Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2608/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211167 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211167.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcov: 1. I.. L. U., U. 1, Q., 2. I.. B. L., B. XX, Q., 3. I.. L. Q., U. 1, Q., 4. B. G., P. 4, Q., 5. U. B., P. 2, Q., 6. A. A., P. 1, Q., 7. I. A., Strelecká 1, Q., všetci právne zastúpení: JUDr. Peter Jesenský, advokát, Drotárska cesta 39, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti pribratého účastníka: IPP Services, s.r.o., IČO: 44 140 215, Slávičie údolie 31, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2012/2624-KOL zo dňa 13.11.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodujúc o spoločnom odvolaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome U. 1, P. X a X a B. XX v Q. žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 4521/26129/2012/STA/Kam/G-53 zo dňa 15.06.2012 tak, že v príslušnej časti výroku napadnutého rozhodnutia na strane 2 v bode 20 „Stavebník je povinný rešpektovať podmienky dotknutých orgánov“ doplnil podmienky dotknutých orgánov v znení: - Krajský pamiatkový úrad Bratislava, záväzné stanovisko č. BA/12/683/2/2376/Bal zo dňa 12.04.2012: - materiálové a farebné riešenie nadzemných konštrukcií, charakter pokrytia spevnených plôch a objekty drobnej architektúry (múriky a lavičky) budú pred realizáciou prerokované a schválené KPÚ BA, - každú záväznú zmenu oproti schválenej projektovej dokumentácii a zmenu oproti alebo nad rámec tohto záväzného stanoviska je nutné prerokovať schváliť správnym orgánom. - Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave, odbor odpadového hospodárstva, vyjadrenie zo dňa 20.03.2012: - pôvodca odpadov je povinný odovzdávať odpady na zneškodnenie len fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sú na túto činnosť oprávnené, - pôvodcovi odpadu sa nepovoľuje odpad skladovať, tento sa musí hneď po vytvorení odviezť oprávnenému odberateľovi, - pôvodca odpadov bude odpady zhromažďovať podľa druhou odpadov a zabezpečí ich pred znehodnotením, odsúdením alebo iným nežiaducim účinkom, - pôvodca odpadov zabezpečí zhodnotenie odpadov zo stavebných prác prostredníctvom osoby oprávnenej nakladať s odpadmi, v prípade, že to nie je možné alebo účelné, zabezpečí zneškodnenie, - pôvodca odpadov bude viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov, ich zhodnotení a zneškodnení, - pôvodca odpadov predloží hlásenie o vzniku a nakladaní s odpadom (§ 10 vyhláška MŽP SR č. 283/2001 Z.z.), ak ročne nakladá viac ako 50 kg nebezpečných odpadov a z viac ako jednou tonou ostatných odpadov v termíne do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka, - pôvodca odpadov v kolaudačnom konaní predloží stavebnému úradu doklady preukazujúce zhodnotenie resp. zneškodnenie odpadov zo stavby oprávnenou osobou. Toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 4521/26129/2012/STA/Kam/G-53 zo dňa 15.06.2012, ktorým bola podľa § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, povolená stavebníkovi (pribratému účastníkovi) zmena dokončenej stavby „stavebné úpravy technických podlaží na kaviareň v objekte hromadnej garáže - M. A. R. - L., Q.“, na pozemku parc. č. XXXX/X k.ú. P. L., povolenej rozhodnutím č. XXXX/XXXXX/XXXX/ URS/Kul-G/XX zo dňa XX.XX.XXXX, v znení rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením č. XXXX/ XXXXX/XXXX/URS/Kul-G/XXX zo dňa XX.XX.XXXX a užívacím povolením č. A-XXXX/XXXX/DLD zo dňa XX.XX.XXXX, podľa projektu vypracovaného I.. P. N., autorizovaným stavebným inžinierom, reg. č. XXXX*A*X z februára 2012, pričom pre uskutočnenie stavby sa určili podmienky (pre konanie na základe tejto žaloby právne irelevantné). Žalobcovia v žalobe uviedli, že proti rozhodnutiu o zmene dokončenej stavby boli najmä z toho dôvodu, že stavba garáží je v rozpore s územným plánom, pretože regulačný blok č. XX-X nepovoľuje nadzemnú stavbu, maximálna podlažnosť PP/NP/UP:-4/0/0, stavba nie je postavená v súlade so stavebným povolením, lebo úroveň 195,400 m n.m je v skutočnosti 196,701 m n.m., ako vyplýva zo znaleckého posudku I.. A. C.. V tomto zmysle podali žalobcovia proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu odvolanie, pričom zdôraznili, že v zmysle územno-plánovacej dokumentácie je na danom pozemku možná zástavba - podzemná stavba - solitér, maximálna podlažnosť PP/NP/UP:4/0/0, že akustickou štúdiou bolo preukázané prekročenie prípustných hladín hluku, že v spisovom materiály nie je priložený platný list vlastníctva, stavba sa realizovala na cudzom pozemku, podľa platného LV č. XXXX pod položkou C- ťarchy je zapísané na predmetnom pozemku v prospech stavby garáže vecné bremeno - právo prevádzkovania podzemných garáží súp. č. XXX na dobu 40 rokov, teda jednoznačne sa jedná o dočasné užívanie pozemku a preto aj stavba mala byť povolená len na dobu užívania pozemku. Stavebný úrad sa podľa žalobcov s touto podmienkou v stavebnom povolení vôbec nevysporiadal a stavbu povolil ako trvalú, čo vzhľadom na uvedené urobiť nemohol. Taktiež v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietali žalobcovia nedostatočne preverený okruh účastníkov konania, pričom poukázali na zmluvu o vecnom bremene - nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom pozemku za účelom prevádzkovania podzemných garáží, ale nie prevádzkovanie kaviarne a vinotéky. Žiadny iný účel predmetná zmluva neobsahuje a preto malo byť Hlavné mesto SR Bratislava nielen účastníkom konania, ale podľa názoru žalobcov sa jednoznačne vyžadoval jeho súhlas pre zmenu účelu dokončenej stavby, o ktorú pribratý účastník požiadal. Žalobcovia poukázali na to, že vyjadrenie krajského pamiatkového úradu bolo síce kladné, ale uviedlo, že sa zmena bude realizovať na prvom a druhom nadzemnom podlaží, kde bude vybúraný otvor v stropnej doske a novým schodiskom sa tieto dve podlažia prepoja, avšak ide o zmenu na podlažiach, ktoré údajne podľa stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia neexistujú. Hasičský záchranný zbor dal taktiež k zmene dokončenej stavby kladné vyjadrenie, ale tiež v ňom píše o druhom nadzemnom podlaží, ktoré podľa stavebného povolenia neexistuje. Z toho podľa žalobcov vyplýva, že neboli dostatočne posudzované požiarne a únikové cesty na neexistujúcich podlažiach a tiež nemohol byť objekt skolaudovaný, keďže hasičský a záchranný zbor sa vyjadruje ku kolaudácii najmä z hľadiska, či boli dodržané podmienky určené v stavebnom povolení, podľa ktorého stavba má len 4 podzemné podlažia. V spisovom materiály sa nachádzajú podklady od spracovateľov projektovej dokumentácie, z ktorých jasne vyplýva, že sa jedná o nadzemné podlažia, na ktorých sa bude realizovať zmena dokončenej stavby. Až po pripomienkach a vyjadrení účastníkov konania (žalobkyne 1) pribratý účastník prepísal názvy na dokumentoch bez toho, aby boli obsahovo upravené, čo nemohli byť, pretože objekt má 7 podlaží vrátane dvoch nadzemných. Napriek takto nekvalifikovane spracovanej projektovej dokumentácie dali dotknuté orgány a organizácie kladné vyjadrenia, hoci projektová dokumentácia nespĺňa náležitosti § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Žalobcovia považovali sprievodnú správu k žiadosti o zmenu dokončenej stavby za obsahovo nedostatočnú, pretože nešpecifikuje jednoznačné podmienky prevádzky kaviarne a vinotéky a to napriek tomu, že v zmysle § 26 zákona č. 355/2007 Z.z. zariadenia spoločného stravovania vyžadujú špecifické podmienky. Žalobcovia sa nestotožnili s rozhodnutím žalovaného o spoločnom odvolaní obyvateľov bytov vo vyššie uvedených bytových domoch vrátane žalobcov, považovali ho za rozporné so zákonom. Žalovaný podľa nich v rozpore so svojimi právomocami zmenil procesné rozhodnutie stavebného úradu tak, že povolil v mene stavebného úradu už aj užívanie stavby. Urobil tak bez toho, aby si vyhradil právomoc stavebného úradu vo veci kolaudácie predmetnej stavby v zmysle § 123 stavebného zákona, preto nebol vecne príslušný na vydanie meritórneho rozhodnutia - rozhodnutia o povolení užívať stavbu. Stavebný zákon jasne stanovuje v § 77, že kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie, v danom prípade je vecne príslušný stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Žalovaný tým, že vydal kolaudačné rozhodnutie, porušil nielen kompetencie orgánov štátnej správy, ale aj všetky procesné ustanovenia viažuce sa na kolaudáciu stavieb, ktoré stavebný zákon predpisuje. Nevyhradil si právomoc stavebného úradu (§ 123), neoznámil začatie kolaudačného konania účastníkom konania, dotknutým orgánom (§ 80), nevykonal miestne zisťovania a ústne pojednávania (§ 80), nespísal o ústnom pojednávaní protokol (§ 80). Žalovaný rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii administratívny spis, pričom tento sa od 28.12.2011 nachádzal pripojený k spisu Krajského súdu v Bratislave pri spisovej značke 2S 175/2011. Vzhľadom k tomu, že stavebný úrad v procese povoľovania stavby hromadnej garáže hrubo porušil stavebný zákon a to nielen v prípade povolenia tejto zmeny dokončenej stavby, ale najmä v prípade samotného povolenia stavby v zlúčenom územnom a stavebnom konaní v rozpore s platným územným plánom mesta Bratislavy, žalobcovia mali za to, že od počiatku ide o čiernu stavbu postavenú v rozpore s územným plánom mesta Bratislavy a územným plánom zóny. Preto žiadali rozhodnutia správnych orgánov vydané v oboch stupňoch zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním súdu dňa 14.02.2013, zotrval na svojom právnom názore a žalobu žiadal zamietnuť. Podľa názoru žalovaného žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu boli dostatočne zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Žalobcovia podľa jeho názoru v podanej žalobe neuvádzajú nič, čím by boli rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach. Pokiaľ ide o otázku označovania podlaží a spracovania projektovej dokumentácie ako podkladu pre konanie podľa stavebného zákona, žalovaný konštatoval, že v zmysle § 46 Stavebného zákona je projektant stavby, ktorý vykonáva projektovú činnosť, plne zodpovedný za správnosť a úplnosť spracovania projektovej dokumentácie stavby (v danom prípade zmeny stavby) a aj za jej realizovateľnosť v súlade so všetkými platnými právnymi predpismi a požiadavkami v nich stanovenými, nakoľko je na túto vybranú činnosť výstavby oprávnený podľa osobitných predpisov (zákon č. 138/1992 Zb.) a tým je zabezpečená ochrana verejných záujmov vo výstavbe z hľadiska kvality spracovania dokumentácie stavby. Námietky, ktoré smerujú voči spôsobu vykonávania regulovaného povolania autorizovaným architektom, jeho odbornosti alebo odbornej kvalite vypracovaného projektu, patria podľa žalovaného do pôsobnosti Slovenskej komory architektov, ako orgánu oprávnenému na príslušný postup podľa osobitného predpisu, nie do pôsobnosti povoľovacích orgánov na úseku stavebného poriadku. Žalovaný poukázal na to, že pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z v danom čase právoplatných správnych rozhodnutí ohľadom predmetnej stavby, ktorými dovtedy, kým nie sú príslušným zákonným postupom právoplatne zrušené, resp. zmenené, sú viazané všetky správne orgány i všetci účastníci konania. Žalobcovia sa zamerali na polemiku v súvislosti s rozhodnutím č. A-2012/1558-DLD zo dňa 17.02.2012, čo však nie je predmetom preskúmania podľa tejto žaloby. Nekonkretizujú však, v čom žalobou napadnuté rozhodnutie (zo dňa 13.11.2012) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ani nekonkretizujú, v čom je zistený skutkový stav súvisiaci s rozhodnutím zo dňa 13.11.2012 v rozpore s obsahom spisov. Preto sa k žalobcami nedefinovaným dôvodom žaloby nevedel bližšie žalovaný vyjadriť. Uznesením č.k. 2S 2608/2012-70 zo dňa 20.01.2014 súd pribral do konania účastníka správneho konania IPP Services, s.r.o., ktorý bol v postavení účastníka konania (stavebník) v preskúmavanom konaní a jeho práva a povinnosti by mohli byť rozhodnutím na základe žaloby dotknuté. Pribratý účastník sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 03.02.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že stavba hromadných garáží nie je v súlade s územným plánom, pribratý účastník uviedol, že predmetná stavba bola povolená rozhodnutím stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. XXXX/XXXXX/ XXXX/URS/Kul-G/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2010 v spojení s rozhodnutím zo dňa 07.02.2010, ktorým bola stavebníkovi (pribratému účastníkovi) povolená zmena stavby hromadných garáží pred dokončením. Posudzovanie súladu stavby garáží s územným plánom bolo predmetom vyššie uvedených konaní, resp. rozhodnutí stavebného úradu. Predmetom napadnutého rozhodnutia zo dňa 13.11.2012 bola výlučne zmena dokončenej stavby „stavebné úpravy technických podlaží na kaviareň v objekte hromadnej garáže - M. A. R. - L., Q.“. Predmetom tohto rozhodnutia neboli žiadne otázky týkajúce sa územného plánu. Pokiaľ žalobcovia naznačovali vo svojej žalobe, že stavebný úrad rozhodol o zmene dokončenej stavby o úplne inom predmete, ako bolo účastníkom oznámené, pribratý účastník poukázal, že rozdiel bol len v označení nadzemných podlaží. Pokiaľ ide o to, že podľa žalobcov mala byť stavba kolaudovaná len na dobu 40 rokov, pribratý účastník uviedol, že vecné bremeno bolo zriadené zmluvou uzavretou medzi pribratým účastníkom a vlastníkom - Hlavným mestom SR Bratislavou. Z tejto zmluvy vyplýva, že sa zmluva zriaďuje na dobu určitú a to 40 rokov od vzniku vecného bremena, pričom zmluvné strany sa dohodli, že oprávnený z vecného bremena má právo na predĺženie doby trvania vecného bremena na dobu ďalších 40 rokov, ak o predĺženie doby trvania vecného bremena požiada povinného z vecného bremena písomne najneskôr posledný rok trvania vecného bremena a zmluvné strany sa dohodnú na podmienkach predĺženia trvania vecného bremena. Vecné bremeno teda podľa pribratého účastníka bolo zriadené na dobu 40 rokov s opciou na ďalších 40 rokov (spolu 80 rokov) a už z prvého pohľadu je zrejmé, že stavba, ktorej predpokladaná doba užívania predstavuje minimálne 80 rokov, nemôže byť považovaná za stavbu dočasnú, ale ide o stavbu trvalú. Pokiaľ žalobcovia namietali, že stavebný úrad nepreveril okruh účastníkov konania, keďže vecné bremeno je zriadené za účelom prevádzkovania garáží a nie za účelom prevádzkovania kaviarne a vinotéky a mal sa preto vyžadovať v konaní o zmene dokončenej stavby súhlas vlastníka pozemku, pribratý účastník uviedol, že výklad žalobcov je nesprávny a zavádzajúci. Vecné bremeno je zriadené za účelom prevádzkovania stavby garáží s príslušenstvom, pričom príslušenstvo, o ktorom bol vlastník pozemku od začiatku informovaný, je tiež priestor na občerstvenie. Taktiež pribratý účastník poukázal na to, že stavebným úradom bol vlastník pozemku oboznámený o začatí konania a bolo mu tiež doručené rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu, pričom vlastník pozemku sa vzdal práva odvolania. K námietke žalobcov, že Krajský pamiatkový úrad súhlasil so zmenou dokončenej stavby garáží s tým, že zmena sa bude realizovať na prvom a druhom nadzemnom podlaží, pričom podľa stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia druhé nadzemné podlažie neexistuje, pribratý účastník uviedol, že na strane 3 prvostupňového rozhodnutia sa konštatuje, že v projektovej dokumentácii bol nesprávne uvedený názov stavby ako kaviareň na prvom nadzemnom podlaží a druhom nadzemnom podlaží, pričom stavebník nesprávne označenie stavby na základe námietok žalobcov opravil. Stavba hromadných garáží nemá dve nadzemné podlažia, ako tvrdia žalobcovia, ale išlo len o nesprávne označenie projektovej dokumentácie . Predmetom napadnutého rozhodnutia boli len vnútorné úpravy existujúcich priestorov, bez akéhokoľvek zásahu do vonkajších rozmerov stavby. Sporné označenie priestorov, ktorých sa zmena na základe napadnutého rozhodnutia týka, je teda v rovine gramatickej a nie technickej. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že projektová dokumentácia síce bola v názvoch prepracovaná, avšak nespĺňa náležitosti § 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., pribratý účastník uviedol, že v časti týkajúcej sa projektovej dokumentácie sa plne stotožňuje so stanoviskom žalovaného uvedené vo vyjadrení. Pribratý účastník nesúhlasil ani s námietkou žalobcov, že žalovaný v rozpore so svojim právomocami zmenil procesné rozhodnutie prvostupňové stavebného úradu o kolaudácii stavby garáží bez toho, aby si vyhradil na to právomoc a tiež bez toho, aby mal k dispozícii administratívny spis, ktorý sa v tom čase nachádzal na Krajskom súde v Bratislave. Užívanie stavby garáží bolo povolené rozhodnutím žalovaného č. A-XXXX/XXXX/DLD zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Ide teda o rozhodnutie iné, ktoré žalovaný vydal v inom konaní, ako je predmetom tejto žaloby. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného bol z hľadiska vymedzenie žalobných dôvodov v súlade so zákonom. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu a z listín predložených navrhovateľmi vyplynuli skutkové okolnosti tak, ako ich opísali účastníci konania vo svojich písomných podaniach. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. ,v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 245 ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Prevažnou časťou svojej žaloby sa žalobcovia sústredili na námietky proti rozhodnutiam (stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie), ktoré súviseli s predmetnou stavbou, boli vydané pred žalobou napadnutým rozhodnutím a žalobou napadnuté rozhodnutie sa ne tiež odvoláva. Predmetná stavba bola povolená rozhodnutím príslušného stavebného úradu (č. XXXX/XXXXX/XXXX/URS/Kul-G/XX v spojení s rozhodnutím č. XXXX/XXXX/XXXX/URS/Kul-G/XXX) právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Užívanie stavby bolo povolené rozhodnutím (č. A-XXXX/XXXX-DLD) právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Všetky tieto predchádzajúce rozhodnutia boli v čase vydania rozhodnutia žalovaného (zo dňa 13.11.2012) a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia (zo dňa 15.06.2012) právoplatné. Všetky uvedené rozhodnutia mohli žalobcovia napadnúť na súde a žiadať preskúmanie ich zákonnosti podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a takýmto spôsobom sa domôcť ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Stavebné povolenie i kolaudačné rozhodnutie k predmetnej stavbe právoplatne upravili práva a povinnosti účastníkov v súvislosti so zhotovením stavby a povolením jej užívania, tieto rozhodnutia sú záväzné a pri vydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia vo veci zmeny dokončenej stavby bol správny orgán povinný z nich vychádzať. Bolo by zásahom do istoty právnych vzťahov nastolených uvedenými rozhodnutiami, keby súd nad rámec svojich oprávnení určených mu zákonom preskúmaval a spochybňoval stavebné povolenie či kolaudačného rozhodnutie v konaní o žalobe proti neskôr vydanému rozhodnutiu o zmene dokončenej stavby a otváral tak otázky, ktoré boli právoplatne uzavreté. Preto pokiaľ sa námietky žalobcov zamerali na rozhodnutia, ktoré nemôžu byť predmetom preskúmania podľa tejto žaloby, súd tieto námietky považoval za právne irelevantné a neprihliadal na ne. Za dôvodné nepovažoval súd ani žalobné námietky súvisiace s úpravou označenia podlaží. Išlo o námietky v súhrne polemizujúce so súhlasnými stanoviskami Krajského pamiatkového úradu v Bratislave a Hasičského záchranného zboru ku zmene dokončenej stavby na neexistujúcom druhom nadzemnom podlaží, pričom stavebný úrad tak podľa žalobcov rozhodol o úplne inom predmete, ako bolo účastníkom oznámené. Pokiaľ ide o námietku žalobcov týkajúcu označovania podlaží a spracovania projektovej dokumentácie ako podkladu pre konanie podľa stavebného zákona, súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že projektant stavby je plne zodpovedný za správnosť, úplnosť a realizovateľnosť projektovej dokumentácie stavby. Námietky smerujúce voči odbornej kvalite vypracovaného projektu nepatria do pôsobnosti správnych orgánov rozhodujúcich v predmetnom konaní. Súd zároveň k obom súborom námietok dodáva, že na podanie žaloby v správnom súdnictve musí byť žalobca aktívne procesne legitimovaný, pričom táto procesná podmienka v sebe zahŕňa aj ukrátenie na jeho právach alebo oprávnených záujmoch, t.j. negatívny zásah do jeho právnej sféry. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. K takémuto tvrdeniu musí pristúpiť aj ukrátenie žalobcu na jeho subjektívnom oprávnení, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Vyššie uvedený aktívnu procesnú legitimáciu podmieňujúci predpoklad nebol pri vyššie uvedených námietkach naplnený. Súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žaloby (§ 250j ods. 1 O.s.p.), pričom rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. V správnom súdnictve nie sú súdy povinné domýšľať za účastníka na strane žalobcu právne relevantné dôvody nezákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu ani to, v akom smere a rozsahu sa dotklo rozhodnutie alebo postup jeho práv. V žalobe vymenované nedostatky v postupe žalovaného v predmetnom konaní, ktoré považovali žalobcovia za porušujúce právne predpisy, avšak bez bližšieho objasnenia konkrétneho zásahu do ich právnej sféry, nebolo možné vyhodnotiť ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by správne orgány nepostupovali v predmetnom konaní v súlade so zákonmi a inými predpismi, alebo že by nechránili záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb. Taktiež nemožno konštatovať, že by správne orgány nepostupovali v úzkej súčinnosti s účastníkmi správneho konania, so zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týkalo. Nemožno ani vytknúť správnym orgánom, že by sa svedomite a zodpovedne nezaoberali každou vecou, ktorá je predmetom konania. Rozhodnutie preskúmavané súdom vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol po právnej stránke správne posúdený a závery žalovaného boli aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcov neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov, nakoľko žalobca v konaní nemal úspech a žalovanému ani pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.