Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2598/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211112 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211112.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: C. M., P. 9, J., zastúpená: Mgr. Andrea Rusnáková, advokátka, Heydukova 16, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov (ako nástupca Katastrálneho úradu v Bratislave), Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: Bytové družstvo Bratislava III, IČO: 00 169 633, Kominárska 6, Bratislava, zastúpený: MV Legal s.r.o., advokátska kancelária, Kapicova 5, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Marek Vaško, advokát a konateľ, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 65/12-BP zo dňa 24.09.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Vo 65/12-BP zo dňa 24.09.2012 a prvostupňové rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. V-7232/2012 zo dňa 25.06.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 70,- eur za súdny poplatok a v sume 501,58 eur za trovy právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 65/12-BP zo dňa 24.09.2012, ktorým žalovaný v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. V-7232/12 zo dňa 25.06.2012 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností týkajúceho sa nehnuteľnosti vedenej Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Nové Mesto. Žalobkyňa v žalobe namietala, že bola nezákonným postupom a rozhodnutím správneho orgánu ukrátená na svojich právach tým, že žalovaný nerozhodoval v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nepreskúmal v celom rozsahu a neodstránil vady. Mala za to, že rozhodnutie žalovaného nespĺňa požiadavky ustanovené v § 46 a § 47 správneho poriadku, najmä že výrok neobsahuje ustanovenie právneho predpisu podľa odseku 2 a v odôvodnení chýbajú náležitosti podľa odseku 3, nakoľko z neho nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami sa žalovaný riadil pri hodnotení dôkazov, či a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami uvedenými v odvolaní, hlavne s námietkou ohľadom nemožnosti použitia fikcie doručenia. Žalovaný neodstránil nedostatok konania prvostupňového správneho orgánu spočívajúci v tom, že žalobkyňa nebola upovedomená o tom, že o odvolaní rozhodne žalovaný ani o dôvode zastavenia konania. Podľa žalobkyne správne orgány neodôvodnili, aké nedostatky má návrh na vklad vlastníckeho práva a priložená zmluva. Podľa žalobkyne mohol žalovaný doplneným dokazovaním a súčinnosťou s Okresným súdom Bratislava III získať spoľahlivý podklad a mal zmeniť rozhodnutie. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, nakoľko pri výklade obsahu zmluvy sa správne orgány mali riadiť ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „bytový zákon“) a vôľu účastníkov mali vykladať podľa § 35 OZ v súlade s § 159 ods. 2 a § 161 ods. 3 O.s.p.. Správny orgán nezistil presne a úplne skutkový stav, pretože nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz - nepoužil listinu vydanú súdom na podporu tvrdenia, že chybne uvedené spoluvlastnícke podiely v zmluvách, ktoré sú súčasťou výroku rozsudku, boli len chybou súdu pri opisovaní rozsudku. Žalovaný odoprel zákonný nárok oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k spôsobu zistenia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Žalobkyňa bola po doručení prvostupňového rozhodnutia presvedčená, že konanie bolo zastavené len pre nedoručenie požadovaného doplnenia v uvedenej lehote, pričom žalovaný neuviedol konkrétny nedostatok, ktorý žalobkyňa neodstránila. K tomuto dôvodu zastavenia konania žalobkyňa uviedla, že správny orgán jej nedal primeranú lehotu, keďže vydanie požadovaného dokladu nezáviselo od jej vôle. Správne orgány podľa žalobkyne porušili viaceré zásady správneho konania a to predovšetkým zásadu zákonnosti, súčinnosti a materiálnej pravdy, pričom v tejto súvislosti poukázala na judikatúru a Katastrálny bulletin. Na záver uviedla, že Okresný súd Bratislava III konajúci o návrhu týkajúcom sa predmetných nehnuteľností rozhodol na základe petitu, v ktorom uviedla správne podiely, čo bolo podľa nej doložené opravným uznesením. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal túto zamietnuť. Dôvodil tým, že rozhodnutie má predpísané náležitosti podľa § 47 správneho poriadku, obsahuje výrok, odôvodnenie s opisom skutkového stavu ako i zistenia a poučenie. K názoru žalobkyne, že aj napriek odstráneniu nedostatkov bolo konanie o vklade vlastníckeho práva zastavené, uviedol, že žalobkyňa len čiastočne odstránila nedostatky, pričom už v čase doručenia návrhu na vklad mala vedomosť o tom, že predložený rozsudok obsahuje chyby. Žalovaný rozhodol podľa § 59 správneho poriadku, mal za preukázané, že postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade so správnym poriadkom a v čase vydania rozhodnutia o zastavení boli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 31b písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „katastrálny zákon“). Zároveň citoval § 5 ods. 1 bytového zákona formulujúci obsahové náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru. Predložený rozsudok ako verejná listina neobsahuje správny údaj o veľkosti spoluvlastníckych podielov. Začaté konanie o oprave rozsudku nie je podľa žalovaného konaním o predbežnej otázke, pretože vo veci nahradenia prejavu vôle bolo právoplatne rozhodnuté, a preto neprerušil konanie z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky. K tvrdeniu žalobkyne o porušení jej procesných práv správnymi orgánmi oboch stupňov uviedol, že inštitút predvolania je fakultatívny a obsah spisu netvorí jej žiadosť o využitie procesných práv. Na záver zdôraznil, že zvyšné námietky neboli vznesené v rámci konania na prvom ani na druhom stupni. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrvala na právnom názore uvedenom v žalobe a okrem námietok uvedených v žalobe poukázala na to, že zásada úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania nemôže mať charakter formálnosti. Ak ide o podanie vo výlučnom záujme účastníka, snaha na odstránenie nedostatkov návrhu zo strany správneho orgánu nemôže prevyšovať záujem účastníka. Pribratý účastník správneho konania vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, nakoľko rozhodnutie je v súlade s hmotným aj procesným právom, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu veci a presvedčivo odôvodnené. Uviedol, že návrh žalobkyne na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol nezavkladovateľný z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy o prevode nehnuteľností, ako aj pre zrejmé nesprávnosti. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného uvedenou vo vyjadrení k obsahu žaloby a dodal, že v tomto štádiu konania nie je možné vykonávať nové dokazovanie alebo rozširovať dôvody údajnej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nad rámec tých, ktoré boli uplatnené v správnom konaní. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto ich ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z administratívneho spisu súd zistil, že Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu bol dňa 30.03.2012 doručený návrh žalobkyne na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností evidovaný pod č. k. V-7232/12, pričom prílohu návrhu tvoril rozsudok Okresného súd Bratislava III č. k. 13C 23/02-475 zo dňa 09.02.2009, ktorým súd nahradil vôľu odporcu (pribratý účastník), že ako predávajúci uzatvára s navrhovateľkou (žalobkyňa) zmluvu o prevode vlastníctva k bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a nebytových priestorov, pričom relevantná zmluva tvorila neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím č. V-7232/12 zo dňa 04.05.2012 konanie prerušila a vyzvala žalobkyňu, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odstránila nedostatky tak, že doloží dve podpísané vyhotovenia zmluvy a uvedie správne podiely na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu prislúchajúce nebytovým priestorom, pričom bola poučená o následku neodstránenia uvedených nedostatkov návrhu. Správe katastra bolo dňa 22.06.2012 doručené podanie žalobkyne, prílohou ktorého boli dve žalobkyňou podpísané zmluvy o prevode vlastníctva. K druhému nedostatku žalobkyňa uviedla, že podiely v zmluve, ktorá bola obsahom petitu, boli uvedené správne, ale súd pri opisovaní urobil v rozhodnutí chyby a na jej žiadosť vydal opravné uznesenie, pričom však toto uznesenie odvolací súd zrušil pre jeho nesprávnu formu a neuvedenie toho, čo bolo chybné a opravené. Žalobkyňa následne opäť požiadala o opravu chýb, ale súd v danom čase nevydal iné opravné uznesenie. Správa katastra rozhodnutím č. V-7232/12 zo dňa 25.06.2012 konanie zastavila v zmysle § 31b písm. f/ katastrálneho zákona z dôvodu neodstránenia nedostatkov v stanovenej lehote. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré prvostupňový správny orgán odstúpil žalovanému, o čom upovedomil aj žalobkyňu, pričom zásielka sa vrátila správnemu orgánu s poznámkou od doručovateľa: „adresát neznámy“. Rozhodnutím č. Vo 65/12-BP zo dňa 24.09.2012 žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. V-7232/12 zo dňa 25.06.2012 o zastavení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností týkajúceho sa nehnuteľnosti vedenej Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Nové Mesto. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh. Podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Po preskúmaní spisového materiálu dospel súd k záveru, že správne orgány formálne konali v súlade s § 46 správneho poriadku a dodržali postup stanovený v katastrálnom zákone týkajúci sa konania o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Prvostupňový správny orgán určil žalobkyni 30-dňovú lehotu na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku, presne uviedol, aké nedostatky návrhu má žalobkyňa odstrániť a v súlade s poučením v rozhodnutí o prerušení konania konanie zastavil. Uplatnenie fikcie doručenia pri doručovaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania bolo v súlade so správnym poriadkom. Námietku žalobkyne o tom, že upovedomenie o tom, že o jej odvolaní rozhodne odvolací orgán jej nebolo doručené, súd považuje za neopodstatnenú nie len preto, že prvostupňový správny orgán vykonal pokus o jeho doručenie, ale i preto, že takáto prípadná procesná vada by nemohla mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Z uvedených hľadísk sa rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného navonok javia ako zákonné. Na druhej strane však podľa názoru súdu bolo konanie správnych orgánov príliš formalistické a prísne. Správne orgány nesprávne hodnotili okolnosti prípadu a situáciu, v ktorej sa žalobkyňa ako navrhovateľka návrhu na vklad vlastníckeho práva nachádzala, pretože inak by nestanovili žalobkyni tak prísnu lehotu na odstránenie nedostatkov návrhu. Žalobkyňa ani napriek najlepšej vôli nemohla ovplyvniť a vykonať odstránenie druhého požadovaného nedostatku. V prípade, kedy je potrebné odstrániť nedostatky podania, určuje správny orgán primeranú dĺžku lehoty (§ 19 ods. 3), avšak ten mal zohľadniť, že podkladová listina pre rozhodnutie nie je chybná z viny žalobkyne a žalobkyňa zároveň nie je schopná ovplyvniť čas vydania opravy tejto listiny. Na základe toho mal správny orgán stanoviť žalobkyni dlhšiu lehotu, prípadne mal prerušiť konanie až do rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III o oprave rozsudku. Je potrebné vziať do úvahy aj to, že Okresný súd Bratislava III vyhovel petitu, ktorý navrhovala žalobkyňa, a žalobkyni nemôže byť na ujmu skutočnosť, že súd vyhotovil rozsudok s chybami, čo žalobkyňa nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne o tom, že prvostupňový správny orgán jej nepomohol a neusmernil ju, akým spôsobom má nedostatky podania odstrániť, súd opakuje, že správne orgány konali až príliš formalisticky a nebrali na zreteľ, že nie zavinením žalobkyne ale iného orgánu štátu nebol návrh na vklad perfektný. Žalovaný podľa názoru súdu mal postupovať v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku a v úzkej súčinnosti so žalobkyňou ako účastníčkou konania jej mal poskytnúť pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpela v konaní ujmu. Podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Takúto situáciu nemožno nechať vzhľadom na vyššie uvedené bez povšimnutia. V tejto súvislosti treba dodať, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobkyni. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzenoprávnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (IV. ÚS 115/07). Základné právo vyjadrené v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 233/04). Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí nielen právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ale aj právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). Ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 24/00). V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy. Keďže podľa čl. 144 ods. 2 ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 uviedol, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).“. Správny súd by mal byť predovšetkým súdom spravodlivým. Žalobkyňa sa usilovala o odstránenie nedostatkov jej návrhu a je potrebné zohľadniť, že jeden nedostatok, ktorý bolo objektívne možné odstrániť, a to predloženie dvoch vyhotovení zmluvy o prevode, žalobkyňa odstránila. Prvostupňový správny orgán pri určovaní lehoty postupoval striktne formalisticky a nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa objektívne nemôže stihnúť v stanovenej lehote odstrániť nedostatky podania, nakoľko predmetné odstránenie nedostatkov záviselo od rozhodnutia súdu. Súd považuje postup správnych orgánov za nespravodlivý a 30-dňovú lehotu za nesplniteľnú aj vzhľadom na enormnú zaťaženosť súdov, akým je aj Okresný súd Bratislava III. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného č. Vo 65/12-BP zo dňa 24.09.2012 ako aj prvostupňové rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. V-7232/2012 zo dňa 25.06.2012 ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní jej priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložila na súdnom poplatku za žalobu v sume 70,- eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), 2x po 130,16 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd- stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.07.2013 a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 2x 7,81 eur, účasť na pojednávaní dňa 09.04.2014 v sume 134,- eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 501,58 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov za právny úkon, ktorý označila ako ďalšia informácia- štúdium spisu zo dňa 16.04.2013, nakoľko ide o právny úkon, ktorý nie je vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb uvedený a ani žiadny jemu svojou povahou a účelom najbližší. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.