Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/50/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200366 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200366.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: SHORELIN s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Marônek & Partners s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 9101302/5/3781367/12/ Mahh zo dňa 19.12.2012, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2013 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť pre jeho nezákonnosť a nesprávne právne posúdenie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie nemá formálne náležitosti rozhodnutia stanovené daňovým poriadkom, nakoľko v ňom absentuje výrok a poučenie o opravnom prostriedku. Poukázal na právnu úpravu podmienok registrácie platiteľa DPH, na základnú zásadu zákonnosti podmienky vzniku tzv. povinnej a dobrovoľnej registrácie pre DPH, ako aj na odlišnosti medzi nimi. Z ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej iba zákon o DPH) podľa žalobcu vyplýva povinnosť daňového úradu vydať osvedčenie o DPH do siedmich dní odo dňa oznámenia skutočnosti predpokladanej zákonom, pričom zákon inú možnosť nepripúšťa. Žalobca oznámil túto skutočnosť už dňa 27.11.2012, ale žalovaný registráciu pre DPH nevykonal a nevydal mu osvedčenie o registrácii pre DPH, čím porušil zákon. Priamo zo zákona je zrejmé, že žalobca sa stal platiteľom DPH ku dňu zápisu do obchodného registra a vykonanie registrácie spolu s osvedčením o registrácii pre DPH majú len deklaratórnu povahu, čo podľa žalobcu potvrdzuje aj odborná publikácia a česká judikatúra, ktorú v žalobe citoval. Žalobca mal za to, že v prípade platiteľa DPH, ktorý zanikol bez likvidácie, sa jeho právny nástupca stáva zo zákona platiteľom DPH a v prípade zániku obchodnej spoločnosti (platiteľa DPH) rozdelením sa stávajú spoločnosti vznikajúce v dôsledku rozdelenia právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. V súvislosti s výkladom § 4 ods. 6 zákona o DPH poukázal na predchádzajúcu právnu úpravu, v ktorej sa slová „obchodná spoločnosť alebo družstvo“ nahradili výrazom „zdaniteľná osoba“ z dôvodu rozšírenia okruhu možných subjektov, ktoré sa zánikom právneho predchodcu bez likvidácie mohli stať platiteľmi DPH. Žalobca je toho názoru, že ak bol právny predchodca platiteľom DPH, stane sa ním aj subjekt, ktorý vznikol ako jeho právny nástupca, pričom toto platí aj vo vzťahu k posudzovaniu, či je právny nástupca zdaniteľnou osobou alebo nie. Počas trvania registrácie pre DPH platí zákonná domnienka, že subjekt registrovaný pre DPH je zároveň aj zdaniteľnou osobou a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Žalobca citoval nález ústavného súdu a poukázal na nesprávnu interpretáciu § 4 ods. 6 zákona o DPH žalovaným, kde aplikuje gramatický výklad zákona, pričom nerešpektoval zmysel a účel celého ustanovenia. Zároveň uviedol prípady, ktoré by mohli nastať za podmienky, že by do kompetencie žalovaného patrilo rozhodovanie o statuse platiteľa DPH. Žalobca poukázal aj na rozsudok ESD v prípade C - XXX/XX D., v zmysle ktorého nie je možné zamietnuť registráciu pre DPH osobe, ktorá ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody. K argumentácii žalovaného o účelovosti rozdelenia platiteľa DPH uviedol, že obchodné spoločnosti boli založené za účelom podnikania, pričom to, že dochádza k ich predaju, nie je podstatné a navyše dochádza k predaju obchodného podielu a nie spoločnosti ako takej. Ďalej namietal postup žalovaného, ktorý nebol oprávnený odmietnuť z nijakého dôvodu registráciu podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH a skúmať skutkové okolnosti, nakoľko zákon o DPH ani daňový poriadok takéto oprávnenie nestanovujú. Mal za to, že správca dane nemôže v rámci zákonnej registrácie vydať vecné rozhodnutie, keďže ide o registračnú činnosť, ktorej výsledkom môže byť len vydanie osvedčenia o registrácii DPH. Poukázal aj na porušenie zásady jednotnosti správcom dane, keď zaregistroval ASISIN s.r.o., ktorej žiadosť bola rovnaká ako žalobcova, jeho nezaregistroval a oznámenie označil za nulitné. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo doručené súdu dňa 14.06.2013 navrhol túto zamietnuť, pretože jediným spoločníkom žalobcu je spoločnosť M2 Business s.r.o, ktorej konateľom je G. L., ktorý je jedným zo spoločníkov spoločnosti zaoberajúcej sa zakladaním tzv. ready-made spoločností. Na ich stránke je uvedené, že spoločnosti sú založené výhradne za účelom ich ďalšieho predaja, pričom paradoxne cena sa líši od toho, či spoločnosť je alebo nie je platcom DPH. Podľa údajov z obchodného registra má na adrese Bancíkovej 1/A, Bratislava v súčasnosti sídlo 500 spoločností, z čoho je zrejmé, že ide o registračnú adresu. Jediným konateľom spoločnosti žalobcu je G. L., z čoho vyplýva, že aj žalobca je spoločnosť založená iba za účelom ďalšieho predaja. Zákon o DPH ani daňový poriadok neukladajú správcovi dane povinnosť vydať v takomto prípade rozhodnutie a keďže ide iba o oznámenie, nemusí mať náležitosti rozhodnutia ustanovené v § 63 daňového poriadku. Žalovaný mal za to, že § 4 ods. 6 zákona o DPH sa na žalobcu ani nevzťahoval, a teda žalobca nemal oznamovaciu povinnosť voči správcovi dane, nakoľko táto povinnosť sa vzťahuje iba na „zdaniteľné osoby“. Skutočnosť, že sa žalobca nestal platiteľom dane zo zákona, bola dôvodom nevydania osvedčenia o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH. Postavenie platiteľa DPH môže získať len zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť. Na účely zákona o DPH je teda zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť bez ohľadu na to, či je zapísaná v obchodnom alebo živnostenskom registri. Uvedené však platí aj opačne, zápis do registra ešte neznamená, že zapísaná osoba túto činnosť vykonáva. Ekonomická činnosť je vymedzená v § 3 ods. 2 zákona o DPH. Vysvetlením pojmu ekonomická činnosť sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ (napr. rozsudok C-110/94 I. voor zeewaterontzilting /INZO/ alebo C-268/83 Rompelman), v zmysle ktorej má finančná správa pri posudzovaní zámeru vykonávať ekonomickú činnosť právo vyžadovať, aby deklarovaný zámer vykonávania ekonomickej činnosti bol potvrdený objektívnymi dôkazmi. Keďže žalobca nespĺňal atribúty zdaniteľnej osoby podľa zákona o DPH, nemohol sa dňom svojho vzniku stať platiteľom DPH zo zákona, aj keď je právnym nástupcom platiteľa DPH. Spoločnosť ASISIN s.r.o. vznikla zápisom do obchodného registra, t.j. od 05.04.2012. Dňa 12.04.2012 podala žiadosť o dobrovoľnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Dňa 26.04.2012 vykonali zamestnanci správcu dane miestne zisťovanie u daňového subjektu a zistili, že na adrese uvedenej v žiadosti spoločnosť nesídli - nemá označené sídlo ani poštovú schránku. Na predmetnej adrese sa nachádza administratívna budova, v ktorej má zriadené tzv. „virtuálne sídlo“ viac spoločností. Dňa 04.05.2012 a 14.05.2012 spoločnosť elektronicky doplnila žiadosť o registráciu DPH tým, že zaslala Zámer podnikateľskej činnosti spoločnosti ASISIN s.r.o. a zároveň odstránila nedostatky v označení sídla spoločnosti doplnením spoločnosti ASISIN s.r.o. do zoznamu, kde je zapísané sídlo ďalších 142 spoločností. Ku dňu 14.05.2012 mali sídlo všetky tieto spoločnosti na adrese Bancíkovej 1/A, Bratislava. Spoločnosť ASISIN s.r.o., ktorá zanikla aj spoločnosti, ktoré sú jej právnymi nástupcami sídlia na tejto adrese. Žalovaný sa stotožnil s tvrdením žalobcu o povinnosti daňového úradu po splnení zákonných podmienok vykonať registráciu a vydať osvedčenie o registrácii pre DPH, no keďže v dotknutom prípade zistil, že zákonné podmienky neboli splnené, registráciu nevykonal a osvedčenie o nej nevydal. V prípade, že sa žalobca domnieval, že ide o nulitné rozhodnutie, mal možnosť využiť inštitút upravený v § 64 daňového poriadku a z toho je zrejmá nepravdivosť tvrdenia žalobcu o tom, že nemal okrem podania žaloby inú možnosť ako dosiahnuť nápravu a ochranu svojich práv. V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na právnom názore vyjadrenom v žalobe. Žalobca naďalej zotrváva na právnom názore, že ide o prípad zákonnej registrácie, kedy žalovaný nerozhoduje formou zisťovania skutkových okolností, ale len skúma splnenie podmienky predpokladanej zákonom. Žalobca poukázal na nemožnosť skúmania skutkových okolností naplnenia definície pojmu zdaniteľná osoba, čo dokazuje aj analýza genézy § 4 ods. 6 zákona o DPH vyjadrená v žalobe. Svoje postavenie zdaniteľnej osoby odvodzuje automaticky od svojho právneho predchodcu, ktorý bol platiteľom DPH, a teda aj zdaniteľnou osobou. K tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca bol založený za účelom jeho predaja a nie podnikania žalobca uviedol, že pri obchodnej spoločnosti nemožno hovoriť o jej predaji, ale len o prevode obchodného podielu v takejto spoločnosti. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca je právnickou osobou, ktorá vznikla ako právny nástupca obchodnej spoločnosti ASISIN s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom Q. X/A, 821 03 Bratislava, ktorá bola registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len DPH), mala riadne pridelené identifikačné číslo pre DPH a zanikla bez likvidácie rozdelením dňa 10.10.2012 vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na X spoločností. Vo všetkých novovzniknutých spoločnostiach, ktoré rozdelením spoločnosti ASISIN s.r.o. vznikli, je jediným spoločníkom spoločnosť M2 Business s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava ( táto spoločnosť bola aj spoločníkom spoločnosti MAPUTO s.r.o.) a jediným konateľom v spoločnostiach vzniknutých z rozdelenia spoločnosti MAPUTO s.r.o. je Ondrej L., XXX XX P. L. XX, ktorý bol jeden zo spoločníkov a jediným konateľom spoločnosti ASISIN s.r.o.. Spoločnosť bola založená „materskou“ spoločnosťou M2 Business s.r.o., ktorá sa zaoberá zakladaním obchodných spoločností a ich následným predajom. Jediným konateľom je G. L., ktorý je konateľom desiatok dcérskych spoločností. Aj z údajov obchodného registra možno zistiť väčší počet tzv. ready- made spoločností založených touto materskou spoločnosťou, ktoré v krátkom čase po ich založení zmenili majiteľa (spoločníka), niektoré aj niekoľkokrát. Správne orgány zistili, že spoločnosť M2 Business s.r.o. zakladá tzv. ready-made spoločnosti so zámerom ich následného predaja, čo potvrdzuje internetový portál www.m2b.sk <http://www.m2b.sk>. Ponúkané ready-made spoločnosti sú založené ako dcérske spoločnosti s jediným spoločníkom a konateľom. Majú splatené základné imanie a sídlo spoločností je v Bratislave. Tieto spoločnosti sú založené iba so zámerom ich následného predaja, pričom zaregistrovanie ready-made spoločnosti ako platiteľa DPH zvyšuje jej hodnotu ako „tovaru“. Zakladateľ v ponuke uvádza cit.: „Kúpa ready- made spoločnosti je výhodná pre všetkých, ktorí nechcú čakať, pokým bude ich spoločnosť založená a následne registrovaná pre daň z príjmov resp. DPH, čo od 1.10.2012 môže trvať 60 -120 dní. Konateľom nami predávanej spoločnosti sa stávate najrýchlejšie na Slovensku - už do 4 hodín. V spoločnosti uskutočníme podľa Vašich požiadaviek príslušné zmeny (zmena konateľa <http:// www.m2b.sk/zmena-konatela-alebo-prokuristu>, spoločníka <http://www.m2b.sk/zmena-spolocnika- prevod-obchodneho-podielu>, sídla <http://www.m2b.sk/zmena-sidla-spolocnosti>, obchodného mena <http://www.m2b.sk/zmena-obchodneho-mena>, rozšírenie predmetov podnikania <http://www.m2b.sk/ rozsirenie-resp-zrusenie-predmetov-podnikania> a pod.). Na základe zmluvy o prevode 100 % obchodného podielu a zápisnice z valného zhromaždenia sa stávate novým konateľom a majiteľom spoločnosti. Následný zápis zmien do obchodného registra má iba deklaratórny (potvrdzujúci) účinok.“ Žalobca krátko po zapísaní do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (dňa 24.11.2012) oznámil Daňovému úradu Bratislava, že sa stal platiteľom DPH v zmysle § 4 ods. 6 veta druhá zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nakoľko sa stal právnym nástupcom mesačného platiteľa DPH, spoločnosti ASISIN s.r.o., ktorý zanikol bez likvidácie, dňa 24.11.2012 a rozdelil sa na sedem samostatných spoločností, ktoré sa stali jeho právnymi nástupcami. K oznámeniu žalobca priložil potvrdenie o vykonaní zápisu ASISIN s.r.o. do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I a jeho výpis z tohto registra, potvrdenie o vykonaní zápisu SHORELIN s.r.o., do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I a výpis tejto spoločnosti z obchodného registra, pričom k oznámeniu nedoložil žiadne dôkazy o tom, že disponuje materiálno-technickým vybavením potrebným na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Adresa sídla spoločnosti je na adrese spoločnej pre viaceré dcérske spoločnosti, ako aj pre ostatné spoločnosti, na ktoré bola materská spoločnosť rozdelená. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9101302/5/3781367/12/Mahh zo dňa 19.12.2012 nevyhovel žiadosti žalobcu o registráciu pre daň z pridanej hodnoty a osvedčenie o registrácii pre DPH nevydal. V napadnutom oznámení žalovaný uviedol, že pre posúdenie opodstatnenosti registrácie spoločnosti, ktorá sa stala právnym nástupcom za platiteľa DPH, je rozhodujúca reálnosť naplnenia možnosti rozdelenia spoločnosti, nakoľko zaniknutá spoločnosť nemala žiaden hmotný či nehmotný majetok, nevykazovala žiadne záväzky a pohľadávky a nemala žiadnych zamestnancov. Žalovaný dospel k záveru, že zrušenie spoločnosti bez likvidácie bolo iba formálne a malo za cieľ získať u nástupníckych spoločností, teda aj u žalobcu, výhodu postavenia platiteľa DPH. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd sa plne stotožnil s právnym názorom žalovaného. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady správy daní. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku. Ekonomickou činnosťou sa teda na účely dane z pridanej hodnoty rozumie činnosť (podnikanie), ktorá sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze. Definícia ekonomickej činnosti - podnikania podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH je v súlade aj s definovaním podnikania podľa Obchodného zákonníka. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa Obchodného zákonníka je podnikanie ako činnosť charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne, pričom jedným z týchto znakov je práve sústavnosť vykonávanej činnosti. Zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra ešte nie je podnikaním v zmysle Obchodného zákonníka. Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť subjektu smerujúcu k dosahovaniu zisku. Podobne aj z § 3 zákona o DPH je zrejmé, že podnikaním je aktívna nezávislá ekonomická činnosť vykonávaná na pokračujúcom základe. Iba samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti nie je možné považovať za podnikanie, rozhodujúci je až skutočný výkon tejto činnosti realizovaný na základe takéhoto oprávnenia; pod vykonávaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou je treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku. Podľa § 4 ods. 4 veta prvá zákona o DPH žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1 alebo 2. Podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odsekov 1 až 4, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len "platiteľ"). Podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom. Z ustanovení § 4 ods. 4, 5 a 6 vyplýva, že pre DPH možno registrovať iba zdaniteľnú osobu. Pri posudzovaní žiadosti o registráciu DPH v prípade, ak žiadateľ nedosahuje zákonom stanovený obrat, je nevyhnutné od daňového subjektu žiadať dôkazy o vykonávaní ekonomickej činnosti alebo dôkazy preukazujúce zámer začať vykonávať ekonomickú činnosť, ktorými, ako žalovaný uviedol, môžu byť vynaložené podnikateľské investičné náklady, využívanie priestorov na podnikanie, zamestnávanie zamestnancov, výška a skladba obratu a pod. Vo všeobecnosti je správca dane povinný vyhodnotiť všetky predkladané, resp. získané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so zámerom registrovať iba žiadateľov, ktorí majú reálne podnikateľské zámery. V danom prípade všetky spoločnosti, ktoré sa stali právnymi nástupcami spoločnosti ASISIN s.r.o. ako platiteľa DPH sídlia na adrese, ktorá im bola poskytnutá v zmysle zmluvy ako „registračné sídlo“, iné priestory nevlastnia ani nemajú v nájme. Podľa údajov obchodného registra na adrese sídla žalobcu malo registrované sídlo množstvo obchodných spoločností, zakladateľom ktorých je spoločnosť M2 Business s.r.o.. Je všeobecne známou skutočnosťou, že už predchádzajúci zákon o dani z pridanej hodnoty č. 289/1995 Z.z. bol prijímaný za situácie aproximácie právnych predpisov Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev a to na základe čl. 69 a 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej. V predmetnom spore bol aplikovaný zákon o DPH, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. mája 2004, t.j. v ten istý deň ako nadobudla platnosť Zmluva o pristúpení SR a ostatných štátov k Európskej únii. Nie je sporné, že zákon o DPH bol prijímaný práve v súvislosti so vstupom SR do EÚ a za účelom riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ (v zásade smerníc ES, najmä šiestej smernice Rady 77/388/EHS), na ktorú odkazuje § 86 v spojení s prílohou č. 6 (zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie). Aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v Európskej únii s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ 6/64, Costa v. ENEL, Zb.s. 585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. Na účely zákona o DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť bez ohľadu na to, či je zapísaná v obchodnom alebo inom registri. Zápis do registra sám o sebe ešte neznamená, že zapísaná osoba túto činnosť vykonáva. Automatická registrácia všetkých žiadateľov zapísaných do obchodného alebo iného registra bez overenia, či ide o zdaniteľnú osobu, by nebola v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Skutočnosť, že až skutočný výkon podnikania podľa § 3 zákona o DPH je dôvodom na registráciu a v opačnom prípade nevykonávanie činnosti je dôvodom na zrušenie registrácie pre DPH, potvrdzuje § 81 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň aj vtedy, ak platiteľ nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že už spoločnosť ASISIN s.r.o. ako dcérska spoločnosť, ktorá bola zaregistrovaná pre DPH a zanikla bez likvidácie rozdelením na 20 spoločností, pričom jednou z nich je aj žalobca, nevykonávala žiadnu relevantnú hospodársku činnosť a rovnako ani žalobca, ktorý požiadal Daňový úrad Bratislava, aby mu ako právnemu nástupcovi spoločnosti ASISIN s.r.o. vydal osvedčenie o registrácii pre DPH. Uvedený záver potvrdzuje napokon aj samotný obsah internetového portálu týkajúcim sa aj dotknutých ready - made spoločností. Podľa názoru súdu je pre registráciu pre DPH nutné vykonávanie sústavnej ekonomickej činnosti, pri ktorej by žalobca platil za plnenia, ktoré by mu boli poskytované práve v súvislosti s jeho ekonomickou činnosťou. Aj Najvyšší správny súd Českej republiky práve v tejto súvislosti vyslovil, že z daňového hľadiska je potrebné skúmať skutočnú činnosť a nie sa uspokojiť iba s údajom o predmete činnosti vyplývajúcim z obchodného registra (pozri napr. rozsudok NSS ČR zo dňa 10.09.2008, č.j. 2 Afs 68/2008-58, dostupný na www.nssoud.cz <http://www.nssoud.cz>). V tomto rozsudku tento súd zdôraznil, že pre posúdenie charakteru činnosti ako len príležitostnej je nutné posúdiť, do akej miery sa ekonomickej činnosti spoločnosť (subjekt) skutočne venovala (napríklad počty zamestnancov zapojených do činnosti, existencia príslušných zmlúv a podobne). Žiadna takáto ekonomická činnosť však u žalobcu v danom prípade nebola preukázaná žiadna sústavná ekonomická činnosť. Otázkou dobrovoľnej registrácie ako platcu DPH, konkrétne, či podnikateľ samostatne uskutočňoval ekonomickú činnosť, sa zaoberal Najvyšší správny súd v Českej republike aj v rozsudku č.j. 7 Asf 98/2008-112 zo dňa 20.05.2009, v ktorom dospel pri podobnej právnej úprave vychádzajúcej z členstva Českej republiky v Európskej únii k podobnému záveru, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku. K žalobcom spomínanému rozsudku Súdneho dvora EÚ C-268/83 Rompelman treba uviesť, že tento sa netýka ani tak samotnej registrácie k DPH, ale týka sa skôr pravidiel vrátenia nadmerného odpočtu DPH v súvislosti so zásadou daňovej neutrality a proporcionality. Zo zákona o DPH platného v dobe vydania preskúmavaného rozhodnutia (oznámenia) ani z daňového poriadku, na ktorého primerané použitie zákon o DPH odkazuje (§ 84 zákona o DPH), nevyplýva, že by bol správca dane povinný vydať vo veci registrácie právnych nástupcov bez likvidácie zaniknutého platiteľa DPH formálne rozhodnutie. Uvedené právne predpisy nestanovujú osobitný procesný postup, v ktorom by bol správca dane povinný vybaviť žiadosti navrhovateľov o registráciu, s výnimkou stanovenia lehoty 7 dní pre vykonanie registrácie, vydanie osvedčenia a pridelenie identifikačného čísla pre DPH, plynúcej odo dňa doručenia oznámenia o právnom nástupníctve po platiteľovi DPH zaniknutom bez likvidácie. Právna úprava sa medzičasom zmenila tak, že s účinnosťou od 01.01.2014 ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. K argumentu žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie nemá formálne náležitosti rozhodnutia stanovené daňovým poriadkom, nakoľko v ňom absentuje výrok a poučenie o opravnom prostriedku, súd uvádza, že: „za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle ustálenej súdnej praxe považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov ....“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp 5/2011). Keďže žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie vo forme oznámenia, toto oznámenie nemusí mať náležitosti rozhodnutia ustanovené v § 63 daňového poriadku. Súd má za to, že žalobca je ready made spoločnosťou založenou iba za účelom jeho predaja a táto spoločnosť nepreukázala, že je zdaniteľnou osobou podľa zákona o DPH. Spoločnosť M2 Business s.r.o. postupovala tak, že jednu zo svojich spoločností, ktorú sa jej podarilo registrovať pre DPH, zrušila bez likvidácie rozdelením na niekoľko novovzniknutých spoločností, pričom tieto spoločnosti, ktoré sa stali právnymi nástupcami platiteľa zaniknutého bez likvidácie, žiadajú registráciu pre DPH podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH. Úmyslom spoločníka bolo podľa názoru súdu zabezpečiť pre 20 novozaložených spoločností registráciu pre DPH zo zákona, aby sa vyhol procesu dobrovoľnej registrácie a povinnosti zložiť zábezpeku na daň v zmysle § 4c zákona o DPH. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.