j. aby vyvolávalo účinky aj na dni, kedy ešte nebolo oznámené. Na tento nedostatok upozorňovala už v odvolacom konaní. Napokon ako neskôr zistila, jej pôvodná funkcia ani nebola predmetným personálnym rozkazom zrušená a potom pre začatie konania vo veci jej preradenia a preloženia neboli zákonné dôvody. Tvrdí, že pôvodná funkcia bola iba presunutá v organizačnej štruktúre Prezídia HaZZ a neboli tak splnené predpoklady na postup podľa § 52. Napriek tejto skutočnosti, t.j. neexistencia zrušenia pôvodnej funkcie, bol so žalobkyňou dňa 15.06.2012 uskutočnený personálny pohovor, cieľom ktorého bolo zaradiť žalobkyňu mimo činnú štátnu službu, ak by táto neprijala niektoré z ponúknutých voľných miest s tým, že Prezident HaZZ nevyhovel žiadosti žalobkyne o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k ponúkaným funkciám a táto sa musela k ponuke vyjadriť okamžite. Rovnako jej bolo odmietnuté nahliadnutie do personálneho rozkazu č. 485/2012 a potom k jej akceptácii jednej z dvoch ponúknutých miest došlo bez znalosti a oboznámenia sa s obsahom predmetného personálneho rozkazu. V súvislosti s týmto žalobkyňa poukazuje, že ak by aj bolo došlo k zrušeniu pôvodnej funkcie dňom 15.06.2012, čo sa tak ale nestalo, potom nemohla byť preradená fakticky do novej funkcie až dňom 18.06.2012 tak ako to učinil pozmenujúcim rozhodnutím žalovaný, pretože v čase od 15.06.2012 do 18.06.2012, by fakticky nebola zaradená na žiadnej funkcie, čo by bolo v rozpore so zásadami s výkonom stálej štátnej služby a pravidlami pre zmenu služobného pomeru upravenými zákonom o HaZZ, tu odvolávajúc sa na rozsudok NS SR v konaní skutkovo podobnom a vedenom vo veci sp. zn. 1Sžo 264/2009. Z uvedeného žalobkyni vyplýva, že zo strany konajúcich správnych orgánov išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi a s cieľom spôsobiť žalobkyni ujmu (§ 16 ods. 3 HaZZ). Žalobkyňa ďalej vytýka žalovanému, že správny orgán prvého stupňa porušil zákonnosť postupu aj v tom, že jej neumožnil oboznámiť sa s podkladmi, na základe ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie vydané a potom táto nemala možnosť sa k podkladom vyjadriť a prípadne predložiť svoje námietky, či navrhnúť dôkazy, čo sa inak jedná o základné procesné právo účastníka. Preto sa domnieva, že žalovaný mohol tento nezákonný postup napraviť len tak, že prvostupňové rozhodnutie zruší a nie zmení. Žalobkyňa tiež poukazuje na nerešpektovanie prekážky litispedencie a tvrdí, že uvedenému tomuto konaniu predbiehalo konanie skôr začaté, a to konanie vo veci preloženia na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave. Napokon žalobkyňa vytýka rozhodnutiu žalovaného i nedostatok dôvodov a potom nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. V tejto súvislosti tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočne konkrétne a že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacím dôvodmi tak ako ich vo včas podanom odvolaní uplatnila, napr. k obsahu Personálneho rozkazu č. 485/2012 vo vzťahu k pôvodnej funkcii, vysporiadanie sa s predchádzajúcim konaním začatým na základe jej žiadosti zo dňa 23.05.2012. Žalobkyňa má pochybnosti aj v subjekte, ktorý v skutočnosti rozhodnutie v druhom stupni vydal. Poukazuje, že rozhodnutie je síce v záhlaví opatrené pečiatkou Ministerstva vnútra SR, avšak toto je podpísané i s uvedením mena a funkcie štátnym tajomníkom ministerstva vnútra SR a opatrené okrúhlou pečiatkou Ministerstva vnútra SR. Preto považuje rozhodnutie i za zmätočné a vzhľadom na pochybnosť, ktorú u nej vyvolalo, z opatrnosti vo veci označila troch žalovaných, a to v 1/ rade: Štátny tajomník ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je na rozhodnutí uvedený, v 2/ rade: Podpredseda vlády a minister vnútra SR, ktorý mal rozhodnutie vydať a v 3/ rade: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako orgán verejnej správy vo veci konajúci. Vzhľadom na uvedené argumenty tak žalobkyňa navrhuje napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.06.2013 žalovaný sa najprv zaoberal otázkou pasívnej legitimácie vo veci a vo vzťahu k označeným žalovaným v 1/ a 2/ rade navrhol konanie zastaviť, zdôrazňujúc, že v správnom súdnictve je žalovaným ten správny orgán, ktorý v správnom konaní rozhodol v poslednom stupni ako nositeľ konkrétnych právomocí, teda v danom prípade žalovaným môže byť len Ministerstvo vnútra SR, ktoré má právnu subjektivitu a nie minister vnútra ako osoba stojaca v čele tohto správneho orgánu a ani nie štátny tajomník ministerstva, ktorý ministra zastupuje v čase jeho neprítomnosti a prípadne aj v iných poverených veciach, odkazujúc tu napr. i na uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 5Sžo 108/2010. Vo vzťahu k žalobe samotnej, túto žalovaný neuznal dôvodnou. Žalovaný poukázal, že v rozsahu námietky žalobkyne ohľadne doručenia prvostupňového rozhodnutia a dňa jej preloženia a preradenia z pôvodnej funkcie, že tejto námietke žalovaný v celom rozsahu vyhovel a v tomto zmysle prvostupňové rozhodnutie č.60/2012 zo dňa 18.06.2012 zmenil v dni preloženia a preradenia z 15.06.2012 na 18.06.2012. Potom táto námietka sa stala bezpredmetnou. Inak k namietanej retroaktivite žalovaný uviedol navyše, že zákon o HaZZ vo viacerých prípadoch ustanovuje právne účinky rozhodnutia práve ku dňu uvedenému v rozhodnutí a tieto sa neviažu na dátum oznámenia rozhodnutia, prípadne jeho právoplatnosť. Navyše žalobkyňa s preložením a preradením vyslovila svoj súhlas a preto nebol dôvod, aby služobný orgán na realizáciu rozhodnutia určoval akúkoľvek lehotu, čo inak je na zvážení služobného orgánu. Zákon ani neustanovuje, v akej forme má byť účastník konania s podkladmi rozhodnutia oboznámený, čo v prípade žalobkyne bolo umožnené pri ponuke voľného funkčného miesta. Bolo tiež žalovaným umožnené žalobkyni oboznámiť sa s podkladmi jeho rozhodnutia tak, ako boli vo veci pred druhostupňovým správnym orgánom zhromaždené, toto procesné právo si žalobkyňa dňa 01.08.2012 aj využila, s podkladmi rozhodnutia sa oboznámila, k týmto aj svoje vyjadrenie podala, preto nemohol uznať ani, žeby došlo zo strany konajúceho správneho orgánu k porušeniu procesných práv žalobkyne. Vo vzťahu k námietke žalobkyne ohľadne prekážky skôr začatého konania (preloženie na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave) žalovaný uviedol, že sa jedná o dve rôzne konania a spolu nesúvisiace. Záverom žalovaný vyslovil, že postup správnych orgánov bol legitímny, v danom prípade bola pôvodná funkcia žalobkyne personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 485/2012 s účinnosťou ku dňu 15.06.2012 zrušená, keď boli vykonané organizačné a systemizačné zmeny, okrem iného v tabuľke zloženia a počtov Prezídia HaZZ. Preto neuznajúc žiadne zo žalobných námietok dôvodnými, navrhol súdu zamietnutie žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím Prezidenta HaZZ č. 60/2012-VPP zo dňa 18.06.2012 bola žalobkyňa preložená a preradená podľa § 47 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 47 ods. 2 písm. b/ zákona o HaZZ dňom 15. júna 2012 ako príslušníčka v stálej štátnej službe vo funkcii vrchná inšpektorka špecialistka na Prezídiu Hasičského a záchranného zboru trvale na funkciu samostatná odborná inšpektorka na oddelenie analytické a expertízne Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR v Bratislave. Rozhodnutie bolo odôvodnené zmenou tabuliek zloženia a počtov Prezídia Hasičského a záchranného zboru vydaných Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 485/2012 s účinnosťou od 15. júna 2012, tiež písomným súhlasom menovanej (15.06.2012) s trvalým preložením a preradením. Vydaniu predmetného rozhodnutia predchádzal pohovor o ponuke voľných funkčných miest v nadväznosti na prebiehajúce zmeny na Prezídiu HaZZ s odvolaním sa na personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 485/2012 s účinnosťou od 15.06.2012. Ako vyplýva zo záznamu z tohto pohovoru, s odvolaním sa na uvedený personálny rozkaz, boli žalobkyni ponúknuté dve alternatívy nového funkčného zaradenia, a to vedúci technik špecialista PT5, oddelenie prevádzkovo - technické na záchrannej brigáde Hasičského a záchranného zboru v Žiline a samostatný odborný inšpektor PT6, oddelenie analytické a expertízne Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR v Bratislave. Zo záznamu tiež vyplynulo, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie primeranej lehoty na možnosť vyjadriť sa k ponuke, čomu nebolo vyhovené. Zároveň zo záznamu vyplýva, že žalobkyňa dňa 23.06.2012 (správne 23.05.2012) mala požiadať o preradenie a preloženie na voľné funkčné miesto na KR HaZZ v Bratislave, a že pod časovým stresom prijala ponuku funkčného miesto č. 2, t.j. samostatný odborný inšpektor PT6. Súčasťou administratívneho spisu nie je žalobkyňou podané odvolanie, ale len doplnenie tohto odvolania, avšak medzi účastníkmi konania nie je sporné, že odvolanie bolo podané včas a ani čím bolo dôvodené. S podkladmi vo veci zhromaždenými sa žalobkyňa oboznámila dňa 01.08.2012 a k tomuto podala vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia, ktoré následne doručila žalovanému dňa 10.08.2012. Prílohu tohto vyjadrenia tvorí aj stanovisko KR HaZZ v Bratislave č. KRHZ-BA-OSU-1063-2/2012 zo dňa 22.06.2012 označené ako „Žiadosť o preloženie - odpoveď“, z ktorého vyplýva, že tomuto bola dňa 23.05.2012 doručená žiadosť žalobkyne o preloženie na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave, ktoré s tým aj vyslovilo súhlas, avšak ku dňu vydania tejto odpovede KR HaZZ neobdržalo písomné stanovisko k preloženiu od Prezídia HaZZ a z tohto dôvodu muselo predĺžiť lehotu na vybavenie predmetnej žiadosti na 30 dní. Samotná žiadosť o preloženie zo dňa 22.05.2012 bola súdu doručená právnym zástupcom žalobkyne na pojednávaní dňa 08.07.2014, keďže táto sa v administratívnom spise žalovaného nenachádzala a žiadosť je opatrená pečiatkou došlosti Krajskému riaditeľstvu HaZZ dňa 23.05.2012 zaevidovaná pod č. spisu KRHZ-BA-OSU-1063/2012. Žalovaný vo veci rozhodol dňa 06.09.2012, keď rozhodnutím č. p.: SLV-PS-PK-113/2012 na odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Prezidenta hasičského a záchranného zboru č. 60/2012- BPP zo dňa 18.06.2012 toto napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že slová: „... dňom 15. júna 2012 ...“ v prvej vete výroku napadnutého rozhodnutia nahradil slovami „... dňom 18. júna 2012 ...“. Zmenu rozhodnutia zdôvodnil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 18.06.2012 a potom účinky preloženia a preradenia tejto na novú funkciu mohli nastať najskôr dňa 18.06.2012, kedy jej bolo napadnuté rozhodnutie aj skutočne doručené. Ku zvyšku odvolacích dôvodov žalobkyne sa žalovaný vyjadril na str. 10 svojho rozhodnutia v rozsahu jedného odseku, keď s odkazom na zistený skutkový stav tieto vyhodnotil za nedôvodné a zastávajúc názor, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec nevýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Rozhodujúce je dôsledné zistenie skutočného stavu veci, ktoré v danom prípade má za to, že bolo riadne zistené a žalovaný nezistil ani žiaden nedostatok napadnutého rozhodnutia či porušenie procesných zásad správneho konania, a preto týmto ďalším odvolacím námietkam (neosvedčené zrušenie pôvodnej funkcie, prekážka začatého konania) nevyhovel. Podľa § 47 ods. 1 písm. d/ zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore príslušníka možno s jeho písomným súhlasom preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby a preradiť na inú funkciu, ako je uvedená v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. d). Podľa § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 315/2001 Z.z. príslušníka možno preradiť podľa odseku 1 písm. a) alebo preložiť podľa odseku 1 písm. b), c)alebo e), alebo preložiť a preradiť podľa odseku 1 písm. d) trvale. Podľa § 52 zákona č. 315/2011 Z.z. 1) Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov. 2) Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak a) sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou nadriadenému, ak písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na 12 mesiacov, b) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná nižšia funkcia v zbore, alebo ak ho do tejto nižšej funkcie v zbore nemožno zaradiť, najdlhšie však na 18 mesiacov, c) bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov, d) bol vyslaný na denné štúdium, najdlhšie však do ukončenia štúdia, e) bol vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v medzinárodných misiách a operáciách krízového manažmentu (ďalej len „misia“), f) nemôže podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov, g) stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie požaduje, a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na deväť mesiacov. Podľa ust. § 140 zákona č. 315/2001 Z.z. 1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet služobného orgánu. 2) Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený služobnému orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. 3) Ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania. Podľa ust. § 150a ods. 1, 2, 3 zákona č. 315/2001 Z.z. 1) Služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. 2) Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania. 3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/, d/ a e/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc zo zistení súdu, tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu a je v rozpore s obsahom predloženého administratívneho spisu, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov potom musel súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo svojej žalobe žalobkyňa vzniesla viacero námietok, ku ktorým sa súd postupne vyjadrí. Predovšetkým sa súd musel vysporiadať s otázkou pasívnej legitimácie žalovaných, keďže žalobkyňa žalobu podala proti trom žalovaným, a to v 1/ rade: Štátny tajomník ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je na rozhodnutí uvedený, v 2/ rade: Podpredseda vlády a minister vnútra SR, ktorý mal rozhodnutie vydať a v 3/ rade: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako orgán verejnej správy vo veci konajúci. Vychádzajúc z ustanovenia § 250 ods. 4 O.s.p., ktoré priamo definuje, kto je vo veci žalovaným a ako aj vyplýva z už ustálenej judikatúry NS SR, žalovaným vo veci môže byť len správny orgán, ktorý v poslednom stupni napadnuté rozhodnutie vydal, teda bez ohľadu na osobu, ktorá je uvedená na predmetnom rozhodnutí, jedná sa o rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, a to Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré ako ústredný orgán štátnej správy môže byť jedine vo veci žalovaným. Potom nebolo možné za pasívne legitimovaného vo veci uznať Štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR a ani Podpredsedu vlády ako týchto žalobca z opatrnosti v žalobe označil a s týmito súd vo veci ani nekonal. Súd priznal k námietke žalobcu ako právne relevantnej, že rozhodnutie správneho orgánu nemá oporu a je v rozpore s obsahom administratívneho spisu ako bol tento súdu predložený. Pokiaľ prvostupňový správny orgán a aj žalovaný založili svoje rozhodnutie na zrušení pôvodnej funkcie zastávanej žalobkyňou s odvolaním sa na Personálny rozkaz č. 485/2012, tento sa v administratívnom spise nenachádza a zo spisu je zrejmé, že netvoril súčasť podkladov predložených dňa 01.08.2012 žalobkyni na oboznámenie sa pred vydaním druhostupňového rozhodnutia, a to i napriek skutočnosti, že odôvodnenia oboch napadnutých rozhodnutí vychádzajú práve z tohto personálneho rozkazu, ktorý inak súdu nebol predložený ani dodatočne. Súd len pripomína, že súčasťou administratívneho spisu nie je ani samotné odvolanie podané žalobkyňou, ale len jeho doplnenie, ktorú skutočnosť však žalovaný nesporuje a ani nenamieta. Rovnako súčasťou administratívneho spisu nebola žiadosť žalobkyne o preloženie na KR HaZZ zo dňa 23.05.2012, i keď z dokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise vyplýva, že už prvostupňový správny orgán mal o nej vedomosť a negatívne sa k tejto žiadosti vyjadroval. Vo vzťahu k tejto námietke pokiaľ žalobkyňa namietala i nedostatočne zistený skutkový stav, s týmto súd sa nestotožňuje a má zato, že pre predmetné konanie bolo vykonané dostatočné dokazovanie. Pokiaľ žalobkyňa namietala retroaktivitu založenú rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k jej preradeniu a preloženiu, tú súd musí skonštatovať, že vada retroaktivity bola odstránená žalovaným, keď tento správne v pozmeňujúcom rozhodnutí opravil deň preradenia a preloženia žalobkyne z 15.06.2012 na 18.06.2012. Napriek tomuto, na tomto mieste je potrebné opätovne zdôrazniť dôležitosť zásady zákazu retroaktivity, keď ako už bolo mnohokrát judikované (napr. nález Ústavného súdu ČR č. 25/1994 Sb.), k definičným znakom právneho štátu patrí tiež princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právo, ktorého súčasťou je zásada zákazu retroaktivity. Jej aplikáciou na správne konanie potom je aj skutočnosť, že napriek tomu, že slovenský právny poriadok pozná rozhodnutia predčasne vykonateľné, t.j. také, ktorých účinnosť a vykonateľnosť nastáva ešte pred nadobudnutím právoplatnosti, nie je možné, aby účinnosť nadobudlo správne rozhodnutie, ktoré ešte nie je platné. Správny akt je podľa právnej teórie (Dušan Hendrych, a kolektiv Správní právo, 7. vydání, Praha 2009, s. 233) platný ako náhle správny orgán učiní prejav vôle , ktorý je jeho obsahom, navonok voči adresátom. K platnosti nestačí, že správny orgán síce formuloval svoju vôľu, ale doposiaľ ju navonok neprejavil. Nie je možné, aby účinky rozhodnutia o odvolaní z funkcie nadriadeného nastali však ešte pred jeho platnosťou, t.j. pred jeho oznámením účastníkovi konania, ktorého sa odvolanie týka. Opačný postup by bol zrejme retroaktívny a v rozpore s princípom právnej istoty. Takéhoto pochybenia a zavedenia retroaktivity sa vo vzťahu k žalobkyni dopustil svojim rozhodnutím a postupom pri jeho vydávaní správny orgán prvého stupňa (rozhodnutie č. 60/2012-BPP zo dňa 18.06.2012). Uvedená vada v postupe prvostupňového správneho orgánu však v danom prípade bola odstránená rozhodnutím žalovaného, a preto sa stala námietka žalobkyne právne irelevantnou. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, tejto námietke bolo potrebné priznať úspech, keď súd sa celkom stotožnil s názorom žalobkyne, že žalovaný sa s odvolacími dôvodmi (prekážka litispendencie, neexistencia dôvodu konania) v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal. Zároveň pokiaľ žalovaný zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia v dni preloženia a preradenia z 15. júna 2012 na 18. júna 2012, bolo nutné, aby sa táto zmena s riadnym odôvodnením premietla do obsahu rozhodnutia o odvolaní. Žalovaný však sa obmedzil len na jednovetné zdôvodnenie nutnosti zmeny, pretože účinky rozhodnutia nemohli nastať skôr ako bolo rozhodnutie žalobkyni doručené. Žalobkyňa, ktorej bolo prvostupňové rozhodnutie žalovaného doručené dňa 18.06.2012 o 14,00 hod. však tvrdí, že do 14,00 hod. uvedeného dňa bola v služobnom zaradení v pôvodnej funkcii a pokiaľ toto malo byť Personálnym rozkazom č. 485/2012 zrušené ku dňu 15.06.2012, potom sa mal žalovaný s týmto v odôvodnení aj bližšie vysporiadať. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 1Sžo 264/2011-9 zo dňa 15.03.2011, kde najvyšší súd konštatuje, že príslušník nemôže byť ani jeden deň nezaradený na určitom reálnom tabuľkovom mieste, ani nemôže byť zaradený na už zrušenom mieste. Napokon pokiaľ správny orgán rozhodoval o preložení a preradení žalobkyne, bolo jeho povinnosťou v odôvodnení citovať minimálne zákonné ustanovenia, podľa ktorých rozhodol a pod ktoré daný skutkový stav vo veci zistený subsumoval, avšak žalovaný tak neučinil. Z uvedeného bolo potrebné skonštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného má jednak vadu výroku, keď chýba ako vo zvyšujúcej časti napadnutého rozhodnutia bolo žalovaným rozhodnuté, ale aj, že toto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Avšak vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, je aj samotné rozhodnutie vo veci, vydané napriek existencii prekážky litispedencie. V danom prípade súd mal osvedčené, že žalobkyňa podala už dňa 23.05.2012 návrh na jej preloženie na KR HaZZ v Bratislave. Podľa ust. § 140 ods. 3 zákona č. 315/201 Z.z. ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. Prvým úkonom žalovaného vo veci bolo vykonanie pohovoru k ponuke voľných funkčných miest dňa 15.06.2012 (záznam o ponuke zo dňa 15.06.2012). Konanie začaté na návrh žalobkyne dňa 23.05.2012 tak zjavne predchádzalo konaniu začatému z vlastného podnetu žalovaného. Rozhodnutie bolo tak vydané napriek tomu, že vo veci už existovala prekážka veci začatej. Súd tiež má za to, že žalobkyni bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom prvého stupňa. Konanie je začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. Takýmto prvým úkonom však nesmie byť doručenie prvostupňového rozhodnutia. Zákon totiž stanovuje povinnosť služobného orgánu umožniť účastníkovi vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Vydané rozhodnutie bez toho, aby bolo účastníkovi konania umožnené využiť vyššie uvedené práva, je za každých okolností odňatím práva konať. Túto vadu nie je možné odstrániť tým, že služobný úrad umožní účastníkovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia v odvolacom, resp. rozkladovom konaní. Správne konanie je dvojstupňové a postupom, aký zvolil správny orgán prvého stupňa bolo žalobkyni v uvedenom smere znemožnené zúčastniť sa konania v prvom stupni a toto nemohlo byť odstránené ani žalovaným dňa 01.08.2012. Pokiaľ žalobkyňa namietala a ako ďalší dôvod nezákonnosti žaloby uviedla nezachovanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaného, s týmto sa súd nestotožnil keď z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný prípisom upovedomil právneho zástupcu žalobkyne o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené dôvody potom súd priznal žalobe úspech a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250 j ods. 2 písm. b/, d/, e/ O.s.p. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, vo veci opätovne rozhodnúť, riadne sa vysporiadať so všetkými odvolacím námietkami a toto svoje rozhodnutie riadne a súlade s požiadavkami preskúmateľnosti aj odôvodniť. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že vecne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 70,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z: • úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 12.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky)............................................................................... 127,16 eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa 15.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) .................................................................................. 127,16 eur 3. účasť na pred súdom na pojednávaní na tunajšom súde dňa 08.07.2014 (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) ........................................................................... 134,- eur • režijného paušálu za tri úkony právnej služby (2x 7,63 + 8,04 eur) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) ............................................................................................... 23,30 eur • dane z pridanej hodnoty ............................................................... 86,44 eur. Trovy právneho zastúpenia celkom ........................................................498,06 eur, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nepriznal žalobkyni odmenu za úkon právnej služby v hodnote 134,- eur a to odmenu za ďalšiu poradu dňa 04.07.2014, tak ako si túto spolu s režijným paušálom 8,04 eur právny zástupca žalobkyne uplatnil, avšak uvedenú skutočnosť ničím súdu neosvedčila. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu v troch vyhotoveniach na Najvyššom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.