KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava14. 4. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/1215/2012 z 14. 4. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. apríla 2014, sp. zn. 5S/1215/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012205487.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/1215/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012205487
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012205487.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: L.. A. R., M. XX, N.
N., zastúpený M.. Márius Vladovič, advokát, Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-111/2012 zo dňa 30.08.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-111/2012 zo dňa 30.08.2012
a Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 495 zo dňa 13.06.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods.
2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu súdneho poplatku vo výške 70 eur a náhradu trov konania
právneho zastúpenia vo výške 493,94 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám
právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.11.2012 domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť
rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-111/2012 zo dňa 30.08.2012 a Personálny rozkaz ministra vnútra
SR č. 495 zo dňa 13.06.2012, ktorým bol dňa 15.06.2010 preložený podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č.
73/1998 Z.z.) na inú funkciu, tieto zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca bol služobne
zaradený do stálej štátnej službe vo funkcii riaditeľ ekonomického odboru Krajského riaditeľstva PZ v
Banskej Bystrici, služobného úradu KR PZ v Banskej Bystrici z miestom výkonu štátnej služby Banská
Bystrica a bol preložený do funkcie vyšetrovateľ s miestom výkonu o OR PZ v Žiari nad Hronom.

Žalobca uvádza, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pretože obe rozhodnutia boli
zdôvodnené iba ustanovením § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z..
Žalobca ďalej uvádza, že bol preložený na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby a je
zrejmé, že žalovaný mal žalobcu previesť na inú funkciu v mieste výkonu štátnej služby a to v Banskej
Bystrici, napriek tomu však tak neurobil a preložil ho do iného miesta výkonu štátnej služby, pričom
žalovaný mal voľné miesta na výkon štátnej služby, na ktoré mal žalobca plnú kvalifikáciu a nebolo by
v rozpore s kolektívnou zmluvou v čase platnosti tejto kolektívnej zmluvy. Žalovaný mal voľné miesto
zástupcu riaditeľa súčasne vedúceho oddelenia materiálno - technického zabezpečenia EO KR PZ
v Banskej Bystrici. Toto miesto bolo ku dňu 15.06.2012, kedy bol žalobca preložený evidované ako
voľné, čo potvrdil aj samotný žalovaný, keď bol v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám dotazovaný, aby informoval o všetkých svojich voľných miestach v mieste výkonu štátnej



služby v Banskej Bystrici. Túto skutočnosť žalobca uviedol aj v rozklade proti personálnemu rozkazu
č. 495 zo dňa 13.06.2012, preto má žalobca za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil stav veci.
Žalovaný ako splnenie podmienky, že nebolo možné žalobcu predviesť na iné miesto v jeho mieste
výkonu štátnej služby uviedol, že so žalovaným bol vykonaný pohovor, v ktorom sa žalobca odmietol
nechať previesť na ponúknuté funkcie, ktoré ale v čase odvolania z funkcie žalobcu, žalovaný neevidoval
ako voľné. Žalobcovi boli ponúknuté funkcie v platovej triede 5, pričom žalobca bol zaradený v platovej
triede č. 7, čo by pre žalobcu znamenalo značný finančný pokles. Žalobca v žalobe poukazuje na to, že
žalovaný mal v danom prípade postupovať v zmysle § 35 ods. 7 zák. č. 73/1998 Z.z. Žalobca uvádza,
že oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuvádzali, prečo nebolo možné previesť žalovaného
v mieste výkonu štátnej služby alebo bol preložený do iného miesta výkonu štátnej služby, pričom ako
sám žalovaný potvrdil mal voľné miesta v mieste výkonu štátnej služby žalobcu.

Žalobca ďalej uvádza, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadne dôvody,
prečo žalobca bol prevedený na inú funkciu. Žalovaný nepostupoval pritom v súlade s úst. § 248 zák.
č. 73/1998 Z.z. a to tým, že sa žalobca nevedel k personálnemu rozkazu vyjadriť, resp. nevedel pre
aký dôležitý záujem štátnej služby bol žalobca preložený. Podľa názoru žalobcu, žalovaný pristupoval
k nesprávnemu výkladu ustanovenia § 33 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. Žalobca ďalej poukazuje na
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 3/2011-38 zo dňa 12.10.2011, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Sžo/52/2011 zo dňa 13.06.2012 ako aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave vedeného pod sp. zn. 2S/364/2010 zo dňa 29.02.2012.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobca bol Personálnym rozkazom č. 495 v súlade s §
35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. dňom 01.09.2011 preložený z funkcie riaditeľa ekonomického KR PZ
v Banskej Bystrici služobného úradu KR PZ v Banskej Bystrici, miesto výkonu štátnej služby Banská
Bystrica na inú funkciu v rámci OR PZ v Žiari nad Hronom, služobného úradu KR PZ v Banskej Bystrici.
Predmetný personálny rozkaz bol žalobcovi vyhlásený v súlade s ust. § 266 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z.
dňa 14.06.2012. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, ktorý bol
zamietnutý napadnutým rozhodnutím žalovaného.

Žalovaný poukazuje na ust. § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., minister môže policajta zaradeného v útvare
inšpekčnej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v
tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta
výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu po predchádzajúcom
prerokovaní s odborovým orgánom.
Návrh na prevedenie žalobcu z uvedenej funkcie bol predložený ministrovi vnútra SR dňa 12.06.2012 a
bol prerokovaný s odborovým zväzom PZ SR dňa 12.06.2012.

Žalovaný uvádza, že minister vnútra SR po splnení zákonom stanovených podmienok preložil žalobcu v
súlade s ust. § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. z funkcie riaditeľa ekonomického odboru KR PZ v Banskej
Bystrici na inú funkciu v rámci OR PZ v Žiari nad Hronom, služobného úradu KR PZ v Banskej Bystrici.

Žalovaný v danej veci poukazuje na právny názor Krajského súdu v Bratislave vzťahujúci sa k ust. § 35
ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. vyslovený v rozsudku sp. zn. 2S 196/05, ktorý bol potvrdený rozsudkom NS
SR pod sp. zn. 1Sžo/113/2007 zo dňa 11.03.2008.

Ustanovenie § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. definuje špeciálne kompetencie ministra vnútra SR, ktorý
môže (teda nemusí) práve z dôležitého záujmu štátu aj nadriadeného previesť na inú funkciu v tom istom
mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej
služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do
iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu.

Rozhodnutie ministra, ktorý realizuje svoju právomoc menovať a odvolávať nadriadeného v zmysle
zákona má povahu správneho úkonu. V danej veci minister vystupuje ako správny orgán, ktorý
autoritatívne aplikačne rozhoduje v oblasti právne determinovaných subjektívnych práv subjektov so
záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty.



Žalovaný poukazuje na to, že zákonodarca ministrovi vnútra SR taxatívne nevymedzil dôležitý záujem
služby, neupravuje to ani žiaden interný predpis, preto okolnosti dôležitého záujmu služby sú ponechané
na jeho absolútnu úvahu.

Žalovaný má za to, že v predmetnej veci bolo voči žalobcovi postupované v súlade s ustanoveniami
zákona. V predmetnej veci ide o prejav diskrečnej právomoci štátu, kedy sa ponecháva príslušnému
nadriadenému, v danom prípade iba ministrovi vnútra SR, možnosť voľnej úvahy, či využije alebo
nevyužije predmetné oprávnenie danému zákonom, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody využitia
tohto oprávnenia, pretože je iba na jeho vnútornom posúdení a následnom rozhodnutí, v čom spočíva
dôležitý záujem služby. Využitie predmetnej zákonnej možnosti je predmetom absolútnej voľnej úvahy
tohto nadriadeného, ktorej účelnosť a vhodnosť súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. nepreskúmava.

Žalovaný k námietke žalobcu, že v predmetných rozhodnutiach sa neuvádza, prečo ho nebolo možné
previesť v mieste výkonu štátnej služby, ale bol preložený do iného miesta výkonu štátnej služby je
potrebné uviesť, že tento postup bol uplatnený potom, čo boli žalobcovi ponúknuté v mieste výkonu
štátnej služby dve funkcie, pre ktoré žalobca spĺňal požadované predpoklady podľa § 33 ods. 1 zákona,
pričom zaradenie na uvedené funkcie žalobca odmietol, čo potvrdzuje záznam z pohovoru zo dňa
04.06.2012. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v rozsahu dôvodov uvedených
v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že obe
napadnuté rozhodnutia správnych orgánov je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., pretože
rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia
§ 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti
rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou sa
realizuje právomoc stanovená zákonmi.

Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 12.06.2012 obdržal žalovaný návrh na preloženie žalobcu,
od KR PZ v Banskej Bystrici, že podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. dňom 15.06.2012 sa prekladá k
Okresnému riaditeľstvu PZ v Žiari nad Hronom služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej
Bystrici a z dôvodov, že preloženie na inú funkciu sa vykonáva v dôležitom záujme služby.

Dňa 13.06.2012 bol vydaný Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 495, ktorým dňom 14.06.2012 bol
žalobca odvolaný z doterajšej funkcie a dňom 15.06.2012 bol ustanovený do funkcie ID 14094 vykoná
riaditeľ Okresné riaditeľstvo PZ v Žiari nad Hronom, služobného úrad KR PZ v Banskej Bystrici. Návrh
na preloženie na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby bol podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998
Z.z. dňa 12.06.2012 vopred prerokovaný v Odborovom zväze polície SR. Z odôvodnenia vyplýva, že
preloženia žalobcu na inú funkciu sa vykonáva v dôležitom záujme služby. Dôvod podľa § 35 ods. 2
zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov sa v tomto prípade neuvádza.

Proti Personálnemu rozkazu č. 495 podal žalobca rozklad, ktorý bol žalovanému doručený dňa
28.06.2012. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozklad žalobcu zamietol a Personálny rozkaz č. 495 zo
dňa 13.06.2012 potvrdil. Ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva na základe akého dôležitého záujmu
služby bol žalobca preložený na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa § 2 ods. zák. č. 73/1998 Z.z., policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá
je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade. Podľa ods.
4 služobný pomer sa zakladá k štátu.



Podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby
a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom
mieste výkonu štátnej služby, ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej
služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu.

Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-111/2012 zo dňa
30.08.2012 a Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 495 zo dňa 13.06.2012, ktorým bol žalobca
preložený z funkcie riaditeľa EO KR PZ v Banskej Bystrici a ustanovený do funkciu ID 14094 v rámci
OR PZ v Žiari nad Hronom, služobného úradu KR PZ v Banskej Bystrici. Ustanovenie do funkcie ID
14094 dňom 15.06.2012 vykoná riaditeľ OR PZ v Žiari nad Hronom, služobného úradu KR PZ v Banskej
Bystrici a súčasne v súlade s ust. § 35 ods. 9 zák. č. 73/1998 Z.z. dňom 14.06.2012 bol odvolaný z
doterajšej funkcie.

Súd uvádza, že pri právnom posudzovaní veci vychádzal predovšetkým z Ústavy SR (čl. 1 ods. 1)
a z ústavne zakotvených princípov právneho štátu, z pohľadu ktorých vykladal citované ust. § 35
ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z.. Za dôležitú považoval skutočnosť, že príslušník Policajného zboru je v
služobnom pomere so štátom, nie s osobami, ktoré štát v danej chvíli zastupujú. Policajný zbor ako
ozbrojený bezpečnostný zbor plniaci úlohy najmä vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti a boja
proti zločinnosti je vo svojej podstate profesionálnym (odborným) telesom plniacim zákonom stanovené
úlohy (§ 2 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov). Osoby, ktoré
tieto úlohy v praxi vykonávajú a najmä tí, ktorí ich činnosť riadia, by mali mať aspoň základnú istotu
ohľadom zotrvania na svojich pozíciách a v tomto zmysle by mali požívať ochranu pred neočakávanými
personálnymi zásahmi či prípadnou svojvôľou nadriadených s personálnou právomocou, a to aj napriek
princípom subordinácie uplatňovaným v ozbrojených zložkách.

Preloženie policajta v postavení nadriadeného na nižšiu pozíciu v policajnej hierarchii je nepochybne
vážnym zásahom do jeho štátnej služby, najmä ak ide o skúseného riadiaceho pracovníka v dôležitej
funkcii s dlhoročnou praxou v Policajnom zbore. Vykonanie takéhoto zásahu postupom podľa § 35
ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. proti vôli dotknutého policajta v postavení nadriadeného umožňuje zákon
za predpokladu, že je to v dôležitom záujme služby, pričom jeho príslušný nadriadený o tom môže
rozhodnúť aj bez uvedenia konkrétnych dôvodov, ktoré ho k tomu viedli. Služobný orgán teda v
zmysle uvedeného ustanovenia môže, ale nemusí v rozhodnutí o preložení uviesť dôvody viažuce sa
k dotknutému policajtovi a pokiaľ sa rozhodne akokoľvek, je treba z hľadiska zákonnosti jeho postup
akceptovať. Pokiaľ však zákon vyžaduje, aby bol v prípade preloženia nadriadeného naplnený dôležitý
záujem služby na takomto rozhodnutí, má súd zato, že tento záujem je potrebné definovať, pomenovať
v dôvodoch rozhodnutia, aby nielen dotknutý policajt - žalobca, ale celý Policajný zbor a napokon aj
verejnosť, ktorej tento zbor slúži, vedeli, aký služobný záujem viedol nadriadeného k preloženiu. Nestačí
len konštatovanie, že je daný dôležitý záujem služby, ale tento právne neurčitý pojem je treba podľa
názoru súdu niečím konkrétnym naplniť. Pri napĺňaní tohto pojmu disponuje minister voľnou úvahou,
ktorú môže súd preskúmať len do tej mieri, či nevybočuje z medzí a hľadísk zákona. Nepomenovanie
dôležitého záujmu služby na preložení žalobcu a každého policajta v podobnom postavení nutne
vzbudzuje pochybnosti a otázky o motívoch vedúcich k takémuto rozhodnutiu, čo neprispieva k dôvere
občanov v Policajných zbor.

Súd konštatuje, že pokiaľ ide o nadriadeného (v tomto prípade žalobcu) jeho preloženie zákon
podmieňuje tým, že si to vyžaduje dôležitý záujem služby. Je pravdou, že zákon samotný, ani dôvodová
správa zák. č. 201/2004 Z.z., ktorý uvedené ustanovenie do § 35 ods. 2 zaviedol, neobsahuje
vysvetlenie, čo zákonodarca považuje za dôležitý záujem služby. Avšak na rozdiel od žalovaného, súd
je toho názoru, že v danom prípade práve pre absenciu vysvetlenia tohto pojmu v zákone je potrebné,
aby správny orgán v takýchto prípadoch dôležitý záujem štátnej služby pomenoval.

Súd považuje za potrebné pripomenúť, že podľa Odporúčania č. Rec (2004)20 Výbor ministrov Rady
Európy členským štátom a o súdnom preskúmavaní administratívnych aktov, bod B (1) (b) súd má byť
schopný preskúmať akékoľvek porušenie práva, vrátane nedostatku právomoci, procesných pochybení
a zneužitia moci. Podľa bodu B (4) (e) tohto odporúčania, súd musí byť v takej pozícii, aby mohol
preskúmať všetky faktické a právne otázky týkajúce sa predmetu konania prezentovaného účastníkmi.
Z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom



povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z
medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Aj v prejednávanom prípade súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia, ale musí
mať možnosť preskúmať, či sa vyskytli dôležité záujmy služby, keďže práve ich existenciu podmieňuje
zákonodarca možnosť postupu voči nadriadenému podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., t.j. preloženie
bez uvedenia dôvodu.

Rozhodovanie správnych orgánov, pri ktorom sa v odôvodnení rozhodnutia len konštatuje, že zákonné
predpoklady pre rozhodnutie boli splnené, pričom nejde o taký prípad, že všetkým účastníkom konania
sa vyhovelo, nepovažuje súd za zlučiteľne s princípom materiálneho právneho štátu. Ak zákon vyžaduje
pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu, aby nastali určité predpoklady stanovené v hypotéze právnej
normy (v ust. § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. čo sa týka nadriadeného, ide o dôležitý záujem služby)
musia byť tieto predpoklady v odôvodnení rozhodnutia náležite objasnené, a to tým skôr, keď možno
očakávať nesúhlas účastníka konania s takýmto rozhodnutím, pretože sa ním jeho právne či iné
postavenie zhoršuje.

Súd ďalej uvádza, že v zmysle § 35 ods. 2 v spojení s § 35 ods. 9 zák. č. 73/1998 Z.z. musí dôležitý
záujem služby vyžadovať nie len odvolanie nadriadeného z doterajšej funkcie, ale aj jeho ustanovenie
alebo vymenovanie do inej funkcie. Dôležitý záujem služby podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z.,
nemôže spočívať len v odvolaní nadriadeného z doterajšej funkcie bez ohľadu na to, do akej novej
funkcie bol stanovený alebo vymenovaný.

Súd pre úplnosť podotýka, že nespochybňuje zásadu subordinácie typickú pre ozbrojené sily a ozbrojené
zložky, ani hľadisko lojality štátneho zamestnanca voči štátu. V zákonoch upravujúcich výkon štátnej
služby v Slovenskej republiky je štandardné, že odvolanie, resp. inú zmenu v nadriadených pozíciách
možno vykonať aj bez uvedenia dôvodov. Ustanovenie § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. je však
špecifické práve vyžadovaním dôležitého záujmu služby, pokiaľ ide o prevedenie alebo preloženie
nadriadeného policajta, ako aj podmienkou predchádzajúceho prerokovania s odborovým orgánom. V
opačnom prípade by bol prieskum splnenia tohto predpokladu rozhodnutia ministra podľa § 35 ods. 2
zák. č. 73/1998 Z.z., pokiaľ ide o nadriadeného, iba formálny.

Podľa § 241 ods. 1 vety prvej zák. č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí vyť vydané v súlade s právnymi
predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní.

Podľa § 241 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodol.

Osobitne vystupuje potreba špecifikovania dôležitého záujmu služby na prevedení alebo preložení
nadriadeného na inú funkciu podľa § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. Pretože prvostupňové a
ani druhostupňové rozhodnutie žalovaného požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňalo, bolo
potrebné rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť ako rozhodnutia nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Tým,
že žalovaný svoje rozhodnutia neodôvodnil, znemožnil správnemu súdu, aby vôbec posúdil, či takéto
rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, a teda prakticky znemožnil akýkoľvek
vecný súdny prieskum.

S tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, že žalovaný v čase jeho preloženia mal voľnú funkciu na EO
KR PZ v Banskej Bystrici, čo žalobca zistil na základe zák. č. 211/2000 Z.z. sa súd nezaoberal, pretože
žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie bez toho, že by uviedol v odôvodnení dôležitý záujem služby.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi, ktoré uhradí
žalovaný, súd priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- eur, pretože súdny poplatok
uhradil žalobca (viď č.l. 33) a náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré uhradí na účet právneho zástupcu
žalobcu podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. podľa nasledovnej špecifikácie:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/ (15.10.2012) - 127,16 eur



2/ podanie návrhu na začatie konania podľa § 13a ods. 1 písm. c/ 31.10.2012 - 127,16 eur
3/ účasť na konaní pred súdom dňa 15.04.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ - 134,- eur
2 x režijný paušál 7,63 eur a 1x režijný paušál 8,04 eur a 20% DPH vo výške 82,32 eur čo spolu
predstavuje čiastku 493,94 eur.
Súd nepriznal žalobcovi uplatnené trovy za vypracovanie právneho rozboru veci podľa § 13a ods. 1 písm.
e/ vyhl. č. 644/2004 Z.z., pretože vypracovanie právneho rozboru veci od právneho zástupcu žalobcu
nepožadoval a nepovažuje to za účelne vynaložené náklady.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)