Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/2620/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211256 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211256.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: Tex-Press Slovakia, s.r.o., IČO: 35 872 331, Vajnorská 137, Bratislava, zastúpený: alter ego advocatus bpm s.r.o., advokátska kancelária, Vazovova 9/B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 1. októbra 2012, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 1. októbra 2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume XXX,XX eur na účet právneho zástupcu žalobcu: advokátskej kancelárii, alter ego advocatus bpm s.r.o., vedený v R. banke, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní znížil žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2009 zo sumy XX.XXX,XX eur o sumu XX.XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane sú nesprávne, založené na nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich nesprávnych skutkových zisteniach a zároveň postupom týchto správnych orgánov v daňovom konaní boli porušené ustanovenia relevantných právnych predpisov a teda boli vydané contra legem. Namietal nedodržanie zákonom ustanovených lehôt a tiež, že správca dane pred vydaním protokolu neoboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami a neumožnil mu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam pred vydaním protokolu (porušenie § 15 ods. 5 písm. f/ zákona o správe daní). Ďalej tiež, že v protokoloch nie sú uvedené čísla a dátumy medzinárodných dožiadaní, čiže nie sú splnené podmienky, že protokol musí obsahovať preukázateľné kontrolné zistenia, v čom videl porušenie § 15 ods. 11 písm. b/, h/ zákona o správe daní. Tvrdí tiež, že bolo porušené ust. § 15 ods. 4 písm. d/ zákona o správe daní, a to právo žalobcu nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonávaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu. Žalobca tvrdí, že daňová kontrola trvala odo dňa XX.XX.XXXX do prerokovania protokolu XX.XX.XXXX nepretržite, t.j. trvala XXX dní a teda bola prekročená objektívna lehota na výkon daňovej kontroly a protokol z nej má povahu nezákonne získaného dôkazu. Žalobca tiež uvádza, že dňa XX.XX.XXXX mu bol doručený podnet na prešetrenie - odpoveď Daňového riaditeľstva SR, Odboru vnútornej kontroly č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/PeMá, v ktorom bol preverený postup zamestnancov správcu dane pri výkone daňových kontrol žalobcu. Z uvedenej odpovede jednoznačne vyplynuli procesné nedostatky pri výkone kontrol zo strany zamestnancov správcu dane. Žalobca žiada žalovaného, aby predložil so spisovým materiálom aj správu z vnútornej kontroly, kde sú uvedené konkrétne porušenia pri výkone kontroly správcom dane, keďže mu nebolo umožnené sa s touto správou z vnútornej kontroly oboznámiť. Uvádza ďalej, že mu pri nahliadnutí do spisu boli predložené len listiny, ktorí mu boli priebežne doručované, spisová zložka však nebola žurnalizovaná a on sa domáhal nahliadnutia do zápisníc z medzinárodných dožiadaní, čo mu však nebolo umožnené. Podľa žalobcovho názoru týmto konaním správca dane hrubo porušil ustanovenie § 15 ods. 4 písm. d/ zákona o správe daní, a teda právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonávaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, ako aj § 22 zákona o správe daní týkajúci sa nazerania do spisov. Žalobca tvrdí, že nadmerný odpočet je jednoznačne preukázaný. V daňovom období neuskutočnil žiaden zdaniteľný obchod, iba prijal zdaniteľné plnenie. Medzinárodné dožiadanie nemá žiadnu súvislosť so zdaňovacím obdobím júl 2009, z dôvodu neuskutočnenia žiadneho zdaniteľného plnenia a neuskutočnenia vývozu tovaru v tomto období. Odvoláva sa tiež na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, majúc za to, že pre prekročenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly protokol z takto vykonanej daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Poukazuje na podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí správnym orgánom podaný na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Žalobca v súdnom konaní žiada vypočuť pracovníčky správcu dane, ktoré vykonávali dožiadania, t.j. Z.. C. a P.. Z.. Menované pracovníčky boli fyzicky prítomné v prevádzke M. K-X s.r.o. Žalobca sa vyjadruje k nákupu XXX ks urnových žulových pomníkov a ich predaju v počte XXX, čo pokladá za formálnu didaktickú chybu, ktorá spôsobila rozdiel XXXX,XX eur v neprospech žalobcu a tým aj odvod do štátneho rozpočtu väčší ako v skutočnosti. Zároveň predložil znalecký posudok - stanovisko odborného súdneho audítora - Eva Zeffer o kontrole nákladných listov CMR, ktoré boli vystavované v súvislosti s vykonávaním obchodnej činnosti za roky 2008 a 2009. Tento dokument preukazuje predávajúceho (žalobcu), odberateľa a uskladniteľa tovaru - spoločnosť Z. E.. a kupujúceho (vlastníka) tovaru - maďarskú spoločnosť K. E.. a L. - X E.. Tvrdí, že jednotliví dodávatelia potvrdili a predložili správcovi dane všetky doklady o existencii tovaru, skladovú evidenciu i jednotlivé prepravy. Žalobca si splnil zákonné povinnosti reálne, nakoľko existencia tovaru bola preukázaná niekoľkonásobne fyzickými kontrolami pracovníkov správcu dane. Úvahy o daňovej výhode sú účelové s cieľom poškodiť dobré meno žalobcu. Výlučný dodávateľ žalobcu, spoločnosť M. K-X s.r.o. je spoločnosťou s obratom niekoľko miliónov eur. Prebiehajú v nej pravidelne daňové kontroly s pozitívnym výsledkom a preukázaným pôvodom kameňa. Spoločnosť aktívne spolupracuje so správcom dane. Pri miestnom zisťovaní u spoločnosti M. K-X s.r.o. bol preverený vznik daňovej povinnosti, keď bola daň odvedená, čo správca dane pri miestnom zisťovaní nepoprel. Správca dane sa ani nezaoberal podmienkou neutrality DPH, keď pri miestnom zisťovaní u spol. M. K-X s.r.o. nebola spochybnená daňová povinnosť z uskutočneného zdaniteľného plnenia a odvedenie dane na výstupe, a tým aj právo spoločnosti Tex-Press Slovakia, s.r.o. na odpočítanie dane. Správca dane v dodatočnom platobnom výmere cituje množstvo kontrolných zistení, ktoré nemajú oporu v zákone ani opodstatnenie pre uplatnenie nadmerného daňového odpočtu. Žalobca nikdy neobchodoval so spoločnosťami uvádzanými v protokole okrem spoločnosti M. K -X s.r.o. Preto údaje o týchto spoločnostiach nemajú právny význam. Žalobca nezodpovedá za daňové povinnosti iných subjektov. Správca dane vôbec neuvádza, ako sa vysporiadal s predloženými dôkazmi a v čom konkrétne videl nedôvodnosť či nekonkrétnosť preukázania tvrdení o prijatom zdaniteľnom plnení. Zákon neposkytuje hierarchické usporiadanie dôkazných prostriedkov vo vzťahu k ich výpovednej hodnote, resp. vierohodnosti. Žalobca je preto presvedčený, že žalovaný ani správca dane skutočnosti tvrdené a preukázané daňovým subjektom prostredníctvom svedeckých výpovedí, ohliadok nemôže bez ďalšieho ignorovať a požadovať predloženie len vecných, resp. listinných dôkazov. Proces hodnotenia dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ale tento musí vykonané hodnotenie náležite zdôvodniť. Žalobca sa odvolal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.10.2010 a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora O.Ltd (C-354/03), F.E.Ltd C-353/03) a B.H.S. Ltd (C-484/03), resp. K. (C-439/04). Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení podanom tunajšiemu súdu dňa 02.09.2013 žalovaný uvádza, že v priebehu výkonu kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2009 správca dane preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane v celkovej sume XX.XXX,XX eur z dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXXX DPH vo výške XXX.XXX,XX eur za nákup tovaru - obkladu z prírodného kameňa od spoločnosti M. K-X s.r.o. Správca dane konštatoval porušenie § 51 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 tohto zákona tým,.že daňový subjekt si odpočítal daň z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť. Kontrola bola začatá dňa 03.09.2009 na základe Upovedomenia o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 26.08.2009, táto bola predĺžená do 02.09.2010 (daňový subjekt bol vyrozumený upovedomením č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX), prerušená rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že začalo konanie o iných skutočnostiach rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia, ktorým bola medzinárodná výmena informácií s daňovou správou Maďarska. Odo dňa XX.XX.XXXX, keď pominuli prekážky, pre ktoré bola kontrola prerušená, správca dane v kontrole pokračoval, o čom upovedomil daňový subjekt listom č. XXX/XXX/ XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal Protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX, doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa XX.XX.XXXX. Po tom ako sa žalobca k zisteniam uvedeným v Protokole vyjadril, vyhotovil správca dane Dodatok č. 1, v ktorom trval na zisteniach uvedených v protokole. Protokol bol s konateľom ako aj so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaný dňa 04.05.2011, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX. Na tomto základe správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Chra zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2009 zo sumy XX.XXX,XX eur o sumu XX.XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo dodatočný platobný výmer a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že považovalo za potrebné, aby sa správca dane dôkladnejšie vysporiadal so svojimi zisteniami ohľadne fakturovaného tovaru, prípadne svoje zistenia ešte doplnil. Finančné riaditeľstvo uložilo správcovi dane povinnosť doplniť konanie tak, že tento preverí a vyhodnotí skladovú evidenciu daňového subjektu ako aj u jeho bezprostredného dodávateľa ich zmluvy o skladovaní, doklady potvrdzujúce objednávku a uskutočnenie dopravy, faktúry za dopravu, prehľad úhrad faktúr za nákup, skladovanie, prepravu kameňa, platby za nákup tovaru, prípadne aj iné dôkazy o prevzatí tovaru. Preveriť nakúpené a predané množstvo tovaru v jednej kategórií, žiadať vysvetlenie, prečo bola váha tovaru vždy uvedená v inej kategórií (kg, tony, m2 atď.), ako bola určená cena za nákup a predaj tovaru spoločnosťou M. K-X s.r.o. za m2, keď dodávku prijala v kg, platila prepravu v tonách a tovar predala v m2. Prečo uvádzala množstvo v m2, keď obe spoločnosti uvádzajú, že platne majú rozdielnu hrúbku, a teda aj rôznu váhu. Správca dane následne vo vyrubovacom konaní vydal dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub dňa XX.XX.XXXX, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2009 zo sumy XX.XXX,XX eur o sumu XX.XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX tento dodatočný platobný výmer potvrdilo. Žalobca uvádza, že všetky kontroly u jeho dodávateľa - spoločnosti M. K-X s.r.o. dopadli bez nálezu, v prospech daňového subjektu. Žalovaný k tomu uvádza, že sa nejednalo o daňové kontroly, ale miestne zisťovania, z ktorých prvé boli zamerané len na kontrolu predložených faktúr, pričom je pravdou, že tam miestne príslušný správca dane konštatoval kladný výsledok šetrenia. Nekontrolovali sa však účtovné položky a nerobili sa fyzické kontroly nákupu a predaja skladovaného tovaru, ani riadne daňové kontroly. Správca dane žalobcu, ktorým bol v čase daňových kontrol Daňový úrad Bratislava III, preveroval počas daňových kontrol v r. 2009-2010 prostredníctvom dožiadaní na miestne príslušných daňových úradoch spoločnosti, od ktorých mala spoločnosť M. K-X s.r.o. tovar nakúpiť. Žalobca deklaroval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX nákup obkladu z prírodného kameňa v hodnote XXX.XXX,XX eur, z toho DPH sumu XX XXX,XX eur od daňového subjektu M. K-X s.r.o. Nákup uvedeného tovaru bol preverovaný formou dožiadania u miestne príslušného daňového úradu spoločnosti M. K-X s.r.o. Daňový úrad Bratislava oznámil správcovi dane, že spoločnosť M. K-X s.r.o. má faktúru č. XXXXXXXXXX zaúčtovanú v účtovníctve. Nákup materiálu bol preukázaný faktúrou č. XXXXXXX od spoločnosti O.-G., s.r.o. Dožiadaním bolo zistené, že táto spoločnosť má faktúru zaúčtovanú a daňový subjekt uviedol, že plnenie bolo uskutočnené. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť S&J S. s.r.o. Tovar bol podľa vyjadrenia konateľa nadobudnutý od dodávateľa S. Q. spol. s.r.o., o čom mala svedčiť faktúra č. XXXXXXX. Splnomocnená zástupkyňa tejto spoločnosti uviedla, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a tovar nakúpený od spoločnosti C. s.r.o., doložený faktúrou č. XXXXXXX. Za túto spoločnosť predkladala písomnosti zástupkyňa, ktorá sa k transakciám nevyjadrovala, lebo bola spoločnosťou poverená len na doručovanie písomností. Spoločnosť nepredložila fyzicky odberateľskú faktúru č. XXXXXXX ani súvisiace dodávateľské faktúry. Bola predložená skladová karta a jej pohyby. Správca dane vypočul ako svedka p. A. Q., bývalého konateľa spoločnosti C. s.r.o., ktorý uviedol, že nemá k dispozícií žiadne doklady spoločnosti a tieto má nový konateľ. Tento tiež nevedel preukázať krajinu pôvodu granitových dosiek, druh a vlastnosti tovaru, technické parametre, ktoré by potvrdzovali a preukazovali skutočné obstaranie tovarov platiteľom a dodania tovarov v nezmenenom stave v tuzemsku a neboli len tvrdeniami, uvedenými na faktúrach. Žalovaný tiež uvádza, že od júla 2013 disponuje uzneseniami Prezídia Policajného zboru SR, úradu boja proti organizovanej kriminalite odbor Bratislava U.:S.- XXX/BOK-BA-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a U.:S.-XXX/BOK-BA-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, resp. národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky expozitúra Bratislava U.:S.-X/NKA- PZ-BA-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorých vyplýva, že tieto vyšetrujú, resp. v niektorých prípadoch už začali trestné stíhanie pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom, keď sú vyšetrované o.i. spoločnosti O.-G. s.r.o., C., s.r.o., C. K., s.r.o. a občania Rumunska, ktorým boli spoločnosti následne prevedené. Je medzi nimi aj p. E. S., ktorej podľa zistení maďarskej daňovej správy boli spoločnosti prevedené a stala sa konateľkou v maďarských spoločnostiach, ktorým, ako deklaruje, žalobca predával tovar, nakúpený o.i. aj v zdaňovacom období júl 2009. Správca dane na základe svojich zistení mal oprávnené pochybnosti, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení v skutočnosti neprišlo tak ako sa uvádza v predkladaných faktúrach. Správcovi dane počas daňových kontrol preverovaných zdaniteľných období rokov 2009-2010 bolo žalobcom deklarované, že nakúpený tovar dodáva do Maďarska viacerým spoločnostiam. Existenciu ani jednej z nich sa podľa vyjadrení maďarskej daňovej správy nepodarilo dokázať. Na základe týchto zistení správny orgán predpokladá, že žalobca je jedným z článkov v reťazci obchodov s prírodným kameňom, ktorý sa neťaží na Slovensku. Nie je možné zistiť pôvod tovaru, kým, odkiaľ a ako bol na územie SR dovezený a tiež nie je možné preveriť, na čo bol tovar použitý a kde skutočne skončil. Žalobca v r. 2009 od januára až do augusta tovar iba nakupoval. Podľa vyjadrenia konateľa tento mal byť predávaný až od septembra 2009. Správca dane v dobe kontroly považoval za potrebné preveriť, či prijatý tovar bude, resp. bol v skutočnosti použitý na dodávky tovaru do Maďarska. Ako odberatelia tovaru boli uvádzané striedavo tri maďarské spoločnosti, a to F. E., L.-X, E. a K. E.. Tieto všetky tri spoločnosti mali sídlo na tej istej adrese. Správca dane preveroval formou žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií dodanie tovaru do Maďarska a z tohto dôvodu bola kontrola vo viacerých zdaňovacích obdobiach prerušená. Správca dane pri daňovej kontrole nemôže vychádzať len z faktúr predložených daňovým subjektom. Je povinný k tomuto účelu vykonať aj dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad. Ako uviedla maďarská daňová správa, spoločnosť K. E.. nepredkladá daňové priznania od zdaňovacieho obdobia za 4. štvrťrok 2007. Na opakované predvolania maďarskej daňovej správy sa dostavil pán R. K., ktorý poskytol vyhlásenie, že je zamestnancom spoločnosti K. E.. len niekoľko dní, o spoločnosti nič povedať nevie, ani to, prečo spoločnosť nepodáva daňové priznania. V predložených dokumentoch sa našli faktúry vydané žalobcom a prepravné dokumenty, podľa ktorých tovar bol predaný do Rumunska, pričom však rumunský odberateľ nedeklaroval intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od spoločnosti K. E.. Spoločnosť K. E.. nevie deklarovať objednávky, nákup a prevzatie tovaru od žalobcu, platby za tovar a znovupredanie tovaru. Spoločnosť nemá žiadne sklady a nedeklarovala obchodné transakcie. Maďarská daňová správa sa pokúšala predvolať jej konateľa, tento sa však na daňový úrad nedostavil, nebola potvrdená objednávka tovaru, nákup, ani prevzatie, platby či následný predaj. Spoločnosť K. E.. neevidovala žiaden intrakomunitárny obrat. Odpoveď, ktorú obdržal spávca dane v decembri 2009 sa týkala spoločnosti Z. E., ktorá uskladňovala tovar aj istej slovenskej spoločnosti, s ktorou mala uzavretú zmluvu o logistických službách z novembra 2007. Konateľ maďarskej spoločnosti potvrdil, že medzi Z. E.. a K. E.. neexistuje žiaden kontakt. Potvrdil príjem tovaru podľa predložených CMR, ale na všetkých dodávkach bola ako dodávateľ uvedená spoločnosť C. s.r.o., z jeho skladov bol tovar dodaný späť na Slovensko, a to spoločnosti C. K. s.r.o. Ďalej maďarská daňová správa uviedla, že spoločnosť K. E.. stále nebola zistená a je nepravdepodobné, že by disponovala tovarom nakúpeným zo SR. V ďalšom správca dane požadoval preukázanie nakúpeného a predaného množstva tovaru v jednej váhovej kategórii, vyjadrenie sa k dôvodom, pre ktoré spoločnosť M. K-X s.r.o. nakupovala granitové dosky leštené a deklarovala predaj obkladu z prírodného kameňa, preukázanie, v akých merných jednotkách spoločnosť M. K-X s.r.o. evidovala tovar na sklade, predloženie skladovej evidencie, preukázanie, či skladovaný tovar v skladovacích priestoroch v Kútoch bolo možné identifikovať, ktorý tovar a v akom množstve patril tej-ktorej konkrétnej spoločnosti, či bol tovar premiestnený do priestorov označených a vyhradených pre spoločnosť Tex-Press Slovakia, s.r.o. a ak áno, kto to množstvo tovaru prekladal a či v súčasnosti M. K-X s.r.o. skladuje tovar, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Spoločnosť M. K-X s.r.o. a žalobcu zastupoval rovnaký zástupca (A. U.). Z jeho odpovedí vyplynulo, že spoločnosť M. K-9 s.r.o. nakupovala granitové dosky leštené ako veľké tabule, ktoré boli spoločnosťou spracované na obklad z prírodného kameňa alebo dlažbu, vždy podľa požiadaviek odberateľa. Spoločnosť nakupovala predmetný tovar v kg a predávala v m2, prípadne v kusoch, podľa požiadaviek zákazníka. Nebola preukázaná ani skladová evidencia ani požadované podklady k daňovému priznaniu k DPPO za rok 2009, aj keď vedenie takejto evidencie na vypracovanie daňového priznania k DPPO vyplýva zo zákona o dani z príjmov. K dĺžke kontroly žalovaný uvádza, že kontrola bola začatá dňa 08.10.2009 a ukončená dňa 04.05.2011, t.j. 574 dní, z toho prerušenie kontroly trvalo od 06.10.2010 do 11.03.2011, t.j. 157 dní, takže výkon kontroly trval 417 dní. Táto situácia nastala z dôvodu, že správca dane považoval kontrolu za prerušenú dňom vydania rozhodnutia. O prerušení daňovej kontroly, t.j. 09.09.2010, až na základe stanoviska DR SR zo dňa 23.05.2011 bol správca dane usmernený, že k prerušeniu kontroly dochádza až dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu, v tomto prípade 05.10.2010. Správca dane zaslal výzvu na prerokovanie protokolu spoločnosti Tex-Press Slovakia, s.r.o. dňa 23.032011, v ktorej stanovil termín na prerokovanie protokolu na deň 04.05.2011. V tom čase sa správca dane riadil Metodickým usmernením č. 8/3/2006 zo dňa 04.07.2006, podľa ktorého nedodržanie lehoty na ukončenie daňovej kontroly nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, lehota na vykonanie daňovej kontroly je poriadkovou lehotou. Usmernenie k dodržaniu lehoty pri výkone daňovej kontroly zo dňa 18.04.2011 nemal správca dane v čase doručovania výzvy na prerokovanie protokolu (22.03.2011) k dispozícií. Daňovému subjektu bolo umožnené nazrieť do spisov v súlade s § 22 ods. 2 zákona o správe dní. Daňový subjekt v zmysle § 22 ods. 2 zákona o správe daní však nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie - dožiadaní medzi inými správcami dane. Ak sa žalobca odvoláva na odpoveď DR SR, OVK č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/PeMá, žalovaný k nej uvádza, že v jej druhom odseku je jednoznačne uvedené, že DR SR OVK preverilo skutočnosti uvedené v jeho podnetoch formou kontroly a v rámci tejto činnosti boli zistené zo strany zamestnancov DÚ Bratislava III procesné nedostatky, ktoré boli v priebehu kontroly odstránené. V žalobe je tiež uvedené, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2009 je jednoznačne preukázaný daňovým priznaním podaným za toto zdaňovacie obdobie, t.j. iba nákupom tovaru. Daňový subjekt vykázal nadmerný odpočet vo výške 18.776,34 eur, ktorý pozostával z odpočítania dane z nákupu obkladu z prírodného kameňa, ktorý bol následne dodaný ako tovar oslobodený od dane podľa § 43 zákona o DPH. V zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca v roku 2009 od januára do augusta tovar iba nakupoval, predaný mal byť až v septembri 2009, pričom správca dane považoval za potrebné preveriť, či v skutočnosti prijatý tovar bude použitý na dodávky tovaru. Správca dane žiadal žalobcu, aby sa vyjadril, aký má zámer s nakúpeným tovarom, v akom časovom horizonte predpokladá jeho predaj, či sú už známi potenciálni odberatelia, či prebiehajú obchodné rokovania, s akými spoločnosťami a zároveň žiadal predložiť listinné dôkazy z rokovaní, uzatvorených kúpnych zmlúv, príp. objednávok tovaru. V odpovedi na túto žiadosť konateľ spoločnosti uviedol, že obklad z prírodného kameňa je určený predovšetkým pre spoločnosť K. E.. C. a vzhľadom na pretrvávajúcu celosvetovú situáciu na trhoch táto spoločnosť tovar ešte neodkúpila. Nakoľko nakúpený tovar mal byť v zdaňovacom období september 2009 dodaný do Maďarska, správca dane preveroval formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií toto dodanie a z tohto dôvodu bola kontrola prerušená. Správcovi dane predložil žalobca kúpnu zmluvu zo dňa 12.01.2009 uzavretú so spoločnosťou K. E.. C., žiadne iné zmluvy neboli správcovi dane predložené a neboli uvedené žiadne konkrétne spoločnosti, s ktorými by žalobca rokoval. Kúpna zmluva bola predložená v slovenskej a anglickej verzii, pričom v anglickej verzii nebolo uvedené správne IČO a IČ DPH žalobcu a za spoločnosť K. E.. v kúpnej zmluve nie je uvedená osoba, ktorá spoločnosť zastupovala pri uzatváraní zmluvy. Na výzvu žalobca oznámil správcovi dane, že zmluvu podpísal konateľ spoločnosti K. E.. E. L. P.. Tento teda síce podpisoval zmluvy, ale s miestne príslušným správcom dane nekomunikoval. Uvedená spoločnosť nepredložila daňové priznania od IV. štvrťroku 2007. Na opakované predvolania maďarskou daňovou správou sa dostavil pán R. K., ktorý vyhlásil, že je zamestnancom spoločnosti len niekoľko dní a nič o spoločnosti nevie povedať, ani prečo táto nepredkladá daňové priznanie. Predložil dokumenty, podľa ktorých bol tovar predaný do Rumunska spoločnosti C. s.r.o., ale táto spoločnosť nedeklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od spoločnosti K. E.. Podľa vyhlásenia konateľa spoločnosti Z. E.. neexistuje žiaden priamy kontakt so spoločnosťou K. E.. Prepravy prišli do jeho skladu, no na každom dokumente o uskladnení je uvedený ako dodávateľ spoločnosť C. s.r.o. a ako tovar žulové tabule. Podľa informácií spoločnosti Z. E.. tovar bol hneď dodaný späť na Slovensko spoločnosti C. K. s.r.o. Maďarská daňová správa tiež uvádza, že prešetruje spoločnosť K. E.., ale táto ešte nebola objavená. K žalobcom uvádzaným rozsudkom NS SR a ESD žalovaný poukazuje na rozsudky NS SR, sp. zn. 3Sžf/24/2012 a 3Sžf/19/2011, z ktorých vyplýva, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvoláva na niektoré rozsudky Súdneho dvora, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať. Ak žalobca, odvolávajúc sa na rozsudky ESD, tvrdí, že nárok na odpočet dane nemôže byť odopretý, ak osoby o podvodnom konaní iných osôb v obchodnom reťazci nevedeli alebo nemohli vedieť, má žalovaný za to, že žalobca nie je takouto osobou, keďže správca dane vykonával daňové kontroly u žalobcu niekoľko rokov, počas ktorých žalobca deklaroval nákup a predaj tovaru (predaj vždy do Maďarskej republiky) trom rôznym firmám, ktoré mali totožnú adresu sídla v Budapešti. Správca dane žiadal opakovane maďarskú daňovú správu o potvrdenie uskutočnenia obchodných prípadov, nadobudnutie tovaru jednou z troch deklarovaných maďarských spoločností. Ani v jednom prípade šetrenie maďarskej daňovej správy nebolo úspešné. Maďarské spoločnosti deklarujú sídlo v Budapešti na rovnakej adrese, v bytovom dome v byte na 8. poschodí. S konateľmi ani jednej zo spoločností sa maďarskej finančnej správe nepodarilo skontaktovať, tieto nepodávali daňové priznania a nedeklarovali nadobudnutie tovaru zo Slovenska. Teda skutočná existencia a vykonávanie ekonomickej činnosti označenými spoločnosťami v Maďarskej republike sa nepotvrdila. Žalovaný následne poukázal na rozsudok C-439/04, v ktorom Súdny dvor ES uvádza, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby tomuto platiteľovi odmietol priznanie práva na odpočítanie dane. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. Navrhuje teda, aby tunajší súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 03.04.2014 žalobca po nahliadnutí do administratívneho spisu poukazuje na doklady, ktoré vyhotovil správca dane počas prerušenia kontroly, a to: Formulár „SCAC“, Výmena informácií podľa čl. 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES, medzinárodná výmena informácií, č. DÚ:XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX, Formulár „SCAC“, Výmena informácií podľa čl. 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES, medzinárodná výmena informácií podľa čl. 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES, medzinárodná výmena informácií, č. DÚ:XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX, Formulár „SCAC“, Výmena informácií podľa čl. 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES, medzinárodná výmena informácií podľa čl. 5 a 19 nariadenia 2003/1798/ES, medzinárodná výmena informácií, č. DÚ:XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX. Aj vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že správca dane vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2009 v trvaní 608 dní, a teda nedodržal zákonom stanovené lehoty a protokol z takto vykonanej daňovej kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 08.04.2014 právny zástupca žalobcu na podanej žalobe v celom rozsahu zotrval a poukázal na formulár „SCAC“, Výmena informácií podľa čl. 5 a 19 Nariadenia 2003/1798/ES Medzinárodná výmena informácií, ktorý tvorí prílohu č. 1 až 3 oznámenia, doručeného tunajšiemu súdu dňa 03.04.2014. Žalobca má za to, že došlo k závažným pochybeniam a tieto prvostupňovým ani druhostupňovým orgánom neboli odstránené, pričom tieto spôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca tiež poukazuje na podnet podaný na Krajskú prokuratúru Bratislava, ktorý síce bol odložený bez podania protestu prokurátora, avšak prokuratúrou boli pochybenia skonštatované. Žalobca tiež zdôrazňuje, že žiadal o predloženie správy z vnútornej kontroly, avšak ku dňu pojednávania tak nebolo urobené. Odkázal tiež na predchádzajúce rozsudky tunajšieho súdu, sp. zn.: 6S 12/2012 zo dňa 25.01.2013, 1S 2525/2012 a 5S 291/2012, v ktorých boli v žalobcových veciach rozhodnutia zrušené. Z obsahu priloženého administratívneho spisu súd zistil, že na základe Upovedomenia o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX, doručeného žalobcovi dňa 05.10.2009, začala dňa 08.09.2009 u žalobcu kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2009. Správca dane žiadosťou č.XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu do 07.10.2010, a to vzhľadom na skutočnosť, že ukončenie daňovej kontroly u žalobcu závisí od výsledku zisťovania maďarskej daňovej správy. Oznámením č. II/ XXX/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo žiadosti Daňového úradu Bratislava III vyhovené a lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená do 07.10.2010. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava III č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX správca dane podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za júl 2009 z dôvodu, že začalo konanie o iných skutočnostiach, rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia, t.j. medzinárodná výmena informácií vykonávaná v súlade s čl. 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH. Kontrola bola prerušená do ukončenia šetrenia vykonávaného na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Rozhodnutie bolo opakovane doručované splnomocnenému zástupcovi žalobcu, pričom dňa 20.09.2010 bola zásielka uložená na pošte a prebratá dňa 05.10.2010. Oznámením č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 11.03.2011 pominuli prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila. Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal Protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX. Po vyjadrení sa k zisteniam uvedeným v protokole vydal správca dane Dodatok č. 1, v ktorom trval na zisteniach uvedených v citovanom protokole. Tento bol prerokovaný dňa 04.05.2011, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX. Správca dane následne vydal dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Chra zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona SNR číslo 511/1992 Zb. znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2009 zo sumy XX.XXX,XX eur o sumu XX.XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal, pričom Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo XXXXXXX/X/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX zrušilo dodatočný platobný výmer a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ďalej súd zistil, že finančné riaditeľstvo SR uložilo správcovi dane doplnenie konania, v rámci ktorého bolo potrebné preveriť a vyhodnotiť skladovú evidenciu u daňového subjektu ako aj u jeho bezprostredného dodávateľa, zmluvy o skladovaní, doklady potvrdzujúce objednávku a uskutočnenie dopravy, faktúry za dopravu, prehľad úhrad faktúr za nákup, skladovanie, za prepravu kameňa, platby za nákup tovaru, príp. aj iné dôkazy o dodaní a prevzatí tovaru. Preveriť nakúpené a predané množstvo tovaru v jednej váhovej kategórii, žiadať vysvetlenie, prečo bola váha tovaru vždy uvedená v inak označenej hmotnosti, ako bola určená cena za nákup, ale aj predaj tovaru spoločnosťou M. K-X s.r.o., E. za m2, keď dodávky prijala v kilogramoch, platila prepravu v tonách, tovar predala v m2. Požiadať o vysvetlenie, na základe čoho pri predaji pre spoločnosť Tex-Press Slovakia, s.r.o. uvádzala množstvo práve v m2, zvlášť keď spoločnosti preukazujú, že platne majú rozdielnu hrúbku, a teda aj rôznu váhu. Daňový úrad Bratislava vykonal požadované šetrenia, na základe ktorých potom vydal dodatočný platobný výmer číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2009 zo sumy XX.XXX,XX eur o sumu XX.XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Správca dane preveroval nákup tovaru - obkladu z prírodného kameňa, nadobudnutie, prepravu, skladovanie predmetného tovaru prostredníctvom dožiadaní na miestne príslušných daňových úradoch spoločnosti M. K-X s.r.o., ako aj na miestne príslušných daňových úradoch spoločností O.-G. s.r.o., N. Q., s.r.o. a F., s.r.o., od ktorých, ako bolo zistené, mala spoločnosť M. K-X s.r.o. tento tovar nakúpiť. Spoločnosti N. Q., s.r.o. a F., s.r.o so správcom dane nekomunikujú a boli predané rumunským občanom. Spoločnosť Tex-Press Slovakia, s.r.o. mala tovar dodať do Maďarska spoločnosti K. L. S. E.. a táto mala tovar predať späť na Slovensko spoločnosti K.-Z. s.r.o., ktorá so svojím miestne príslušným správcom dane nekomunikuje a tiež bola predaná občanovi Rumunska. Spoločnosť M. K-X s.r.o. nakupovala podľa splnomocneného zástupcu A.. U. granitové dosky leštené ako veľké tabule, ktoré boli spoločnosťou spracované na obklad z prírodného kameňa alebo dlažbu, vždy podľa požiadaviek odberateľa. Spoločnosť nakupovala predmetný tovar v kg a predávala v m2, prípadne v kusoch, podľa požiadaviek zákazníka. Daňový úrad Bratislava III žiadal predložiť výrobnú kalkuláciu, z ktorej bude zrejmé, koľko kg leštených granitových dosiek bolo použitých na m2 obkladu z prírodného kameňa, resp. dlažby podľa druhu, hrúbky s konkrétnymi úkonmi vykonanými v rámci spracovateľských operácií, predloženie zoznamu strojov, ktorými sa opracovanie materiálu uskutočnilo, preukázanie veľkosti skladového areálu (nakoľko sa jedná o disponovanie so značným množstvom tovaru), skladovanie materiálu, doložiť objednávky klientov, z ktorých bude zrejmé, aký tovar si objednávajú, t.j. názov tovaru, množstvá a merné jednotky, predloženie evidencie zamestnancov a jej korešpondencie s ročným hlásením o dani zo závislej činnosti za rok 2009. Informácie poskytnuté v odpovediach na dožiadania neboli pre správcu dane postačujúce, preto požiadal dňa 28.07.2011 o doplnenie informácií. Žiadal predložiť výrobnú kalkuláciu, nakoľko splnomocnený zástupca spoločnosti uviedol, že granitové dosky boli nakúpené ako veľké tabule, spoločnosťou spracované podľa požiadaviek odberateľa, kde odpad tvoril 10-50 %. V odpovedi na dožiadanie k výrobnej kalkulácii konateľ spoločnosti M. K-X s.r.o. S. N. a splnomocnený zástupca spoločnosti A..P.. C. U. uviedli, že výrobná kalkulácia pri obklade z prírodného kameňa je závislá na hrúbke materiálu, záleží na tom, či je kameň suchý alebo mokrý, ale kalkulácia nebola predložená. Daňový úrad Bratislava III tiež požadoval preveriť zmluvy o skladovaní, resp. zmluvy o prenájme skladových priestorov uzavretých so všetkými spoločnosťami, ktorým M. K-X s.r.o. tovar skladovala vo svojich priestoroch, nakoľko má vedomosť o tom, že v skladovacích priestoroch spoločnosti M. K-X s.r.o. bol uskladnený tovar aj iných spoločností. V predchádzajúcej odpovedi na dožiadanie je uvedené, že odpad pri výrobe tvorí 10-50 %. Správca dane žiadal o zistenie skutočností spojených s nakladaním s odpadom, najmä kto znáša finančne také množstvo odpadu, žiadal aj inventúry zásob v množstevnom vyjadrení a v členení na zásoby vlastné a zásoby skladované pre iné daňové subjekty na základe zmlúv o uložení veci. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti M. K-X s.r.o. odpad z výroby spoločnosť použila aj používa na spevnenie celého pozemku. Splnomocnený zástupca tejto spoločnosti predložil namiesto výrobnej fakturácie časové normy na výrobu výrobkov, preto správca dane opakoval žiadosť o výrobnú fakturáciu, inventúry zásob v množstevnom vyjadrení, členení na zásoby vlastné a zásoby skladované pre iné daňové subjekty na základe zmlúv o uložení veci. Inventúra zásob v požadovanom členení však predložená nebola. Správcovi dane nebolo doručené ani vyjadrenie, na základe akých podkladov bolo vypracované daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 200X, ani za ďalšie roky. Spoločnosť M. K-9 s.r.o. nemá žiadne písomné objednávky od klientov, všetky obchodné prípady sa realizujú na základe osobného dohovoru. K žiadosti o predloženie výrobnej kalkulácie sa spoločnosť M. K-X s.r.o. vyjadrila tak, že v minulosti bolo usporiadanie položiek kalkulačného vzorca upravené legislatívou, avšak v súčasnosti takáto záväzná legislatíva neexistuje okrem regulovaných sieťových odvetví, a preto spoločnosť M. K-X s.r.o. nemá a nepredloží kalkulačný vzorec podľa požiadaviek správcu dane. Žalobca neposkytol vyjadrenia a dôkazy k položeným otázkam, ktoré by napĺňali znaky reálneho uskutočnenia deklarovaných obchodov. Zo spisu tiež vyplýva, že správca dane požiadal spoločnosť Tex-Press Slovakia, s.r.o. dňa 22.03.2012 o predloženie skladovej evidencie za rok 2008 a január až september 2009 s určenými údajmi. Zároveň žiadal oznámiť, akú metódu oceňovania zásob spoločnosť používala a predložiť kópie dokladov (príjemky a výdajky). Skladovú evidenciu v požadovanom členení, ani ostatné doklady vyžiadané predmetnou výzvou spoločnosť správcovi dane nepredložila. Dňa 19.04.2012 bola správcovi dane doručená odpoveď spoločnosti Tex-Press Slovakia, s.r.o. na výzvu, v ktorej boli ako príloha tri strany skladového hospodárstva, a to výpis z účtu 132. Táto evidencia nemá vypovedajúcu schopnosť, nakoľko sa z nej nedá vyhodnotiť akou konkrétnou faktúrou bol nakúpený tovar predaný. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane viackrát žiadal spoločnosť Tex-Press Slovakia, s.r.o. predložiť aktuálne stavy záväzkov a pohľadávok a doklady o úhradách dodávateľských a odberateľských faktúr. Dňa 19.01.2012 bola správcovi dane doručená odpoveď na výzvu, ale predložené doklady správca dane vyhodnotil ako nezrozumiteľné a neúplné, žiadal o podanie vysvetlenia k týmto dokladom. Konateľ spoločnosti P.. S. U. predložil dňa XX.XX.XXXX odpoveď na výzvu správcu dane aj s prehľadom o úhradách odberateľských a dodávateľských faktúr. V odpovedi je uvedené, že všetky prvotné doklady v zmysle zákona o účtovníctve boli dodané, resp. zaslané nad rámec svojich zákonných povinností. V zdaňovacom období júl 200X mala spoločnosť Tex-Press Slovakia, s.r.o. nakúpiť tovar - obklad z prírodného kameňa od spoločnosti M. K-9 s.r.o., ku ktorému obchodu bola vydaná faktúra č. XXXXXXXXXX v hodnote XXX.XXX,XX eur. Podľa prehľadu o úhradách bola faktúra č. XXXXXXXXXX v hodnote XXX.XXX,XX eur zaplatená dňa XX.XX.XXXX z účtu U. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na základe doplnených šetrení správca dane vydal dňa 06.06.2012 dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2009 podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona SNR číslo 511/1992 Zb. zo sumy XX.XXX,XX eur o sumu XX.XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto je nevyhnutné napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a/ na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b/ byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d/ nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f/ vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g/ nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a/ umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b/ zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d/ predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f/ umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g/ zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní, o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Protokol musí obsahovať a/ názov a sídlo správcu dane, b/ číslo konania, c/ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené, d/ predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, e/ meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, f/ miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g/ súpis kontrolovaných dokladov, h/ preukázané kontrolné zistenia, i/ dátum vypracovania protokolu, j/ dátum prerokovania protokolu, k/ vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l/ vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu (§ 15 ods. 11). Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Podľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. Podľa § 22 ods. 1, 2 zákona o správe daní, daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Od 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 165 ods. 2 tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov). Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH, právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie (nebol určite nečinný, ako to tvrdil žalobca). Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné ako to namietal žalobca. V uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady vo veciach vrátenia nadmerných odpočtov DPH v tom smere, že sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných faktúrach (DONNA K-9 s.r.o.), aj fakturované zdaniteľné obchody (tovar) skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti (deklaroval intrakomunitárne dodanie do MR). Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia, pričom všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania, čiže ide o tzv. karusel. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie DPH správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdili, keď žalobcovi znížili podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod l zákona o správe daní nadmerné odpočty uvedené v daňových priznaniach dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie. Správne orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. 1, 2, 4 a § 2 ods. 3, 6 zákona o správe daní. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania. Žalobca je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava nadmernú DPH z nadobudnutého tovaru. Tovar žalobca deklaroval až v zdaňovacom období september 2009 ako dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ - Maďarska, avšak dodanie Maďarská daňová správa nepotvrdila. Samotné preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Skutočnosť, že žalobca má doklady od svojho výlučného dodávateľa ešte nedokazuje, že dodávky boli aj skutočne realizované. Reálne plnenie predmetu zmluvy totiž nebolo preukázané, keďže zo všetkých dôkazov objektívne vyplýva, že žiaden tovar neexistoval, takže nebolo s čím obchodovať. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Ako vyplýva už napr. i z rozsudku NS SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Právo na odpočítanie dane si pritom môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo nebolo preukázané. Žalobca tým, že predložil ku kontrole faktúry, CMR ako aj iné doklady, ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. Nárok na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH preukáže. Žalobca bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované, v tuzemsku prijal a následne tovar dodal na územie Maďarska, čo v uvedenom prípade nebolo preukázané. Všetko nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na nadmerných odpočtoch DPH. Žalobca tvrdil, že všetky kontroly u jeho dodávateľa DONNA K-X s.r.o. dopadli v prospech daňového subjektu. Tu však nešlo o daňové kontroly, ale o miestne zisťovania. Prvé miestne zisťovanie pritom bolo zamerané len na predkladanie faktúr a tam správca dane konštatoval kladný výsledok šetrenia. Nekontrolovali sa však účtovné položky a nerobili sa fyzické kontroly nákupu a predaja skladovaného tovaru, ani riadne daňové kontroly, vychádzalo sa len z textu predložených faktúr, nevykonávali sa kontroly, či predloženým faktúram neabsentuje materiálny podklad. Správca dane žalobcu preveroval počas daňových kontrol v rokoch 2008-2010 (pretože žalobca počas celej tejto doby deklaroval obchodovanie, v niektorých zdaňovacích obdobiach nákup, v iných predaj) obchodovanie s tovarom (nazývaným raz granitové platne, raz žula), ako aj vo vyrubovacom konaní prostredníctvom dožiadaní na miestne príslušnom daňovom úrade spoločnosti M. K-X s.r.o., aj na miestne príslušnom daňovom úrade spoločnosti O.-G., s.r.o., od ktorej mala spoločnosť M. K-X s.r.o. tento tovar nakúpiť. Dožiadaniami u miestne príslušných správcov dane bolo zistené, že fakturácia tovaru prebiehala medzi viacerými spoločnosťami M. SK s.r.o.- O. G., s.r.o.- M. K-X s.r.o.- R. -Press Slovakia s.r.o. - K. E.. Maďarsko- C., s.r.o., Rumunsko), pričom prvý dodávateľ tovaru a odberatelia žalobcu sú spoločnosti nekontaktné a nebolo možné u nich preveriť deklarované obchodné transakcie. Najpodstatnejšie pritom je, že pri tomto preverovaní sa vôbec nepodarilo zistiť pôvod, t.j. prvotný zdroj tovaru, ktorý celkom zrejme nepochádza zo Slovenska, ale sa musel niekde vyťažiť. Všetko nasvedčuje tomu, že s tovarom sa obchodovalo len fiktívne. Z tohto dôvodu, ako aj na základe skutočností vyplývajúcich z daňových kontrol iných zdaňovacích období, ktoré vykonával správca dane u žalobcu, správca dane preveroval formou žiadosti o MVI dodanie tovaru do Maďarska, a z toho dôvodu bola kontrola prerušená. Správca dane pri daňovej kontrole nemôže vychádzať len z faktúr predložených daňovým subjektom. Je povinný k tomu účelu vykonať aj dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad. V zmysle § 15 ods. 1 zákona o správe daní zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Nesporne bolo potrebné, aby žalobca ako aj spoločnosť M. K-X s.r.o. preukázali nakúpené a predané množstvo tovaru v jednej váhovej kategórii, aby bolo možné overiť, či ide o tie isté, faktúrami deklarované množstvá, ozrejmili, podľa čoho bola vypočítaná cena za m2, keď spoločnosť M. K-X s.r.o. dodávky od svojich dodávateľov prijala v kilogramoch, platila za prepravu tovaru uvádzaného v tonách, pri predaji pre žalobcu uvádzala množstvo v m2, pritom obe spoločnosti preukazovali, že platne majú rozdielnu hrúbku a teda aj rôznu váhu. Spoločnosť M. K-X s.r.o. neozrejmila, ako mala rozlíšený uložený tovar pre jednotlivé spoločnosti, ktorým tovar skladovala (podľa zistenia správcu dane bolo takýchto spoločností viacero), aby nedošlo k omylu pri vydávaní tovaru zo skladu, tiež aby už predaný tovar nebol omylom použitý pre vlastné potreby spoločnosti M. K-X s.r.o., aby nedošlo k jeho zámene s tovarom inej spoločnosti či opätovnému predaju. Napriek opakovaným požiadavkám správcu dane nebola preukázaná ani skladová evidencia, ani požadované podklady k daňovému priznaniu k DPPO za rok 2008, aj keď vedenie takejto evidencie na vypracovanie daňového priznania k DPPO je v zmysle zákona o dani z príjmov povinné. Spoločnosť M. K-X s.r.o. vo všetkých prípadoch pri jednaniach so správcom dane zastupoval A.. P.. U., ktorý zastupoval pôvodne aj žalobcu, čiže musel byť podrobne oboznámený s obchodnými skutočnosťami tak žalobcu, ako aj jeho dodávateľa. Tiež bolo zistené, že žalobcovi bolo v daňovom konaní umožnené nazrieť do spisov v súlade s § 22 zákona o správe daní. Daňový subjekt v zmysle § 22 ods. 2 zákona o správe daní nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie - dožiadaní medzi inými správcami dane. Toto bolo žalobcovi ozrejmené i v správe DR SR, odboru vnútornej kontroly, treba uviesť, že z nej vyplýva, že žalobcovi sa odôvodnilo, z akých dôvodov nebude oboznámený s konkrétnymi zisteniami. Definuje, čo je v zmysle § 23 zákona o správe daní daňovým tajomstvom a oznamuje žalobcovi, že podľa § 5 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám má právo byť informovaný o veciach, ktoré nie sú daňovým (resp. bankovým a iným tajomstvom), teda nakoľko zistenia získané odborom vnútornej kontroly v súvislosti s kontrolou daňového konania sú v zmysle § 23 zákona o správe daní daňovým tajomstvom, nemôže byť s konkrétnosťami oboznámený. Pokiaľ žalobca namietal procesné pochybenia správcu dane, v odpovedi DR SR, OVK č. I/XXX/XXXXX- XXXXXX/XXXX/PeMá je uvedené, že DR SR OVK preverilo skutočnosti uvedené v jeho podnetoch formou kontroly a v rámci tejto činnosti boli zistené procesné nedostatky, ktoré však boli v priebehu kontroly odstránené. V tejto súvislosti súd tiež poznamenáva, že právny zástupca žalobcu podal dňa 19.07.2012 a opätovne dňa 09.08.2012 podnet na prokuratúru „na preskúmanie zákonnosti postupu a vydávania rozhodnutí správnym orgánom“ bývalým Daňovým úradom Bratislava III a bývalým Daňovým riaditeľstvom SR. Vec však bola zhodnotená tak, že vo vzťahu k priebehu kontroly a k samotným kontrolným zisteniam daňového riaditeľstva prijatie žiadneho prokurátorského opatrenia na netrestnom úseku činnosti prokuratúry neprichádza do úvahy, preto prokurátor žalobcov podnet odložil list Krajskej prokuratúry Bratislava Kd 375/12-16 zo dňa 14.01.2013. Žalovaný správne uviedol, že na zamedzenie rozdielneho výkladu ustanovení DPH každého členského štátu EÚ slúžia rozsudky SD, pričom poukázal na rozsudky vo veci C-409/04 T. a C-184/05 T., podľa ktorých boj proti daňovým podvodom odôvodňuje v niektorých prípadoch vysoké nároky na povinnosti dodávateľa. Od dodávateľa môžu byť požadované všetky únosné opatrenia, ktorými sám zabezpečí, aby sa nemohol dopustiť daňového podvodu. Pri zdaňovaní dodávateľa je okrem iného rozhodujúce, či urobil všetky dostupné a primerané opatrenia. Potvrdenie o nadobudnutí od dodávateľa nie je dôkazom o intrakomunitárnom dodaní tovaru. Žalovaný poukázal aj na rozsudok SD vo veci C-73/06 P., podľa ktorého ak vyplynie zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce, že adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky. Poukázal aj na odôvodnenie rozsudku NS SR spis. zn.: 8Sžf/5/2010 zo dňa 09.12.2010, kde je na str. 9 uvedené: „Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa, pretože skutočnosť, že žalobca predložil vyhlásenie odberateľa o prepravení tovaru do iného členského štátu nemožno považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky od DPH, aj vzhľadom na skutočnosti zistené pri MVI, teda nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu (s poukazom na výklad pojmu „odoslaný“ podľa judikatúry SD), preto nepochybil žalovaný ani správny orgán prvého stupňa, keď dodanie tovaru posúdil ako zdaniteľný obchod v zmysle § 8 zákona o DPH“. Z § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok podľa odsekov 1 až 4 a zároveň dodanie tovaru. Požiadavky pre oslobodenie dodávky tovaru v rámci Spoločenstva (z členského štátu predávajúceho do členského štátu nadobúdateľa) vyplývali zo šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (ďalej len „šiesta smernica“). Žalovaný poukázal na článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice, podľa ktorého bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia Spoločenstva a za podmienok, ktoré samy stanovia na tento účel pre zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie výnimiek, uvedených ďalej v texte ako aj na zabránenie akémukoľvek úniku, vyhýbaniu sa či zneužitiu, členské štáty oslobodia: a/ dodávky tovaru, ako sú definované v článku 5 a 28a (5) a), expedovaného a transportovaného prostredníctvom alebo v mene dodávateľa alebo osoby nadobúdajúcej tovar mimo územia, referovaného v článku 3, ale v rámci Spoločenstva, ktorý je dodaný pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, pôsobiacu ako osoba v členskom štáte inom ako je ten, ktorý je odchodovým štátom pre expedovanie alebo transport tovaru. Výkladom tohto článku sa zaoberal SD v rozsudku zo dňa 27.09.2007 vo veci C-409/04 T. plc a i., kde v bode 1 judikoval, že článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Z uvedeného vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní preskúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V ustanovení § 43 ods. 5 zákona o DPH sa príkladmo uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Zároveň však je potrebné poukázať na skutočnosť, že pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie, ale daňový subjekt preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo žalobca ani v jednom prípade nepreukázal, lebo ani jeden z ním označených nadobúdateľov v Maďarsku nedeklaroval, že sa stal vlastníkom dodaného tovaru, a už vôbec nebol určený čas, kedy a na koho v Maďarskej republike prešlo právo nakladať s deklarovaným tovarom ako vlastník. Bolo na žalobcovi, aké dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností zvolí (§ 29 ods. 4 zákona o správe daní), napríklad možno uviesť daňové priznanie, ktoré nadobúdateľ podal v členskom štáte určenia, teda v MR, skladové listy nadobúdateľa a i. Vzhľadom k skutočnosti, že pri intrakomunitárnom obchode prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je monitorovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, preto nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje, nebude viesť k jeho účasti na obchode, vykazujúcom znaky podvodu. Z vyjadrení maďarskej daňovej správy je celkom zrejmé, že ani jedna zo spoločností, ktorým mal byť tovar žalobcom dodaný, nebola zastihnutá, nepodala ani raz daňové priznanie, s daňovou správou nekomunikovala a všetky tri spoločnosti vykazujú spoločné znaky charakterizujúce ich zapojenie v karuselovom podvode. Aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Súdny dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 03. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). Podľa judikatúry Súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, bod 51). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Napriek všetkým hore uvedeným skutočnostiam je však súd povinný napadnuté rozhodnutie zrušiť, a to stotožniac sa s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nezákonnej dĺžky daňovej kontroly. Podľa ust. § 15 ods. 17 zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. V žalobcovom prípade kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2009 začala dňa 08.10.2009, t.j. podľa § 15 ods. 17 prvá veta zákona o správe daní mala daňová kontrola skončiť 08.04.2010. Žalobca však požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nie však o šesť mesiacov, ako to povoľuje zákon (v tomto prípade by spolu s prerušením daňovej kontroly dochádzalo aj k prerušeniu plynutia lehôt), avšak do konkrétneho termínu. Oznámením č. II/XXX/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo žiadosti správcu dane vyhovené a lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená do 07.10.2010. Z uvedeného následne vyplýva, že správca dane mal povinnosť ukončiť daňovú kontrolu do dňa 07.10.2010, a to bez ohľadu na prerušenie kontroly. Pokiaľ by totiž došlo k predĺženiu lehoty o šesť, či menej mesiacov, mohlo by dôjsť k prerušeniu daňovej kontroly, kedy lehoty neplynú. Lehoty sú totiž právne relevantné časové úseky, pri ktorých je známy prvý a posledný okamih ich plynutia. Ide teda o pevne vymedzenú dobu, určenú svojím začiatkom a koncom, v ktorej podľa zákona treba niečo vykonať, aby boli spôsobené isté právne následky alebo aby niektoré právne následky nenastali. Pokiaľ ale došlo k predĺženiu daňovej kontroly do konkrétneho dátumu, niet čo prerušovať, keďže nedošlo k predĺženiu daňovej kontroly o šesťmesačnú (či inú) lehotu. Dĺžka daňovej kontroly v tomto prípade nebola vyjadrená uplynutím lehoty - právne relevantného časového úseku (napr. 12 mesiacov od začatia daňovej kontroly), ale konkrétnym dátumom, dňom 07.10.2010. Zo spisu je potom zrejmé, že daňová kontrola trvala do dňa 4.5.2011, teda do prerokovania Protokolu č. XXX/XXX/ XXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX, a teda lehota na výkon daňovej kontroly (6 mesiacov od začatia kontroly podľa ust. §15 ods. 17 prvá veta zákona o správe daní a predĺženie daňovej kontroly do dňa 07.10.2013) bola prekročená. Nad rámec uvedeného potom súd poukazuje na skutočnosť, že dĺžka lehoty na výkon daňovej kontroly by bola prekročená i keby došlo k jej predĺženiu o šesť mesiacov. Daňová kontrola tak nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole je rovnako nezákonné (k otázke vzťahu dĺžky daňovej kontroly a nezákonnosti protokolu z nej viď nález Ústavného súdu SR III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júla 2010). Vzhľadom na uvedené bolo potom potrebné, aby súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátal žalovanému na ďalšie konanie. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, aby tento sa s odvolaním žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub zo dňa XX.XX.XXXX a všetkými námietkami žalobcu, vznesenými v odvolaní ako aj v žalobe riadne vysporiadal a na základe prvostupňovým orgánom riadne zisteného skutkového stavu, vydal vo veci nové rozhodnutie, ktoré riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, odôvodnil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že vecne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania predstavovanú náhradou súdneho poplatku vo výške 70,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z: • úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom r. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky)................................................................... 127,16 eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa 27.12.2012 (§14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) ...................................................................... 127,16 eur 3. účasť na konaní pred súdom (na pojednávaní na tunajšom súde ) dňa 08.04.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky).................................................... 134,- eur režijného paušálu za tri úkony právnej služby (2x 7,63 + 8,04 eur) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) ......................................................................................................... 23,30 eur • dane z pridanej hodnoty za prvé dva úkony právnej služby Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalovaného teda predstavuje sumu 465,64 eur, t.j. (2x 127,16 eur) + 134,- eur +2x 7,63 eur + 8,04 eur + 0.2 x (2x 127,16 eur + 2x 7,63 eur). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.