Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/30/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200229 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200229.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: L. E., P. cesta XX, V. V., adresa na doručovanie: U., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-75/BA-KDI21-2012 zo dňa 22.11.2012, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 11.02.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-75/BA-KDI21-2012 zo dňa 22.11.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26.09.2012 č. ORP-P-1713/ V-OBCP-2011, ktorým zamietol obnovou konania vo veci rozhodnutia o priestupku č. ORP-P-1713/V- OBCP-2011 zo dňa 29.02.2012 právoplatného dňom 03.04.20112, ktorým bolo konanie vedené proti žalobcovi, obvinenému zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nakoľko neboli splnené dôvody na obnovu konania podľa § 62 správneho poriadku. Žalobca má za to, že rozhodnutím žalovaného ako aj jeho postupom bol ukrátený na svojich právach, žalovaný postupoval a rozhodoval v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky, čím sa jeho rozhodnutie stalo nezákonné. V konaní o priestupku bol žalobca rozhodnutím zo dňa 29.02.2012 uznaný vinným zo spáchania vyššie uvedeného priestupku. Počas tohto konania žalobca požiadal správny orgán, aby kontaktoval jeho zamestnávateľa, ktorý by potvrdil, že v čase, keď došlo k priestupku sa zdržiaval na svojom pracovisku. Toto správny orgán odmietol a následne vydal rozhodnutie, v ktorom ho uznal vinným zo spáchania priestupku. Po skončení konania a nadobudnuté právoplatnosti rozhodnutia žalobcovi bola dňa 12.06.2012 doručená písomnosť od jeho zamestnávateľa, v ktorej potvrdzuje, že v čase keď malo dôjsť k priestupku sa zdržiaval na pracovisku. Na základe tohto nového dôkazu v súlade s ust. § 62 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1967 o správnom konaní podal žalobca návrh na obnovu konania o priestupku, keďže mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohol byť v pôvodnom konaní uplatnený bez jeho zavinenia. Žalobca poukazuje na rozpornosť a nedostatočnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorom nebolo vysvetlené akými úvahami sa riadil správny orgán a ako dospel k záveru, že mal žalobca možnosť tento dôkaz predložiť počas konania aj napriek tomu, že bol vyhotovení aj jemu doručený inou osobou až po ukončení konania, správny orgán odmietol zaobstarať takéto vyjadrenie zamestnávateľa ešte počas konania hoci to žalobca navrhol. Žalobca ďalej uviedol, že odôvodnenie žalovaného je rozporné. Na jednej strane z neznámeho dôvodu tvrdí, že žalobca mal možnosť predložiť spomínaný dôkaz počas pôvodného konania, t.j. pred 03.04.2012, keď nadobudlo právoplatnosť. Na strane druhej počas konania ani nespochybnil, že by žalobca návrh na obnovu konania podal oneskorene v rozpore s úst. § 63 ods. 3. Žalobca poukazuje na ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku, kde sa okrem iného uvádza, že správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný vo svojich konštatovaniach ani raz nezohľadnil do akej miery by zavážil pri jeho hodnotení a rozhodovaní ním predložený dôkaz svedčiaci o tom, že v čase priestupku sa zdržiaval na svojom pracovisku. Na základe uvedených skutočností žalobca uvádza, že žalovaný svojim arbitrárnym nedôvodným a zmätočným rozhodnutím odoprel mu právo na spravodlivé konanie, vrátane práva sa účinne obhajovať, čím porušil § 3 ods. 2 zák. č. 71/1967 správneho poriadku a preto žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.11.2013 uviedol, že dňa 11.09.2012 bola Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave doručená žiadosť o obnovu konania žalobcu, v ktorej uviedol, že žiada o obnovu konania po právoplatnom rozhodnutí, nakoľko mu bolo doručené potvrdenie o zamestnaní do zamestnávateľa, ktoré preukazuje, že v čase kedy sa mal dopustiť daného priestupku sa nachádzal na pracovisku, t.j. v kancelárskych priestoroch svojho zamestnávateľa. Správny orgán prvého stupňa zamietol obnovu konania, nakoľko neboli splnené podmienky pre obnovu konania v zmysle § 62 správneho poriadku. Žalobca dňa 17.10.2012 podal odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu o obnove konania. Žalovaný v predmetnej veci preskúmal podklady a výsledky obsiahnuté v administratívnom spise, preskúmal námietky žalobcu a zistil, že správny orgán prvého stupňa vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ako aj vo veci obnovy konania postupoval v zmysle zásady zákonnosti. Žalovaný po zhodnotení všetkých skutočností svedčiacich v prospech ako aj v neprospech žalobcu dospel k záveru, že žalobca skutok spáchal a neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obnovu konania. Skutočnosť, že žalobca predložil potvrdenie o zamestnaní nepovažuje za dôvod, pre ktorý by bola povolená obnova konania. Obnova konania je určená predovšetkým na obnovu skutkových omylov. Podľa § 34 ods. 3 zákona o správnom konaní, účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe. To znamená, že účastník konania sa nemôže domáhať obnovy konania, ak mu táto skutočnosť v čase správneho konania bola známa a mohol ju uplatniť ale neuplatnil. Pre nové skutočnosti alebo dôkazy sa konanie obnoví len za predpokladu, že vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia a že ich účastník konania v pôvodnom konaní nepoznal. V danom prípade žalobca musel vedieť, kde sa v čase spáchania priestupku nachádzal. Tieto dôkazy mohol navrhnúť a doložiť už na ústnom prejednaní priestupku dňa 06.02.2012, na ktorom však uviedol, že žiada o nový termín pojednávania za účelom preštudovania si dôkazného materiálu. Zo žalobcom bol dohodnutý nový termín na prejednanie priestupku na deň 29.02.2012. Žalobca predložil svoje písomné vyjadrenie k predkladaným dôkazom a k veci nič nové neuviedol. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 29.07.2011, ktoré podal konateľ spoločnosti Sedem s.r.o. Z. E. vyplýva, že vozidlo bolo v predmetný deň a v predmetnom čase zverené žalobcovi. Svedčí o tom aj evidencia o prevádzke motorového vozidla. Čo sa týka vznesenej námietky predpojatosti žalovaný má za to, že predpojatosť je taký pomer zamestnanca správneho orgánu k účastníkovi konania, prípadne k jeho zástupcovi alebo k veci tvoriacej predmet konania, ktorý nezabezpečuje objektívne prejednanie a rozhodnutie veci. Účastník konania musí v skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu presne konkretizovať. Nestačí len vyslovenie pochybnosti bez uvedenia dôvodu. Podľa názoru žalovaného dôvodom pre vznesenie námietky predpojatosti nie je skutočnosť, že rovnaká osoba rozhodovala v pôvodnom konaní. Žalovaný dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa postupoval v zmysle § 46 správneho poriadku. Vydané rozhodnutie bolo v súlade so zákonmi, vydal ho orgán nato príslušný. Pri vyslovení viny správny orgán prvého stupňa vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a napadnuté rozhodnutie obsahovalo predpísané náležitosti. Žalovaný zhodnotil všetky dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie vo veci. Z uvedených skutočností má žalovaný za objektívne preukázané, že žalobca sa svojim protiprávnym konaním dopustil porušenia § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke. Týmto svojim konaní sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Taktiež má žalovaný za to, že v skutočnosti, ktoré uviedol žalobca nie sú dôvodmi, pre ktoré mal nariadiť obnovu konania a uplatniť tak postup podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1, keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.05.2014 o 10,50 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že rozhodnutím o priestupku č.p.: ORP-P-1713/V-OBCP-2011 zo dňa 29.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2012 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, za ktoré mu bola uložená sankcia a to pokuta vo výške 50,- eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Priestupku proti plynulosti cestnej premávky sa žalobca dopustil tým, že dňa 25.06.2011 o 20,01 hod. viedol motorové vozidlo zn. Citroen - Xara Picasso, ev. č. BA-858 RB v obci Svätý Jur po ceste č. II/502 smerom do Bratislavy, pričom prekročil zákonom stanovenú rýchlosť v obci 50 km/h o 15 km, to znamená, že vodič viedol motorové vozidlo rýchlosťou 65 km/h. Priestupok je preukázaný fotodokumentáciou, ktorá obsahuje presné údaje o čase spáchania priestupku z uvedením rýchlosti 65 km/h uvedeným vozidlom. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie. Dňa 11.09.2012 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť o obnovení konania, v ktorej žalobca uviedol, že mu bolo doručené potvrdenie o zamestnaní od zamestnávateľa obvineného, ktoré preukazuje, že v čase kedy sa mal dopustiť daného priestupku sa nachádzal na pracovisku v kancelárskych priestoroch svojho zamestnávateľa. Tento dôkaz preukazuje, že tvrdenie žalobcu v pôvodnom konaní bolo pravdivé a teda preukazuje, že sa nemohol dopustiť priestupku, z ktorého bol uznaný vinným. O žiadosti o obnovu konania rozhodol správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 26.09.2012, č.p.: ORP-P-1713/V-OBCP-2011, ktorým zamietol obnovu konania vo veci rozhodnutia o priestupku zo dňa 29.02.2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.11.2012 č.p.: KRPZ-P-75/BA-KDI21-2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26.09.2012 ako vecne správne a skonštatoval, že skutočnosti, ktoré žalobca uviedol nie sú dôvodmi, pre ktoré by mal nariadiť obnovu konania a uplatniť tak postup podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, sa návrh účastníka konania konanie obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Podľa názoru konajúceho súdu potvrdenie o zamestnaní od zamestnávateľa, že žalobca sa v čase, keď sa stal priestupok nachádzal v kancelárii zamestnávateľa, nie je v zmysle úst. § 62 ods. 1 správneho poriadku a nová skutočnosť ani dôkaz, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Inštitút obnovy konania je mimoriadnym opravným prostriedkom proti právoplatnému rozhodnutiu, ktoré sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo s úradnej moci. Záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených administratívnym rozhodnutím. Výnimkou sú prípady mimoriadnych opravných prostriedkov, ako je obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorými sa dosahuje náprava právoplatného administratívneho rozhodnutia právoplatnosť významným prostriedkom zabezpečujúci právnu istotu účastníkov právnych vzťahom. Žalobca musel od prvého momentu začatia správneho konania vedieť, že sa v čase spáchania priestupku nenachádzal v aute, ktorým bol spáchaný priestupok a ak by tak bolo namietal by to okamžite a táto skutočnosť by mu bola známa po celý čas správneho konania. Nemohlo preto ísť o nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca mohol využiť inštitút odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o priestupku ale ho nevyužil. Žalobcovi bolo zverené na používanie motorové vozidlo Citroen Xara Picasso, ev. č. BA-858 RB, ktoré v inkriminovanom čase spáchal priestupok, o čom je v administratívnom spise založená fotodokumentácia priestupku. Aj z knihy jázd je zrejmé, že v čase spáchania priestupku bolo predmetné firemné vozidlo zverené žalobcovi. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.