Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/157/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201143 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201143.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č. 26, IČO: 31 303 862, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4836/2013-1.10 (8/2013-rozkl.) zo dňa 28. marca 2013, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.06.2013 domáhal, aby súd preskúmal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. rozhodnutie žalovaného č. 4836/2013-1.10 (8/2013-rozkl.) zo dňa 28. marca 2013, ktorým žalovaný zastavil konanie o rozklade Lesoochranárskeho zoskupenia VLK podanom proti rozhodnutiu č. 3518/2008-2.1/KD zo dňa 05.11.2008, pretože odpadol dôvod na konanie s poukazom na ust. § 82 ods. 9 písm. a/ a § 89 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“), keď prvostupňové meritórne rozhodnutie stratilo platnosť najneskôr dňa 15.12.2008. Žalobca považujúc napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne a nezákonné žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca sa nestotožňuje so zastavením len rozkladového konania a má za to, že bolo potrebné rozhodovať o zastavení konania aj o žiadosti žiadateľa. Žalobca poukazuje na ustanovenia § 52 ods. 2, § 51 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa § 85 ods. 5 ZOPK, odvolanie proti rozhodnutiam uvedeným v ods. 3 a 4 nemá odkladný účinok. Rozhodnutie prvostupňového orgánu sa nestalo vykonateľným, pretože nebolo doručené všetkým účastníkom. Žalovaný vylúčil žalobcu z možnosti účasti na konaní vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému orgánu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe doručenom súdu dňa 06.11.2013 navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Plne zotrval na právnom názore a argumentácii ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Poukazuje na to, že prvostupňový orgán časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na dobu určitú do 30.11.2008 posliedkou a postriežkou do 15.12.2008. Uplynutím tejto lehoty platnosť povolenej výnimky pominula podľa § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK. V danom prípade nebolo teda potrebné zrušiť prvostupňové rozhodnutie, pretože toto stratilo platnosť priamo zo zákona. Podľa § 89 ods. 2 ZOPK platnosť prvostupňového rozhodnutia bolo možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržanie podmienok uvedených v § 89 ods. 2 ZOPK. Žiadateľ však o predĺženie výnimky požadovanej v jeho žiadosti v danej lehote nepožiadal. Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil požadovanú výnimku, preto vo veci neodpadol dôvod na konanie, je nesprávny. Ďalej žalovaný uvádza, že v konaní vedenom podľa ZOPK nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa § 82 ods. 12 ZOPK môže v rozhodnutí, ktorým sa dáva súhlas na výkon činností, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činností podľa ZOPK, určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Žalovaný sa v konaní dôsledne riadil právnym názorom vysloveným vo veci v rozsudku NS SR v Bratislave sp. zn. 3Sžp/32/2012 zo dňa 04.12.2012, ktorým bolo zrušené vo veci skôr vydané rozhodnutie žalovaného č. 72/2008-rozkl. zo dňa 26.06.2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 3518/2008-2.1/KD zo dňa 21.04.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Žalovaný považuje žalobu za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu žalovaného. V tomto kontexte odkazuje žalovaný na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002 a v závere svojho stanoviska poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžp/6/2013 zo dňa 25.09.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 1454/2012-69 zo dňa 12.04.2013 o zamietnutí žaloby žalobcu v skutkovo a právne rovnakej veci. V tomto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že žalobcove domáhanie sa zastavenia konania právne perfektným spôsobom nemá zásadný význam z hľadiska ochrany práv a záujmov, ktoré ochraňuje. Zároveň poukazuje, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania, najme nie vtedy, ak sa mu inak vyhovie vo veci samej, a nie je potrebné duplicitne reparovať čiastkové pochybenia. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o rozklade z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie, ktoré bolo vydané v intenciách § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK a podľa § 61 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Podľa § 89 ods. 3, písm. b/ ZOPK, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 05.12.2007 doručeným žalovanému dňa 17.12.2007 požiadal Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie GERLACH, Batizovce o udelenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého podľa § 35 ods. 1 ZOPK. Lesoochranárske zoskupenie VLK oznámilo svoju účasť v tomto správnom konaní dňa 31.12.2007. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.04.2008 č. 3518/2008-2.1/KD, ev.č.: 18945/2008 tomuto nepriznal postavenie účastníka konania a na rozklad podaný Lesoochranárskym zoskupením VLK dňa 26.06.2008 rozhodol žalovaný tak, že rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Na základe žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S 150/2008-74 zo dňa 13.01.2009 žalobu zamietol a na odvolanie žalobcu NS SR rozsudkom č.k. 5Sžp/7/2009 z 02.06.2009 prvostupňový rozsudok potvrdil. Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 163/2010-70, ktorým bol zrušený rozsudok NS SR č. 5Sžp/7/2009 zo dňa 02.06.2009 potom Najvyšší súd SR následne rozsudkom č.k. 3Sžp/32/2012 zo 04.12.2012 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že rozhodol o zrušení oboch citovaných rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zároveň vyslovil právny názor, že LZ VLK je účastníkom konania. Na základe tohto rozsudku a na základe právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Ministra životného prostredia SR č. 3711/2012-1.10 (13/2012-rozkl.) z 02.04.2012 začal žalovaný v uvedenej veci opätovne konať a doručil právnej zástupkyni žalobcu meritórne rozhodnutie zo dňa 05.11.2008 listom č. 3402/2013-2.2 z 19.02.2013. LZ VLK proti rozhodnutiu č. 3518/2008-2.1./KD z 05.11.2008 podalo rozklad a týmto sa domáhal, aby Minister životného prostredia SR napadnuté rozhodnutie zmenil a zamietol žiadosť žiadateľa o povolenie výnimky alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil pôvodnému orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný o rozklade rozhodol dňa 28.03.2013 tak, že rozhodnutím č. 4836/2013-1.10 (8/2013-rozkl.) konanie o rozklade LZ VLK zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie tak ako to predpokladá ust. § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK, keďže rozhodnutie vydané vo veci stratilo platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané, t.j. v danom prípade platnosť napadnutého meritórneho rozhodnutia skončila ešte v roku 2008, pretože výnimka na odstrel medveďa hnedého bola žiadateľovi povolená časovo obmedzená len do 15.12.2008 (§ 89 ods. 3 písm. b/). Na pojednávaní dňa 13.05.2014 zástupkyňa žalovaného uviedla, že žiadateľ o predĺženie doby nepožiadal a uvedené ani nevyplýva z obsahu administratívneho spisu a k odstrelu jedinca medveďa doposiaľ nedošlo. Zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je, aby žalobca preukázal, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (viď R 62/1998). Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. V tomto konkrétnom prípade žalobca nebol žiadateľom o udelenie výnimky k odstrelu medveďa hnedého. Je nesporné, že výnimka k odstrelu bola povolená žiadateľovi len na dobu určitú, t.j. do 30.11.2008, resp. do 15.12.2008 (postriežkou). Nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla žalobcovi tým, že žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Krajský súd má za to, že žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania. Súd uvádza, že žalobca sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom i pred žalovaným domáhal neudelenia výnimky na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého. Jeho záujem teda smeroval k ochrane tohto živočícha. Napadnuté rozhodnutie žalovaného i keď z dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu konania pre uplynutie doby, na ktorú bola výnimka na usmrtenie medveďa hnedého povolená, fakticky vyhovelo požiadavke a cieľom žalobcu pri ochrane tohto chráneného živočícha, pretože zastavením konania znemožnilo jeho pokračovanie a v konečnom dôsledku i prípadné právoplatné udelenie výnimky. Obava žalobcu, že bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky nie je ničím podložená, tobôž preukázaná a vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti každého subjektu do vydania právoplatného rozhodnutia o opaku, nemožno tvrdiť, že je reálna (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn.10Sžp/6/2013 zo dňa 25.09.2013). Súd sa ale stotožňuje s právnym názorom žalobcu v tom, že došlo k procesnému pochybeniu, keď žalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť celé konanie. Žalovaný tak urobil s odkazom na ustanovenie § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK, pričom má za to, že konanie sa zastavilo zo zákona. Súd je zhodne so žalobcom toho právneho názoru, že právne čistejšie by bolo zastaviť konanie v celosti podľa § 30 Správneho poriadku. Súd však napriek tejto výhrade voči procesnému postupu žalovaného je proti prepiatemu formalizmu, pokiaľ tento nespôsobuje podstatnú chybu správneho konania a nemá vplyv na výsledok vo veci. V tejto súvislosti poukazuje na judikát NS SR, č. R 103/2011, citujem „...formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Tiež argument žalobcu ohľadom toho, že žalobca bol ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového rozhodnutia neobstojí, pretože prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 05.06.2012 (po uplynutí doby udelenej výnimky), žalobca podal voči nemu rozklad a v rozklade bolo rozhodnuté spôsobom, ktorý je predmetom tohto konania. Pokiaľ žalobca sa odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, tento podľa názoru súdu nie je možné na danú preskúmavanú vec použiť, pretože tento sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie správnej žaloby, čo sa ale nejedná o daný tento prípad. Vzhľadom na vyššie uvedené i s poukazom na právny názor NS SR vyslovený vo svojom rozhodnutí rozsudok sp. zn. 10Sžp/6/2013 zo dňa 25.09.2013 žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keď zákonnou podmienok pre priznanie náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.