Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/1597/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012207026 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012207026.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: P.. R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/A, XXX XX C. - M. H. N., zastúpený: Nechala & Co. s.r.o., so sídlom Nitrianska 3, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave č. i 8/12-BP zo dňa 01.10.2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.11.2012 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave č. i 8/12- BP zo dňa 1.10.2012 v spojení s opravou zo dňa 08.10.2012 č. i 8/12-BP, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. SK 5470/2012-KR zo dňa 28.08.2012. Prvostupňovým rozhodnutím nebolo podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „infozákon“) vyhovené žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie - zaslanie kópie zmluvy evidovanej v registri vkladov pod č. V-35768/2007. Žalobca má za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne aplikovali ustanovenia infozákona a tiež zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (ďalej len „katastrálny zákon“), čo spôsobilo, že skutkový stav bol povinnými osobami nesprávne posúdený a na vec boli aplikované nesprávne zákonné ustanovenia, dôsledkom čoho je nezákonné rozhodnutie. Žalobca má za to, že zo samotného znenia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ infozákona vyplýva, že povinná osoba nezverejní informáciu na základe žiadosti, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona. Z gramatického i logického výkladu vyplýva, že toto ustanovenie sa týka okruhu informácií, ktoré budú skôr či neskôr zo strany povinnej osoby zverejnené, keďže povinná osoba má túto povinnosť uloženú osobitným zákonom. Tento výklad podporuje aj odkaz pod čiarou, obsahujúci výpočet zákonov, ktoré ukladajú povinným osobám povinnosť pravidelne zverejňovať istý okruh informácií, teda tieto budú bez ohľadu na existenciu žiadosti o ich sprístupnenie zverejnené širokému okruhu adresátov. Toto ustanovenie nie je tak určené pre tie prípady, keď osobitné zákony upravujú sprístupňovanie informácií odlišne od infozákona, kedy ide o vzťah všeobecného a špeciálneho zákona, kde infozákon má povahu všeobecného predpisu a osobitný zákon povahu špeciálneho predpisu. V týchto prípadoch sa úprava v špeciálnom predpise použije z dôvodu jeho priority pred infozákonom, nie z dôvodu aplikácie ust. § 11 ods. 1 písm. b/ infozákona. Žalobca podporne poukazuje na slovenskú i českú odbornú literatúru, z ktorej vyvodzuje, že uvedené ustanovenie infozákona je určené na použitie v iných skutkových prípadoch. Žalobca ďalej tvrdí, že ust. § 68 katastrálneho zákona upravuje inštitút fyzického nahliadania do katastrálneho operátu, avšak na daný skutkový stav nemalo byť vôbec aplikované. Medzi získavaním informácií prostredníctvom fyzického nahliadania do spisov a na základe žiadosti podľa infozákona je rozdiel a tieto dva inštitúty nemožno stotožňovať. Inštitút nahliadania do spisov upravujú viaceré zákony, napr. zákon č. 99/1963 Zb., t.j. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), zákon č. 71/1967 Zb., t.j. Správny poriadok (S.p.), zákon č. 50/1976 Zb., t.j. Stavebný zákon atď., pričom nahliadanie do spisov je spravidla upravené prísnejšie ako poskytovanie informácií na základe infozákona a zväčša býva priznané iba konkrétnemu okruhu osôb. Existencia špeciálnych ustanovení ohľadom nahliadania do spisu však nemôže nijakým spôsobom obmedzovať právo verejnosti v práve na informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícií. Žalobca cituje publikáciu Zákon o slobodnom prístupe k informáciám: Wilfing, P. 2012.Bratislava: VIA IURIS, 2012, str. 56, keď uvádza, že „podľa S.p. môžu nazerať do spisov a získavať z nich informácie iba určité vymedzené osoby. Toto ustanovenie S.p. (§ 23 S.p. - pozn. súdu) však nevylučuje uplatňovanie infozákona a sprístupňovanie informácií zo spisov žiadateľom o informácie podľa infozákona. Oba zákony sa uplatňujú súbežne a každý sa týka iného okruhu osôb aj iného okruhu sprístupňovaných informácií. Žiadateľ podľa infozákona má právo na užší okruh informácií ako účastník správneho konania podľa S.p. Účastník konania má napríklad prístup aj k osobným údajom, ktoré sa nachádzajú v spise. Pre žiadateľa na základe infozákona sú však tieto osobné údaje nesprístupňované. Ide o dva odlišné režimy sprístupňovania informácií zo spisu.“ Žalobca má za to, že rovnaký vzťah ako medzi infozákonom a S.p. sa uplatňuje aj na vzťah katastrálneho zákona a infozákona. Odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži 1/2010 zo dňa 16.06.2010, kde NS SR konštatoval: „Nie je možné odmietnuť právo žiadateľa na poskytnutie informácie žiadanej podľa infozákona z dôvodov aplikácie ust. § 23 ods. 2 S.p.“ Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia súdov v Českej republike, týkajúce sa vzťahu infozákona a S.p., a to na rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn. 5Ca 126/2006-28 zo dňa 30.05.2007, rozsudok Nejvyššího správního soudu zo dňa 28.03.2006 sp. zn. 8As 34/2005-76, rozsudok Krajského súdu v Plzni zo dňa 30.03.2007 sp. zn. 57 Ca 66/2006. Žalobca tiež uvádza, že nakoľko požadovaná zmluva o prevode vlastníckeho práva obsahovala aj údaje chránené osobitným zákonom, konkrétne osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sa nezverejňujú, mali povinné osoby postupovať v zmysle ustanovenia § 12 infozákona, teda pred zverejnením požadovanej informácie mali vylúčiť tie informácie, o ktorých to ustanovuje zákon, teda osobné údaje fyzickej osoby. Vzhľadom na uvedené argumenty potom žalobca žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a žalovanému uložiť povinnosť sprístupniť navrhovateľovi požadované informácie do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.05.2013 žalovaný uvádza, že podľa ust. § 68 ods. 1 katastrálneho zákona je katastrálny operát verejný a každý má právo doň nahliadnuť a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Výnimkou je obmedzenie verejnosti zbierky listín podľa ust. § 68 ods. 5 katastrálneho zákona. Žiadosťou doručenou správe katastra dňa 24.08.2012 sa žalobca domáhal podľa infozákona zaslania kópie zmluvy zaevidovanej pod č. V-35768/2007. Uvedená zmluva tvorí súčasť zbierky listín, pričom poskytovanie údajov katastra je upravené v ust. § 68 a 69 katastrálneho zákona, a to vrátane poskytovania údajov zo zbierky listín. Odkaz 22 v texte ust. § 11 ods. 1 písm. b/ infozákona vymenúva osobitné predpisy príkladmo, nie taxatívne. K žalobcovmu názoru, že ust. § 68 ods. 5 katastrálneho zákona sa vzťahuje len na nahliadnutie do zbierky listín žalovaný uvádza, že katastrálny operát je verejný a každý má právo doň nahliadnuť a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Obmedzenie verejnosti zbierky listín spočíva v obmedzení okruhu verejnosti, a to stanovením okruhu osôb, ktorým je umožnené nahliadať a robiť výpisy, odpisy a náčrty zo zbierky listín, nie v obmedzení formy sprístupnenia (len na nahliadnutie). Zákonodarca jasne a zrozumiteľne sformuloval, že k časti katastrálneho operátu, a to do zbierky listín, je prístup umožnený len určitému okruhu osôb podľa katastrálneho zákona. Informácie zo zbierky listín, ktorej verejnosť je obmedzená, poskytuje správa katastra výlučne podľa katastrálneho zákona, nie podľa všeobecnej úpravy o poskytovaní informácií upravenej v infozákone. Napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Procesné práva účastníkov konania a zúčastnených osôb vyplývajúce z ust. § 23 ods. 1 a nasl. S.p., t.j. právo nazerať do spisov, robiť si z nich odpisy, výpisy a dostať kópie spisov je možné využiť v konaní do právoplatnosti rozhodnutia vo veci len podľa ustanovení S.p., nie podľa infozákona. Žalovaný má za preukázané, že žalobca nie je oprávnenou osobou na poskytnutie informácií formou nahliadnutia, príp. vyhotovenia výpisov, odpisov alebo kópií zo spisu. Navyše tento postup nepodlieha infozákonu, na základe čoho žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žiadosťou v elektronickej forme, doručenou Katastrálnemu úradu v Bratislave dňa 23.8.2012, žiadal žalobca kópiu zmluvy zaevidovanú v registri vkladov pod č. V 35768/2007, ktorá sa nachádza v archíve Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Zmluvou nadobudol vlastník A.. N. D. a jeho manželka O. D. nehnuteľnosť - byt č. X- CXXX na T. č. XX v C.. Kópiu zmluvy žiadal poslať poštou na ním uvedenú adresu. Katastrálny úrad žalobcovu žiadosť postúpil Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu ako orgánu príslušnému na jej vybavenie. Rozhodnutím č. SK 5470/12 KR zo dňa 28.08.2012 povinná osoba rozhodla tak, že v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/ infozákona žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie nevyhovela. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom rozhodnutím č. i 8/12- BP zo dňa 01.10.2012 v spojení s opravou zo dňa 08.10.2012 rozhodol Katastrálny úrad v Bratislave tak, že žalobcovo odvolanie zamietol a rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu potvrdil. Druhostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že výnimkou zo zásady verejnosti katastra je obmedzenie verejnosti zbierky listín podľa ust. § 68 ods. 5 katastrálneho zákona. Požadovaná zmluva tvorí v súlade s § 8 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona súčasť zbierky listín. Obmedzenie verejnosti listín spočíva v stanovení okruhu osôb, ktorým je umožnené nahliadať a robiť výpisy, odpisy alebo náčrty zo zbierky listín. Informácie zo zbierky listín poskytuje správa katastra výlučne podľa katastrálneho zákona ako osobitného zákona. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa ust. § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). Podľa ust. § 2 katastrálneho zákona kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje zbierku listín, ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a písomných vyhlásení vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb (ďalej len „zmluva“), písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení (ďalej len „verejná listina“) a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „iná listina“) a dokumentáciu sídelných a nesídelných geografických názvov. Podľa ust. § 68 ods. 1 katastrálneho zákona katastrálny operát je verejný. Každý má právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Podľa ust. § 68 ods. 5 katastrálneho zákona verejnosť zbierky listín (§ 8 ods. 1 písm. c <javascript:%20fZzSRInternal('12939',%20'15288091',%20'15288091',%20'618264', %20'618264',%20'0')>/) je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám, alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami podľa osobitného predpisu, alebo osobe, ktorá vyhotovuje geometrické plány alebo vytyčuje hranice pozemkov, alebo osobe vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ infozákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného, bolo napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie v medziach žaloby v súlade so zákonom a obe rozhodnutia vychádzajú z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Predmetom konania v danej veci bolo právo na slobodný prístup k informácií - kópií zmluvy zaevidovanej v registri vkladov pod č. V 35768/2007, ktorá je súčasťou zbierky listín katastrálneho operátu. Súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že právo na informácie je právom ústavným, nie však absolútnym. Možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon v prípade, že ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ako už judikoval ústavný súd v náleze sp. zn. Pl. ÚS 15/1998 zo dňa 11.03.1999 „Obmedzenie práva na informácie v súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. Ústava za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom „zákon“ sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96)“. Nie je teda nutné, aby bolo obmedzenie práva na informácie vyjadrené v infozákone, postačuje ak toto vyplýva z akéhokoľvek právneho predpisu so silou zákona. Písomné vyhotovenie zmluvy zaevidovanej v registri vkladov pod č. V 35768/2007 je súčasťou zbierky listín katastrálneho operátu, ktorej verejnosť je obmedzená ust. § 68 ods. 5 katastrálneho zákona a vzťahuje sa len na vlastníkov nehnuteľností, ich právnych predchodcov alebo iné oprávnené osoby, príp. osoby vykonávajúce geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami podľa osobitného predpisu, alebo osoby, ktoré vyhotovujú geometrické plány alebo vytyčujú hranice pozemkov, alebo osoby vykonávajúce znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy. Žalobca nie je ani jednou z uvedených osôb, resp. toto o sebe ani netvrdil, vzhľadom na čo nebolo možné sprístupniť mu požadovanú informáciu, keďže na danú situáciu sa vzťahuje obmedzenie práva na informácie. Čo sa týka splnenia hmotnoprávnej podmienky obmedzenia ústavného práva na informácie, súd sa k nemu v krátkosti vyjadrí, a to napriek tomu, že toto nebolo v žalobe namietané. Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo mravnosť. Na splnenie prvej materiálnej podmienky stačí preukázanie existencie jedného z citovaných záujmov. Druhou je nevyhnutnosť prijatia obmedzenia. V tejto veci je zrejmé, že obmedzenie práva na informácie je nevyhnutné na ochranu práv iných, konkrétne účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľností. Táto zmluva je dvojstranným právnym aktom, zakladajúcim práva a povinnosti jej účastníkov, pričom ide o zmluvu súkromnoprávnu. Účastníci zmluvy majú právo na ochranu súkromnoprávnych vzťahov, ktoré medzi nimi vznikli a pokiaľ sa aj takáto zmluva dostala v rámci správneho konania do dispozície správy katastra, nevzniká týmto žalobcovi právo na sprístupnenie takejto informácie. Pokiaľ žalobca poukazuje na S.p. a upozorňuje na nemožnosť stotožňovania právnych inštitútov sprístupnenia informácií podľa infozákona a jedného z oprávnení účastníka správneho konania - nazerať do spisu podľa S.p., kde vidí paralelu medzi nazeraním do spisu podľa S.p. a ust. § 68 katastrálneho zákona, nemôže súd súhlasiť s týmto názorom. Ako vyplýva aj zo systematického zaradenia ust. § 68 katastrálneho zákona, toto nie je procesným ustanovením, upravujúcim oprávnenia účastníkov konania, ale hmotnoprávnym zákonným vymedzením osôb, pre ktoré je obsah zbierky listín katastrálneho operátu verejný. Súd ale súhlasí s námietkou a právnym názorom žalobcu, že situáciu, o akú ide v preskúmavanej veci, nemožno podradiť pod ust. § 11 ods. 1 písm. b/ infozákona, keďže toto ustanovenie upravuje postup povinnej osoby, keď žiadateľ žiada o sprístupnenie informácie, ktorá sa zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, teda situácie, kedy bude právo na informácie žiadateľa naplnené, nie však sprístupnením informácie na žiadosť, ale jej zverejnením v určitej konkrétnej dobe. V danej veci došlo k nesprístupneniu informácie nie na základe niektorého z dôvodov, uvedených v ust. § 8-11 infozákona, ale ust. § 68 ods. 5 katastrálneho zákona, použitím zásady lex specialis derogat legi generali, kde špeciálnym zákonom je zákon katastrálny. Súd však napadnuté rozhodnutie z uvedeného dôvodu nezrušil, a to z dôvodu, že podľa súčasnej právnej úpravy pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Preto dôvodom zrušenia rozhodnutia má byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia (§ 250j ods. 1 písm. e/ O.s.p.). Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (k tomu bližšie napr. R 122/2003). Keďže, ako už súd uviedol vyššie, nie je možné sprístupniť žalobcom požadovanú informáciu osobám odlišným od tých uvedených v ust. § 68 ods. 5 katastrálneho zákona, zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci by viedlo iba k zopakovaniu správneho konania, ktoré by však nemohlo viesť k hmotnoprávne odlišnému rozhodnutiu správneho orgánu, a preto súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.