Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/68/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201259 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201259.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: R. H., Q.. XX.XX.XXXX, U. U., I.. Y. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta č.3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 29. mája 2013, sp. zn. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. mája 2013, sp. zn. XXX XXX XXXX X z r u š u j e podľa § 250j, ods. 2, písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná z a p l a t i ť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 275,58 € na účet jeho zástupcu, vedený v W. U. G..Y.., Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím podľa § 70 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len ZSP) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok, keď pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou predstavuje len 30%. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Z dôvodu nesprávneho posúdenia zdravotného stavu na dolnej hranici percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly V položka 1 písmeno a/ prílohy 4 zákona sa domáhal sa jeho zrušenie a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Poukázal na závery psychologického vyšetrenia o tom, že navrhovateľ nie je schopný vykonávať žiadnu prácu samostatne. U navrhovateľa ide o postihnutie od narodenia, vývojom skomplikované. Skutkový stav bez vykonania znaleckého dokazovania považoval za nedostatočne zistený. V prípade brata navrhovateľa- dvojičky odporkyňa žiadateľom predložený znalecký posudok neakceptovala, preto sa domáhal doplnenia dokazovania znalcom v súdnom konaní. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, keď obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný, pretože pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje v porovnaní so zdravou fyzickou osobou len 30%. Súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Súd s ohľadom na zastúpenie navrhovateľa advokátom už od podania návrhu-opravného prostriedku, neustanovil navrhovateľovi v tomto konaní opatrovníka. Navrhovateľa považoval za spôsobilého platne udeliť plnomocenstvo zvolenému advokátovi. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Predmetom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne je v zmysle podaného opravného prostriedku navrhovateľa správnosť záveru odporkyne o tom, že navrhovateľ nie je invalidný. Ako vyplýva z citovaných ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 ZSP prvým predpokladom vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita žiadateľa. Za invalidnú možno považovať fyzickú osobu, u ktorej z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles tejto schopnosti sa posudzuje na základe lekárskych správ s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov ( § 71, ods. 6 ZSP). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe 4 zákona (§ 71 ods. 5). Ak je táto určená percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z administratívneho spisu odporkyne, predovšetkým z odborného posudku o invalidite J.. J. H., MPH zo dňa 15.5.2013, tvoriaceho súčasť napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie: poruchy osobnosti a správania zapríčinené chorobou, poškodením a disfunkciou mozgu ( perinatálne poškodenia), stredne ťažké formy, sa podľa kapitola V, položka 1, písm. a/ prílohy 4. ZSP ustálila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30% z percentuálneho rozpätia 30 - 45 %. Z posudku ďalej vyplýva, že navrhovateľ je schopný po zaučení a v doprovode robiť jednoduchú a opakujúcu sa prácu, nie je možné zaťažiť ho samostatnou zodpovednosťou. Psychologické vyšetrenie poukazuje na osobnosť infantilne štrukturovanú, nezrelú, intelektovo v hraničnom pásme (IQ 79). Nemožno však z neho ustáliť, z akých dôvodov určila percentuálnu mieru práve na dolnej hranici u žiadateľa, ktorý ako prvý z dvojčiat je od narodenia v starostlivosti psychiatria, neurológa a psychológa pre perinatálnu cerebrálnu léziu s difúznymi organickými poruchami CNS, so zvýšenou neurotickou dráždivosťou a celkovou instabilitou. Taktiež nemožno z neho vyvodiť, z akých dôvodov zvolila dolnú hranicu MPSVZČ u poistenca, ktorý podľa psychologického vyšetrenia nie je schopný vykonávať samostatnú prácu. Podľa odborného lekárskeho posudku J.. D. X. zo dňa 14.08.2013, vykonaného po podaní opravného prostriedku za účasti psychiatria J.. D. F., O.. za rozhodujúce zdravotné postihnutie treba považovať organický psychosyndróm ľahkého stupňa. So zreteľom na stupeň postihnutia zvolila dolnú hranicu MPSVZČ z percentuálneho rozpätia 30- 45% ( kapitola V, položka 1, písm. a/ prílohy 4. ZSP ). V posudku sa ďalej konštatuje, že navrhovateľ je osobnostne infantilný, závislý na rodičoch, prítomná je neurotická symptomatika, ale klinicky nie sú zistené prejavy závažnejšieho psychiatrického ochorenia. Odporúča sa návšteva denného psychiatrického sanatória, resp. odborníkov, ktorí by sa venovali psychoterapeutickému vedeniu. Posudok tohto posudkového lekára však netvorí súčasť preskúmavaného rozhodnutia a nemožno ním zhojiť nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia, preskúmavaného súdom podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Účastníkovi správneho konania, obdobne ako účastníkovi súdneho konania, patrí ústavou garantované právo na spravodlivý proces. Neoddeliteľnou súčasťou tohto práva je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Totiž len riadne odôvodnené rozhodnutie poskytuje dotknutým osobám možnosť efektívnej obrany svojich práv. Súd poukazuje tiež na rozpor v posudkoch posudkových lekárov v otázke rozhodujúceho postihnutia i jeho formy. J.. J. H., MPH považovala za rozhodujúce postihnutie navrhovateľa podľa položky 1 písm. a/ perinatálne poškodenia, vykazujúce znaky stredne ťažkej formy. J.. D. X. organický psychosyndróm ľahkej formy, taktiež podľa kapitoly V položky 1 písm. a/. Položka 1/ s ľahkou formou zdravotného postihnutia (organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity) pritom vôbec nepočíta. Za rozporný súd považoval záver posudkového lekára J.. D. X. o tom, že navrhovateľ nie je invalidný so súčasným odporúčaním návštevy denného psychiatrického sanatória a nespochybňovaním záverov psychologického vyšetrenia klinického psychológa R.. W. F. zo dňa 10.4.2013. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil podľa § 250j ods. 2 písmeno d/ O.s.p. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní preto bude opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia v súlade s § 209 ods. 4 ZSP bolo zrejmé, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri určení konkrétnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj pri posudzovaní aplikácie § 71 ods. 8 ZSP. Poukazujúc na nezrovnalosti v posudkoch oboch posudkových lekárov ohľadom rozhodujúceho postihnutia i jeho formy ( ľahká/stredne ťažká ) je potrebné doplniť dokazovanie ustanovením znalca z odboru psychológie a psychiatrie. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje i porovnaním duševnej schopnosti poistenca a zdravej fyzickej osoby. Zdravá fyzická osoba je nepochybne schopná vykonávať zárobkovú činnosť samostatne, bez dozoru alebo dohľadu inej osoby. Pri objektívnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa je preto podľa názoru súdu rozhodujúci záver o tom, či navrhovateľ je alebo nie je schopný samostatne pracovať. Ak zo znaleckého dokazovania vyplynie, že samostatne pracovať nemôže, lebo napr. môže vykonávať len jednoduchú opakujúcu sa prácu pod dohľadom ( v doprovode ) inej osoby (porovnaj skôr citované psychologické vyšetrenie), treba náležite zvažovať, či osoba postihnutá od narodenia je vôbec schopná vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd nie je oprávnený rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa. Táto kompetencia prislúcha výlučne odporcovi, ktorý v zmysle § 196 ods. 3 ZSP môže vykonať dokazovanie i ustanovením znalca. Súd preto nepovažuje za potrebné, aby bol znalec ustanovený v správnom súdnom konaní. Cieľom súdneho konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je totiž nahrádzať činnosť správnych orgánov, v dôsledku čoho sa dokazovanie v správnom súdnictve uskutočňuje len výnimočne. Podľa názoru súdu by znalecké dokazovanie v tomto prípade ( nedostatočné odôvodnenie percentuálnej miery poklesu ) presahovalo účel správneho súdnictva. Okrem toho navrhovateľ má obdobne ako v súdnom konaní i v správnom konaní priestor, aby sa s takýmto dôkazom ešte pred vydaním rozhodnutia oboznámil a prípadne k záverom znaleckého dokazovania zaujal stanovisko. Súd úspešnému navrhovateľovi priznal podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 275, 58 €, predstavujúcu odmenu advokáta. Odmena bola priznaná podľa § 13a ods. 1 a 11 ods. 4 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyhotovenie návrhu 2 x po 60,07 €, účasť na dvoch pojednávaniach 31.1.2014 a 19.9.2004, 2 x po 61,87 €) + 2 x režijný paušál po 7,81 € a 2 x po 8,04 €. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Najvyšší súd SR, prostredníctvom procesného súdu, v dvoch písomných vyhotoveniach.