Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/2619/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211255 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211255.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Tex-Press Slovakia, s.r.o., IČO: 35 872 331, Vajnorská 137, Bratislava, zastúpený: alter ego advocatus bpm s.r.o., advokátska kancelária, Vazovova 9/B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. 1020502/1/1183078/2012/5062-r zo dňa 28. septembra 2012, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. 1020502/1/1183078/2012/5062-r zo dňa 28.9.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 465,64 eur na účet právneho zástupcu žalobcu: advokátskej kancelárii, alter ego advocatus bpm s.r.o. vedený v Z. banka, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.X.XXXX, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. X zákona č. XXX/XXXX o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov potvrdil dodatočný platobný výmer Y. úradu V. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa X.X.XXXX, ktorým správca dane podľa § 44 ods. X písm. b) bod X zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § XXX ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní znížil žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún XXXX zo sumy XX XXX,XX eur o sumu XX XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. K. má za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane sú nesprávne, založené na nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich nesprávnych skutkových zisteniach a zároveň postupom týchto správnych orgánov v daňovom konaní boli porušené ustanovenia relevantných právnych predpisov, a teda boli vydané contra legem. O. nedodržanie zákonom ustanovených lehôt a tiež, že správca dane pred vydaním protokolu neoboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami a neumožnil mu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam pred vydaním protokolu (porušenie § 1X ods. 5 písm. f/ zákona o správe daní). U. tiež, že v protokoloch nie sú uvedené čísla a dátumy medzinárodných dožiadaní, čiže nie sú splnené podmienky, že protokol musí obsahovať preukázateľné kontrolné zistenia, v čom videl porušenie § 15 ods. XX písm. b/, h/ zákona o správe daní. Z. tiež, že bolo porušené ust. § 15 ods. X písm. d) zákona o správe daní, a to právo žalobcu nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonávaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu. K. tvrdí, že daňová kontrola trvala odo dňa X.X.XXXX do prerokovania protokolu X.X.XXXX nepretržite, t.j. trvala XXX dní, a teda bola prekročená objektívna lehota na výkon daňovej kontroly a protokol z nej má povahu nezákonne získaného dôkazu. K. tiež uvádza, že dňa XX.XX.XXXX mu bol doručený podnet na prešetrenie - odpoveď Y. riaditeľstva SR, D. vnútornej kontroly č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/PeMá, v ktorom bol preverený postup zamestnancov správcu dane pri výkone daňových kontrol žalobcu. Z uvedenej odpovede jednoznačne vyplynuli procesné nedostatky pri výkone kontrol zo strany zamestnancov správcu dane. K. žiada žalovaného, aby predložil so spisovým materiálom aj správu z vnútornej kontroly, kde sú uvedené konkrétne porušenia pri výkone kontroly správcom dane, keďže mu nebolo umožnené sa s touto správou z vnútornej kontroly oboznámiť. H. ďalej, že mu pri nahliadnutí do spisu boli predložené len listiny, ktorí mu boli priebežne doručované, spisová zložka však nebola žurnalizovaná a on sa domáhal nahliadnutia do zápisníc z medzinárodných dožiadaní, čo mu však nebolo umožnené. Podľa žalobcovho názoru týmto konaním správca dane hrubo porušil ustanovenie § 15 ods. X písm. d) zákona o správe daní, a teda právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonávaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, ako aj § 22 zákona o správe daní týkajúci sa nazerania do spisov. K. tvrdí, že nadmerný odpočet je jednoznačne preukázaný. V daňovom období neuskutočnil žiaden zdaniteľný obchod, iba prijal zdaniteľné plnenie. U. dožiadanie nemá žiadnu súvislosť so zdaňovacím obdobím jún XXXX, z dôvodu neuskutočnenia žiadneho zdaniteľného plnenia a neuskutočnenia vývozu tovaru v tomto období. D. sa tiež na nález J. súdu SR č. C..ÚS XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, majúc za to, že pre prekročenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly protokol z takto vykonanej daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. P. na podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí správnym orgánom podaný na M. prokuratúru v V.. K. v súdnom konaní žiada vypočuť pracovníčky správcu dane, ktoré vykonávali dožiadania, t.j. U.. V. a C.. U.. U. pracovníčky boli fyzicky prítomné v prevádzke Y. K-X s.r.o. K. sa vyjadruje k nákupu XXX ks urnových žulových pomníkov a ich predaju v počte XXX, čo pokladá za formálnu didaktickú chybu, ktorá spôsobila rozdiel XXXX,XX eur v neprospech žalobcu a tým aj odvod do štátneho rozpočtu väčší ako v skutočnosti. K. predložil znalecký posudok - stanovisko odborného súdneho audítora - W. K. o kontrole nákladných listov N., ktoré boli vystavované v súvislosti s vykonávaním obchodnej činnosti za roky XXXX a XXXX. Z. dokument preukazuje predávajúceho (žalobcu), odberateľa a uskladniteľa tovaru - spoločnosť U. Kft. a kupujúceho (vlastníka) tovaru - maďarskú spoločnosť F. M.. a N. - X M.. Z., že jednotliví dodávatelia potvrdili a predložili správcovi dane všetky doklady o existencii tovaru, skladovú evidenciu i jednotlivé prepravy. K. si splnil zákonné povinnosti reálne, nakoľko existencia tovaru bola preukázaná niekoľkonásobne fyzickými kontrolami pracovníkov správcu dane. J. o daňovej výhode sú účelové s cieľom poškodiť dobré meno žalobcu. X. dodávateľ žalobcu, spoločnosť Y. K-X s.r.o. je spoločnosťou s obratom niekoľko miliónov eur. P. v nej pravidelne daňové kontroly s pozitívnym výsledkom a preukázaným pôvodom kameňa. F. aktívne spolupracuje so správcom dane. P. miestnom zisťovaní u spoločnosti Y. K-X s.r.o. bol preverený vznik daňovej povinnosti, keď bola daň odvedená, čo správca dane pri miestnom zisťovaní nepoprel. F. dane sa ani nezaoberal podmienkou neutrality Y., keď pri miestnom zisťovaní u spol. Y. K-X s.r.o. nebola spochybnená daňová povinnosť z uskutočneného zdaniteľného plnenia a odvedenie dane na výstupe, a tým aj právo spoločnosti Z.-P. F., s.r.o. na odpočítanie dane. F. dane v dodatočnom platobnom výmere cituje množstvo kontrolných zistení, ktoré nemajú oporu v zákone ani opodstatnenie pre uplatnenie nadmerného daňového odpočtu. K. nikdy neobchodoval so spoločnosťami uvádzanými v protokole okrem spoločnosti Y. K-X s.r.o. Preto údaje o týchto spoločnostiach nemajú právny význam. K. nezodpovedá za daňové povinnosti iných subjektov. F. dane vôbec neuvádza, ako sa vysporiadal s predloženými dôkazmi a v čom konkrétne videl nedôvodnosť či nekonkrétnosť preukázania tvrdení o prijatom zdaniteľnom plnení. K. neposkytuje hierarchické usporiadanie dôkazných prostriedkov vo vzťahu k ich výpovednej hodnote, resp. vierohodnosti. K. je preto presvedčený, že žalovaný ani správca dane skutočnosti tvrdené a preukázané daňovým subjektom prostredníctvom svedeckých výpovedí, ohliadok nemôže bez ďalšieho ignorovať a požadovať predloženie len vecných, resp. listinných dôkazov. P. hodnotenia dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ale tento musí vykonané hodnotenie náležite zdôvodniť. K. sa odvolal na rozsudok O. súdu SR, sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutia W. súdneho dvora O.G. (C-XXX/XX), F.E.G. C-XXX/XX) a B.H.S. G. (C-XXX/XX), resp. K. (C-XXX/XX). Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení podanom tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX žalovaný uvádza, že v priebehu výkonu kontroly za zdaňovacie obdobie jún XXXX správca dane preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane v celkovej sume XX XXX,XX eur z dodávateľskej faktúry č. J.XXXXXXX Y. vo výške XXX XXX,XX eur za nákup tovaru - obkladu z prírodného kameňa od spoločnosti Y. K-X s.r.o. F. dane konštatoval porušenie § 5X ods. X zákona o Y. v nadväznosti na § 49 ods. 1 tohto zákona tým, že daňový subjekt si odpočítal daň z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť. M. bola začatá dňa X.X.XXXX na základe H. o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa XX.X.XXXX, táto bola predĺžená do X.X.XXXX (daňový subjekt bol vyrozumený upovedomením č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.X.XXXX), prerušená rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/ Dub zo dňa XX.X.XXXX z dôvodu, že začalo konanie o iných skutočnostiach rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia, ktorým bola medzinárodná výmena informácií s daňovou správou U.. D. dňa XX.X.XXXX, keď pominuli prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená, správca dane v kontrole pokračoval, o čom upovedomil daňový subjekt listom č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.X.XXXX. Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal P. č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.X.XXXX, doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa XX.X.XXXX. Po tom ako sa žalobca k zisteniam uvedeným v P. vyjadril, vyhotovil správca dane Y. č. 1, v ktorom trval na zisteniach uvedených v protokole. P. bol s konateľom ako aj so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaný dňa X.X.XXXX, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa X.X.XXXX. Na tomto základe správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Chra zo dňa X.X.XXXX, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún XXXX zo sumy XX XXX,XX eur o sumu XX XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. I. riaditeľstvo rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.X.XXXX zrušilo dodatočný platobný výmer a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že považovalo za potrebné, aby sa správca dane dôkladnejšie vysporiadal so svojimi zisteniami ohľadne fakturovaného tovaru, prípadne svoje zistenia ešte doplnil. I. riaditeľstvo uložilo správcovi dane povinnosť doplniť konanie tak, že tento preverí a vyhodnotí skladovú evidenciu daňového subjektu ako aj u jeho bezprostredného dodávateľa ich zmluvy o skladovaní, doklady potvrdzujúce objednávku a uskutočnenie dopravy, faktúry za dopravu, prehľad úhrad faktúr za nákup, skladovanie, prepravu kameňa, platby za nákup tovaru, prípadne aj iné dôkazy o prevzatí tovaru. P. nakúpené a predané množstvo tovaru v jednej kategórií, žiadať vysvetlenie, prečo bola váha tovaru vždy uvedená v inej kategórií (kg, tony, mX atď.), ako bola určená cena za nákup a predaj tovaru spoločnosťou Y. K- X s.r.o. za m2, keď dodávku prijala v kg, platila prepravu v tonách a tovar predala v m2. P. uvádzala množstvo v m2, keď obe spoločnosti uvádzajú, že platne majú rozdielnu hrúbku, a teda aj rôznu váhu. F. dane následne vo vyrubovacom konaní vydal dodatočný platobný výmer č. J.XXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub dňa X.X.XXXX, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún XXXX zo sumy XX XXX,XX eur o sumu XX XXX, XX eur na sumu XXX,XX eur. I. riaditeľstvo rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.X.XXXX tento dodatočný platobný výmer potvrdilo. K. uvádza, že všetky kontroly u jeho dodávateľa - spoločnosti Y. K-X s.r.o. dopadli bez nálezu, v prospech daňového subjektu. K. k tomu uvádza, že sa nejednalo o daňové kontroly, ale miestne zisťovania, z ktorých prvé boli zamerané len na kontrolu predložených faktúr, pričom je pravdou, že tam miestne príslušný správca dane konštatoval kladný výsledok šetrenia. O. sa však účtovné položky a nerobili sa fyzické kontroly nákupu a predaja skladovaného tovaru, ani riadne daňové kontroly. F. dane žalobcu, ktorým bol v čase daňových kontrol Y. úrad V. C., preveroval počas daňových kontrol v r. XXXX-XXXX prostredníctvom dožiadaní na miestne príslušných daňových úradoch spoločnosti, od ktorých mala spoločnosť Y. K-X s.r.o. tovar nakúpiť. K. deklaroval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX nákup obkladu z prírodného kameňa v hodnote XXX XXX,XX eur, z toho Y. sumu XX XXX,XX eur od daňového subjektu Y. K-X s.r.o. O. uvedeného tovaru bol preverovaný formou dožiadania u miestne príslušného daňového úradu spoločnosti Y. K- X s.r.o. Y. úrad V. oznámil správcovi dane, že spoločnosť Y. K-X s.r.o. má faktúru č. XXXXXXXXXX zaúčtovanú v účtovníctve. O. materiálu bol preukázaný faktúrou č. XXXXXXX od spoločnosti T.-W., s.r.o. Y. bolo zistené, že táto spoločnosť má faktúru zaúčtovanú a daňový subjekt uviedol, že plnenie bolo uskutočnené. P. tovaru zabezpečovala spoločnosť S&J P. s.r.o. Z. bol podľa vyjadrenia konateľa nadobudnutý od dodávateľa P. E. spol. s.r.o., o čom mala svedčiť faktúra č. XXXXXXX. F. zástupkyňa tejto spoločnosti uviedla, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a tovar nakúpený od spoločnosti V. s.r.o., doložený faktúrou č. XXXXXXX. Za túto spoločnosť predkladala písomnosti zástupkyňa, ktorá sa k transakciám nevyjadrovala, lebo bola spoločnosťou poverená len na doručovanie písomností. F. nepredložila fyzicky odberateľskú faktúru č. XXXXXXX ani súvisiace dodávateľské faktúry. V. predložená skladová karta a jej pohyby. F. dane vypočul ako svedka p. L. E., bývalého konateľa spoločnosti V. s.r.o., ktorý uviedol, že nemá k dispozícií žiadne doklady spoločnosti a tieto má nový konateľ. Z. tiež nevedel preukázať krajinu pôvodu granitových dosiek, druh a vlastnosti tovaru, technické parametre, ktoré by potvrdzovali a preukazovali skutočné obstaranie tovarov platiteľom a dodania tovarov v nezmenenom stave v tuzemsku a neboli len tvrdeniami, uvedenými na faktúrach. K. tiež uvádza, že od júla XXXX disponuje uzneseniami P. P. zboru SR, úradu boja proti organizovanej kriminalite odbor V. I.:P.-XXX/BOK- BA-XXXX zo dňa XX.X.XXXX a I.:P.-XXX/BOK-BA-XXXX zo dňa X.XX.XXXX, resp. národnej kriminálnej agentúry, národnej proti zločineckej jednotky expozitúra V. I.:P.-X/NKA-PZ-BA-XXXX zo dňa X.X.XXXX, z ktorých vyplýva, že tieto vyšetrujú, resp. v niektorých prípadoch už začali trestné stíhanie pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom, keď sú vyšetrované o.i. spoločnosti T.-W. s.r.o., V., s.r.o., V. F., s.r.o. a občania E., ktorým boli spoločnosti následne prevedené. Je medzi nimi aj p. M. Pop, ktorej podľa zistení maďarskej daňovej správy boli spoločnosti prevedené a stala sa konateľkou v maďarských spoločnostiach, ktorým, ako deklaruje, žalobca predával tovar, nakúpený o.i. aj v zdaňovacom období jún XXXX. F. dane na základe svojich zistení mal oprávnené pochybnosti, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení v skutočnosti neprišlo tak ako sa uvádza v predkladaných faktúrach. F. dane počas daňových kontrol preverovaných zdaniteľných období rokov XXXX-XXXX bolo žalobcom deklarované, že nakúpený tovar dodáva do U. viacerým spoločnostiam. W. ani jednej z nich sa podľa vyjadrení maďarskej daňovej správy nepodarilo dokázať. Na základe týchto zistení správny orgán predpokladá, že žalobca je jedným z článkov v reťazci obchodov s prírodným kameňom, ktorý sa neťaží na F.. O. je možné zistiť pôvod tovaru, kým, odkiaľ a ako bol na územie SR dovezený a tiež nie je možné preveriť, na čo bol tovar použitý a kde skutočne skončil. K. v r. XXXX od januára až do augusta tovar iba nakupoval. Podľa vyjadrenia konateľa tento mal byť predávaný až od septembra XXXX. F. dane v dobe kontroly považoval za potrebné preveriť, či prijatý tovar bude, resp. bol v skutočnosti použitý na dodávky tovaru do U.. R. odberatelia tovaru boli uvádzané striedavo tri maďarské spoločnosti, a to G. M., N.-X, M. a F. Kft. Z. všetky tri spoločnosti mali sídlo na tej istej adrese. F. dane preveroval formou žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií dodanie tovaru do U. a z tohto dôvodu bola kontrola vo viacerých zdaňovacích obdobiach prerušená. F. dane pri daňovej kontrole nemôže vychádzať len z faktúr predložených daňovým subjektom. Je povinný k tomuto účelu vykonať aj dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad. R. uviedla maďarská daňová správa, spoločnosť F. M.. nepredkladá daňové priznania od zdaňovacieho obdobia za 4. štvrťrok XXXX. Na opakované predvolania maďarskej daňovej správy sa dostavil pán Z. F., ktorý poskytol vyhlásenie, že je zamestnancom spoločnosti F. M.. len niekoľko dní, o spoločnosti nič povedať nevie, ani to, prečo spoločnosť nepodáva daňové priznania. V predložených dokumentoch sa našli faktúry vydané žalobcom a prepravné dokumenty, podľa ktorých tovar bol predaný do E., pričom však rumunský odberateľ nedeklaroval intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od spoločnosti F. M.. F. F. M.. nevie deklarovať objednávky, nákup a prevzatie tovaru od žalobcu, platby za tovar a znovupredanie tovaru. F. nemá žiadne sklady a nedeklarovala obchodné transakcie. U. daňová správa sa pokúšala predvolať jej konateľa, tento sa však na daňový úrad nedostavil, nebola potvrdená objednávka tovaru, nákup, ani prevzatie, platby či následný predaj. F. F. M.. neevidovala žiaden intrakomunitárny obrat. D., ktorú obdržal správca dane v decembri XXXX sa týkala spoločnosti U. M., ktorá uskladňovala tovar aj istej slovenskej spoločnosti, s ktorou mala uzavretú zmluvu o logistických službách z novembra XXXX. M. maďarskej spoločnosti potvrdil, že medzi U. M.. a F. M.. neexistuje žiaden kontakt. P. príjem tovaru podľa predložených N., ale na všetkých dodávkach bola ako dodávateľ uvedená spoločnosť V. s.r.o., z jeho skladov bol tovar dodaný späť na F., a to spoločnosti V. F. s.r.o. U. maďarská daňová správa uviedla, že spoločnosť F. M.. stále nebola zistená a je nepravdepodobné, že by disponovala tovarom nakúpeným zo SR. V ďalšom správca dane požadoval preukázanie nakúpeného a predaného množstva tovaru v jednej váhovej kategórii, vyjadrenie sa k dôvodom, pre ktoré spoločnosť Y. K-X s.r.o. nakupovala granitové dosky leštené a deklarovala predaj obkladu z prírodného kameňa, preukázanie, v akých merných jednotkách spoločnosť Y. K-X s.r.o. evidovala tovar na sklade, predloženie skladovej evidencie, preukázanie, či skladovaný tovar v skladovacích priestoroch v M. bolo možné identifikovať, ktorý tovar a v akom množstve patril tej - ktorej konkrétnej spoločnosti, či bol tovar premiestnený do priestorov označených a vyhradených pre spoločnosť Z.-P. F., s.r.o. a ak áno, kto to množstvo tovaru prekladal a či v súčasnosti Y. K-X s.r.o. skladuje tovar, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. F. Y. K-X s.r.o. a žalobcu zastupoval rovnaký zástupca (L. I.). Z jeho odpovedí vyplynulo, že spoločnosť Y. K-X s.r.o. nakupovala granitové dosky leštené ako veľké tabule, ktoré boli spoločnosťou spracované na obklad z prírodného kameňa alebo dlažbu, vždy podľa požiadaviek odberateľa. F. nakupovala predmetný tovar v kg a predávala v m2, prípadne v kusoch, podľa požiadaviek zákazníka. O. preukázaná ani skladová evidencia ani požadované podklady k daňovému priznaniu k Y. za rok XXXX, aj keď vedenie takejto evidencie na vypracovanie daňového priznania k Y. vyplýva zo zákona o dani z príjmov. K dĺžke kontroly žalovaný uvádza, že táto bola začatá dňa X.X.XXXX a ukončená dňa X.X.XXXX, z toho prerušená bola odo dňa XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, t.j. kontrola trvala XXX dní. Y. subjektu bolo umožnené nazrieť do spisov v súlade s § XX ods. 2 zákona o správe dní. Y. subjekt v zmysle § 22 ods. 2 zákona o správe daní však nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie - dožiadaní medzi inými správcami dane. Ak sa žalobca odvoláva na odpoveď DR SR, D. č. I/XXX/XXXXX- XXXXXX/XXXX/PeMá, žalovaný k nej uvádza, že v jej druhom odseku je jednoznačne uvedené, že DR SR D. preverilo skutočnosti uvedené v jeho podnetoch formou kontroly a v rámci tejto činnosti boli zistené zo strany zamestnancov DÚ V. C. procesné nedostatky, ktoré boli v priebehu kontroly odstránené. V žalobe je tiež uvedené, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún XXXX je jednoznačne preukázaný daňovým priznaním podaným za toto zdaňovacie obdobie, t.j. iba nákupom tovaru. Y. subjekt vykázal nadmerný odpočet vo výške XX XXX,XX eur, ktorý pozostával z odpočítania dane z nákupu obkladu z prírodného kameňa, ktorý bol následne dodaný ako tovar oslobodený od dane podľa § 43 zákona o Y.. V zmysle § 49 ods. X zákona o Y. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. K. v roku XXXX od januára do augusta tovar iba nakupoval, predaný mal byť až v septembri XXXX, pričom správca dane považoval za potrebné preveriť, či v skutočnosti prijatý tovar bude použitý na dodávky tovaru. F. dane žiadal žalobcu, aby sa vyjadril, aký má zámer s nakúpeným tovarom, v akom časovom horizonte predpokladá jeho predaj, či sú už známi potenciálni odberatelia, či prebiehajú obchodné rokovania, s akými spoločnosťami a zároveň žiadal predložiť listinné dôkazy z rokovaní, uzatvorených kúpnych zmlúv, príp. objednávok tovaru. V odpovedi na túto žiadosť konateľ spoločnosti uviedol, že obklad z prírodného kameňa je určený predovšetkým pre spoločnosť F. M.. V. a vzhľadom na pretrvávajúcu celosvetovú situáciu na trhoch táto spoločnosť tovar ešte neodkúpila. O. nakúpený tovar mal byť v zdaňovacom období september XXXX dodaný do U., správca dane preveroval formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií toto dodanie a z tohto dôvodu bola kontrola prerušená. F. dane predložil žalobca kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX uzavretú so spoločnosťou F. M.. V., žiadne iné zmluvy neboli správcovi dane predložené a neboli uvedené žiadne konkrétne spoločnosti, s ktorými by žalobca rokoval. M. zmluva bola predložená v slovenskej a anglickej verzií, pričom v anglickej verzií nebolo uvedené správne C. a IČ Y. žalobcu a za spoločnosť F. M.. v kúpnej zmluve nie je uvedená osoba, ktorá spoločnosť zastupovala pri uzatváraní zmluvy. Na výzvu žalobca oznámil správcovi dane, že zmluvu podpísal konateľ spoločnosti F. M.. M. N. C.. Z. teda síce podpisoval zmluvy, ale s miestne príslušným správcom dane nekomunikoval. H. spoločnosť nepredložila daňové priznania od IV. štvrťroku XXXX. Na opakované predvolania maďarskou daňovou správou sa dostavil pán Z. F., ktorý vyhlásil, že je zamestnancom spoločnosti len niekoľko dní a nič o spoločnosti nevie povedať, ani prečo táto nepredkladá daňové priznanie. P. dokumenty, podľa ktorých bol tovar predaný do E. spoločnosti V. s.r.o., ale táto spoločnosť nedeklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od spoločnosti F. M.. Podľa vyhlásenia konateľa spoločnosti U. M.. neexistuje žiaden priamy kontakt so spoločnosťou F. M.. P. prišli do jeho skladu, no na každom dokumente o uskladnení je uvedený ako dodávateľ spoločnosť V. s.r.o. a ako tovar žulové tabule. Podľa informácií spoločnosti U. M.. tovar bol hneď dodaný späť na F. spoločnosti V. F. s.r.o. U. daňová správa tiež uvádza, že prešetruje spoločnosť F. M.., ale táto ešte nebola objavená. K žalobcom uvádzaným rozsudkom NS SR a W. žalovaný poukazuje na rozsudky NS SR, sp. zn. XF./XX/ XXXX a X Sžf/XX/XXXX, z ktorých vyplýva, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvoláva na niektoré rozsudky F. dvora, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov F. dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. P. sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať. Ak žalobca, odvolávajúc sa na rozsudky W., tvrdí, že nárok na odpočet dane nemôže byť odopretý, ak osoby o podvodnom konaní iných osôb v obchodnom reťazci nevedeli alebo nemohli vedieť, má žalovaný za to, že žalobca nie je takouto osobou, keďže správca dane vykonával daňové kontroly u žalobcu niekoľko rokov, počas ktorých žalobca deklaroval nákup a predaj tovaru (predaj vždy do U. republiky) trom rôznym firmám, ktoré mali totožnú adresu sídla v V.. F. dane žiadal opakovane maďarskú daňovú správu o potvrdenie uskutočnenia obchodných prípadov, nadobudnutie tovaru jednou z troch deklarovaných maďarských spoločností. R. v jednom prípade šetrenie maďarskej daňovej správy nebolo úspešné. U. spoločnosti deklarujú sídlo v V. na rovnakej adrese, v bytovom dome v byte na 8. poschodí. S konateľmi ani jednej zo spoločností sa maďarskej finančnej správe nepodarilo skontaktovať, tieto nepodávali daňové priznania a nedeklarovali nadobudnutie tovaru zo F.. Teda skutočná existencia a vykonávanie ekonomickej činnosti označenými spoločnosťami v U. republike sa nepotvrdila. K. následne poukázal na rozsudok C-XXX/XX, v ktorom F. dvor ES uvádza, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k Y., prináleží vnútroštátnemu súdu, aby tomuto platiteľovi odmietol priznanie práva na odpočítanie dane. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. O. teda, aby tunajší súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX žalobca po nahliadnutí do administratívneho spisu poukazuje na doklady, ktoré vyhotovil správca dane počas prerušenia kontroly, a to: I. „F.“, X. informácií podľa čl. X a XX nariadenia XXXX/XXXX/ES, medzinárodná výmena informácií, č. DÚ:XXX/ XXX/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX, I. „F.“, X. informácií podľa čl. X a XX nariadenia XXXX/ XXXX/ES, medzinárodná výmena informácií podľa čl. X a XX nariadenia XXXX/XXXX/ES, medzinárodná výmena informácií, č. DÚ:XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX, I. „F.“, X. informácií podľa čl. X a XX nariadenia XXXX/XXXX/ES, medzinárodná výmena informácií podľa čl. X a XX nariadenia XXXX/XXXX/ES, medzinárodná výmena informácií, č. DÚ:XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX. Aj vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že správca dane vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún XXXX v trvaní XXX dní, a teda nedodržal zákonom stanovené lehoty a protokol z takto vykonanej daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa X.X.XXXX právny zástupca žalobcu na podanej žalobe v celom rozsahu zotrval a poukázal na formulár „F.“, X. informácií podľa čl. X a XX O. XXXX/XXXX/ES U. výmena informácií, ktorý tvorí prílohu č. X až X oznámenia, doručeného tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX. K. má za to, že došlo k závažným pochybeniam a tieto prvostupňovým ani druhostupňovým orgánom neboli odstránené, pričom tieto spôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K. tiež poukazuje na podnet podaný na M. prokuratúru V., ktorý síce bol odložený bez podania protestu prokurátora, avšak prokuratúrou boli pochybenia skonštatované. K. tiež zdôrazňuje, že žiadal o predloženie správy z vnútornej kontroly, avšak ku dňu pojednávania tak nebolo urobené. D. tiež na predchádzajúce rozsudky tunajšieho súdu, sp. zn.: 6S XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, 1S XXXX/XXXX a 5S XXX/XXXX, v ktorých boli v žalobcových veciach rozhodnutia zrušené. Z obsahu priloženého administratívneho spisu súd zistil, že na základe H. o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.X.XXXX, doručeného žalobcovi dňa XX.X.XXXX, začala dňa X.X.XXXX u žalobcu kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún XXXX. F. dane žiadosťou č. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.X.XXXX požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu do X.X.XXXX, a to vzhľadom na skutočnosť, že ukončenie daňovej kontroly u žalobcu závisí od výsledku zisťovania maďarskej daňovej správy. D. č. II/XXX/ XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo žiadosti Y. úradu V. C. vyhovené a lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená do X.X.XXXX. E. Y. úradu V. C. č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.X.XXXX správca dane podľa § 25a ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu Y. za jún XXXX z dôvodu, že začalo konanie o iných skutočnostiach, rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia, t.j. medzinárodná výmena informácií vykonávaná v súlade s čl. X O. E. č. XXXX/XXXX o administratívnej spolupráci v oblasti Y.. M. bola prerušená do ukončenia šetrenia vykonávaného na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. D. č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.X.XXXX správca dane žalobcovi oznámil, že dňa XX.X.XXXX pominuli prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila. Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal P. č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.X.XXXX. Po vyjadrení sa k zisteniam uvedeným v protokole vydal správca dane Y. č. 1, v ktorom trval na zisteniach uvedených v citovanom protokole. Z. bol prerokovaný dňa X.X.J.X, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/ XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa X.X.XXXX. F. dane následne vydal dodatočný platobný výmer č. XXX/ XXX/XXXXX/XXXX/Chra zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa § 44 ods. X písm. b/ bod X zákona F. číslo XXX/XXXX Zb. znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún XXXX zo sumy XX XXX,XX eur o sumu XX XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. K. sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal, pričom I. riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo XXXXXXX/X/XXXXX-XXXXXX/XXXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo dodatočný platobný výmer číslo XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Chra a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. U. súd zistil, že finančné riaditeľstvo SR uložilo správcovi dane doplnenie konania, v rámci ktorého bolo potrebné preveriť a vyhodnotiť skladovú evidenciu u daňového subjektu ako aj u jeho bezprostredného dodávateľa, zmluvy o skladovaní, doklady potvrdzujúce objednávku a uskutočnenie dopravy, faktúry za dopravu, prehľad úhrad faktúr za nákup, skladovanie, za prepravu kameňa, platby za nákup tovaru, príp. aj iné dôkazy o dodaní a prevzatí tovaru. P. nakúpené a predané množstvo tovaru v jednej váhovej kategórii, žiadať vysvetlenie, prečo bola váha tovaru vždy uvedená v inak označenej hmotnosti, ako bola určená cena za nákup, ale aj predaj tovaru spoločnosťou Y. K-X s.r.o., M. za m2, keď dodávky prijala v kilogramoch, platila prepravu v tonách, tovar predala v m2. P. o vysvetlenie, na základe čoho pri predaji pre spoločnosť Z.-P. F., s.r.o. uvádzala množstvo práve v m2, zvlášť keď spoločnosti preukazujú, že platne majú rozdielnu hrúbku, a teda aj rôznu váhu. Y. úrad V. vykonal požadované šetrenia, na základe ktorých potom vydal dodatočný platobný výmer číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún XXXX zo sumy XX XXX,XX eur o sumu XX XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur podľa § 44 ods. X písm. b/ bod X zákona o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. F. dane preveroval nákup tovaru - obkladu z prírodného kameňa, nadobudnutie, prepravu, skladovanie predmetného tovaru prostredníctvom dožiadaní na miestne príslušných daňových úradoch spoločnosti Y. K-X s.r.o., ako aj na miestne príslušných daňových úradoch spoločností T.-W. s.r.o., V. a Y. SK, s.r.o., obec V., od ktorých, ako bolo zistené, mala spoločnosť Y. K-X s.r.o. tento tovar nakúpiť. F. Y. K-X s.r.o. nakupovala podľa splnomocneného zástupcu L.. I. granitové dosky leštené ako veľké tabule, ktoré boli spoločnosťou spracované na obklad z prírodného kameňa alebo dlažbu, vždy podľa požiadaviek odberateľa. F. nakupovala predmetný tovar v kg a predávala v m2, prípadne v kusoch, podľa požiadaviek zákazníka. Y. úrad V. C. žiadal predložiť výrobnú kalkuláciu, z ktorej bude zrejmé, koľko kg leštených granitových dosiek bolo použitých na mX obkladu z prírodného kameňa, resp. dlažby podľa druhu, hrúbky s konkrétnymi úkonmi vykonanými v rámci spracovateľských operácií, predloženie zoznamu strojov, ktorými sa opracovanie materiálu uskutočnilo, preukázanie veľkosti skladového areálu (nakoľko sa jedná o disponovanie so značným množstvom tovaru), skladovanie materiálu, doložiť objednávky klientov, z ktorých bude zrejmé, aký tovar si objednávajú, t.j. názov tovaru, množstvá a merné jednotky, predloženie evidencie zamestnancov a jej korešpondencie s ročným hlásením o dani zo závislej činnosti za rok XXXX. C. poskytnuté v odpovediach na dožiadania neboli pre správcu dane postačujúce, preto požiadal dňa XX.X.XXXX o doplnenie informácií. K. predložiť výrobnú kalkuláciu, nakoľko splnomocnený zástupca spoločnosti uviedol, že granitové dosky boli nakúpené ako veľké tabule, spoločnosťou spracované podľa požiadaviek odberateľa, kde odpad tvoril XX - XX%. V odpovedi na dožiadanie k výrobnej kalkulácii konateľ spoločnosti Y. K-X s.r.o. P. X. a splnomocnený zástupca spoločnosti L.. C.. V. I. uviedli, že výrobná kalkulácia pri obklade z prírodného kameňa je závislá na hrúbke materiálu, záleží na tom, či je kameň suchý alebo mokrý, ale kalkulácia nebola predložená. Y. úrad V. C. tiež požadoval preveriť zmluvy o skladovaní, resp. zmluvy o prenájme skladových priestorov uzavretých so všetkými spoločnosťami, ktorým Y. K-X s.r.o. tovar skladovala vo svojich priestoroch, nakoľko má vedomosť o tom, že v skladovacích priestoroch spoločnosti Y. K-X s.r.o. bol uskladnený tovar aj iných spoločností. V predchádzajúcej odpovedi na dožiadanie je uvedené, že odpad pri výrobe tvorí XX-XX %. F. dane žiadal o zistenie skutočností spojených s nakladaním s odpadom, najmä kto znáša finančne také množstvo odpadu, žiadal aj inventúry zásob v množstevnom vyjadrení a v členení na zásoby vlastné a zásoby skladované pre iné daňové subjekty na základe zmlúv o uložení veci. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Y. K-X s.r.o. odpad z výroby spoločnosť použila aj používa na spevnenie celého pozemku. F. zástupca tejto spoločnosti predložil namiesto výrobnej fakturácie časové normy na výrobu výrobkov, preto správca dane opakoval žiadosť o výrobnú fakturáciu, inventúry zásob v množstevnom vyjadrení, členení na zásoby vlastné a zásoby skladované pre iné daňové subjekty na základe zmlúv o uložení veci. C. zásob v požadovanom členení však predložená nebola. F. dane nebolo doručené ani vyjadrenie, na základe akých podkladov bolo vypracované daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok XXXX, ani za ďalšie roky. F. Y. K-X s.r.o. nemá žiadne písomné objednávky od klientov, všetky obchodné prípady sa realizujú na základe osobného dohovoru. K žiadosti o predloženie výrobnej kalkulácie sa spoločnosť Y. K-X s.r.o. vyjadrila tak, že v minulosti bolo usporiadanie položiek kalkulačného vzorca upravené legislatívou, avšak v súčasnosti takáto záväzná legislatíva neexistuje okrem regulovaných sieťových odvetví, a preto spoločnosť Y. K-X s.r.o. nemá a nepredloží kalkulačný vzorec podľa požiadaviek správcu dane. K. neposkytol vyjadrenia a dôkazy k položeným otázkam, ktoré by napĺňali znaky reálneho uskutočnenia deklarovaných obchodov. Zo spisu tiež vyplýva, že správca dane požiadal spoločnosť Z.-P. F., s.r.o. dňa XX.XX.XXXX o predloženie skladovej evidencie za rok XXXX a január až september XXXX s určenými údajmi. K. žiadal oznámiť, akú metódu oceňovania zásob spoločnosť používala a predložiť kópie dokladov (príjemky a výdajky). F. evidenciu v požadovanom členení, ani ostatné doklady vyžiadané predmetnou výzvou spoločnosť správcovi dane nepredložila. Y. XX.XX.XXXX bola správcovi dane doručená odpoveď spoločnosti Z.-P. F., s.r.o. na výzvu, v ktorej boli ako príloha tri strany skladového hospodárstva, a to výpis z účtu XXX. Táto evidencia nemá vypovedajúcu schopnosť, nakoľko sa z nej nedá vyhodnotiť akou konkrétnou faktúrou bol nakúpený tovar predaný. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane viackrát žiadal spoločnosť Z.-P. F., s.r.o. predložiť aktuálne stavy záväzkov a pohľadávok a doklady o úhradách dodávateľských a odberateľských faktúr. Y. XX.XX.XXXX bola správcovi dane doručená odpoveď na výzvu, ale predložené doklady správca dane vyhodnotil ako nezrozumiteľné a neúplné, žiadal o podanie vysvetlenia k týmto dokladom. M. spoločnosti C.. P. I. predložil dňa XX.XX.XXXX odpoveď na výzvu správcu dane aj s prehľadom o úhradách odberateľských a dodávateľských faktúr. V odpovedi je uvedené, že všetky prvotné doklady v zmysle zákona o účtovníctve boli dodané, resp. zaslané nad rámec svojich zákonných povinností. V zdaňovacom období jún XXXX mala spoločnosť Z.-P. F., s.r.o. nakúpiť tovar - obklad z prírodného kameňa od spoločnosti Y. K-X s.r.o., ku ktorému obchodu bola vydaná faktúra č. XXXXXXXXXXX v hodnote XXX XXX,XX eur. Podľa prehľadu o úhradách bola faktúra č. XXXXXXXXXX v hodnote XXX XXX,XX eur zaplatená dňa XX.XX.XXXX z účtu I. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na bankovom výpise z tohto účtu je uvedená operácia s označením „bezhotovostný výber“ a text „úhrada fa, VS XXXXXXXX, suma XXX XXX,- eur. Z týchto údajov nemožno posúdiť, či platba bola v skutočnosti poukázaná na účet spoločnosti Y. K-X s.r.o., nakoľko nie je uvedený protiúčet a platbu nemožno spárovať ani podľa variabilného symbolu ani podľa sumy. Na základe doplnených šetrení správca dane vydal dňa X.X.XXXX dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún XXXX zo sumy XX XXX,XX eur o sumu XX XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/XXXX-r zo dňa XX.X.XXXX žalovaný prvostupňové rozhodnutie Y. úradu V. č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa X.X.XXXX ako vecne správne potvrdil. M. súd v V. preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto je nevyhnutné napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. P. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. K. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. L. z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. K. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X J. F. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. F., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Y. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. P. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z.z. o K. zákonov F. republiky zverejnené v K. zákonov. Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § X5 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Y. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 1X ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Podľa § 15 ods. X zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. X). Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. M. daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. K. lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. F. dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. X. kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Y. k protokolu je súčasťou protokolu. P. musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. XX), ak mu bolo pridelené, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum prerokovania protokolu, k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu (§ 15 ods. XX). Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, XX a XX sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. D. najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o XX mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku XX, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Podľa § XX ods. XX zákona o správe daní, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku XX, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. Podľa § X2 ods. 1, 2 zákona o správe daní daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. F. dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Y. subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov. Z ust. § X9 ods. X a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. X zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. C. najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. X zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 48 ods. X zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Od XX.XX.XXXX nadobudol účinnosť zákon č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § X65 ods. X tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona F. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov). Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o Y. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného O. bankou F.. Podľa § X9 ods. X veta prvá a druhá zákona o Y. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Y. dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 43 ods. 1 zákona o Y., oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. X zákona o Y. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov X až 4. P. je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Podľa § XX ods. l zákona o Y. právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Podľa § 51 ods. X zákona o Y. platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. X písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku X písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku X písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku X písm. a), c) alebo písm. d). P. vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. X písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Podľa ust. § X50j ods. 2 písm. e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie (nebol určite nečinný, ako to tvrdil žalobca). F. rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné ako to namietal žalobca. V uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady vo veciach vrátenia nadmerných odpočtov Y. v tom smere, že sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných faktúrach (Y. K-X s.r.o.), aj fakturované zdaniteľné obchody (tovar) skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti (deklaroval intrakomunitárne dodanie do MR). Y. právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. X zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia, pričom všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania, čiže ide o tzv. karusel. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie Y. správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdili, keď žalobcovi znížili podľa § 44 ods. X písm. b) bod l zákona o správe daní nadmerné odpočty uvedené v daňových priznaniach dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie. F. orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. X,X,X a § 2 ods. X,X zákona o správe daní. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania. K. je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava nadmernú Y. z nadobudnutého tovaru. Z. žalobca deklaroval až v zdaňovacom období september XXXX ako dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ - U., avšak dodanie U. daňová správa nepotvrdila. F. preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o Y.. F., že žalobca má doklady od svojho výlučného dodávateľa ešte nedokazuje, že dodávky boli aj skutočne realizované. E. plnenie predmetu zmluvy totiž nebolo preukázané, keďže zo všetkých dôkazov objektívne vyplýva, že žiaden tovar neexistoval, takže nebolo s čím obchodovať. I. je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. K. faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. F. podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Y. musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. R. vyplýva už napr. i z rozsudku NS SR vo veci sp. zn. XSžf/X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím J. súdu SR č. k. C.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX: „Y. bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o Y.). P. je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania Y.) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Y. zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet Y. uznaný ako oprávnený“. P. na odpočítanie dane si pritom môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo nebolo preukázané. K. tým, že predložil ku kontrole faktúry, N. ako aj iné doklady, ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená Y., nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Z. je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. F. formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. P. dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. O. na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. P. dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o Y. preukáže. K. bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované, v tuzemsku prijal a následne tovar dodal na územie U., čo v uvedenom prípade nebolo preukázané. X. nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na nadmerných odpočtoch Y.. K. tvrdil, že všetky kontroly u jeho dodávateľa Y. K-X s.r.o. dopadli v prospech daňového subjektu. Tu však nešlo o daňové kontroly, ale o miestne zisťovania. P. miestne zisťovanie pritom bolo zamerané len na predkladanie faktúr a tam správca dane konštatoval kladný výsledok šetrenia. O. sa však účtovné položky a nerobili sa fyzické kontroly nákupu a predaja skladovaného tovaru, ani riadne daňové kontroly, vychádzalo sa len z textu predložených faktúr, nevykonávali sa kontroly, či predloženým faktúram neabsentuje materiálny podklad. F. dane žalobcu preveroval počas daňových kontrol v rokoch XXXX-XXXX (pretože žalobca počas celej tejto doby deklaroval obchodovanie, v niektorých zdaňovacích obdobiach nákup, v iných predaj) obchodovanie s tovarom (nazývaným raz granitové platne, raz žula), ako aj vo vyrubovacom konaní prostredníctvom dožiadaní na miestne príslušnom daňovom úrade spoločnosti Y. K-X s.r.o., aj na miestne príslušnom daňovom úrade spoločnosti T.-W., s.r.o., od ktorej mala spoločnosť Y. K-X s.r.o. tento tovar nakúpiť. Y. u miestne príslušných správcov dane bolo zistené, že fakturácia tovaru prebiehala medzi viacerými spoločnosťami Y. SK s.r.o.- T. W., s.r.o.- Y. K-X s.r.o.- Z. -P. F. s.r.o.-F. M.. U.- V., s.r.l., E.), pričom prvý dodávateľ tovaru a odberatelia žalobcu sú spoločnosti nekontaktné a nebolo možné u nich preveriť deklarované obchodné transakcie. O. pritom je, že pri tomto preverovaní sa vôbec nepodarilo zistiť pôvod, t.j. prvotný zdroj tovaru, ktorý celkom zrejme nepochádza zo F., ale sa musel niekde vyťažiť. X. nasvedčuje tomu, že s tovarom sa obchodovalo len fiktívne. Z tohto dôvodu, ako aj na základe skutočností vyplývajúcich z daňových kontrol iných zdaňovacích období, ktoré vykonával správca dane u žalobcu, správca dane preveroval formou žiadosti o U. dodanie tovaru do U., a z toho dôvodu bola kontrola prerušená. F. dane pri daňovej kontrole nemôže vychádzať len z faktúr predložených daňovým subjektom. Je povinný k tomu účelu vykonať aj dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad. V zmysle § X5 ods. 1 zákona o správe daní zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. O. bolo potrebné, aby žalobca ako aj spoločnosť Y. K-X s.r.o. preukázali nakúpené a predané množstvo tovaru v jednej váhovej kategórii, aby bolo možné overiť, či ide o tie isté, faktúrami deklarované množstvá, ozrejmili, podľa čoho bola vypočítaná cena za m2, keď spoločnosť Y. K-X s.r.o. dodávky od svojich dodávateľov prijala v kilogramoch, platila za prepravu tovaru uvádzaného v tonách, pri predaji pre žalobcu uvádzala množstvo v m2, pritom obe spoločnosti preukazovali, že platne majú rozdielnu hrúbku a teda aj rôznu váhu. F. Y. K-X s.r.o. neozrejmila, ako mala rozlíšený uložený tovar pre jednotlivé spoločnosti, ktorým tovar skladovala (podľa zistenia správcu dane bolo takýchto spoločností viacero), aby nedošlo k omylu pri vydávaní tovaru zo skladu, tiež aby už predaný tovar nebol omylom použitý pre vlastné potreby spoločnosti Y. K-X s.r.o., aby nedošlo k jeho zámene s tovarom inej spoločnosti či opätovnému predaju. Napriek opakovaným požiadavkám správcu dane nebola preukázaná ani skladová evidencia, ani požadované podklady k daňovému priznaniu k Y. za rok XXXX, aj keď vedenie takejto evidencie na vypracovanie daňového priznania k Y. je v zmysle zákona o dani z príjmov povinné. F. Y. K-X s.r.o. vo všetkých prípadoch pri jednaniach so správcom dane zastupoval L.. C.. I., ktorý zastupoval pôvodne aj žalobcu, čiže musel byť podrobne oboznámený s obchodnými skutočnosťami tak žalobcu, ako aj jeho dodávateľa. Z. bolo zistené, že žalobcovi bolo v daňovom konaní umožnené nazrieť do spisov v súlade s § X2 zákona o správe daní. Y. subjekt v zmysle § 22 ods. 2 zákona o správe daní nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie - dožiadaní medzi inými správcami dane. Z. bolo žalobcovi ozrejmené i v správe DR SR, odboru vnútornej kontroly, treba uviesť, že z nej vyplýva, že žalobcovi sa odôvodnilo, z akých dôvodov nebude oboznámený s konkrétnymi zisteniami. Y., čo je v zmysle § 23 zákona o správe daní daňovým tajomstvom a oznamuje žalobcovi, že podľa § 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám má právo byť informovaný o veciach, ktoré nie sú daňovým (resp. bankovým a iným tajomstvom), teda nakoľko zistenia získané odborom vnútornej kontroly v súvislosti s kontrolou daňového konania sú v zmysle § 23 zákona o správe daní daňovým tajomstvom, nemôže byť s konkrétnosťami oboznámený. P. žalobca namietal procesné pochybenia správcu dane, v odpovedi DR SR, D. č. I/XXX/XXXXX- XXXXXX/XXXX/PeMá je uvedené, že DR SR D. preverilo skutočnosti uvedené v jeho podnetoch formou kontroly a v rámci tejto činnosti boli zistené procesné nedostatky, ktoré však boli v priebehu kontroly odstránené. V tejto súvislosti súd tiež poznamenáva, že právny zástupca žalobcu podal dňa XX.X.XXXX a opätovne dňa X.X.XXXX podnet na prokuratúru „na preskúmanie zákonnosti postupu a vydávania rozhodnutí správnym orgánom“ bývalým Y. úradom V. C. a bývalým Y. riaditeľstvom SR. X. však bola zhodnotená tak, že vo vzťahu k priebehu kontroly a k samotným kontrolným zisteniam daňového riaditeľstva prijatie žiadneho prokurátorského opatrenia na netrestnom úseku činnosti prokuratúry neprichádza do úvahy, preto prokurátor žalobcov podnet odložil list M. prokuratúry V. Kd XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX. K. správne uviedol, že na zamedzenie rozdielneho výkladu ustanovení Y. každého členského štátu EÚ slúžia rozsudky SD, pričom poukázal na rozsudky vo veci C-XXX/XX T. a C-XXX/XX T., podľa ktorých boj proti daňovým podvodom odôvodňuje v niektorých prípadoch vysoké nároky na povinnosti dodávateľa. Od dodávateľa môžu byť požadované všetky únosné opatrenia, ktorými sám zabezpečí, aby sa nemohol dopustiť daňového podvodu. P. zdaňovaní dodávateľa je okrem iného rozhodujúce, či urobil všetky dostupné a primerané opatrenia. P. o nadobudnutí od dodávateľa nie je dôkazom o intrakomunitárnom dodaní tovaru. K. poukázal aj na rozsudok SD vo veci C-XX/XX P., podľa ktorého ak vyplynie zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky. P. aj na odôvodnenie rozsudku NS SR spis. zn.: XSžf/X/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, kde je na str. X uvedené: „ Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa, pretože skutočnosť, že žalobca predložil vyhlásenie odberateľa o prepravení tovaru do iného členského štátu nemožno považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky od Y., aj vzhľadom na skutočnosti zistené pri U., teda nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu (s poukazom na výklad pojmu „odoslaný“ podľa judikatúry SD), preto nepochybil žalovaný ani správny orgán prvého stupňa, keď dodanie tovaru posúdil ako zdaniteľný obchod v zmysle § 8 zákona o Y.“. Z § X3 ods. X zákona o Y. vyplýva, že platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok podľa odsekov X až 4 a zároveň dodanie tovaru. P. pre oslobodenie dodávky tovaru v rámci F. (z členského štátu predávajúceho do členského štátu nadobúdateľa) vyplývali zo šiestej smernice E. XX/XXX/EHS z XX.XX.XXXX o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (ďalej len „šiesta smernica“). K. poukázal na článok XXc A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice, podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia F. a za podmienok, ktoré samy stanovia na tento účel pre zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie výnimiek, uvedených ďalej v texte ako aj na zabránenie akémukoľvek úniku, vyhýbaniu sa či zneužitiu, členské štáty oslobodia: a) dodávky tovaru, ako sú definované v článku X a XXa (5) a), expedovaného a transportovaného prostredníctvom alebo v mene dodávateľa alebo osoby nadobúdajúcej tovar mimo územia, referovaného v článku 3, ale v rámci F., ktorý je dodaný pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, pôsobiacu ako osoba v členskom štáte inom ako je ten, ktorý je odchodovým štátom pre expedovanie alebo transport tovaru. X. tohto článku sa zaoberal SD v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX vo veci C-XXX/XX T. plc a i., kde v bode X judikoval, že článok XXa ods. X prvý pod odsek a článok XXc A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci F. a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci F. od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Z uvedeného vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od Y., je nevyhnutné v daňovom konaní preskúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V ustanovení § 43 ods. X zákona o Y. sa príkladmo uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. K. však je potrebné poukázať na skutočnosť, že pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie, ale daňový subjekt preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo žalobca ani v jednom prípade nepreukázal, lebo ani jeden z ním označených nadobúdateľov v U. nedeklaroval, že sa stal vlastníkom dodaného tovaru, a už vôbec nebol určený čas, kedy a na koho v U. republike prešlo právo nakladať s deklarovaným tovarom ako vlastník. V. na žalobcovi, aké dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností zvolí (§ 29 ods. X zákona o správe daní), napríklad možno uviesť daňové priznanie, ktoré nadobúdateľ podal v členskom štáte určenia, teda v MR, skladové listy nadobúdateľa a i. Vzhľadom k skutočnosti, že pri intrakomunitárnom obchode prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je monitorovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, preto nie je v rozpore s právom F. požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje, nebude viesť k jeho účasti na obchode, vykazujúcom znaky podvodu. Z vyjadrení maďarskej daňovej správy je celkom zrejmé, že ani jedna zo spoločností, ktorým mal byť tovar žalobcom dodaný, nebola zastihnutá, nepodala ani raz daňové priznanie, s daňovou správou nekomunikovala a všetky X spoločnosti vykazujú spoločné znaky charakterizujúce ich zapojenie v karuselovom podvode. Aj v rozsudku F. dvora EÚ z XX.XX.XXXX v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX F. dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou XXXX/XXX (pozri najmä rozsudky B. zo 7. decembra XXXX, R, C-XXX/XX, bod XX, ako aj z XX. októbra XXXX Z., C-XXX/XX, bod XX). V tejto súvislosti F. dvor EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva J. (pozri najmä rozsudok z 3. marca XXXX, I. H, C-XX/XX, Zb. s. I-XXXX, bod XX; B. a i., ako aj M. a E. E., bod XX). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky I. H, body XX a XX; M. a E. E., ako aj z XX. marca XXXX, X., C-XXX/XX, bod XX). Podľa judikatúry F. dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k Y. alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet Y. zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok M. a E. E., už citovaný, bod XX). O., nie je v rozpore s právom J. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z XX. septembra XXXX, Z. a i., C-XXX/XX Zb. s. I-XXXX, body XX a XX; O. Supermarkt, bod XX, ako aj z XX. decembra XXXX, X. D., C-XXX/XX, bod XX). Napriek všetkým hore uvedeným skutočnostiam je však súd povinný napadnuté rozhodnutie zrušiť, a to stotožniac sa s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nezákonnej dĺžky daňovej kontroly. Podľa ust. § 15 ods. XX zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. D. najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o XX mesiacov. V žalobcovom prípade kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún XXXX začala dňa X.X.XXXX, t.j. podľa § 15 ods. XX prvá veta zákona o správe daní mala daňová kontrola skončiť X.X.XXXX. K. však požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nie však o šesť mesiacov, ako to povoľuje zákon (v tomto prípade by spolu s prerušením daňovej kontroly dochádzalo aj k prerušeniu plynutia lehôt), avšak do konkrétneho termínu. D. č. II/XXX/J./XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo žiadosti správcu dane vyhovené a lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená do X.X.XXXX. Z uvedeného následne vyplýva, že správca dane mal povinnosť ukončiť daňovú kontrolu do dňa X.X.XXXX, a to bez ohľadu na prerušenie kontroly. P. by totiž došlo k predĺženiu lehoty o šesť, či menej mesiacov, mohlo by dôjsť k prerušeniu daňovej kontroly, kedy lehoty neplynú. G. sú totiž právne relevantné časové úseky, pri ktorých je známy prvý a posledný okamih ich plynutia. C. teda o pevne vymedzenú dobu, určenú svojím začiatkom a koncom, v ktorej podľa zákona treba niečo vykonať, aby boli spôsobené isté právne následky alebo aby niektoré právne následky nenastali. P. ale došlo k predĺženiu daňovej kontroly do konkrétneho dátumu, niet čo prerušovať, keďže nedošlo k predĺženiu daňovej kontroly o šesťmesačnú (či inú) lehotu. Y. daňovej kontroly v tomto prípade nebola vyjadrená uplynutím lehoty - právne relevantného časového úseku (napr. XX mesiacov od začatia daňovej kontroly), ale konkrétnym dátumom, dňom X.X.XXXX. Zo spisu je potom zrejmé, že daňová kontrola trvala do dňa X.X.XXXX, teda do prerokovania P. č. XXX/XXX/ XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.X.XXXX, a teda lehota na výkon daňovej kontroly (X mesiacov od začatia kontroly podľa ust. §15 ods. XX prvá veta zákona o správe daní a predĺženie daňovej kontroly do dňa X.X.XXXX) bola prekročená. Y. kontrola tak nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. X prvá veta zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole je rovnako nezákonné (k otázke vzťahu dĺžky daňovej kontroly a nezákonnosti protokolu z nej viď nález J. súdu SR C.. ÚS XX/XXXX-XX zo dňa XX. júna XXXX) V. povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. X O.s.p. viazaný, aby tento sa s odvolaním žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Y. úradu V. č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa X.X.XXXX a všetkými námietkami žalobcu, vznesenými v odvolaní ako aj v žalobe riadne vysporiadal a na základe prvostupňovým orgánom riadne zisteného skutkového stavu, vydal vo veci nové rozhodnutie, ktoré riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti tak, ako tieto vyplývajú z ust. § X7 ods. X F. poriadku, odôvodnil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.X O.s.p. tak, že vecne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania predstavovanú náhradou súdneho poplatku vo výške XX,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z: • úkonov právnej služby podľa § X4 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky U. spravodlivosti F. republiky č. XXX/ XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: X. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom r. XXXX (§ X4 ods. X písm. a) vyhlášky)................................................................... XXX,XX eur X. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa XX.XX.XXXX (§14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) ...................................................................... XXX,XX eur X. účasť na konaní pred súdom (na pojednávaní na tunajšom súde ) dňa X.X.XXXX (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky)....................................................................... XXX,- eur • režijného paušálu za tri úkony právnej služby (2x X,XX + X,XX eur) (§ 16 ods. X vyhlášky) .................................................................................................................. XX,XX eur • dane z pridanej hodnoty za prvé dva úkony právnej služby N. náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalovaného teda predstavuje sumu 465,64 eur, t.j. 2x (XXX,XX) eur + 134,- eur +2x 7,63 eur + 8,04 eur + 0.2 x (2x 127,16 eur + 2x 7,63 eur). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.